Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 164/09
PDF · 231.6 KB
No categories available
II. ÚS 164/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. septembra 2009
v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja
Kohuta o sťažnosti P. K., N., zastúpeného advokátom JUDr. R. S., B., vo veci namietaného
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bardejov v konaní
vedenom pod sp. zn. P 18/1988 takto
rozhodol:
1. Základné právo P. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bardejov v konaní
vedenom pod sp. zn. P 18/1988 p o r u š e n é b o l o .
2. P. K. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovom
dvetisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Bardejov p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. P. K. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 438,57 € (slovom
štyristotridsaťosem eur a päťdesiatsedem centov), ktorú j e Kancelária Ústavného súdu
Slovenskej republiky p o v i n n á vyplatiť na účet jeho ustanoveného právneho zástupcu
JUDr. R. S., B., č... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Bardejov j e p o v i n n ý uhradiť štátu trovy právneho zastúpenia
v sume 438,57 € (slovom štyristotridsaťosem eur a päťdesiatsedem centov) na účet
Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 7000060515/8180 vedený v Štátnej
pokladnici do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
II. ÚS 164/09-21 z 29. apríla 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť P. K., N. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom
Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. P
18/1988.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. P 18/1988 (pod
touto spisovou značkou bol vedený pôvodný spis o úprave rodičovských práv k vtedy ešte
maloletému sťažovateľovi, pozn.) sa návrhom podaným okresnému súdu 1. decembra 2000
zákonná zástupkyňa vtedy ešte maloletého sťažovateľa domáhala proti odporcovi zvýšenia
výživného na maloletého sťažovateľa. Medzičasom z dôvodu dovŕšenia plnoletosti vstúpil
do konania namiesto zákonnej zástupkyne sťažovateľa sám sťažovateľ. Podľa sťažovateľa
aj napriek tomu, že predseda okresného súdu v odpovedi na sťažnosť na prieťahy v konaní,
konštatoval v postupe okresného súdu prieťahy, okresný súd naďalej koná so zbytočnými
a neodôvodnenými prieťahmi, čím sa predlžuje stav jeho právnej neistoty a odďaľuje sa
právoplatné skončenie konania.
Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uviedol, že „(...) si nie je vedomý žiadnej závažnej
skutočnosti v jeho správaní v napadnutom konaní, ktorá by mala byť zohľadnená na jeho
ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v napadnutom konaní
k zbytočným prieťahom“.
Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo P. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, zaručené v
čl. 48 ods. 2 Ústavy SR bolo postupom Okresného súdu Bardejov v konaní č. OP 18/1988
porušené.
2. P. K. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000,- Eur (slovom:
Tritisíc Eur), ktoré je Okresný súd Bardejov povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
3. Okresný súd Bardejov je povinný uhradiť P. K. trovy konania vo výške 438,57 Eur,
na účet jeho právneho zástupcu JUDr. R. S.(...), do jedného mesiaca od doručenia tohto
nálezu.“
2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci
konania: za okresný súd jeho predseda listom sp. zn. Spr. 593/09 z 21. júla 2009
a ustanovený právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného
súdu listom zo 4. augusta 2009.
2.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol:
„(...) súhlasím, aby Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že v konaní
Okresného súdu Bardejov sp. zn. P 18/1988 došlo k porušeniu základného práva
sťažovateľa P. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky v uvedenom období. Zároveň navrhujem nepriznať
sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie predovšetkým z dôvodu, že konanie je už
právoplatne skončené a tiež vzhľadom na výsledok konania o návrhu sťažovateľa na
zvýšenie výživného, keď sťažovateľov návrh sa ukázal ako nedôvodný. Tu sa žiada dodať, že
sťažovateľ svoje právo domáhať sa ochrany pred Ústavným súdom Slovenskej republiky
nevyužil v čase, keď došlo k prieťahom v konaní, ale až po ich evidentnom odstránení, čo
nesporne má význam pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení z pohľadu
pocitu ujmy ako následku prechodnej nečinnosti súdu. Sťažnosť sťažovateľa v časti, ktorou
žiada prikázať Okresnému súdu Bardejov vo veci konať bez prieťahov navrhujem
zamietnuť, lebo konanie, ako bolo uvedené vyššie, bolo dňa 20. 3. 2009 právoplatne
skončené. Navrhujem zároveň, aby potom, vzhľadom na navrhovaný výsledok konania pred
ústavným súdom, súd nepriznal účastníkom náhradu trov konania, pričom odporca sa tejto
náhrady zrieka.
