Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 93/07

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. apríla 2007

predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., pre namietané porušenie jeho základných

práv podľa , a a práv podľa ,

čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. apríla 2007

doručená „Opakovaná sťažnosť“ MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané

porušenie jeho základných práv podľa , a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6, čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ uviedol, že „uplatňuje námietku zaujatosti sudcov Ústavného súdu

JUDr. M., JUDr. L. a JUDr. A. pre ich brutálne zamietanie opodstatnených sťažností

a odmietanie výkonu spravodlivosti spôsobom štáto – mafiánov“.

Sťažovateľ sa domnieva, že v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn.

dochádza k zbytočným prieťahom v konaní. V tejto súvislosti poukázal

na úkony, ktoré boli v danej veci vykonané. Uviedol, že 15. októbra 2003 podal okresnému

súdu žalobu, pričom uznesením z 18. decembra 2003 ho okresný súd oslobodil od súdnych

poplatkov. Sťažovateľ zároveň dodal: „Po návšteve korupčníkov zákonná sudkyňa zmenila

názor a sťažovateľovi odňala oslobodenie od poplatkov uznesením -62 zo dňa

09. 02. 2004.“ Podľa vyjadrenia sťažovateľa na základe ním podaného odvolania proti

uzneseniu okresného súdu Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn.

z 31. mája 2004 zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. Sťažovateľ ďalej uviedol, že zákonná sudkyňa uznesením z 23. augusta 2005

konanie prerušila, ale krajský súd v rámci odvolacieho konania 27. februára 2006 napadnuté

uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa vyjadrenia

sťažovateľa okresný súd uznesením z 26. marca 2007 opäť prerušil konanie a „sťažovateľ

opäť musel podať odvolanie“. Vo vzťahu k práci a rozhodovacej činnosti zákonnej sudkyne

okresného súdu sťažovateľ uviedol: „Zákonná sudkyňa S. vykonáva súdnictvo šikanózne

a brutálne odmieta právo na súdnu ochranu, je šialená, v odôvodnení uvádza prejavy –

vyjadrenie k zdravotnému stavu ako šialená osoba! Za každú cenu zhoväduje osobu

sťažovateľa.“

Nespokojnosť s postupom okresného súdu sťažovateľ prejavil podaním sťažností

na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu 13. novembra 2004 a 1. novembra 2006.

Podľa vyjadrenia sťažovateľa predseda okresného súdu mu v liste z 23. novembra 2006

oznámil, že „po 3 – rokoch nečinnosti súdu, okrem jalových úkonov, nezistil prieťahy“.

Porušenie práva podľa čl. 6 dohovoru vidí sťažovateľ v tom, že v rámci konania

vedeného okresným súdom pod sp. zn. „bolo vydaných 7 uznesení bez

progresu vo veci, vec je stále na prvostupňovom súde“. Tým, že podľa názoru sťažovateľa

„zákonná sudkyňa so sťažovateľom zametá, šikanuje ho početnými vynucovacími

odvolaniami, brutálne sa vyjadruje k jeho zdravotnému stavu“, dochádza aj k porušeniu

jeho práva podľa čl. 14 dohovoru. Porušenie práva podľa čl. 13 dohovoru vidí sťažovateľ

v tom, že „KS Žilina opravuje iba čiastkové rozhodnutia plevelného rázu. Ústavný súd

ochránil plevelnú sudkyňu už 2x“.

Na základe uvedeného sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd v náleze vyslovil:

„II. A. Okresný súd v Žiline porušuje základné práva MUDr. D. B. podľa čl. 46,

, a podľa , 13 a 14 medzinárodného

dohovoru.

II. B. Okresný súd v Žiline je povinný zaplatiť MUDr. Dušanovi satisfakciu vo výške

1 000 000 Sk do 15 dní od doručenia Nálezu Ústavného súdu.

II. C. Okresný súd v Žiline je povinný zaplatiť škodu a nemajetkovú ujmu vyčíslenú

v žalobe vo výške 5 000 000 Sk podľa Slovenskej

republiky plus úroky omeškania z uvedenej sumy vo výške 17.6 % od dňa podania žaloby

15. 10. 2003 do zaplatenia.

II. D. Trovy konania pre sťažovateľa, Ústavný súd a advokáta zaplatí Okresný súd

v Žiline do 15 dní od doručenia Nálezu Ústavného súdu.

II. E. Zákonná sudkyňa JUDr. B. S. je povinná konať vo veci bez

ďalších prieťahov a rozhodnúť v lehote 3 mesiace od dňa doručenia Nálezu Ústavného

súdu. V prípade pokračovania nečinnosti, Ústavný súd zbaví sudkyňu JUDr. S. sudcovskej

imunity a nariadi trestné konanie za marenie rozhodnutia Ústavného súdu.“

Sťažovateľ v sťažnosti zároveň požiadal ústavný súd o ustanovenie právneho

zástupcu v konaní pred ústavným súdom z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o

postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj

osobitné náležitosti sťažnosti vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jej

odmietnutie.

