Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 306/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. októbra 2009

predbežne prerokoval sťažnosť A. V. a O. V., obaja bytom P., zastúpených advokátom

JUDr. J. D., P., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Prešov a rozhodnutiami Okresného

súdu Prešov sp. zn. zo 14. mája 2008 a Krajského súdu v Prešove

sp. zn. z 21. januára 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť A. V. a O. V. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. septembra

2009 doručená sťažnosť A. V. a O. V. (ďalej len „sťažovatelia“ alebo „sťažovateľ v 1. rade“

a „sťažovateľ v 2. rade“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva na súdnu

a inú právnu ochranu podľa (ďalej len „“) a

práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj práva na rešpektovanie súkromného

a rodinného života podľa čl. 8 dohovoru postupom Okresného riaditeľstva Policajného

zboru Prešov (ďalej len „okresné riaditeľstvo“) a rozhodnutiami Okresného súdu Prešov

(ďalej len „okresný súd“) sp. zn. zo 14. mája 2008 a Krajského súdu v Prešove

(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 21. januára 2009.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia boli rozsudkom okresného

súdu sp. zn. zo 14. mája 2008 uznaní vinnými zo spolupáchateľstva trestného

činu porušovania domovej slobody v jednočinnom súbehu s trestným činom ublíženia na

zdraví podľa a a a a Trestný

zákon v znení neskorších predpisov účinného do 31. decembra 2005 (ďalej len „Trestný

zákon“), za čo boli odsúdení na trest odňatia slobody vo výmere jedného roka, resp. šesť

mesiacov s podmienečným odložením výkonu trestu na skúšobnú dobu.

Proti rozsudku okresného súdu podali sťažovatelia odvolanie. Krajský súd

rozsudkom sp. zn. z 21. januára 2009 zrušil rozsudok okresného súdu v celom

rozsahu a uložil sťažovateľovi v 1. rade úhrnný peňažný trest v sume 7 000 Sk

a sťažovateľovi v 2. rade v sume 5 000 Sk, pretože uložené tresty prvostupňovým súdom

boli neprimerané.

K porušeniu sťažovateľmi označených práv došlo podľa ich názoru tým, že okresné

riaditeľstvo na mieste činu nezabezpečilo dostatočné dôkazy na rozhodnutie, rovnako

okresný súd, ako aj krajský súd v trestnej veci nebrali do úvahy „fotodokumentáciu z miesta

činu a výpovede svedkov, ktorí boli priamymi účastníkmi incidentu, ale vzal do úvahy

výpovede nepriamych svedkov, ktorí neboli pri incidente, a to syna a nevesty poškodeného.

Odvolací súd nezohľadnil tvrdenia sťažovateľov a v odôvodnení svojho rozhodnutia

neuviedol dostatočné a relevantné dôvody, na základe akých zistených skutočností a úvah v

rámci hodnotenia vykonaných dôkazov a následného právneho posúdenia zisteného

skutkového stavu dospel k svojim skutkovým a právnym záverom“.

Vzhľadom na uvedené sťažovatelia žiadali, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1) Právo sťažovateľov A. V. a O. V. na ochranu ich základného práva na

spravodlivé súdne konanie podľa a podľa a

čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo postupom a rozhodnutím

Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove, Odbor kriminálnej polície a postupom

a rozhodnutím Okresného súdu v Prešove ako aj Krajského súdu v Prešove porušené tým,

že orgány činné v trestnom konaní a súdy nezistili objektívne nezistili skutkový stav veci, o

ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, v rozsahu nevyhnutnom na ich spravodlivé

rozhodnutie.

2) Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. -664 zo dňa 21. 1. 2009 sa

zrušuje a vec sa vracia na konanie Okresnému súdu v Prešove.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. K namietanému porušeniu základných práv a slobôd postupom okresného

riaditeľstva

Z už citovaného vyplýva, že ústavný súd rozhoduje

o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto

práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv

alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich.

Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej

osoby zistí, že ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa

sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov

nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej

právomoci na jej prerokovanie (napr. ). Z uvedeného vyplýva, že v konaní

o sťažnosti podľa prislúcha právomoc ústavnému súdu zaoberať sa

porušením základného práva alebo slobody za predpokladu, že právna úprava takémuto

právu neposkytuje účinnú ochranu (obdobne ). Podstatou účinnej ochrany

základných práv a slobôd občana je okrem iného aj opravný prostriedok, ktorý má fyzická

osoba alebo právnická osoba k dispozícii vo vzťahu k tomu základnému právu alebo

slobode, porušenie ktorých sa namieta a ktorý jej umožňuje odstrániť ten stav, v ktorom vidí

porušenie svojho základného práva alebo slobody ().

Sťažovatelia sťažnosťou pred ústavným súdom napadli postup okresného

riaditeľstva, ktoré však bližšie riadne ani neoznačili. Ústavný súd preto konštatuje, že

sťažnosť v tejto časti neobsahuje predpísané náležitosti. Okrem

toho však ústavný súd uvádza, že namietaný nezákonný postup tohto orgánu činného

v trestnom konaní (v etape prípravného konania) v konečnom dôsledku preskúmali

a rozhodli o ňom všeobecné súdy (v súdnom konaní), a teda proti namietanému porušeniu

základných práv a slobôd prípadným postupom okresného riaditeľstva sa sťažovatelia mohli

domôcť ochrany využitím im dostupných a aj účinných prostriedkov nápravy pred

všeobecným (okresným i krajským) súdom (mutatis mutandis ). Preto

právomoc všeobecného súdu preskúmať postup orgánu činného v prípravnom konaní

vylučuje právomoc ústavného súdu vo vzťahu k okresnému riaditeľstvu v tejto veci, aj za

predpokladu riadneho označenia namietaného konania.

2. Vo vzťahu k namietanému postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozsudku zo 14. mája 2008 treba uviesť, že proti tomuto rozhodnutiu

okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd v konaní sp. zn.

rozsudkom z 21. januára 2009.

V týchto konaniach boli okresný súd aj krajský súd zároveň povinné poskytnúť

ochranu základným právam a slobodám sťažovateľov.

Ústavný súd však zistil, že sťažnosť sťažovateľov v tejto časti (proti postupu

a rozhodnutiam okresného súdu a krajského súdu), v ktorej namietajú porušenie svojich

označených práv podľa a dohovoru, je podaná oneskorene.

Podľa sťažnosť nemožno považovať za časovo neobmedzený

právny prostriedok ochrany ústavnosti. Jednou zo zákonných podmienok na prijatie

sťažnosti podľa na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej

v , teda v lehote dvoch mesiacov od kvalifikovanej

právnej skutočnosti (, , , ).

Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená

14. septembra 2009. Ústavný súd zistil, že rozsudok krajského súdu sp. zn.

z 21. januára 2009 v spojení s rozhodnutím okresného súdu sp. zn. zo 14. mája

2008 nadobudol právoplatnosť 21. januára 2009, sťažovateľom bol doručený 3. marca 2009

a ich obhajcovi už 2. marca 2009.

Vzhľadom na to, že sťažnosť podľa je časovo obmedzený

právny prostriedok ochrany ústavnosti, a s prihliadnutím na dátum právoplatného skončenia

konania vedeného na okresnom súde a krajskom súde (21. január 2009), ako aj so zreteľom

na deň doručenia sťažnosti ústavnému súdu (14. september 2009) ústavný súd považoval

za dostatočne preukázané podanie sťažnosti v tejto časti po uplynutí zákonom ustanovenej

dvojmesačnej lehoty (obdobne napr. , , ,

, ).

Keďže zmeškanie lehoty na podanie ústavnej sťažnosti nemožno odpustiť, ústavný

súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa ako podanú

oneskorene.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. októbra 2009