Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 236/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. októbra 2009 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja Kohuta

prerokoval prijatú sťažnosť L. J., K., zastúpenej advokátkou JUDr. D. S., K., vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.

Er 764/2002 a takto

rozhodol:

1. Základné právo L. J. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v

a právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. Er 764/2002

p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. Er 764/2002

p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. L. J. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 500 € (slovom

päťsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. L. J. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 368,55 € (slovom

tristošesťdesiatosem eur a päťdesiatpäť centov), ktorú j e Okresný súd Bratislava II

p o v i n n ý vyplatiť na účet jej právnej zástupkyne JUDr. D. S., K., do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-16 z 11. júna 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť L. J., K. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namietala porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v (ďalej len „“) a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. Er 764/2002.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je účastníčkou exekučného

konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. Er 764/2002 v procesnom postavení

povinnej v 2. rade. Exekučné konanie začalo 4. marca 2002 podaním návrhu na vykonanie

exekúcie oprávnenou – P., a. s., B. (ďalej len „oprávnená“), proti povinným – P. H., K.

(ďalej len „povinný v 1. rade“), a sťažovateľke ako povinnej v 2. rade na vymoženie istiny

s príslušenstvom. Žiadosť o udelenie poverenia súdnej exekútorky na vykonanie exekúcie

bola okresnému súdu doručená 7. marca 2002.

Podľa názoru sťažovateľky „pomalým, v rozpore s ust. , § ,

postupom okresného súdu je porušované jej právo na prejednanie veci bez zbytočných

prieťahov(...) ako aj právo na prejednanie veci v primeranej lehote(...) ak súdne exekučné

konanie trvá už viac ako 6 rokov a nie je právoplatne ukončené a najmä ak nebolo a nie je

dodnes včas právoplatne rozhodnuté o žiadosti sťažovateľky o odklad exekúcie“.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto

rozhodol:

„Okresný súd Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. porušil

základné právo L. J. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2

a na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Okresnému súdu Bratislava II prikazuje konať vo veci vedenej pod sp. zn

bez zbytočných prieťahov a čo najrýchlejšie.

L. J. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 3.000,- Eur, ktoré je

povinný Okresný súd Bratislava II vyplatiť v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

Okresný súd Košice II (správne má byť Bratislava II – ústavný súd to posúdil za

chybu v písaní, pozn.) je povinný vyplatiť L. J. 245,71 Eur, do jedného mesiaca od

právoplatnosti tohto nálezu na účet advokátky JUDr. D. S.(...).“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: za okresný súd jeho predsedníčka listom sp. zn. Spr 2089/09 z 21. augusta 2009

a právna zástupkyňa sťažovateľky stanoviskom k uvedenému vyjadreniu listom

z 8. septembra 2009.

2.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení okrem prehľadu vo veci

vykonaných procesných úkonov uviedla:

„Sťažovateľ poukazuje vo svojej sťažnosti na to, že tunajší súd nekonal o jeho

žiadosti na odklad exekúcie plynulo. O návrhu na odklad exekúcie tunajší súd už rozhodol,

návrh na odklad zamietol, pričom na základe odvolania povinných bolo rozhodnutie

o odklade zrušené odvolacím súdom a vrátené späť na ďalšie konanie. V súčasnosti súd

postupuje v zmysle intencíí Krajského súdu, následne bude rozhodnuté opätovne o návrhu

na odklad exekúcie. Okrem toho tunajší súd rozhodoval aj o námietkach povinných, pričom

proti rozhodnutiu o námietkach povinní podali odvolanie (aj napriek poučeniu o

neprípustnosti odvolania), spis musí byť opätovne (až po rozhodnutí o odklade) predložený

na Krajský súd Bratislava.“

Predsedníčka okresného súdu zároveň oznámila, že „Okresný súd Bratislava II

súhlasí s tým, aby súd upustil od ústneho pojednávania prijatej sťažnosti, pretože nemožno

očakávať, že by ústne pojednávanie prispelo k ďalšiemu objasneniu veci“.