Podľa ustanovenia § 25 ods. 2 tohto zákona návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý

je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,

uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Ústavný súd zistil, že sťažnosť sťažovateľa doručená ústavnému súdu 10. apríla

2007, ktorou namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 46, čl. 47 a čl. 48 ods. 2

a práv podľa , a dohovoru postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. obsahuje hrubo urážlivé, neprimerané a dehonestujúce

výroky na adresu zákonnej sudkyne rozhodujúcej v namietanej veci. Obsahom sťažnosti

sťažovateľa sú aj jeho neslušné, ba až agresívne vyjadrenia na adresu niektorých sudcov

ústavného súdu, ktoré sťažovateľ nazval „námietkou zaujatosti“.

Ústavný súd vo vzťahu k predmetnému správaniu účastníka poukazuje na judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý už vyslovil, že: „V zásade smie byť sťažnosť

odmietnutá ako neprijateľná podľa čl. 35 ods. 3 dohovoru, pokiaľ bola vedome založená

na nepravdivých faktoch, a rovnako ak používa útočný, resp. hrubo urážlivý jazyk.“

(Řehák v. Česká republika, No. 67208/01, rozhodnutie z 18. mája 2004, ,

).

Ústavný súd vo svojom rozhodnutí sp. zn. konštatoval: „Občiansky

súdny poriadok ako generálna právna norma upravujúca civilný proces vo svojich

základných ustanoveniach obsiahnutých v § 1 až § 6 okrem iného zakotvuje, že jeho úlohou

je úprava postupu súdov a účastníkov konania tak, aby bola zabezpečená spravodlivá

ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov,

na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb. Okrem toho tieto ustanovenia

dávajú garanciu, že úlohou súdov je dbať na to, aby v rámci občianskeho súdneho konania,

ktoré je jednou zo záruk zákonnosti, nedochádzalo k porušovaniu práv a právom

chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor

týchto osôb.“

Ústavný súd zastáva názor, že sťažovateľ v tomto prípade výrokmi obsiahnutými

v sťažnosti, obsahom ktorých je okrem iného hodnotenie rozhodovacej činnosti sudcov

ústavného súdu ako „brutálne zamietanie opodstatnených sťažností a odmietanie výkonu

spravodlivosti spôsobom štáto – mafiánov“, či pomenovanie zákonnej sudkyne okresného

súdu pojmom „šialená osoba“, prekročil hranicu normálnej kritiky. Jeho výroky preto

nemožno považovať za prejav, ktorý by bol v súlade s uvedenými základnými

ustanoveniami upravujúcimi princíp zachovávania úcty

k právam iných a smerujúcimi k dodržiavaniu požiadavky, aby účastníci konania

rešpektovali ľudskú dôstojnosť, občiansku česť i osobnosť ďalších účastníkov konania,

ale i samotného vo veci konajúceho súdu (obdobne napr. , ).

Ústavný súd pripomína, že súčasťou zákonom predpísaných náležitostí návrhu

na začatie konania na ústavnom súde je aj primeraná slušnosť vo vyjadrovaní. V prípade

hrubo neslušného alebo urážlivého obsahu návrhu môže byť tento návrh odmietnutý

pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, pokiaľ záujmy ochrany ústavnosti

nevyžadujú iný postup (, ).

Preskúmaním obsahu sťažnosti, ako aj jej príloh ústavný súd zistil, že v danom

prípade nejde o úspešné uplatňovanie nároku sťažovateľa na ochranu ústavnosti, pretože

postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. nesignalizuje

predpoklad možného porušenia základných práv podľa , a ,

ako aj práv podľa čl. 6, čl. 13 a čl. 14 dohovoru, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti. Toto tvrdenie vychádza zo zistenia, že okresný súd neodmietol poskytnúť

ochranu sťažovateľovým právam, o jeho návrhu koná, a nie je zrejmé, aby akýmkoľvek

spôsobom znevýhodnil sťažovateľa oproti inému účastníkovi konania, či znemožnil mu

využiť opravné, resp. iné právne prostriedky na ochranu jeho práv v rámci opravného

systému. Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. ústavný súd uvádza, že s prihliadnutím na charakter súdneho

sporu (žaloba o náhradu škody), okolnosti daného prípadu, dĺžku konania (3 a pol roka)

a úkony súdu, nemožno dosiaľ postup okresného súdu hodnotiť ako taký, ktorý by znamenal

porušenie základného práva sťažovateľa podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru (obdobne napr. , , ).

Vzhľadom na to, že v danom prípade ústavný súd vyhodnotil obsah sťažnosti

sťažovateľa ako hrubo neslušný a urážlivý, sťažnosť odmietol pre nesplnenie zákonom

predpísaných náležitostí, lebo záujmy ochrany ústavnosti nevyžadovali iný postup.

Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa

ďalšími požiadavkami sťažovateľa, ako aj jeho žiadosťou o ustanovenie právneho zástupcu

v konaní pred ústavným súdom.

Na základe uvedeného rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. apríla 2007