Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 286/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. októbra 2009

predbežne prerokoval sťažnosť M. Č., B., t. č. vo väzbe, zastúpeného advokátom JUDr.

J. G., B., vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 17. ods. 2 a 5, čl. 46

ods. 1 a , a 5 Listiny základných práv

a slobôd a práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a slobôd uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 21. októbra 2008

a jemu predchádzajúcim postupom orgánov činných v trestnom konaní a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. Č. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

18. decembra 2008 doručená sťažnosť M. Č. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal

porušenie základných práv podľa a 5, a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 8 ods. 2 a 5 Listiny základných práv a slobôd

(ďalej len „listina“) a práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu

v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 21. októbra 2008 a jemu

predchádzajúcim postupom orgánov činných v trestnom konaní.

2. Keďže sťažnosť sťažovateľa nespĺňala všetky zákonom požadované náležitosti,

ústavný súd ho (prostredníctvom jeho právneho zástupcu) vyzval listom z 23. januára 2009,

aby k sťažnosti pripojil namietané uznesenie krajského súdu z 21. októbra 2008, uznesenie

Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 25. septembra 2008

a sťažnosť sťažovateľa proti tomuto uzneseniu. Ústavný súd ďalej zdôraznil, že

„v okolnostiach danej sťažnosti nie je náležitým spôsobom odôvodnené ani namietané

porušenie a dohovoru. Zo sťažnosti ani jej príloh nevyplýva

(ani to nie je doložené), či v súvislosti s namietaným porušením, t. j. oneskorenom (resp.

neúplnom) vydaní súhlasu zo strany českých súdov s trestným stíhaním sťažovateľa a v tejto

súvislosti potom aj vadami prebiehajúceho trestného konania, strana sťažovateľa

kvalifikovaným spôsobom uvedené skutočnosti namietala v čase predchádzajúcom

namietanému uzneseniu krajského súdu a s akým výsledkom (toto je nevyhnutné taktiež

doložiť).“.

3. Sťažovateľ a tiež jeho právny zástupca podaniami doručenými ústavnému súdu

5. februára a 16. februára 2009 (sťažovateľ) a 9. februára 2009 (právny zástupca) na

uvedenú výzvu reagovali a predložili (tiež) požadované (bod 2) písomnosti.

4. Z obsahu sťažnosti, k nej priložených podkladov a vyjadrení strany sťažovateľa

ústavný súd zistil, že namietaným uznesením krajského súdu (sp. zn.

z 21. októbra 2008) bola sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu

z 25. septembra 2008 zamietnutá, v dôsledku čoho podľa názoru sťažovateľa «došlo

k porušeniu mojich základných práv a slobôd, a to opakovane... z nasledovných dôvodov:

V ... je uvedené v ..., že proti vydanej osobe nebude vedené

trestné stíhanie pre iné trestné činy spáchané pred jej vydaním, než pre tie, pre ktoré bola

vydaná. Prvý súhlas Česká republika na trestné stíhanie sťažovateľa vyjadrila v rozhodnutí

Vrchného súdu v Prahe dňa 26.1.2007 vo svojom rozhodnutí pod sp. zn.: ...

V tomto smere sťažovateľ poukazuje na to, že uznesenie vyšetrovateľa, ktorým sťažovateľovi

boli vznesené obvinenia sú zo dňa 15. 2. 2006 pod ČVS: 6/BOK-S-I- 2006 (skutok – K.)

a dňa 25. 10. 2006 pod ČVS: PPZ-14/BOK-S-I-2006 (skutky F. a S.). Ako už je vyššie

uvedené, prvý súhlas Českej republiky na trestné stíhanie sťažovateľa bol vydaný Vrchným

súdom v Prahe až dňa 26. 01. 2007 pod sp. zn. !

Keďže bolo začaté trestné stíhanie voči mne, sťažovateľovi, prv ako bol daný súhlas

Vrchného súdu, je treba mať za to, že... bola porušená zásada špeciality. ... Chýba tu teda

pre existenciu rozhodovania v ktorejkoľvek fáze trestného konania naplnenie formálnej

podmienky, a to zákonné vznesenie obvinenia, ktoré má garanciu v ústavnej zásade, že

nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak ako zo zákonných dôvodov a spôsobom,

ktorý upravuje zákon ( SR).

