Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 240/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. septembra 2009

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja

Kohuta o sťažnosti T., K., zastúpenej advokátom JUDr. M. V., K., vo veci namietaného

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a porušenia práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.

v období po vydaní nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k.

-31 z 22. novembra 2007 takto

rozhodol:

1. Základné právo T. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené

v a právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. v období po

vydaní nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -31 z 22. novembra

2007 p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Košice I vo veci vedenej pod sp. zn. p r i k a z u j e

konať bez zbytočných prieťahov.

3. T. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom

dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. T. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 245,70 € (slovom

dvestoštyridsaťpäť eur a sedemdesiat centov), ktorú j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý

vyplatiť na účet jej právneho zástupcu JUDr. M. V., K., do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-9 z 11. júna 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť T., K. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namietala porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v (ďalej len „“) a porušenie

práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. v

období po vydaní nálezu ústavného súdu č. k. -31 z 22. novembra 2007.

2. Zo sťažnosti a jej príloh vyplýva: „V exekučnej veci oprávneného - Všeobecná

zdravotná poisťovňa, pobočka K.(...) proti povinnému – T.(...) pre vymoženie pohľadávky vo

výške 9.749.172,- Sk, vedenej u súdneho exekútora JUDr. J. B. (...) pod sp. zn. EX 0335/00

sťažovateľ ako povinný podal dňa 29. 01. 2001 proti výške určenej ceny spísaných vecí

námietky v zmysle § 122 zákona č. 233/1955 Z. z.(...), a to v lehote 14 dní odo dňa, kedy

bolo doručené súdnym exekútorom upovedomenie o určení výšky ceny spísaných vecí, t. j.

16. 01. 2001. Súpis hnuteľných vecí podliehajúcich exekúcii bol vykonaný dňa 12. 01. 2001.

Námietky boli súdnemu exekútorovi JUDr. J. B. doručené osobne dňa 29. 01. 2001, pričom

lehota na ich podanie mala uplynúť dňa 30. 01. 2001. O podaných námietkach mal

rozhodnúť Okresný súd Košice I, ktorý je v danej exekučnej veci príslušným súdom.

Obsahom námietok bolo porušenie povinnosti exekútora pri určení výšky ceny

spísaných vecí(...) pribrať k riadnemu určeniu ceny vecí znalca, keďže nešlo podľa názoru

povinného o odhad ceny jednoduchých vecí, na ktorý by bol súdny exekútor oprávnený.

V dôsledku toho došlo podľa povinného k podhodnoteniu vecí pojatých do súpisu, čo bolo

v rozpore so záujmami povinného aj oprávneného. (...)

Sťažovateľ z dôvodu nečinnosti súdu podal dňa 19. 10. 2006 sťažnosť do rúk

predsedu Okresného súdu Košice I, v ktorej namietal prieťahy v konaní. (...)

Predseda Okresného súdu Košice I(...) listom zo dňa 20. 11. 2006 sťažovateľovi

oznámil, že jeho sťažnosť na prieťahy v konaní je dôvodná a že o námietkach proti výške

určenej ceny spísaných vecí zo dňa 12. 3. 2001 súd rozhodne v lehote 10 dní. (...)

Dňa 04. 06. 2007 bola na Ústavnom súde SR podaná ústavná sťažnosť podľa čl. 127

SR, o ktorej bolo rozhodnuté nálezom(...) č. k. -31 zo dňa 22. 11.

2007(...), avšak napriek výroku obsiahnutého v označenom náleze Okresný súd Košice I

vôbec nekoná a o námietkach proti výške určenej ceny spísaných veci zo dňa 29. 01. 2001

súd nerozhodol do dnešného dňa. (...)

Od rozhodnutia Ústavného súdu SR okresný súd vo veci v konaní o námietkach

nevykázal žiadny úkon potrebná k rozhodnutiu a ukončeniu konania o podaných

námietkach. Aktuálne je možné konštatovať, že o námietkach proti výške učenej ceny

spísaných veci nebolo rozhodnuté ani po viac ako 8. rokoch od podania námietok, resp. po

viac ako dvoch rokoch od podania ústavnej sťažnosti zo dňa 04. 06. 2007. (...)“

Na základe uvedeného sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na

ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo T. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl.

48 ods. 2 a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. Er 1482/00 porušené

bolo.

