Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 5 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (10)III. ÚS 93/07
PDF · 166.84 KB
No categories available
III. ÚS 93/07
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. apríla 2007
predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., pre namietané porušenie jeho základných
práv podľa čl. 46, čl. 47 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6,
čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 101/2003 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných
náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. apríla 2007
doručená „Opakovaná sťažnosť“ MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané
porušenie jeho základných práv podľa čl. 46, čl. 47 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6, čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina
(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 101/2003.
Sťažovateľ uviedol, že „uplatňuje námietku zaujatosti sudcov Ústavného súdu
JUDr. M., JUDr. L. a JUDr. A. pre ich brutálne zamietanie opodstatnených sťažností
a odmietanie výkonu spravodlivosti spôsobom štáto – mafiánov“.
Sťažovateľ sa domnieva, že v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn.
13 C 101/2003 dochádza k zbytočným prieťahom v konaní. V tejto súvislosti poukázal
na úkony, ktoré boli v danej veci vykonané. Uviedol, že 15. októbra 2003 podal okresnému
súdu žalobu, pričom uznesením z 18. decembra 2003 ho okresný súd oslobodil od súdnych
poplatkov. Sťažovateľ zároveň dodal: „Po návšteve korupčníkov zákonná sudkyňa zmenila
názor a sťažovateľovi odňala oslobodenie od poplatkov uznesením 13 C/101/03-62 zo dňa
09. 02. 2004.“ Podľa vyjadrenia sťažovateľa na základe ním podaného odvolania proti
uzneseniu okresného súdu Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn.
8 Co 83/04 z 31. mája 2004 zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Sťažovateľ ďalej uviedol, že zákonná sudkyňa uznesením z 23. augusta 2005
konanie prerušila, ale krajský súd v rámci odvolacieho konania 27. februára 2006 napadnuté
uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa vyjadrenia
sťažovateľa okresný súd uznesením z 26. marca 2007 opäť prerušil konanie a „sťažovateľ
opäť musel podať odvolanie“. Vo vzťahu k práci a rozhodovacej činnosti zákonnej sudkyne
okresného súdu sťažovateľ uviedol: „Zákonná sudkyňa S. vykonáva súdnictvo šikanózne
a brutálne odmieta právo na súdnu ochranu, je šialená, v odôvodnení uvádza prejavy –
vyjadrenie k zdravotnému stavu ako šialená osoba! Za každú cenu zhoväduje osobu
sťažovateľa.“
Nespokojnosť s postupom okresného súdu sťažovateľ prejavil podaním sťažností
na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu 13. novembra 2004 a 1. novembra 2006.
Podľa vyjadrenia sťažovateľa predseda okresného súdu mu v liste z 23. novembra 2006
oznámil, že „po 3 – rokoch nečinnosti súdu, okrem jalových úkonov, nezistil prieťahy“.
Porušenie práva podľa čl. 6 dohovoru vidí sťažovateľ v tom, že v rámci konania
vedeného okresným súdom pod sp. zn. 13 C 101/2003 „bolo vydaných 7 uznesení bez
progresu vo veci, vec je stále na prvostupňovom súde“. Tým, že podľa názoru sťažovateľa
„zákonná sudkyňa so sťažovateľom zametá, šikanuje ho početnými vynucovacími
odvolaniami, brutálne sa vyjadruje k jeho zdravotnému stavu“, dochádza aj k porušeniu
jeho práva podľa čl. 14 dohovoru. Porušenie práva podľa čl. 13 dohovoru vidí sťažovateľ
v tom, že „KS Žilina opravuje iba čiastkové rozhodnutia plevelného rázu. Ústavný súd
ochránil plevelnú sudkyňu už 2x“.
Na základe uvedeného sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd v náleze vyslovil:
„II. A. Okresný súd v Žiline porušuje základné práva MUDr. D. B. podľa čl. 46,
čl. 47, čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6, 13 a 14 medzinárodného
dohovoru.
II. B. Okresný súd v Žiline je povinný zaplatiť MUDr. Dušanovi satisfakciu vo výške
1 000 000 Sk do 15 dní od doručenia Nálezu Ústavného súdu.
II. C. Okresný súd v Žiline je povinný zaplatiť škodu a nemajetkovú ujmu vyčíslenú
v žalobe 13 C/101/2003 vo výške 5 000 000 Sk podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej
republiky plus úroky omeškania z uvedenej sumy vo výške 17.6 % od dňa podania žaloby
15. 10. 2003 do zaplatenia.
II. D. Trovy konania pre sťažovateľa, Ústavný súd a advokáta zaplatí Okresný súd
v Žiline do 15 dní od doručenia Nálezu Ústavného súdu.
II. E. Zákonná sudkyňa JUDr. B. S. je povinná konať vo veci 13 C/101/2003 bez
ďalších prieťahov a rozhodnúť v lehote 3 mesiace od dňa doručenia Nálezu Ústavného
súdu. V prípade pokračovania nečinnosti, Ústavný súd zbaví sudkyňu JUDr. S. sudcovskej
imunity a nariadi trestné konanie za marenie rozhodnutia Ústavného súdu.“
Sťažovateľ v sťažnosti zároveň požiadal ústavný súd o ustanovenie právneho
zástupcu v konaní pred ústavným súdom z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.
38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o
postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)
ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj
osobitné náležitosti sťažnosti vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jej
odmietnutie.