Zároveň dodávam, že súhlasím s tým, aby podľa § 30 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z.
ústavný súd upustil od ústneho pojednávania.“
2.2 Právny zástupca sťažovateľa vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu
uviedol:
„Samotná skutočnosť, že došlo k rozhodnutiu súdu po sťažnosti, ktorú adresoval
sťažovateľ súdu dňa 22. 2. 2008, svedčí o tom, že bezdôvodné prieťahy v konaní boli. Túto
skutočnosť nepopiera ani okresný súd vo svojom vyjadrení.
Samotný fakt, že výživné bolo určené sumou 1 000,- Sk nehovorí o tom, že návrh bol
bezdôvodný, ale z dôvodov rozhodnutia Krajského súdu je zrejme, že bolo prihliadané
predovšetkým na ten fakt, že navrhovateľ v súčasnosti ako študent poberá sociálne
štipendium vo výške 5 500,-- Sk, teda ak by navrhovateľ nepoberal sociálne štipendium,
došlo by k úprave vyživovacej povinnosti.
Záverom teda je sťažnosť sťažovateľa P. K. v celom rozsahu dôvodná aj v časti
týkajúcej sa primeraného finančného zadosťučinenia.
Zároveň súhlasíme, aby podľa § 30 ods. 2 zákona NR SR č. 38/93 Z. z., Ústavný súd
upustil od ústneho pojednávania o prijatom návrhu.“
3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy. Jej
prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je
určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za
nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných na meritórne
rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo, alebo
nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 40/02,
II.
Zo sťažnosti, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho
súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného okresným súdom
pod sp. zn. P 18/1988:
- 12. december 2000 – okresnému súdu bola od Okresného úradu B. doručená
zápisnica o spísanom podaní matky sťažovateľa, ktorým sa domáhala zvýšenia výživného
na maloletého sťažovateľa; okresný súd súčasne uznesením ustanovil maloletému
sťažovateľovi kolízneho opatrovníka – Okresný úrad B. (ďalej len „kolízny opatrovník“) a
nariadil pojednávanie na 21. december 2000; okresný súd vyzval príslušný daňový úrad, aby
oznámil, aký bol príjem otca sťažovateľa (ďalej len „odporca“) z jeho podnikateľskej
činnosti za rozhodné obdobie, a súčasne odporcovi uznesením uložil, aby na pojednávaní
predložil doklady o svojich príjmoch; okresný súd vyzval zamestnávateľa matky
sťažovateľa, aby predložil doklad o jej príjme,
- 21. december 2000 – odporca ospravedlnil; svoju neúčasť na pojednávaní
a pojednávanie bolo pre neúčasť odporcu a kolízneho opatrovníka odročené na neurčito,
- 27. december 2000 – daňový úrad zaslal požadovanú správu,
- 7. jún 2001 – okresný súd vyzval zamestnávateľa matky sťažovateľa, aby predložil
opis jej mzdového listu za obdobie od poslednej správy o jej príjme, ktorá bola predložená
na pojednávaní 21. decembra 2000, odporcu vyzval, aby predložil doklad o príjme za
obdobie od posledného pojednávania, a súčasne nariadil pojednávanie na 18. jún 2001
(zásielka adresovaná odporcovi nebola prevzatá v odbernej lehote a bola okresnému súdu
vrátená 3. júla 2000),
- 18. jún 2001 – pojednávanie bolo z dôvodu neprítomnosti kolízneho opatrovníka
(v spise nie je vykázané doručovanie predvolania, pozn.) a odporcu (zásielku si neprevzal)
odročené na neurčito (boli predložené doklady o príjme matky sťažovateľa),
- 22. august 2001 – okresný súd nariadil pojednávanie na 10. september 2001
