Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 301/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. októbra 2009

predbežne prerokoval sťažnosť J. Š., M., vo veci namietaného porušenia jeho základných

práv podľa a a práv podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 ods. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. a Krajského súdu v Prešove

a jeho rozsudkom sp. zn. z 28. apríla 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. Š. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. júla 2009

doručená sťažnosť J. Š. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia jeho

základných práv podľa a (ďalej len

„ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) a čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom Okresného súdu

Bardejov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a Krajského

súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) a jeho rozsudkom sp. zn.

z 28. apríla 2009.

2. Zo sťažnosti, ako aj zo súvisiaceho spisu ústavného súdu sp. zn.

vyplýva, že konanie na okresnom súde začalo návrhom proti dvom žalovaným osobám

na určenie, že im nevzniklo vlastnícke právo k pozemku, a na zrušenie registrácie dohôd

Štátnym notárstvom v B. Na okresnom súde bolo vedené pod sp. zn.

na základe návrhu podaného 29. decembra 2000. V uvedenom konaní okresný súd rozhodol

rozsudkom č. k. -125 z 10. septembra 2008, ktorým žalobu zamietol

a vyslovil, že žalobca (v konaní pred ústavným súdom sťažovateľ, pozn.) je povinný

zaplatiť žalovaným trovy konania. Proti uvedenému rozsudku sa sťažovateľ odvolal.

Krajský súd rozsudkom sp. zn. z 28. apríla 2009 zamietol návrh žalobcu

na ustanovenie mu advokáta a potvrdil rozsudok okresného súdu okrem výroku o trovách

konania. Rozhodnutie okresného súdu vo veci samej sa stalo právoplatným 15. júna 2009.

3. Podľa tvrdení sťažovateľa boli v uvedených konaniach „... na môj úkor porušené

základné a ľudské práva a najmä práva podľa ods. 4), SR v spojení s ods. 1),

čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru, pretože ja som bol zbavený časti svojho pozemku,

ktorý keby aj prebehol riadnym vyvlastnením podľa našich zákonov, nebol tu naplnený

základný predpoklad vyvlastnenia, že toto je možné vykonať iba vo verejnom a nikdy nie

iba v individuálnom záujme...“.

4. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný o sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„1.) Vyslovuje, že základné a ľudské práva J. Š. podľa SR v spojení

s jej čl. 46 i ods. 1), čl. 6 Dohovoru v kontinuite s ods. 1), čl. 1 jeho Dodatkového protokolu

postupom Krajského súdu v Prešove a Okresného súdu v Bardejove v súdnom konaní

vedenom u neho pod č. porušené boli.

2.) Zrušuje konečný rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. ,

zo dňa 28. IV. 09, v spojení s právoplatným rozhodnutím prvostupňového bardejovského

súdu pod č. k. -125, zo dňa 10. 9. 08 a vracia túto vec prvostupňovému súdu

na ďalšie konanie – alebo alternatívne...

2a) Priznáva J. Š. spravodlivé finančné zadosťučinenie vo výške 7 tis. EUR (slovom

sedemtisíc eur) za majetkovú ujmu a 3 tis. EUR (slovom tritisíc eur), ako nemajetkovú ujmu,

ktoré sú mu povinné právne subjekty tohto konania Okresný súd v Bardejove a Krajský súd

v Prešove uhradiť spoločne a nerozdielne do 2-och mesiacov od právoplatnosti tohto

ústavného nálezu.

3.) Ukladá Okresnému súdu v Bardejove a Krajskému súdu v Prešove uhradiť

spoločne a nerozdielne vzniklé trovy tohto súdneho konania, a to v lehote 15-tich

dní od právoplatnosti tohto ústavného nálezu.“

II.

4. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd rozhoduje iný súd.

5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) každý návrh

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25

ods. 2 nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. Sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 4

a a práv podľa dohovoru a dodatkového

protokolu postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom

a rozsudkom krajského súdu sp. zn. .

7. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti v časti, v ktorej namieta porušenie svojich

základných práv podľa a a práv podľa dohovoru

a čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. , ústavný súd vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, podľa ktorej

je jeho právomoc rozhodovať o sťažnostiach podľa založená

na princípe subsidiarity, z ktorého vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy.

Proti rozsudku okresného súdu bolo prípustné odvolanie. Sťažovateľ uvedenú

možnosť využil a proti rozsudku podal odvolanie, na základe ktorého krajský súd vo veci

rozhodol tak, že potvrdil rozsudok okrem výroku o trovách konania. Rozsudok vo výroku

o trovách konania zrušil a v rozsahu zrušenia ho vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Na základe uvedených skutočností nie je ústavný súd oprávnený o tejto časti sťažnosti

konať, a preto ju po predbežnom prerokovaní podľa

odmietol z dôvodu nedostatku právomoci.

8. Úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní návrhu je tiež posúdiť,

či tento nie je zjavne neopodstatnený. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu

možno o zjavnej neopodstatnenosti návrhu hovoriť vtedy, keď namietaným postupom

orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu

štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom

prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(napr. , , , ).

9. Podľa vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho

práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona

a za primeranú náhradu.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom.

Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo

pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného

záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.

10. Ústavný súd v súvislosti so svojím ústavným postavením vo svojej stabilizovanej

judikatúre zdôrazňuje, že vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov

nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou (m. m. , ).

Preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného

súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej,

ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom bol, alebo nebol náležite zistený

skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.

Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd

zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo

arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo

za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. ,

, , a iné).

11. Vzhľadom na uvedené bolo úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní

posúdiť, či sťažnosť sťažovateľa nie je v časti, ktorou namieta porušenie svojich práv

napadnutým rozsudkom krajského súdu, zjavne neopodstatnená. Ústavný súd preskúmal

napadnutý rozsudok krajského súdu a dôvody, ktorými odôvodnil správnosť rozhodnutia

okresného súdu. Krajský súd pri svojom rozhodovaní poukázal aj na skutočnosť, že okrem

skutočností uvedených v odôvodnení rozsudku okresného súdu sa na vec vzťahuje

aj ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri ňom nebolo použité, a preto podľa § 213 ods. 2

(ďalej len „OSP“) umožnil sťažovateľovi vyjadriť

sa k možnej aplikácii ustanovenia .

Po preskúmaní namietaného rozsudku krajského súdu ústavný súd konštatoval,

že ho nemožno považovať ani za zjavne neodôvodnený, ani za arbitrárny, pričom právne

názory, na ktorých je založený, sú z ústavného hľadiska akceptovateľné a udržateľné.

Skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnymi názormi krajského súdu nestotožňuje, nemôže

sama osobe viesť k záveru o ich zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti a nezakladá

ani právomoc ústavného súdu nahradiť právne názory krajského súdu svojimi vlastnými

právnymi názormi. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným

súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia

príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam. Podľa názoru ústavného

súdu krajský súd náležite odôvodnil, z akých dôvodov potvrdil rozsudok okresného súdu,

pričom je dôležité zdôrazniť, že aj tento vo svojom rozsudku vychádzal z právoplatných

rozhodnutí okresného súdu, ktorými bolo potvrdené vlastníctvo žalovaných.

12. Na základe uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti

odmietol podľa z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

13. Po odmietnutí sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu zaoberať

sa ďalšími návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. októbra 2009