Pokiaľ ide o SR... Tento... článok SR je prakticky

systematicky porušovaný, a to naposledy napadnutým Uznesením Krajského súdu v Prešove

zo dňa 21. 10. 2008... To všetko napriek tomu, že sťažovateľ bol vzatý do väzby na základe

európskeho zatýkacieho rozkazu vydaného dňa 22. 12. 2006 Okresným súdom Prešov pod

sp. zn. . Až následne však české súdy vyslovili súhlas s trestným stíhaním (26. 01.

2007 - pre skutky J. F. a G. S.), za skutky týkajúce sa poškodených J. Š., P. L., M. S., I. O.

a M. K. (2. 5. 2007 Uznesením Vrchního soudu v Prahe zo dňa 2. 5. 2007 sp. zn. ).

Za daného stavu sú potom všetky úkony vrátane vznesenia obvinenia až do doby,

kedy získali orgány činné v trestnom konaní súhlas na trestné stíhanie sťažovateľa,

nepoužiteľné - právne neúčinné...

Sťažovateľ záverom uvádza, že z uvedeného vyplýva, že pokiaľ vydávajúca krajina

neudelí dodatočný súhlas na trestné stíhanie k trestným činom, ktoré neboli predmetom

pôvodnej žiadosti o vydanie, ktoré vyšli najavo až po vydaní obvineného na trestné stíhanie

z cudziny, nemožno vykonať úkony trestného konania k týmto činom s výnimkou prípadu, ak

sa vydaná osoby sama vzdala uplatnenia zásady špeciality...

V zmysle článku 48 ods. 1 SR... vyplýva, že aj senát zložený zo sudcov tak,

ako je to uvedené v záhlaví Uznesenia Krajského súdu v Prešove -9713, nie je

súdom na ktorom rozhoduje „zákonný sudca“.».

5. Ďalšie porušenie svojich práv (v podaní doručenom ústavnému súdu 9. februára

2009) uviedol sťažovateľ tak, že „napriek námietkam odvolací súd... 21. 10. 2008... dospel k

záveru, že rozhodnutie Okresného súdu bolo urobené v súlade so zákonom a nezaoberá sa

námietkami porušovania zásady špeciality. Práve v takomto postupe vidíme porušenie čl. 46

ods. 1 SR v náväznosti na Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.

Porušenie... SR vidím aj v tom, že do obsahu základného práva

na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa

relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej

republiky alebo takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala

a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa

v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. ...

Okrem prístupu k súdu sa priznáva aj určitá kvalita súdneho

konania...“.

6. Sťažovateľ žiadal ústavný súd, aby prijal takéto rozhodnutie :

„1/ Uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. -9713 zo dňa 21. 10.

2008 došlo k porušeniu základných ľudských práv a slobôd sťažovateľa vyplývajúcich

z . ods. 2, 5 a , SR ako aj Európskeho dohovoru

o ochrane ľudských práv a slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c) a čl. 6 ods. 1 a Listiny základných

práv a slobôd čl. 8 ods. 2, 5.

2/ Ústavný súd SR zrušuje rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn.

-9713 zo dňa 21. 10. 2008 a prikazuje, aby M. Č. bol neodkladne prepustený

z väzby na slobodu.

3/ Krajský súd v Prešove je povinný uhradiť M. Č. trovy konania v sume 8.011,- Sk...

do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu JUDr. J.

G. ...“

7. Sťažovateľ zároveň navrhol vydať dočasné opatrenie, „tak aby Ústavný súd

rozhodol o dočasnom opatrení uloženému orgánu, ktorý porušil základné práva a slobody

sťažovateľa - Krajskému súdu v Prešove, aby do rozhodnutia Ústavného súdu nálezom tento

súd bezodkladne prepustil obžalovaného M. Č. na slobodu“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Podstata námietok sťažovateľa spočíva v tom, že krajský súd sa v namietanom

uznesení z 21. októbra 2008 (tak isto orgány činné v trestnom konaní v čase od vznesenia

obvinenia) nezaoberal jeho námietkami porušovania zásady špeciality, v dôsledku čoho „sú

potom všetky úkony vrátane vznesenia obvinenia až do doby, kedy získali orgány činné

v trestnom konaní súhlas na trestné stíhanie sťažovateľa, nepoužiteľné - právne neúčinné“.

9. Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej

podanie v lehote ustanovenej v . Táto lehota je

dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa,

keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty

je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25

ods. 2 ). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom

ustanovenej lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť

( ) (napr. , , ,

, ).

10. Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor,

že sťažnosť podľa nemožno považovať za časovo neobmedzený právny

prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (, , ,

, ).

11. Námietky sťažovateľa v súvislosti s porušením označených práv postupom

krajského súdu v trestnom konaní v jeho trestnej veci, ktorých jadrom je sťažovateľom

označené porušovanie zásady špeciality v súvislosti s jeho vydaním z Českej republiky (tak

krajským súdom v namietanom uznesení, ako aj predchádzajúcim postupom príslušných

orgánov od vznesenia obvinenia), treba považovať za „iný zásah“, o ktorom sťažovateľ

vedel najneskôr už v čase doručenia sťažnosti (5. apríla 2007) ústavnému súdu vo veci

sp. zn. , keď v bode 4 sťažnosti výslovne uvádzal, že „v čase keď bolo proti

mne vznesené obvinenie za tieto trestné činy (25. 10. 2006 )... prokurátor a aj ďalšie orgány

činné v prípravnom konaní vedeli, že sa na mňa vzťahuje zásada špeciality podľa § 496 Tr.

por. - teda, že na moje trestné stíhanie pre trestné činy uvedené v uznesení je potrebný

súhlas Českej republiky...

Trestné činy, pre ktoré bolo proti mne vznesené obvinenie dňa 25. 10. 2006, mali byť

podľa uznesenia o vznesení obvinenia spáchané pred 18. 7. 2003, pričom na trestné stíhanie

nebol vydaný súhlas Českou republikou.“. V tejto súvislosti ústavný súd dodáva, že

uvedená sťažnosť bola uznesením sp. zn. z 29. novembra 2007 odmietnutá.

12. Ústavný súd tiež z obsahu uznesenia okresného súdu z 25. septembra 2008 zistil,

že sťažovateľ na verejnom pojednávaní pred okresným súdom 25. septembra 2008

považoval proces jeho extradície z Českej republiky za vadný a nezákonný.

13. Sťažnosť sťažovateľa bola doručená ústavnému súdu 28. decembra 2008, preto je

nepochybné, že sa tak stalo po uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej zákonom pre tento

druh konania pred ústavným súdom, rešpektujúc pritom konkrétne sťažovateľom uvádzané

dôvody, ktoré sťažovateľ namietal už v čase predchádzajúcom vydaniu sporného uznesenia

krajského súdu z 21. októbra 2008. Urobil tak napr. už v sťažnosti doručenej ústavnému

súdu 5. apríla 2007, ktorá bola odmietnutá (bod 11).

14. Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd rozhodol tak, že sťažnosť

sťažovateľa odmietol ako podanú oneskorene ( ).

15. Ústavný súd zároveň dodáva, že platná právna úprava trestného konania

umožňuje sťažovateľovi aj v ďalšom štádiu trestného konania (ako obžalovanému) právne

účinným spôsobom namietať porušenie v sťažnosti označených práv, ku ktorým malo dôjsť

v dôsledku (podľa jeho názoru) nezákonného postupu orgánov činných v trestnom konaní

v jeho veci v súvislosti s jeho extradíciou z Českej republiky. Tak ako súd prvého stupňa,

ktorý bude (je) oprávnený konať a rozhodovať v trestnej veci sťažovateľa, aj odvolací súd

v prípade podania odvolania v predmetnej trestnej veci sú súdmi s plnou jurisdikciou,

v ktorých právomoci je posúdenie všetkých relevantných skutkových aj právnych okolností

prípadu vrátane zákonnosti a ústavnosti postupu orgánov prípravného konania a súdu

v trestnej veci sťažovateľa, t. j. aj skutočností, ktoré vytýka sťažovateľ v predloženej

sťažnosti.

16. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že trestné konanie predstavuje od

svojho začiatku až po koniec organický celok, v ktorom sa v rámci vykonávania

jednotlivých úkonov a realizáciou garancií na ochranu práv a slobôd zo strany orgánov

činných v trestnom konaní môžu a majú naprávať, resp. korigovať prípadné predchádzajúce

pochybenia týkajúce sa aj porušenia základných práv a slobôd označených v čl. 127 ods. 1

. Preto spravidla až po právoplatnom skončení trestného konania možno sťažnosťou

podľa namietať porušenia chránených základných práv

a slobôd, ku ktorým došlo v priebehu trestného konania a neboli v jeho priebehu odstránené.

17. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa ústavný súd nezaoberal ďalšími návrhmi

sťažovateľa a rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. októbra 2009