Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 353/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

21. septembra 2010 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., vo veci namietaného

porušenia jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. augusta

2010 doručená sťažnosť MUDr. D. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

svojho práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ 17. júla 2009 podal na okresnom

súde návrh „Žiadosť o vydanie platobného rozkazu na zaplatenie sumy 3.176,- Sk plus

úroky z omeškania vo výške 17,6 % z dĺžnej sumy od dňa 24. 01. 2008 do zaplatenia“ proti

odporcovi, ktorý s ním viedol súdny spor na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn.

o zaplatenie nedoplatku na nájomnom v sume 18 885 Sk.

V návrhu súčasne požiadal o oslobodenie do súdneho poplatku, pretože odporca

„spôsobil nevrátenie preplatku za roky 2004-2006, pritom jeho povinnosťou je preplatky

vrátiť, je to jeho povinnosť zo zákona...“.

Sťažovateľ sa domnieva, že v konaní pred okresným súdom je jeho vec oslobodená

od súdneho poplatku zo zákona, a preto výzva na zaplatenie súdneho poplatku ho zo strany

okresného súdu v tejto veci šikanuje a okresný súd marí toto konanie, ktoré malo byť dávno

ukončené. Tvrdí, že súdny poplatok mal zaplatiť odporca, ktorý si „neplnil úradné

povinnosti“.

Sťažovateľ podal 15. januára 2010 aj sťažnosť na nečinnosť všeobecného súdu

predsedovi okresného súdu.

Na základe týchto skutočností sa sťažovateľ domáhal, aby ústavný súd vo veci samej

rozhodol týmto nálezom:

„II. A. Okresný súd v Žiline porušil základné právo D. B. na konanie bez zbytočných

prieťahov garantované čl. 6 ods. 1 Dohovoru (prieťahy spočívajú v tom, že bol dôvod na

vydanie platobného rozkazu a nebol dôvod na vymáhanie poplatku od poškodeného) teda

súd aj rozhodoval chybne a porušoval o poplatkoch keď súd nevidel §

4-oslobodenie od poplatkov, ods. 1 písm. i alebo j).

II. B. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu konať podľa

platných zákonov a bez zbytočných prieťahov.

II. C. Ústavný súd prikazuje zaplatiť D. B. satisfakciu vo výške 5 000 EUR (pre

opakované delikty a pokračovanie v porušovaní základných práv) od roku 2001 naďalej)

pre nepoučiteľnosť Okresného sudu v Žiline.

Okresný súd je povinný zaplatiť aj trovy konania advokátovi-zástupcovi D. B. a tiež

aj úroky z omeškania ak k nim dôjde...

II. D. Ústavný súd podáva návrh do Národnej rady SR o zosobňovaní tak, že zákonný

sudca porušujúci základné práva je povinný zaplatiť satisfakciu bez regresného konania-

priamo strhávaním z platu. Zosobnenie škody – zaplatenie satisfakcie nie štátom SR z

peňazí daňových poplatníkov, ale zo zdrojov škodného sudcu.“

Súčasne žiada, aby mu bol v konaní o jeho sťažnosti ústavným súdom ustanovený

právny zástupca z radov advokátov.

II.

Podľa (ďalej len „“) ústavný súd

rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Podľa o

organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

1. Pri skúmaní opodstatnenosti sťažností, ktorými sa namieta porušenie práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prihliada ústavný

súd na doterajšiu dĺžku konania a na to, že odmietnuť sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú

môže okrem iného v prípade, keď zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval

takými významnými prieťahmi, ktoré možno kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy v zmysle

uvedeného článku (napr. , , ). Pojem

„zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem autonómny, ktorý nemožno

vykladať a aplikovať len s ohľadom na v zákone ustanovené lehoty na vykonanie

toho-ktorého úkonu súdu alebo iného štátneho orgánu. Pri posúdení, či došlo, alebo nedošlo

k porušeniu práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru), ústavný súd na takéto lehoty síce prihliada, ale ich nedodržanie automaticky

nevyvoláva porušenie uvedených práv, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky

okolnosti danej veci.

Vychádzajúc z uvedeného, predloženej sťažnosti a vyjadrení účastníkov vo veci

sp. zn. ústavný súd zistil, že napadnuté konanie je pred okresným súdom

vedené od 17. júla 2009, keď sťažovateľ podal návrh na vydanie platobného rozkazu

a súčasne podal aj žiadosť o oslobodenie od platenia súdneho poplatku z dôvodu, že ten

podľa neho mal zaplatiť odporca, ktorý spôsobil tento súdny spor. Dňa 16. septembra 2009

okresný súd vyzval sťažovateľa na odstránenie nedostatkov podania v časti úrokov

z omeškania a zaslal mu na vyplnenie potvrdenie o osobných, majetkových a zárobkových

pomeroch, na čo sťažovateľ reagoval podaním z 25. septembra 2009 doručeným okresnému

súdu 21. októbra 2009. Vyplnené tlačivo o majetkových pomeroch však okresnému súdu

v určenej lehote nezaslal.