2. Okresnému súdu Košice I prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn. Er 1482/00

konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. T. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 24,309,57 €, ktoré je

Okresný súd Košice I povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. T. priznáva úhradu trov právneho zastúpenia v sume 245,70 €(...), ktoré je

Okresný súd Košice I povinný vyplatiť na účet advokáta JUDr. M. V., K., do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: za okresný súd jeho predseda listom sp. zn. zo 14. augusta 2009

a právny zástupca sťažovateľky stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu

listom z 27. augusta 2009.

2.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol:

„Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 23. 2.

2000 súdnym exekútorom JUDr. J. B. Prílohou tejto žiadosti bol návrh na vykonanie

exekúcie, ktorý ako oprávnený podala Všeobecná zdravotná poisťovňa a to na základe jej

platobných výmerov(...)

Okresný súd Košice I dňa 14. 3. 2000 vydal poverenie na vykonanie tejto exekúcie

a poveril ako súdneho exekútora JUDr. J. B.(...)

Dňa 24. 7. 2001 boli súdu doručené námietky povinného proti exekučnému konaniu,

ako aj jeho návrh na zastavenie exekúcie.

Tunajší súd uznesením zo dňa 6. 11. 2002 návrh povinného na zastavenie exekúcie

zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal povinný odvolanie dňa 6. 12. 2002, o ktorom

rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 28. 4. 2003.

Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 14. 12. 2006 pripustil zmenu účastníka na

strane oprávneného a uznesením zo dňa 14. 12. 2006 námietky povinného proti exekúcii

zamietol.

Na základe prípisu tunajšieho súdu zo dňa 25. 2. 2008, súdny exekútor(...) prípisom

zo dňa 3. 3. 2008 oznámil súdu, že pohľadávku oprávneného považuje za nevymožiteľnú,

nakoľko povinný v súčasnosti nedisponuje s majetkom, ktorý by bolo možné zexekuovať.

Súčasne vyzval oprávneného S. a. s. B. na zaplatenie preddavku, pričom však nedošlo k jeho

úhrade.

Na základe Vašej žiadosti ponechávam na úvahu Ústavného súdu, či v danej veci

došlo k opakovaným zbytočným prieťahom a súčasne netrvám na ústnom pojednávaní,

nakoľko som toho názoru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie

veci.“

2.2 Právny zástupca sťažovateľky vo svojom stanovisku z 27. augusta 2009

k vyjadreniu okresného súdu oznámil, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania

v konaní o sťažnosti sťažovateľky, a ďalej uviedol:

„Z vyjadrenia Okresného súdu Košice I vyplýva jednoznačne, že napriek

predchádzajúcemu rozhodnutiu Ústavného súdu SR, Okresný súd Košice I o námietkach

proti určeniu ceny spísaných vecí stále nerozhodol.“

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v , resp. práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jej

prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je

určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za

nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne

rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom okresného súdu bolo,

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (,

, ).

II.

Zo sťažnosti, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho

súdneho spisu ústavný súd zistil, že po vydaní nálezu ústavného súdu č. k. -31

z 22. novembra 2007 okresný súd vo veci vedenej pod sp. zn. vykonal iba

jeden úkon spočívajúci v žiadosti z 25. februára 2008 adresovanej súdnemu exekútorovi,

aby oznámil stav konania. Na túto žiadosť súdny exekútor odpovedal oznámením

doručeným okresnému súdu 5. marca 2008, v ktorom uviedol, že „exekučnú vec(...)

evidujeme na dlhodobej lehote ako nevymožiteľnú pohľadávku. Subjekt povinného

v súčasnosti nedisponuje s majetkom, ktorý by bolo možné zexekvovať. Oprávneného(...)

sme vyzvali na zaplatenie preddavku, avšak doposiaľ nedošlo k zaplateniu.“.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže

zároveň zakázať pokračovať v porušovaní základných práv.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(, , , ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej

neistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho

orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa nestačí, aby štátne

orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet

a právoplatne nerozhodli (m. m. , ). Priznanie práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na

organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo ().

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo v období po vydaní nálezu

ústavného súdu č. k. -31 z 22. novembra 2007 k opätovnému porušeniu

základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a jej práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného

v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48

ods. 2 a právo zaručené v dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na

konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných

kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (). V súlade

s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)

v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (, ,

, ). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom

prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že predmetom

posudzovaného konania pred okresným súdom je predovšetkým rozhodovanie o námietkach

povinného v exekučnom konaní, ktoré tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej agendy

okresných súdov, a preto nemožno namietané konanie hodnotiť z právneho hľadiska ako

zložité. Pokiaľ ide o faktickú zložitosť veci, ústavný súd po preskúmaní na vec sa

vzťahujúceho spisu, ako aj doterajšieho priebehu namietaného konania dospel k záveru, že

ani z faktického hľadiska ju nemožno považovať za zložitú. Ústavný súd vzal do úvahy tiež

to, že ani predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení neargumentoval zložitosťou

napadnutej veci.