a účastníkov konania vyzval, aby predložili doklady o ich príjmoch za obdobie od
posledného pojednávania,
- 10. september 2001 – okresný súd po vypočutí účastníkov konania vyhlásil vo veci
rozsudok, ktorým zmenil skorší rozsudok o určení výživného na maloletého sťažovateľa
tak, že zvýšil výživné z 1 000 Sk na 1 800 Sk mesačne do budúcna a dlžnú sumu (od
podania návrhu do rozhodnutia) uložil odporcovi splácať v splátkach po 200 Sk mesačne,
- 12. november 2001 – odporca sa proti rozsudku odvolal,
- 27. november 2001 – okresný súd vyzval matku sťažovateľa, aby sa vyjadrila
k odvolaniu odporcu,
- 6. december 2001 – matka sťažovateľa sa vyjadrila k odvolaniu odporcu,
- 16. január 2002 – spis bol predložený na odvolacie konanie Krajskému súdu
v Prešove (ďalej len „krajský súd“),
- 28. jún 2002 – krajský súd uznesením sp. zn. 4 Co 30/02 zrušil rozsudok okresného
súdu z dôvodu procesných pochybení (napr. nerozhodnutie o čiastočnom späťvzatí návrhu
matkou sťažovateľa, nezisťovanie príjmu odporcu) a vec mu vrátil na ďalšie konanie,
- 12. august 2002 – spis bol vrátený okresnému súdu,
- 21. máj 2003 – okresný súd nariadil pojednávanie na 30. máj 2003,
- 29. máj 2003 – manželka odporcu ospravedlnila neúčasť odporcu na pojednávaní
z dôvodu jeho pobytu mimo územia Slovenskej republiky,
- 30. máj 2003 – pojednávanie bolo z dôvodu neprítomnosti kolízneho opatrovníka
a odporcu odročené na neurčito s tým, že matka sťažovateľa uviedla, že odporca prispieva
na výživu pre maloletého sťažovateľa sumou 1 800 Sk, tak ako to bolo určené zrušeným
rozsudkom okresného súdu,
- 11. august 2003 – okresný súd nariadil pojednávanie na 22. august 2003 a vyžiadal
doklady o aktuálnych príjmoch účastníkov,
- 22. august 2003 – pojednávanie bolo po vypočutí účastníkov konania odročené na
neurčito z dôvodu predloženia dokladov o príjme manželky odporcu a o jeho zdravotnom
stave a tiež z dôvodu dožiadania príslušného daňového úradu, aby vykonal kontrolu
u odporcu,
- 22. august 2003 – odporca predložil doklady o zamestnávateľovi svojej manželky
a jej zdravotnom stave s tým, že doklady o svojom zdravotnom stave predloží dodatočne,
- 24. september 2003 – daňový úrad zaslal správu o príjmoch odporcu,
- 10. október 2003 – okresný súd žiadal daňový úrad o vykonanie daňovej kontroly
u odporcu,
- 15. december 2003 – daňový úrad oznámil, že nezistil žiadne nezrovnalosti
v účtoch odporcu,
- 16. december 2003 – matka sťažovateľa predložila doklady o výdavkoch na
maloletého sťažovateľa a o svojom zdravotnom stave,
- 16. január 2006 – okresný súd vyzval sťažovateľa, aby sa vyjadril, či sa pripája
k návrhu svojej matky na zvýšenie výživného od 1. septembra 2000 na sumu 2 500 Sk
mesačne (krajský súd upozornil okresný súd, že matka sťažovateľa zobrala sčasti svoj návrh
späť s tým, že na pojednávaní žiadala zvýšiť výživné už iba na sumu 1 800 Sk mesačne,
a prikázal okresnému súdu v prevyšujúcej časti konanie zastaviť, pozn.),
- 23. január 2006 – sťažovateľ sa pripojil k návrhu svojej matky,
- 8. január 2007 – okresný súd nariadil pojednávanie na 20. marec 2007 a účastníkov
konania vyzval na zdokladovanie ich príjmov,
- 14. marec 2007 – odporca zaslal požadované doklady a súčasne oznámil, že od
vydania zrušeného rozsudku okresného súdu do 26. februára 2007 dobrovoľne platil
výživné v sume 1 800 Sk mesačne, tak ako mu to bolo uložené zrušeným rozsudkom