Podľa ustanovenia § 25 ods. 2 tohto zákona návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané
zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj
návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý
je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,
uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Ústavný súd zistil, že sťažnosť sťažovateľa doručená ústavnému súdu 10. apríla
2007, ktorou namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 46, čl. 47 a čl. 48 ods. 2
ústavy a práv podľa čl. 6, čl. 13 a čl. 14 dohovoru postupom okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 13 C 101/2003 obsahuje hrubo urážlivé, neprimerané a dehonestujúce
výroky na adresu zákonnej sudkyne rozhodujúcej v namietanej veci. Obsahom sťažnosti
sťažovateľa sú aj jeho neslušné, ba až agresívne vyjadrenia na adresu niektorých sudcov
ústavného súdu, ktoré sťažovateľ nazval „námietkou zaujatosti“.
Ústavný súd vo vzťahu k predmetnému správaniu účastníka poukazuje na judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý už vyslovil, že: „V zásade smie byť sťažnosť
odmietnutá ako neprijateľná podľa čl. 35 ods. 3 dohovoru, pokiaľ bola vedome založená
na nepravdivých faktoch, a rovnako ak používa útočný, resp. hrubo urážlivý jazyk.“
(Řehák v. Česká republika, No. 67208/01, rozhodnutie z 18. mája 2004, III. ÚS 52/06,
Ústavný súd vo svojom rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 26/07 konštatoval: „Občiansky
súdny poriadok ako generálna právna norma upravujúca civilný proces vo svojich
základných ustanoveniach obsiahnutých v § 1 až § 6 okrem iného zakotvuje, že jeho úlohou
je úprava postupu súdov a účastníkov konania tak, aby bola zabezpečená spravodlivá
ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov,
na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb. Okrem toho tieto ustanovenia
dávajú garanciu, že úlohou súdov je dbať na to, aby v rámci občianskeho súdneho konania,
ktoré je jednou zo záruk zákonnosti, nedochádzalo k porušovaniu práv a právom
chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor
týchto osôb.“
Ústavný súd zastáva názor, že sťažovateľ v tomto prípade výrokmi obsiahnutými
v sťažnosti, obsahom ktorých je okrem iného hodnotenie rozhodovacej činnosti sudcov
ústavného súdu ako „brutálne zamietanie opodstatnených sťažností a odmietanie výkonu
spravodlivosti spôsobom štáto – mafiánov“, či pomenovanie zákonnej sudkyne okresného
súdu pojmom „šialená osoba“, prekročil hranicu normálnej kritiky. Jeho výroky preto
nemožno považovať za prejav, ktorý by bol v súlade s uvedenými základnými
ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku upravujúcimi princíp zachovávania úcty
k právam iných a smerujúcimi k dodržiavaniu požiadavky, aby účastníci konania
rešpektovali ľudskú dôstojnosť, občiansku česť i osobnosť ďalších účastníkov konania,
ale i samotného vo veci konajúceho súdu (obdobne napr. III. ÚS 52/06, III. ÚS 26/07).
Ústavný súd pripomína, že súčasťou zákonom predpísaných náležitostí návrhu
na začatie konania na ústavnom súde je aj primeraná slušnosť vo vyjadrovaní. V prípade
hrubo neslušného alebo urážlivého obsahu návrhu môže byť tento návrh odmietnutý
pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, pokiaľ záujmy ochrany ústavnosti
nevyžadujú iný postup (III. ÚS 52/06, III. ÚS 26/07).
Preskúmaním obsahu sťažnosti, ako aj jej príloh ústavný súd zistil, že v danom
prípade nejde o úspešné uplatňovanie nároku sťažovateľa na ochranu ústavnosti, pretože
postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 101/2003 nesignalizuje
predpoklad možného porušenia základných práv podľa čl. 46, čl. 47 a čl. 48 ods. 2 ústavy,
ako aj práv podľa čl. 6, čl. 13 a čl. 14 dohovoru, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej
súvislosti. Toto tvrdenie vychádza zo zistenia, že okresný súd neodmietol poskytnúť
ochranu sťažovateľovým právam, o jeho návrhu koná, a nie je zrejmé, aby akýmkoľvek
spôsobom znevýhodnil sťažovateľa oproti inému účastníkovi konania, či znemožnil mu
využiť opravné, resp. iné právne prostriedky na ochranu jeho práv v rámci opravného
systému. Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom
pod sp. zn. 13 C 101/2003 ústavný súd uvádza, že s prihliadnutím na charakter súdneho
sporu (žaloba o náhradu škody), okolnosti daného prípadu, dĺžku konania (3 a pol roka)
a úkony súdu, nemožno dosiaľ postup okresného súdu hodnotiť ako taký, ktorý by znamenal
porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru (obdobne napr. III. ÚS 59/05, II. ÚS 238/06, III. ÚS 26/07).
Vzhľadom na to, že v danom prípade ústavný súd vyhodnotil obsah sťažnosti
sťažovateľa ako hrubo neslušný a urážlivý, sťažnosť odmietol pre nesplnenie zákonom
predpísaných náležitostí, lebo záujmy ochrany ústavnosti nevyžadovali iný postup.
Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa
ďalšími požiadavkami sťažovateľa, ako aj jeho žiadosťou o ustanovenie právneho zástupcu
v konaní pred ústavným súdom.
Na základe uvedeného rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. apríla 2007