Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 104/02

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. októbra 2002

predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. K. Ö., bytom B., vo veci porušenia jeho základných

práv podľa , , a a 4 Slovenskej

republiky a podľa čl. 5 ods. 1 písm. b), čl. 6 ods. 1 a ods. 3 písm. c) a d) Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom vyšetrovateľa Okresného úradu

vyšetrovania Policajného zboru v Komárne v konaní vedenom pod ČVS: OÚV-120/20-KN-

2002 SR a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Mgr. K. Ö. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. júla 2002

doručená sťažnosť Mgr. K. Ö., bytom B., (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal

porušenie základných práv podľa čl. 17 ods. 2, čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 a 4

(ďalej len „“) a podľa ,

a ods. 3 písm. c) a d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom vyšetrovateľa Okresného úradu vyšetrovania Policajného zboru

v Komárne (ďalej len „úrad vyšetrovania“) v konaní vedenom pod ČVS: OÚV-120/20-KN-

2002 SR.

Konkrétne sťažovateľ uviedol, že:

 v rámci trestného stíhania, ktoré sa začalo proti nemu ako obvinenému

vydaním uznesenia vyšetrovateľa z 26. marca 2002 podľa § 160 ods. 1 a § 163 ods. 1

za trestný čin útoku na verejného činiteľa podľa

a ods. 2 písm. a) spáchaného „spôsobom a z dôvodov v uznesení

uvedených“,

 úrad vyšetrovania vykonal pokus o jeho predvedenie na výsluch 9. mája 2002

bez toho, aby mal v tom čase vykázané predvolanie, ďalej bez toho, aby nemal trvalé

bydlisko, skrýval sa alebo aby tu bol iný podobný dôvod, čo je v rozpore s § 90 ods. 1 a 2

v spojení s , a

písm. b) dohovoru,

 nebol vyrozumený o výsluchu svedka MUDr. E. Ö. 9. mája 2002, čo je

v rozpore s prvej vety v spojení s ,

a dohovoru,

 úrad vyšetrovania vykonal 10. mája 2002 jeho opakovaný výsluch napriek

tomu, že 3. apríla 2002 do zápisnice uviedol, že nebude vypovedať, čo je v rozpore s § 33

ods. 1 a v spojení s a

a čl. 6 ods. 1 dohovoru,

 na rekonštrukciu trestného činu a psychiatrické vyšetrenie 10. mája 2002 bol

predvedený bez predchádzajúceho riadneho predvolania, bez poučenia o možnosti

predvedenia a bez poučenia o jeho právach pred jednotlivými úkonmi, čo je v rozpore s §

2 ods. 13, a v spojení s a

ods. 2 a dohovoru,

 o jeho predvedení na psychiatrické vyšetrenie 10. mája 2002 nebol

vyrozumený jeho obhajca, čo je v rozpore s § 36a ods. 2 písm. b) a § 165 ods. 1

v spojení s a a

dohovoru.

Sťažovateľ uviedol, že opakovaným výsluchom napriek predchádzajúcemu odopretiu

vypovedať úrad vyšetrovania hrubo zasiahol do jeho garantovaných základných

práv a slobôd, že v dôsledku týchto vád postupu vyšetrovateľa utrpela v očiach verejnosti

jeho dôstojnosť, osobná česť a povesť, ako aj povesť jeho manželky, ktorá má v tesnom

susedstve miesta rekonštrukcie ambulanciu a ktorá je medzi lekármi známa aj v Nových

Zámkoch, že toto neobvyklé konanie štátneho orgánu znamenalo pre neho mimoriadne

psychické vypätie a stres a predvedenie na psychiatrické vyšetrenie a jeho vykonanie bez

prítomnosti jeho obhajcu ho priviedlo do právnej neistoty, pretože nemá právnické

vzdelanie a v tejto konkrétnej situácii nepoznal svoje procesné práva, čím sa cítil byť

vystavený nezákonnému a svojvoľnému konaniu orgánu činného v trestnom konaní.