okresného súdu,
- 16. marec 2007 – sťažovateľ predložil doklady o svojom štúdiu,
- 19. marec 2007 – sťažovateľ ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a na svoje
zastupovanie splnomocnil svoju matku,
- 20. marec 2007 – po vypočutí účastníkov a potom, ako matka sťažovateľa
oznámila, že trvá na návrhu na zvýšenie výživného na sumu 1 800 Sk mesačne za čas od
1. januára 2001, a tiež potom, ako odporca oznámil, že v uvedenej výške výživné aj platí,
bolo pojednávanie odročené na 11. máj 2007 z dôvodu vypočutia sťažovateľa,
- 30. apríl 2007 – odporca žiadal odročiť pojednávanie nariadené na 11. máj 2007 na
obdobie po 30. júni 2007 z dôvodu jeho pobytu mimo územia Slovenskej republiky,
- 11. máj 2007 – pojednávanie bolo po vypočutí sťažovateľa v neprítomnosti odporcu
odročené na 4. júl 2007 z dôvodu zistenia príjmov odporcu,
- 28. jún 2007 – okresný súd vyzval odporcu, aby na pojednávaní predložil doklady
o svojich príjmoch v rozhodnom období (za obdobie od posledného pojednávania),
- 4. júl 2007 – pojednávanie bolo po vypočutí účastníkov konania odročené na
neurčito z dôvodu vykonania dôkazu o príjme odporcu za mesiac „máj a jún“
prostredníctvom dožiadaného súdu v Španielsku,
- 9. júl 2007 – odporca oznámil adresu svojho „sezónneho“ zamestnávateľa
v Španielsku,
- 18. október 2007 – okresný súd uznesením pribral do konania prekladateľa
zo španielskeho jazyka a uložil mu, aby v lehote 10 dní predložil preklad pripojeného
dožiadania,
- 5. november 2007 – okresnému súdu bol doručený požadovaný preklad,
- 13. november 2007 – dožiadanie bolo doručené dožiadanému súdu v Španielsku,
- 25. január 2008 – okresnému súdu bolo zo Španielska doručené vybavené
dožiadanie,
- 31. január 2008 – okresný súd uznesením uložil prekladateľke, aby v lehote 10 dní
preložila vybavené dožiadanie,
- 4. marec 2008 – prekladateľka preložila vyžiadaný preklad,
- 18. marec 2008 – okresný súd vyžiadal doklady o príjmoch účastníkov a nariadil
pojednávanie na 30. apríl 2008,
- 31. marec 2008 – odporca predložil doklady o svojich príjmoch a tiež bola doručená
správa od jeho aktuálneho zamestnávateľa,
- 28. apríl 2008 – odporca žiadal odročiť pojednávanie nariadené na 30. apríl 2008
z dôvodu plánovanej cesty do zahraničia,
- 29. apríl 2008 – matka sťažovateľa ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní
zo súkromných dôvodov a súčasne predložila správu o svojich zárobkových pomeroch
a štúdiu sťažovateľa,
- 30. apríl 2008 – pojednávanie bolo odročené na 27. jún 2008,
- 27. jún 2008 – pojednávanie bolo po vypočutí účastníkov konania odročené na
1. júl 2008 z dôvodu vyhlásenia rozhodnutia,
- 1. júl 2008 – okresný súd v neprítomnosti účastníkov konania vyhlásil rozsudok,
- 17. september 2008 – odporca zastúpený právnym zástupcom podal odvolanie proti
výroku rozsudku, ktorým ho okresný súd zaviazal platiť výživné 1 600 Sk mesačne od
1. marca 2007 od budúcna, a žiadal túto sumu znížiť na 1 000 Sk,
- 29. september 2008 – okresný súd vyzval účastníkov konania, aby sa vyjadrili, či
súhlasia, aby o odvolaní bolo rozhodnuté bez nariadenia pojednávania, a sťažovateľa a jeho
matku vyzval, aby sa vyjadrili k odvolaniu odporcu,
- 23. október 2008 – odporca súhlasil s prerokovaním odvolania bez nariadenia
pojednávania,
- 27. október 2008 – sťažovateľ a jeho matka sa vyjadrili k odvolaniu,