2. Správanie sťažovateľky ako účastníčky konania je druhým kritériom pri

rozhodovaní o tom, či v konaní pred okresným súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu jej základného práva zaručeného v a práva zaručeného

v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd z tohto hľadiska nezistil žiadne dôvody, na základe

ktorých by bolo možné doterajšiu neprimeranú dĺžku namietaného konania pripísať, hoci aj

čiastočne, na vrub správaniu sťažovateľky ako účastníčky konania.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnom

konaní, a to v období po vydaní nálezu ústavného súdu č. k. -31

z 22. novembra 2007. Na tomto mieste je potrebné poznamenať, že hlavným dôvodom, pre

ktorý ústavný súd v tomto náleze vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a jej práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, bola skutočnosť, že okresný súd do vydania nálezu ústavného súdu

22. novembra 2007 nerozhodol o námietkach sťažovateľky podaných 29. januára 2001

„proti výške určenej ceny spísaných vecí“, ktoré boli 13. marca 2001 okresnému súdu

predložené na rozhodnutie (v podrobnostiach pozri nález ústavného súdu č. k.

31 z 22. novembra 2007).

Ústavný súd po preštudovaní spisového materiálu okresného súdu vedeného pod

sp. zn. konštatuje, že ani v ďalšom priebehu konania nedošlo k rozhodnutiu

o námietkach sťažovateľky podaných 29. januára 2001 proti výške určenej ceny spísaných

vecí. Procesná činnosť okresného súdu dosiaľ spočívala iba vo vykonaní jediného úkonu –

žiadosti z 25. februára 2008. Postup okresného súdu teda nemožno hodnotiť ako taký, ktorý

by smeroval k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľky, čo je základným účelom

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Stav preskúmavaného

exekučného konania pred rozhodnutím ústavného súdu z 22. novembra 2007 naďalej trvá,

a to napriek výslovnému príkazu ústavného súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

Z takto zisteného právneho a faktického stavu veci ústavný súd dospel k názoru, že

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo v období po

vydaní nálezu ústavného súdu č. k. -31 z 22. novembra 2007 opätovne

k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky zaručeného

v a práva zaručeného v dohovoru, tak ako to je uvedené

v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľke ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu

podľa a podľa konať

vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka sa domáhala priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

732 350 Sk (t. j. 24 309,57 €), čo odôvodnila „ujmou, ktorá nám vznikla v dôsledku

konania, ktoré svojím postupom vytvorilo sťažovateľovi právnu neistotu a hnuteľné veci

vo vlastníctve sťažovateľa ako povinného v hodnote 955.200,- Sk boli súdnym exekútorom

nekvalifikovaným spôsobom ohodnotené iba na sumu 222.850,- Sk(...) Sťažovateľ sa

domnieva, že intenzita porušenia namietaného práva spôsobená tak dlhodobými prieťahmi

v nečinnosti súdu sa prakticky rovná odmietaniu spravodlivosti.“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a práva zaručeného v dohovoru nie je pre sťažovateľku

dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľke

aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia , ktoré

podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, najmä vzhľadom

na nečinnosť okresného súdu, ako aj vzhľadom na to, že v predmetnom konaní už ústavný

súd vyslovil porušenie práv sťažovateľky okresným súdom na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov a prikázal mu vo veci konať, považuje za primerané v sume 2 000 €,

tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil

(v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľke do dvoch mesiacov od

právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Právny zástupca sťažovateľky si uplatnil trovy za právne zastúpenie v celkovej sume

245,70 €.

Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal

z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba za úkon

právnej služby uskutočnený v roku 2009 je 115,90 € a hodnota režijného paušálu je 6,95 €.

Sťažovateľke vznikol nárok na úhradu trov konania za tri úkony právnej služby

uskutočnené v roku 2009 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie ústavnému súdu

a stanovisko k vyjadreniu okresného súdu) v celkovej sume 368,55 € vrátane režijného

paušálu.

Vzhľadom na to, že právny zástupca sťažovateľky si nárok na úhradu trov uplatnil

iba v sume 245,70 €, ústavný súd priznal úhradu trov iba v takto uplatnenej sume, tak ako to

je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. septembra 2009