Z týchto dôvodov došlo podľa sťažovateľa k porušeniu jeho základného práva na slobodu

podľa , práva na súdnu ochranu podľa , a

ods. 3 a 4 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa a ods. 3 písm. c)

a d) dohovoru. Sťažovateľ žiadal priznať finančné zadosťučinenie vo výške 150 000 Sk.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako

z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon (...).

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom (...).

Podľa a 4 obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas

a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom

obhajcu. Obvinený má právo odoprieť výpoveď; tohto práva ho nemožno pozbaviť nijakým

spôsobom.

Podľa čl. 5 ods. 1 dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť.

Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane

v súlade s konaním ustanoveným zákonom: [písm. b)] zákonné zatknutie alebo iné

pozbavenie slobody osoby preto, že sa nepodrobila rozhodnutiu vydanému súdom podľa

zákona, alebo preto, aby sa zaručilo splnenie povinnosti ustanovenej zákonom; [písm. c)]

zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby za účelom predvedenia pred

príslušný súdny orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak sú

oprávnené dôvody domnievať sa, že je potrebné zabrániť jej v spáchaní trestného činu alebo

v úteku po jeho spáchaní.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne (...) o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia

proti nemu (...).

Podľa čl. 6 ods. 3 dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, má tieto

minimálne práva: [písm. c)] obhajovať sa osobne alebo s pomocou obhajcu podľa vlastného

výberu, alebo pokiaľ nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne,

ak to záujmy spravodlivosti vyžadujú; [písm. d)] vyslúchať alebo dať vyslúchať svedkov

proti sebe a dosiahnuť predvolanie a výsluch svedkov vo svoj prospech za rovnakých

podmienok, ako svedkov proti sebe.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti sťažovateľa je tvrdené porušenie jeho základného práva na

slobodu podľa , práva na súdnu ochranu podľa ,

a a 4 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa a ods. 3

písm. c) a d) dohovoru, ktorého sa mal dopustiť v prípravnom konaní vyšetrovateľ podľa

tvrdenia sťažovateľa postupom v rozpore s príslušnými ustanoveniami

(v znení platnom a účinnom v čase namietaných procesných úkonov vyšetrovateľa).

Sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné

právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne

poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov (§ 53

ods. 1 ). Ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa

nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil

z dôvodov hodných osobitného zreteľa ( ).

Sťažovateľ namieta porušenie uvedených základných práv v štádiu prípravného

konania, t. j. v štádiu pred začatím konania pred súdom. Dozor nad zachovaním zákonnosti

v prípravnom konaní vykonáva prokurátor ( a n. ), ktorý je

oprávnený zrušovať nezákonné alebo neopodstatnené rozhodnutia a opatrenia vyšetrovateľa

a policajného orgánu, ktoré môže nahrádzať vlastnými rozhodnutiami a opatreniami (§ 174

ods. 2 písm. e) ). Obvinený má právo kedykoľvek v priebehu

vyšetrovania žiadať prokurátora, aby boli odstránené prieťahy vo vyšetrovaní alebo závady

v postupe vyšetrovateľa. Žiadosť nie je viazaná lehotou. Túto žiadosť, ktorú treba

prokurátorovi ihneď predložiť, musí prokurátor bez meškania vybaviť. O výsledku

preskúmania musí byť žiadateľ upovedomený ( ). Sťažovateľ

v sťažnosti ani v jej prílohách neuvádza žiadne skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že

podľa týchto ustanovení žiadal prokurátora o odstránenie tých závad

v postupe vyšetrovateľa, ktoré vo svojej sťažnosti na ústavný súd uviedol ako dôvod

porušenia jeho základných práv podľa označených článkov a dohovoru. Ide pritom

o právny prostriedok nápravy, ktorý vo vzťahu k uvádzaným skutočnostiam v sťažnosti

treba považovať za účinný na ochranu základných práv, porušenie ktorých sťažovateľ

v predmetnej sťažnosti namietal.