- 18. november 2008 – spis bol predložený krajskému súdu,
- 12. február 2009 – krajský súd rozsudkom sp. zn. 8 CoP 28/08 zmenil výrok
rozsudku okresného súdu napadnutý odvolaním tak, že v tejto časti návrh zamietol,
- 9. marec 2009 – spis bol vrátený okresnému súdu,
- 13. marec 2009 – okresný súd doručoval rozsudok krajského súdu účastníkom
konania.
Z vyjadrenia okresného súdu vyplýva, že konanie v predmetnej veci bolo právoplatne
skončené 20. marca 2009.
III.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa
právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej
neistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho
orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne
orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet
a právoplatne nerozhodli (m. m. I. ÚS 24/03, IV. ÚS 232/03). Priznanie práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na
organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01).
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. P 18/1988 o zvýšenie výživného došlo k porušeniu
základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo
porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48
ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého
prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka
konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské
práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní
a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa
rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.
Ústavný súd predovšetkým prihliadol na skutočnosť, že predmetom napadaného
konania bolo zvýšenie výživného na maloletého sťažovateľa, t. j. išlo o taký predmet
konania, ktorý si vyžadoval mimoriadnu starostlivosť a pozornosť súdu venovanú
efektívnemu a rýchlemu postupu (II. ÚS 2/01), aby bol naplnený účel súdneho konania, čo
okrem iného znamená, že všeobecný súd mal povinnosť organizovať svoj procesný postup
tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená (§ 100 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku) a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň
osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (napr. I. ÚS 142/03, I. ÚS 145/03, I. ÚS 158/04).
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na
predmet konania (zvýšenie výživného na maloleté dieťa) možno toto konanie považovať za
konanie štandardnej rozhodovacej praxe vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, pričom
nejde o konanie, ktoré je právne zložité, pretože metodika postupu všeobecných súdov
v týchto veciach je dostatočne jasná a podporená stabilizovanou judikatúrou. Konanie
v danej veci podľa názoru ústavného súdu nevykazuje ani znaky skutkovej zložitosti,
pretože aj napriek nariadeniu vypočutia účastníka konania dožiadaným súdom v cudzine,
bol tento procesný úkon realizovaný do 2 mesiacov a niekoľkých dní (od 13. novembra
2007 do 25. januára 2008), takže ani táto skutočnosť nijako výrazne neprispela k predĺženiu
skúmaného konania.
2. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní,
či v skúmanom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu označeného
základného práva, pričom z tohto hľadiska ústavný súd v správaní sťažovateľa nezistil
žiadnu takú skutočnosť, ktorá by významnou mierou prispela k predĺženiu konania a ktorú
by bolo treba pripísať na jeho ťarchu.
