Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 311/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. októbra 2009

predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. O. F., B., vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva na ochranu vlastníctva podľa a 2 Slovenskej

republiky, základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

Slovenskej republiky, základných práv podľa čl. 7 ods. 1 a čl. 10 ods. 1, 2 a 3 Listiny

základných práv a slobôd a vo veci namietaného porušenia čl. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 3 ods. 1 a

čl. 4 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č. k.

-153 z 5. júna 2006 a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k.

-178 z 19. marca 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Mgr. O. F. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. septembra

2009 doručená sťažnosť Mgr. O. F., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

svojho základného práva na ochranu vlastníctva podľa a 2 Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl.

46 ods. 1 , základných práv podľa a , 2 a 3 Listiny základných

práv a slobôd (ďalej len „listina“) a porušenie čl. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 3 ods. 1 a čl. 4 ods. 1

listiny rozsudkom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) č. k. 31 Cb

158/2000-153 z 5. júna 2006 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) a rozsudkom

Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. -178 z 19. marca

2009 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že obchodná spoločnosť C. C. C., a. s., B., sa

ako navrhovateľka návrhom na začatie konania podaným okresnému súdu domáhala od

sťažovateľa ako odporcu v 1. rade a ako dlžníka od ďalších dvoch odporcov ako ručiteľov

zaplatenia peňažnej pohľadávky z titulu vrátenia úveru s príslušenstvom. Úver bol

poskytnutý sťažovateľovi právnym predchodcom navrhovateľky. Konanie o návrhu

navrhovateľky bolo vedené okresným súdom pod sp. zn. .

V priebehu konania odporcovia, ktorí boli ručiteľmi sťažovateľovi poskytnutého

úveru, zaplatili navrhovateľke istinu pohľadávky, a preto navrhovateľka v tejto časti svoj

návrh zobrala späť.

Okresný súd rozsudkom zastavil konanie v časti o zaplatenie istiny pohľadávky

43 370,90 Sk a sťažovateľovi spolu s ostatnými dvoma odporcami uložil povinnosť zaplatiť

navrhovateľke spoločne a nerozdielne sumu 56 121,60 Sk z titulu príslušenstva pohľadávky

(úrokov z omeškania) a povinnosť zaplatiť navrhovateľke trovy súdneho konania.

Sťažovateľ podal odvolanie proti rozsudku okresného súdu, okrem jeho výroku

o zastavení konania.

Krajský súd na základe odvolania sťažovateľa preskúmal rozsudok okresného súdu

v odvolaním napadnutej časti a svojím rozsudkom ho potvrdil.

Sťažovateľ uviedol, že úver, zaplatenie ktorého bolo predmetom namietaného

súdneho konania, chcel využiť na rekonštrukciu konkrétnej nehnuteľnosti, pričom

„... po podvode... stratil vlastníctvo k uvedenej nehnuteľnosti...“. Ďalej poukázal na vedenie

trestného konania v súvislosti s podvodom, na zbúranie predmetnej nehnuteľnosti

nezákonným postupom štátnych orgánov, ako aj občianskoprávne konanie, v ktorom si

uplatňoval svoje nároky na náhradu škody, ktorá mu podvodom a zbúraním nehnuteľnosti

mala vzniknúť. Vo vzťahu k nezaplateniu úveru sťažovateľ uviedol, že sa mu „… podarilo

v slede udalostí len čiastočne splatiť úver… sa dostal do hmotnej núdze cudzím zavinením

a… na čiastky, na ktoré ho navrhovateľ žaloval, dôsledkom svojej sociálnej situácie nemal

žiadne finančné prostriedky...“.

Podľa sťažovateľa okresný súd a krajský súd nerozhodli v posudzovanom konaní

správne, keď sťažovateľom uvádzané dôvody, prečo nemohol splniť svoje povinnosti

dlžníka (podvodné konanie, zbúranie nehnuteľnosti, neúspech v správnych a súdnych

konaniach v súvislosti s podvodom a zbúraním nehnuteľnosti), nepovažovali za dôvody,

ktoré by ho zbavovali povinnosti zaplatiť jemu poskytnutý úver aj s príslušenstvom

navrhovateľke.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol takto:

„1. Základné právo Mgr. O. F., upravené v čl. 1 a čl. 2(2), čl. 3(1), čl. 4(1), čl. 7(1),

(1), (2), (3) Listiny základných práv a slobôd, a v (1) a (2) a (1)

Slovenskej republiky, postupom Okresného súdu Bratislava I a Krajského súdu v Bratislave

porušené bolo.

2. Rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I sp. zn. zo dňa 5. júna

2008 a Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 19. marca 2009 zrušuje

a vec vracia na ďalšie konanie.

3. Okresnému súdu Bratislava I a Krajskému súdu v Bratislave zakazuje pokračovať

v porušovaní základného práva a slobody upraveného v čl. 1 a čl. 2(2), čl. 3(1), čl. 4(1),

čl. 7(1), čl. 10(1), (2), (3) Listiny základných práv a slobôd a v čl. 20(1) a (2) a čl. 46(1)

.