2.2 Právna zástupkyňa sťažovateľky vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu

okresného súdu uviedla:

„Skutočnosti tvrdené okresným súdom v jeho vyjadrení zodpovedajú obsahu tvrdení

uvedených v ústavnej sťažnosti sťažovateľky a aj obsahu spisu okresného súdu. Taktiež

zodpovedá skutočnosti, že sťažovateľka podala proti rozhodnutiu okresného súdu zo dňa

9. 10. 2008 odvolanie zo dňa 21. 4. 2009, ktoré bolo doručené okresnému súdu dňa 22. 4.

2009. Tiež je pravdou, že sťažovateľka na základe šetrenia sudkyne doručila okresnému

súdu doklady svedčiace tomu, že sa ocitla v takej nepriaznivej životnej situácii, že

nariadená exekúcia by jej mohla privodiť obzvlášť nepriaznivý následok a že vzhľadom na

nerozhodnutie okresného súdu o odklade sťažovateľka podala proti rozhodnutiu

o námietkach odvolanie, pretože sa domnievala, že poučenie súdu bolo nesprávne ak proti

nemu nie je prípustné odvolanie.

S poukazom na zhodné tvrdenia sťažovateľky v obsahu ústavnej sťažnosti

a okresného súdu v obsahu jeho vyjadrenia naďalej tvrdím, že súd vo veci sťažovateľky

nekonal a nerozhodoval plynulo, vrátane doručovania ním vydaných rozhodnutí s

poukazom napr. na posledne vydané rozhodnutie z 9. 10. 2008 doručené sťažovateľke až po

6 mesiacoch.“

Právna zástupkyňa sťažovateľky zároveň oznámila ústavnému súdu, že súhlasí s tým,

„aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania o prijatom návrhu“, a upresnila sumu

požadovanej náhrady trov právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom na 368,55 €.

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jej

prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je

určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za

nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne

rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo, alebo

nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (,

, ).

II.

Z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh

a stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. Er 764/2002:

- 4. marec 2002 – oprávnená podala súdnej exekútorke JUDr. M. V., Exekútorský úrad, T.

(ďalej len „súdna exekútorka“), návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému v 1. rade a

sťažovateľke na vymoženie istiny s príslušenstvom,

- 7. marec 2002 – okresnému súdu bola doručená žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie,

- 21. marec 2002 – okresný súd poveril súdnu exekútorku vykonaním exekúcie,

- 2. máj 2002 – povinný v 1. rade a sťažovateľka podali žiadosť o odklad exekúcie,

- 6. máj 2002 – súdna exekútorka predložila okresnému súdu námietky povinného v 1. rade

a sťažovateľky proti exekúcii,

- 15. august 2002 – úprava kancelárii pripojiť spis tamojšieho súdu sp. zn. ,

- 13. marec 2003 – okresný súd vyzval povinného v 1. rade a sťažovateľku, aby v súvislosti

s ich žiadosťou o odklad exekúcie doplnili údaje a zároveň, aby zaplatili súdny poplatok za

námietky proti exekúcii,

- 28. apríl 2003 – okresnému súdu bola znovu doručená žiadosť o odklad exekúcie, zároveň

povinný v 1. rade a sťažovateľka požiadali o oslobodenie od súdnych poplatkov,

- 30. apríl 2003 – povinný v 1. rade a sťažovateľka reagovali na výzvu z 13. marca 2003

a doplnili požadované údaje a doklady,

- 17. december 2004 – okresný súd uznesením č. k. -20, Ex 288/02 priznal

povinnému v 1. rade a sťažovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov,

- 17. december 2004 – okresný súd uznesením č. k. -21, Ex 288/02 zamietol návrh

povinného v 1. rade a sťažovateľky na odklad exekúcie,

- 25. júl 2005 – okresný súd vypravil uznesenie, ktorým zamietol odklad exekúcie,