3. Napokon ústavný súd skúmal postup okresného súdu v predmetnom konaní
a v tejto súvislosti zistil, že okresný súd bol prvýkrát nečinný v období od 27. decembra
2000, keď mu boli doručené všetky ním vyžiadané listinné dôkazy, do 7. júna 2001, keď
nariadil pojednávanie a vyžiadal ďalšie listiny súvisiace s predmetom konania, t. j. zistená
nečinnosť viac ako päť mesiacov. Nečinnosť v trvaní viac ako deväť mesiacov v postupe
okresného súdu ústavný súd zistil aj v čase od 12. augusta 2002, keď bol spis vrátený
z krajského súdu späť okresnému súdu, do 21. mája 2003, keď okresný súd nariadil
pojednávanie. Významným obdobím nečinnosti v trvaní dvoch rokov a jedného mesiaca
bolo obdobie od 16. decembra 2003, keď boli okresnému súdu od účastníkov konania
doručené všetky vyžiadané listiny, do 16. januára 2006, keď okresný súd vyzval vtedy už
plnoletého sťažovateľa, aby oznámil, či sa pripája k návrhu svojej matky. Napokon bol
okresný súd nečinný aj v období od 23. januára 2006, keď sťažovateľ oznámil, že sa pripája
k návrhu svojej matky, do 8. januára 2007, keď okresný súd nariadil pojednávanie, t. j.
nečinnosť viac ako 11 mesiacov.
Ústavný súd zistil, že z celkovej dĺžky konania trvajúceho viac ako osem rokov a tri
mesiace, bol okresný súd nečinný viac ako štyri roky a dva mesiace.
Súčasne ústavný súd poznamenáva, že dĺžku doby, počas ktorej sa opakovane
(dvakrát) spis z dôvodu odvolacieho konania nachádzal na krajskom súde, okresný súd
nemohol ovplyvniť, preto ju nemožno z objektívnych dôvodov pripočítať na jeho ťarchu.
Ústavný súd však súčasne poznamenáva, že krajský súd raz zrušil rozhodnutie okresného
súdu z dôvodu procesných pochybení.
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. P 18/1988 došlo k zbytočným prieťahom,
a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak
ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.
IV.
4. Vzhľadom na to, že konanie okresného súdu vedené pod sp. zn. P 18/1988 bolo už
právoplatne skončené 20. marca 2009, ústavný súd dospel k záveru, že právna neistota
sťažovateľa bola týmto odstránená a nepovažoval za potrebné prikázať okresnému súdu,
aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov [§ 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde].
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľ sa domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume
3 000 €.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy nie je pre sťažovateľa dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd
preto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľovi aj finančné zadosťučinenie, ktoré podľa
zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, najmä vzhľadom na
skutočnosť, že počas celého konania o zvýšenie výživného odporca dobrovoľne bez
právoplatného rozsudku toto výživné aj platil, a to v sume navrhovanej matkou sťažovateľa
a neskôr sťažovateľom (1 800 Sk), takže o výživu maloletého sťažovateľa bolo postarané,
pričom túto skutočnosť opakovane na pojednávaniach priznala aj matka sťažovateľa
(30. mája 2003 a 20. marca 2007), ako aj vzhľadom na zistenú nečinnosť okresného súdu
považuje za primerané v sume 2 500 €, tak ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto
rozhodnutia.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil
(v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od
právoplatnosti nálezu ústavného súdu.
6. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu
trov konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátom, ktorý si ju uplatnil v sume
438,57 € vrátane 19 % DPH (predložené osvedčenie platiteľa DPH).
Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal
z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny
za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2009 je 115,90 € a hodnota režijného paušálu je
6,95 €.
S poukazom na výsledok konania ústavný súd priznal sťažovateľovi nárok na úhradu
trov konania za tri úkony právnej služby uskutočnené v roku 2009 (prevzatie a príprava
zastúpenia, podanie špecifikovanej sťažnosti ústavnému súdu a vyjadrenie zo 4. augusta
2009) v sume 438,57 € vrátane režijného paušálu a 19 % DPH, tak ako to je uvedené v bode
3 výroku tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. septembra 2009