4. Mgr. O. F. priznáva finančné zadosťučinenie 150.000,- € (stopäťdesiat tisíc euro),

ktoré je Okresný súd Bratislava I a Krajský súd v Bratislave povinný mu vyplatiť do 15 dní

od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Mgr. O. F. priznáva trovy konania/právneho zastúpenia, ktoré je Okresný súd

Bratislava I a Krajský súd v Bratislave povinný zaplatiť na účet advokáta sťažovateľa do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu podľa uvedenej výšky.“

Sťažovateľ zároveň požiadal ústavný súd o ustanovenie právneho zástupcu z radov

advokátov s poukazom na svoju sociálnu odkázanosť a navrhol, aby ústavný súd jeho

sťažnosť prednostne prerokoval a rozhodol o odklade vykonateľnosti rozsudku okresného

súdu a rozsudku krajského súdu.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy,

ak namietaným postupom orgánu verejnej moci (v tomto prípade okresného súdu

a krajského súdu v občianskoprávnom konaní) nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo,

ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo

procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné

právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (,

, , , ).

V súlade s už uvedenými zásadami ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť

sťažovateľa podľa a skúmal, či neexistujú dôvody na

jej odmietnutie podľa .

Sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1

a 2 a , základných práv podľa a , 2 a 3 listiny,

ako aj porušenie čl. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 3 ods. 1 a čl. 4 ods. 1 listiny rozsudkom okresného

súdu a rozsudkom krajského súdu.

Sťažovateľ vidí porušenie označených základných práv a označených článkov listiny

v namietanej nesprávnosti právnych záverov v rozsudku okresného súdu a rozsudku

krajského súdu.

1. K namietanému porušeniu označených základných práv sťažovateľa

rozsudkom okresného súdu

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetnou sťažnosťou sťažovateľ

napadol rozsudok okresného súdu, ako aj rozsudok krajského súdu. Avšak vzhľadom na

princíp subsidiarity, ktorý vyplýva z citovaného , ústavný súd nemá

právomoc preskúmavať rozsudok okresného súdu, pretože tento bol v dôsledku odvolania

sťažovateľa preskúmaný krajským súdom. Z tohto dôvodu bolo potrebné sťažnosť v tejto

časti (teda vo vzťahu k okresnému súdu) odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde pre nedostatok právomoci ústavného súdu.

2. K namietanému porušeniu označených základných práv sťažovateľa

rozsudkom krajského súdu

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu ústavný súd nie je zásadne oprávnený

preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade

a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní

pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové

a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa

obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ,

prípadne s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách

(, mutatis mutandis , , , ).

Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia

všeobecných súdov, ak v konaniach, ktoré im predchádzali, alebo samotných rozhodnutiach

došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery

všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodené závery boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(, mutatis mutandis , , , ) a zároveň

by mali za následok porušenie niektorého z princípov spravodlivého procesu, ktoré neboli

napravené v inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov.

Ústavný súd po preskúmaní rozsudku krajského súdu konštatuje, že v ňom nemožno

ustáliť prvky arbitrárnosti, ktoré by nasvedčovali nesprávnosti právnych záverov krajského

súdu alebo ktoré by spočívali v nedostatočnom odôvodnení jeho záverov.

Ústavný súd poznamenáva, že odôvodnenie posudzovaného rozsudku krajského súdu

je dôsledné a vyčerpávajúce a sťažovateľ neuviedol vo svojej sťažnosti argumenty, ktoré by

boli spôsobilé spochybniť správnosť a ústavnosť záverov krajského súdu.

Okresný súd a krajský súd rozhodli v posudzovanom konaní správne, keď

sťažovateľom uvádzané dôvody, prečo nemohol splniť svoje povinnosti dlžníka (podvodné

konanie, zbúranie nehnuteľnosti, neúspech v správnych a súdnych konaniach v súvislosti

s podvodom a zbúraním nehnuteľnosti), nepovažovali za dôvody, ktoré by ho zbavovali

povinnosti zaplatiť jemu poskytnutý úver aj s príslušenstvom navrhovateľke.

K sťažovateľom namietanému porušeniu jeho základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a 2

ústavný súd pripomína svoju stabilizovanú judikatúru (napr. ,

), ktorej súčasťou je aj právny názor, že všeobecný súd zásadne nemôže byť

sekundárnym porušovateľom základných práv a práv hmotného charakteru, ku ktorým patrí

aj základné právo vyplývajúce z a 2 , ak toto porušenie nevyplývalo

z toho, že všeobecný súd súčasne porušil ústavnoprocesné princípy vyplývajúce z čl. 46 až

.

V danom prípade však nebola preukázaná možnosť porušenia ústavnoprocesných

princípov vyplývajúcich z až , a preto nie je možné uvažovať

o prípadnom porušení označených základných práv sťažovateľa podľa čl. 20 ods. 1 a 2

, ktoré sú právami hmotnoprávneho charakteru.

Pokiaľ ide o sťažovateľom namietané poručenie jeho základných práv podľa čl. 7

ods. 1 a čl. 10 ods. 1, 2 a 3 listiny, ako aj porušenie čl. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 3 ods. 1 a čl. 4

ods. 1 listiny, podľa názoru ústavného súdu namietaný rozsudok krajského súdu

nesignalizuje možnosť vyslovenia porušenia označených článkov listiny, pretože chýba,

resp. z argumentácie sťažovateľa nevyplýva príčinná súvislosť medzi označenými článkami

listiny a postupom a rozsudkom krajského súdu v posudzovanom konaní.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd podľa

sťažnosť sťažovateľa v časti smerujúcej proti rozsudku krajského súdu odmietol pre zjavnú

neopodstatnenosť.

Pretože sťažnosť bola odmietnutá v celom rozsahu, ústavný súd o ďalších nárokoch

na ochranu ústavnosti uplatnených v sťažnosti nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. októbra 2009