Dňa 21. januára 2010 okresný súd preto sťažovateľovi nepriznal oslobodenie

od súdnych poplatkov.

Dňa 3. mája 2010 okresný súd opätovne vyzval sťažovateľa na vyplnenie potvrdenia

o majetkových pomeroch a 30. júna 2010 sťažovateľ podal zákonnej sudkyni opätovne

sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní (prvú podal 15. januára 2010).

Z uvedeného vyplýva, že okresný súd od podania návrhu na vydanie platobného

rozkazu (17. júl 2009) vykonal prvotné úkony na rozhodnutie o oslobodení či neoslobodení

sťažovateľa od platenia súdneho poplatku z návrhu a sťažovateľ sám prispel k tomu, že sa

konanie neúmerne predlžuje. V určenej lehote na dve výzvy okresného súdu reagoval

neadekvátne a dosiaľ nepredložil doklady preukazujúce svoje aktuálne majetkové, osobné

a zárobkové pomery.

Ústavný súd okrem toho poznamenáva, že konanie pred okresným súdom trvá dosiaľ

iba 13 mesiacov, čo nemožno pripísať iba na ťarchu okresného súdu, ak navyše vyzýval

sťažovateľa na odstránenie nedostatkov návrhu a predloženie údajov o jeho aktuálnych

majetkových pomeroch. Preto v tomto kontexte nemožno postup, počas ktorého boli

realizované viaceré procesné úkony, považovať za taký, ktorý by bolo možné kvalifikovať

ako zbytočné prieťahy v konaní v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru (obdobne napr.

, , ).

Ústavný súd na základe svojej konštantnej judikatúry (, , II.

ÚS 57/01) berie do úvahy, že odmietnuť sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú možno

„vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom, ako aj postup zákonného

sudcu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov“ (), ako aj preto,

že „argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu

porušenia práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“

(napr. , ).

Ústavný súd na základe uvedeného, ale aj vzhľadom na doterajšiu dĺžku tohto

konania (13 mesiacov od podania návrhu do prerokovávania sťažnosti) preto sťažnosť v

časti smerujúcej proti postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Takisto názor sťažovateľa, že okresný súd chybne postupoval, ak podľa § 4 ods. 1

písm. i) a j) o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra

trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) prehliadol

jeho oslobodenie od platenia súdneho poplatku, neobstojí, pretože tieto ustanovenia sa

týkajú iba návrhov podaných na nečinnosť orgánu verejnej správy, resp. ochrany pred

nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, čo nie je evidentne prípad sťažovateľa, ktorý

podal návrh na zaplatenie peňažnej sumy s prísl., pričom sám aj správne požiadal

o oslobodenie od platenia súdneho poplatku. Poplatníkom v zmysle § 2 ods. 1 písm. a)

je vždy iba navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa

sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu. Preto aj v tomto smere sa javí jeho sťažnosť ako

zjavne neopodstatnená.

2. Sťažovateľ ďalej namietal, že postupom okresného súdu došlo k porušeniu jeho

práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Keďže zo sťažnosti

nevyplýva, akým spôsobom sa mal okresný súd dopustiť porušenia tohto práva podľa čl. 6

ods. 1 dohovoru, a žiadne také okolnosti nevyplývajú z jeho doterajšieho postupu vo veci

vedenej pod sp. zn. , ústavný súd sťažnosť aj v tejto časti odmietol pre jej

zjavnú neopodstatnenosť.

Ústavný súd je tiež toho názoru, že sťažovateľ v tomto prípade výrokmi

obsiahnutými v sťažnosti, resp. jej prílohách prekročil hranicu normálneho správania

a hrubo urazil zákonnú sudkyňu a predsedu okresného súdu, a to v rozpore s princípom

zachovávania úcty k právam iných, ktorý má byť v rámci občianskoprávneho konania

v súlade s a rešpektovaný všetkými účastníkmi

konania a z ktorého vyplýva i požiadavka, aby účastníci konania rešpektovali ľudskú

dôstojnosť, občiansku česť i osobnosť ďalších účastníkov konania, ale i samotného vo veci

konajúceho súdu tak vo svojich písomných, ako i verbálnych prejavoch (obdobne

, , ).

Aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva sťažnosť smie byť v zásade

odmietnutá ako neprijateľná podľa čl. 35 ods. 3 dohovoru, pokiaľ bola vedome založená na

nepravdivých faktoch a rovnako ak používa útočný, resp. hrubo urážlivý jazyk (Řehák

v. Česká republika, No. 67208/01, rozhodnutie z 18. mája 2004).

Vzhľadom na tieto skutočnosti ústavný súd sťažnosť sťažovateľa mohol odmietnuť

aj pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí (obdobne napr. , III. ÚS

26/07, ).

Po odmietnutí sťažnosti ako celku bolo už bezpredmetné rozhodovať

o sťažovateľovej žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom

alebo o jeho požiadavke vyslovenej v bode II. D petitu, ktorá nepatrí do právomoci

ústavného súdu pri rozhodovaní o sťažnostiach fyzických a právnických osôb podľa čl. 127

ods. 1 .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. septembra 2010