Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 286/09
PDF · 189.41 KB
No categories available
I. ÚS 286/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 286/09-23
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. októbra 2009
predbežne prerokoval sťažnosť M. Č., B., t. č. vo väzbe, zastúpeného advokátom JUDr.
J. G., B., vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 17. ods. 2 a 5, čl. 46
ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 8 ods. 2 a 5 Listiny základných práv
a slobôd a práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a slobôd uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2 Tos 35/08 z 21. októbra 2008
a jemu predchádzajúcim postupom orgánov činných v trestnom konaní a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. Č. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
18. decembra 2008 doručená sťažnosť M. Č. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal
porušenie základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 8 ods. 2 a 5 Listiny základných práv a slobôd
(ďalej len „listina“) a práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu
v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 2 Tos 35/08 z 21. októbra 2008 a jemu
predchádzajúcim postupom orgánov činných v trestnom konaní.
2. Keďže sťažnosť sťažovateľa nespĺňala všetky zákonom požadované náležitosti,
ústavný súd ho (prostredníctvom jeho právneho zástupcu) vyzval listom z 23. januára 2009,
aby k sťažnosti pripojil namietané uznesenie krajského súdu z 21. októbra 2008, uznesenie
Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 3 T 23/08 z 25. septembra 2008
a sťažnosť sťažovateľa proti tomuto uzneseniu. Ústavný súd ďalej zdôraznil, že
„v okolnostiach danej sťažnosti nie je náležitým spôsobom odôvodnené ani namietané
porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Zo sťažnosti ani jej príloh nevyplýva
(ani to nie je doložené), či v súvislosti s namietaným porušením, t. j. oneskorenom (resp.
neúplnom) vydaní súhlasu zo strany českých súdov s trestným stíhaním sťažovateľa a v tejto
súvislosti potom aj vadami prebiehajúceho trestného konania, strana sťažovateľa
kvalifikovaným spôsobom uvedené skutočnosti namietala v čase predchádzajúcom
namietanému uzneseniu krajského súdu a s akým výsledkom (toto je nevyhnutné taktiež
doložiť).“.
3. Sťažovateľ a tiež jeho právny zástupca podaniami doručenými ústavnému súdu
5. februára a 16. februára 2009 (sťažovateľ) a 9. februára 2009 (právny zástupca) na
uvedenú výzvu reagovali a predložili (tiež) požadované (bod 2) písomnosti.
4. Z obsahu sťažnosti, k nej priložených podkladov a vyjadrení strany sťažovateľa
ústavný súd zistil, že namietaným uznesením krajského súdu (sp. zn. 2 Tos 35/08
z 21. októbra 2008) bola sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu
z 25. septembra 2008 zamietnutá, v dôsledku čoho podľa názoru sťažovateľa «došlo
k porušeniu mojich základných práv a slobôd, a to opakovane... z nasledovných dôvodov:
V trestnom poriadku... je uvedené v § 496..., že proti vydanej osobe nebude vedené
trestné stíhanie pre iné trestné činy spáchané pred jej vydaním, než pre tie, pre ktoré bola
vydaná. Prvý súhlas Česká republika na trestné stíhanie sťažovateľa vyjadrila v rozhodnutí
Vrchného súdu v Prahe dňa 26.1.2007 vo svojom rozhodnutí pod sp. zn.: 7 To - 10/07...
V tomto smere sťažovateľ poukazuje na to, že uznesenie vyšetrovateľa, ktorým sťažovateľovi
boli vznesené obvinenia sú zo dňa 15. 2. 2006 pod ČVS: 6/BOK-S-I- 2006 (skutok – K.)
a dňa 25. 10. 2006 pod ČVS: PPZ-14/BOK-S-I-2006 (skutky F. a S.). Ako už je vyššie
uvedené, prvý súhlas Českej republiky na trestné stíhanie sťažovateľa bol vydaný Vrchným
súdom v Prahe až dňa 26. 01. 2007 pod sp. zn. 7 To-10/07!
Keďže bolo začaté trestné stíhanie voči mne, sťažovateľovi, prv ako bol daný súhlas
Vrchného súdu, je treba mať za to, že... bola porušená zásada špeciality. ... Chýba tu teda
pre existenciu rozhodovania v ktorejkoľvek fáze trestného konania naplnenie formálnej
podmienky, a to zákonné vznesenie obvinenia, ktoré má garanciu v ústavnej zásade, že
nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak ako zo zákonných dôvodov a spôsobom,
ktorý upravuje zákon (čl. 17 ods. 2 Ústavy SR).