- 22. august 2005 – povinný v 1. rade a sťažovateľka podali odvolanie proti uzneseniu

okresného súdu o zamietnutí ich návrhu na odklad exekúcie,

- 9. september 2005 – súdna exekútorka žiadala okresný súd o vyznačenie právoplatnosti

uznesenia o zamietnutí odkladu exekúcie a o zaslanie exekučného spisu,

- 14. august 2006 – zákonná sudkyňa nevyhovela odvolaniu proti uzneseniu vyššieho

súdneho úradníka o zamietnutí návrhu na odklad exekúcie,

- 26. október 2006 – okresný súd predložil spis sp. zn. Er 764/02, Ex 288/02 Krajskému

súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní povinného v 1. rade

a sťažovateľky proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na odklad exekúcie,

- 30. november 2006 – krajský súd zasielal odvolanie povinného v 1. rade a sťažovateľky

na vyjadrenie oprávnenej,

- 28. september 2007 – krajský súd uznesením sp. zn. zrušil napadnuté

uznesenie okresného súdu č. k. -21 zo 17. decembra 2004 a vrátil mu vec na

ďalšie konanie,

- 5. november 2007 – súdny spis bol krajským súdom vrátený okresnému súdu,

- 2. júl 2008 – okresný súd doručoval uznesenie krajského súdu z 28. septembra 2007

účastníkom konania,

- 22. september 2008 – okresný súd opakovane doručoval uznesenie krajského súdu

povinnému v 1. rade,

- 9. október 2008 – okresný súd uznesením č. k. -30 zamietol námietky

povinného v 1. rade a sťažovateľky proti upovedomeniu o začatí konania,

- 13. január 2009 – okresný súd doručoval uznesenie z 9. októbra 2008 o zamietnutí

námietok proti upovedomeniu o začatí konania účastníkom konania, zároveň vyzval

povinného v 1. rade a sťažovateľku na zaslanie dokladov potrebných na rozhodnutie

o odklade exekúcie,

- 27. marec 2009 – okresný súd opätovne vyzval iba sťažovateľku na predloženie dokladov

potrebných na rozhodnutie o odklade exekúcie,

- 2. apríl 2009 – okresný súd opätovne vyzval sťažovateľku aj povinného v 1. rade na

predloženie dokladov potrebných na rozhodnutie o odklade exekúcie,

- 22. apríl 2009 – povinný v 1. rade a sťažovateľka podali odvolanie proti uzneseniu

okresného súdu z 9. októbra 2008, ktorým zamietol námietky povinného v 1. rade

a sťažovateľky proti upovedomeniu o začatí konania,

- 27. apríl 2009 – povinný v 1. rade, ako aj sťažovateľka reagovali na výzvu okresného súdu

z 2. apríla 2009,

- 11. máj 2009 – okresný súd vyzval sťažovateľku a povinného v 1. rade na predloženie

potvrdenia o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch a zároveň sám zisťoval tieto

pomery na príslušných inštitúciách,

- 25. máj 2009 – Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny K. (ďalej len „úrad práce“) odpovedal

na výzvu okresného súdu,

- 25. máj 2009 – Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky Bratislava

odpovedal okresnému súdu na jeho žiadosť,

- 25. máj 2009 – Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava, odpovedala na žiadosť okresného

súdu,

- 26. máj 2009 – úrad práce odpovedal na výzvu okresného súdu,

- 1. jún 2009 – úrad práce oznámil, že sťažovateľka sa nenachádza v evidencii uchádzačov

o zamestnanie.

III.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie

veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(, , , ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej

neistoty dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na

naplnenie základného práva podľa a práva podľa dohovoru

nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na

ich počet a právoplatne nerozhodli (m. m. , ). Priznanie práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na

organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo ().