Z citovaného vyplýva, že ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach

týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda

nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že

ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ

môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy pred

iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej

prerokovanie.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu, ak ústavný súd nezistí priamu

súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sťažovateľ namieta, sťažnosť pre zjavnú neopodstatnenosť odmietne

(pozri napríklad rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. zo 6. marca 2002 a v ňom

citované predchádzajúce rozhodnutia). Sťažovateľ namietal porušenie práva na súdnu

ochranu podľa a , resp. právo na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. c) a d) dohovoru, hoci medzi uvádzanými skutočnosťami

v sťažnosti a týmito základnými právami nie je očividne priama súvislosť.

v prípade trestného stíhania sťažovateľa pred súdom (po podaní

obžaloby prokurátorom) taktiež obvinenému sťažovateľovi poskytuje účinné právne

prostriedky na ochranu uvedených základných práv. Podanú obžalobu treba na súde najskôr

preskúmať z toho hľadiska, či pre ďalšie konanie poskytuje spoľahlivý podklad, najmä

preveriť, či prípravné konanie, ktoré jej predchádzalo, bolo vykonané spôsobom

zodpovedajúcim tomuto zákonu a či jeho výsledky dostatočne odôvodňujú postavenie

obvineného pred súd. Na to slúži predbežné prejednanie obžaloby (§ 181 ods. 1 Trestného

poriadku). Po predbežnom prejednaní obžaloby súd okrem iného vráti vec prokurátorovi na

došetrenie, ak je to potrebné na odstránenie závažných procesných chýb prípravného

konania alebo na objasnenie základných skutkových okolností, bez ktorých nie je možné

rozhodnúť na hlavnom pojednávaní a v konaní pred súdom by bolo také došetrenie spojené

s výraznými ťažkosťami alebo by bolo zrejme na ujmu rýchlosti konania (§ 188 ods. 1 písm.

e) v platnom znení). Pri vykonávaní dokazovania na hlavnom

pojednávaní môže obžalovaný a jeho obhajca okrem iného žiadať, aby sa im umožnilo

vykonať výsluch svedka, klásť vyslúchaným otázky, prípadne podať návrh na doplnenie

dokazovania ( ). Pri svojom rozhodnutí smie (súd) prihliadnuť len

na skutočnosti, ktoré boli prebrané na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré

boli na hlavnom pojednávaní vykonané ( ).

Podľa názoru ústavného súdu sa sťažovateľ v súvislosti s uvedeným trestným

stíhaním môže domáhať ochrany označených základných práv v konaní pred všeobecným

súdom, a preto ústavný súd nemá v tomto štádiu trestného konania právomoc konať

a rozhodovať vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu a práva na

spravodlivý proces podľa citovaných článkov a dohovoru. Všeobecné súdy, ktoré sú

v súdnom konaní povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony na konkrétny prípad

v súlade s alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach, sú primárne

zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných slobôd, ktoré alebo

medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám alebo právnickým osobám zaručuje.

Okrem toho je sťažnosť sťažovateľa ohľadne niektorých tvrdení o porušení

základných práv zjavne neopodstatnená. Tak je tomu v prípade jeho tvrdenia o porušení

týchto práv v dôsledku vykonania pokusu o predvedenie sťažovateľa a jeho opakovaného

výsluchu 10. mája 2002 napriek tomu, že sťažovateľ 3. apríla 2002 do zápisnice uviedol, že

nebude vypovedať. Pokus o predvedenie za okolností uvádzaných sťažovateľom nemožno

považovať za porušenie základných práv podľa a

alebo c) dohovoru a pokiaľ ide o opakovaný výsluch sťažovateľa, zo zápisnice o výsluchu

obvineného z 10. mája 2002, ktorú k sťažnosti pripojil sťažovateľ, vyplýva, že výsluch

sťažovateľa bol okamžite ukončený po tom, čo bol vyšetrovateľom poučený okrem iného

o tom, že nie je povinný vypovedať ( a ) a po jeho

vyhlásení, že nebude vypovedať. Sťažovateľ túto zápisnicu podpísal bez akýchkoľvek

pripomienok. Za týchto okolností je tvrdenie sťažovateľa o porušení práva mlčať

a neprispievať k obviňovaniu vlastnej osoby zjavne neopodstatnené.

Z týchto dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa po jej predbežnom prerokovaní

v senáte odmietol podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. októbra 2002