Pokiaľ ide o článok 17 ods. 5 Ústavy SR... Tento... článok Ústavy SR je prakticky
systematicky porušovaný, a to naposledy napadnutým Uznesením Krajského súdu v Prešove
zo dňa 21. 10. 2008... To všetko napriek tomu, že sťažovateľ bol vzatý do väzby na základe
európskeho zatýkacieho rozkazu vydaného dňa 22. 12. 2006 Okresným súdom Prešov pod
sp. zn. 0Tp 142/06. Až následne však české súdy vyslovili súhlas s trestným stíhaním (26. 01.
2007 - pre skutky J. F. a G. S.), za skutky týkajúce sa poškodených J. Š., P. L., M. S., I. O.
a M. K. (2. 5. 2007 Uznesením Vrchního soudu v Prahe zo dňa 2. 5. 2007 sp. zn. 7o 42/07).
Za daného stavu sú potom všetky úkony vrátane vznesenia obvinenia až do doby,
kedy získali orgány činné v trestnom konaní súhlas na trestné stíhanie sťažovateľa,
nepoužiteľné - právne neúčinné...
Sťažovateľ záverom uvádza, že z uvedeného vyplýva, že pokiaľ vydávajúca krajina
neudelí dodatočný súhlas na trestné stíhanie k trestným činom, ktoré neboli predmetom
pôvodnej žiadosti o vydanie, ktoré vyšli najavo až po vydaní obvineného na trestné stíhanie
z cudziny, nemožno vykonať úkony trestného konania k týmto činom s výnimkou prípadu, ak
sa vydaná osoby sama vzdala uplatnenia zásady špeciality...
V zmysle článku 48 ods. 1 Ústavy SR... vyplýva, že aj senát zložený zo sudcov tak,
ako je to uvedené v záhlaví Uznesenia Krajského súdu v Prešove 2 Tos 35/08-9713, nie je
súdom na ktorom rozhoduje „zákonný sudca“.».
5. Ďalšie porušenie svojich práv (v podaní doručenom ústavnému súdu 9. februára
2009) uviedol sťažovateľ tak, že „napriek námietkam odvolací súd... 21. 10. 2008... dospel k
záveru, že rozhodnutie Okresného súdu bolo urobené v súlade so zákonom a nezaoberá sa
námietkami porušovania zásady špeciality. Práve v takomto postupe vidíme porušenie čl. 46
ods. 1 ústavy SR v náväznosti na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd.
Porušenie... čl. 46 ods. 1 Ústavy SR vidím aj v tom, že do obsahu základného práva
na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa
relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej
republiky alebo takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala
a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa
v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. ...
Okrem prístupu k súdu sa čl. 46 ods. 1 ústavy priznáva aj určitá kvalita súdneho
konania...“.
6. Sťažovateľ žiadal ústavný súd, aby prijal takéto rozhodnutie :
„1/ Uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2 Tos 35/08-9713 zo dňa 21. 10.
2008 došlo k porušeniu základných ľudských práv a slobôd sťažovateľa vyplývajúcich
z čl. 17. ods. 2, 5 a čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 1 Ústavy SR ako aj Európskeho dohovoru
o ochrane ľudských práv a slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c) a čl. 6 ods. 1 a Listiny základných
práv a slobôd čl. 8 ods. 2, 5.
2/ Ústavný súd SR zrušuje rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn.
2 Tos 35/08-9713 zo dňa 21. 10. 2008 a prikazuje, aby M. Č. bol neodkladne prepustený
z väzby na slobodu.
3/ Krajský súd v Prešove je povinný uhradiť M. Č. trovy konania v sume 8.011,- Sk...
do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu JUDr. J.
G. ...“
7. Sťažovateľ zároveň navrhol vydať dočasné opatrenie, „tak aby Ústavný súd
rozhodol o dočasnom opatrení uloženému orgánu, ktorý porušil základné práva a slobody
sťažovateľa - Krajskému súdu v Prešove, aby do rozhodnutia Ústavného súdu nálezom tento
súd bezodkladne prepustil obžalovaného M. Č. na slobodu“.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
8. Podstata námietok sťažovateľa spočíva v tom, že krajský súd sa v namietanom
uznesení z 21. októbra 2008 (tak isto orgány činné v trestnom konaní v čase od vznesenia
obvinenia) nezaoberal jeho námietkami porušovania zásady špeciality, v dôsledku čoho „sú
potom všetky úkony vrátane vznesenia obvinenia až do doby, kedy získali orgány činné
v trestnom konaní súhlas na trestné stíhanie sťažovateľa, nepoužiteľné - právne neúčinné“.
9. Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej
podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je
dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo
upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa,
keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty
je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom
ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť
(§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde) (napr. I. ÚS 235/03, I. ÚS 156/04, II. ÚS 267/04,
10. Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor,
že sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený právny
prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02, III. ÚS 55/02,
11. Námietky sťažovateľa v súvislosti s porušením označených práv postupom
krajského súdu v trestnom konaní v jeho trestnej veci, ktorých jadrom je sťažovateľom
označené porušovanie zásady špeciality v súvislosti s jeho vydaním z Českej republiky (tak
krajským súdom v namietanom uznesení, ako aj predchádzajúcim postupom príslušných
orgánov od vznesenia obvinenia), treba považovať za „iný zásah“, o ktorom sťažovateľ
vedel najneskôr už v čase doručenia sťažnosti (5. apríla 2007) ústavnému súdu vo veci
sp. zn. II. ÚS 246/07, keď v bode 4 sťažnosti výslovne uvádzal, že „v čase keď bolo proti
mne vznesené obvinenie za tieto trestné činy (25. 10. 2006 )... prokurátor a aj ďalšie orgány
činné v prípravnom konaní vedeli, že sa na mňa vzťahuje zásada špeciality podľa § 496 Tr.
por. - teda, že na moje trestné stíhanie pre trestné činy uvedené v uznesení je potrebný
súhlas Českej republiky...
Trestné činy, pre ktoré bolo proti mne vznesené obvinenie dňa 25. 10. 2006, mali byť
podľa uznesenia o vznesení obvinenia spáchané pred 18. 7. 2003, pričom na trestné stíhanie
nebol vydaný súhlas Českou republikou.“. V tejto súvislosti ústavný súd dodáva, že
uvedená sťažnosť bola uznesením sp. zn. II. ÚS 246/07 z 29. novembra 2007 odmietnutá.
12. Ústavný súd tiež z obsahu uznesenia okresného súdu z 25. septembra 2008 zistil,
že sťažovateľ na verejnom pojednávaní pred okresným súdom 25. septembra 2008
považoval proces jeho extradície z Českej republiky za vadný a nezákonný.
13. Sťažnosť sťažovateľa bola doručená ústavnému súdu 28. decembra 2008, preto je
nepochybné, že sa tak stalo po uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej zákonom pre tento
druh konania pred ústavným súdom, rešpektujúc pritom konkrétne sťažovateľom uvádzané
dôvody, ktoré sťažovateľ namietal už v čase predchádzajúcom vydaniu sporného uznesenia
krajského súdu z 21. októbra 2008. Urobil tak napr. už v sťažnosti doručenej ústavnému
súdu 5. apríla 2007, ktorá bola odmietnutá (bod 11).
14. Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd rozhodol tak, že sťažnosť
sťažovateľa odmietol ako podanú oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
15. Ústavný súd zároveň dodáva, že platná právna úprava trestného konania
umožňuje sťažovateľovi aj v ďalšom štádiu trestného konania (ako obžalovanému) právne
účinným spôsobom namietať porušenie v sťažnosti označených práv, ku ktorým malo dôjsť
v dôsledku (podľa jeho názoru) nezákonného postupu orgánov činných v trestnom konaní
v jeho veci v súvislosti s jeho extradíciou z Českej republiky. Tak ako súd prvého stupňa,
ktorý bude (je) oprávnený konať a rozhodovať v trestnej veci sťažovateľa, aj odvolací súd
v prípade podania odvolania v predmetnej trestnej veci sú súdmi s plnou jurisdikciou,
v ktorých právomoci je posúdenie všetkých relevantných skutkových aj právnych okolností
prípadu vrátane zákonnosti a ústavnosti postupu orgánov prípravného konania a súdu
v trestnej veci sťažovateľa, t. j. aj skutočností, ktoré vytýka sťažovateľ v predloženej
sťažnosti.
16. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že trestné konanie predstavuje od
svojho začiatku až po koniec organický celok, v ktorom sa v rámci vykonávania
jednotlivých úkonov a realizáciou garancií na ochranu práv a slobôd zo strany orgánov
činných v trestnom konaní môžu a majú naprávať, resp. korigovať prípadné predchádzajúce
pochybenia týkajúce sa aj porušenia základných práv a slobôd označených v čl. 127 ods. 1
ústavy. Preto spravidla až po právoplatnom skončení trestného konania možno sťažnosťou
podľa čl. 127 ods. 1 ústavy namietať porušenia ústavou chránených základných práv
a slobôd, ku ktorým došlo v priebehu trestného konania a neboli v jeho priebehu odstránené.
17. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa ústavný súd nezaoberal ďalšími návrhmi
sťažovateľa a rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. októbra 2009