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. Er 764/2002 došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v

dohovoru.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľku (, , , ). Podľa rovnakých kritérií

ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Predmetom konania pred okresným súdom je rozhodovanie o opravných

prostriedkoch v exekučnom konaní. Po skutkovej stránke vec nie je zložitá, po právnej

stránke ide o vec, ktorá tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľky ako účastníčky konania, ústavný súd

predovšetkým pripomína, že sťažovateľka má v prebiehajúcom exekučnom konaní procesné

postavenie povinného, a z jej strany teda prirodzene došlo k využitiu jej dostupných

právnych prostriedkov na ochranu svojich práv, čo nemožno kvalifikovať ako postup,

ktorým by mohla prispieť k zbytočným prieťahom v konaní. Sťažovateľka spolu

s povinným v 1. rade podali návrh na odklad exekúcie, žiadosť o oslobodenie od súdnych

poplatkov, námietky proti exekúcii, ako aj odvolanie proti rozhodnutiu o ich námietkach.

Využitie takýchto prostriedkov má nepochybne dopad na celkovú dĺžku trvania konania, ale

ústavný súd takéto obdobia nehodnotí ako prieťahy v konaní.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, je postup samotného okresného súdu. V tejto súvislosti

ústavný súd konštatuje, že postup okresného súdu v uvedenej veci už bol predmetom

posudzovania z hľadiska porušenia označených práv na základe sťažnosti podanej

povinným v 1. rade, o ktorej ústavný súd rozhodol nálezom č. k. -26

z 23. júla 2009. Vzhľadom na uvedené ústavný súd pri posudzovaní postupu okresného

súdu aj vo veci sťažnosti sťažovateľky postupoval obdobne.

Z prehľadu procesných úkonov okresného súdu ústavný súd zistil, že postup

okresného súdu v posudzovanom konaní je poznačený najmä nesústredenosťou

spočívajúcou predovšetkým v neúmerne dlhých časových intervaloch rozhodovania

o podaniach sťažovateľky a povinného v 1. rade, najmä o žiadosti o oslobodenie od súdnych

poplatkov a o návrhu na odklad exekúcie. Neprimerane dlho trvalo okresnému súdu aj

doručovanie rozhodnutia krajského súdu z 28. septembra 2007, ktorým zrušil uznesenie

okresného súdu zo 17. decembra 2004, ktorým zamietol návrh na odklad exekúcie.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti je zrejmé, že okresný súd v napadnutom

konaní nepostupoval v súlade s účelom základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov, preto ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky

na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

a jej práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v

dohovoru tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľke ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu

podľa a konať vo veci

bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka sa domáhala priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

3 000 €, ktoré odôvodnila tým, že „okresný súd nekonal plynulo od 5. 2. 2002, ani po 28.4.

2003 keď si sťažovateľka podala žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov a o jej návrhu

na odklad exekúcie okresný súd rozhodol v neprimeranej lehote, navyše nesprávne, v

dôsledku čoho bolo žiaľ až o ďalší rok uvedené uznesenie odvolacím súdom zrušené, tak

právna neistota sťažovateľky, ktorá u nej trvá už 6 rok, pričom o jej žiadosti o odklad

exekúcie nie je rozhodnuté konečným rozhodnutím a ani exekučné konanie nie je

právoplatne skončené, je značne narušená“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a práva zaručeného v dohovoru nie je pre sťažovateľku

dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľke

aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia , ktoré

podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, najmä vzhľadom na

neodôvodnenú nečinnosť okresného súdu, celkovú dĺžku posudzovaného konania,

nesústredenosť konania okresného súdu, ale aj procesné postavenie sťažovateľky

v namietanom konaní a od toho sa odvodzujúci stupeň jej právnej neistoty považuje za

primerané v sume 500 € tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil

(v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľke do dvoch mesiacov od

právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľke ( ) úhradu

trov konania z dôvodu jej právneho zastúpenia advokátkou, ktorá si uplatnila nárok na ich

náhradu v sume 368,55 €.

Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal

z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny

za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2009 je 115,90 € a hodnota režijného paušálu je

6,95 €.

S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľke nárok na úhradu trov konania

za tri úkony právnej služby uskutočnené v roku 2009 (prevzatie a príprava zastúpenia,

podanie ústavnému súdu a vyjadrenie) v sume 368,55 € vrátane režijného paušálu.

Vzhľadom na to ústavný súd priznal sťažovateľke úhradu trov v ňou uplatnenej sume

tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. októbra 2009