Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 234/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. mája 2013

predbežne prerokoval sťažnosť K. M., P., zastúpeného advokátom JUDr. J. G., Advokátska

kancelária G., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a čl.

46 ods. 1 a 4 , ako aj práva podľa Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Prezídia Policajného zboru, Úradu

boja proti organizovanej kriminalite sp. zn. ČVS: PPZ-38/BOK-ZA-2011 z 24. marca 2011

a uznesením Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. XIV Gv 6/2011 zo 16.

mája 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť K. M. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej

republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. septembra

2011 doručená sťažnosť K. M.(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich

základných práv podľa a a 4 (ďalej

len „ústava“), ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Prezídia Policajného zboru, Úradu

boja proti organizovanej kriminalite (ďalej len „ÚBOK“) sp. zn. ČVS: PPZ-38/BOK-ZA-

2011 z 24. marca 2011 a uznesením Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len

„generálna prokuratúra“) sp. zn. XIV Gv 6/2011 zo 16. mája 2011.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že rozhodnutím Krajského súdu v Krakove (ďalej

len „poľský súd“) sp. zn. z 21. januára 2011 bol sťažovateľ vydaný

príslušným orgánom Slovenskej republiky na základe európskeho zatýkacieho rozkazu

vydaného Krajským súdom v Bratislave z 22. augusta 2006. Vydanie sa týkalo skutku, ktorý

je predmetom konania vedeného Okresným súdom Bratislava I (ďalej len „okresný súd“)

pod sp. zn. . Sťažovateľ po odovzdaní orgánom Slovenskej republiky vyhlásil

pri výsluchu pred sudcom pre prípravné konanie okresného súdu 29. apríla 2011, že sa

nevzdáva uplatnenia zásady špeciality, podľa ktorej možno vydanú osobu stíhať iba za

trestné činy, pre ktoré bolo povolené vydanie tejto osoby.

Uznesením vyšetrovateľa ÚBOK z 24. marca 2011 bolo sťažovateľovi vznesené

obvinenie za trestný čin vraždy spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 219 ods. 1 zákona

č. v znení neskorších predpisov, ktorý nebol predmetom

konania vedeného poľským súdom o vykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu.

Sťažovateľ podal proti uzneseniu sťažnosť, o ktorej rozhodla prokurátorka generálnej

prokuratúry uznesením zo 16. mája 2011 tak, že ju zamietla.

Sťažovateľ namieta, že týmto postupom a následne vykonanými úkonmi v trestnom

konaní došlo k porušeniu zásady špeciality, ktorej uplatnenia sa nevzdal. Podľa názoru

sťažovateľa „V zmysle platného právneho režimu, ktorý rešpektuje aj Slovenská republika,

je žiaduce, aby žiadosť o udelenie dodatočného súhlasu bola podaná ohľadom ďalšieho

trestného stíhania pred tým, než trestné stíhanie začne, pretože v zmysle § 31 ods. 1 zákona

o EZR, osoba, ktorá bola vydaná z iného členského štátu na základe európskeho

zatýkacieho rozkazu, nesmie byť v štáte pôvodu stíhaná, odsúdená, nemôže byť obmedzená

jej osobná sloboda za trestné činy, ktoré spáchala pred vydaním, na ktoré sa európsky

zatýkací rozkaz nevzťahoval. ... Ak teda chceli orgány činné v trestnom konaní Slovenskej

republiky rozširovať proti mne trestné stíhanie za ďalšie skutky, mali požiadať o dodatočný

súhlas cez príslušný súd, ktorý vydal na mňa, sťažovateľa, európsky zatýkací rozkaz a podľa

vyššie uvedeného s ohľadom na zásadu špeciality až potom konať.“.

Z tohto dôvodu sťažovateľ podal generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky

(ďalej len „generálny prokurátor“) návrh na zrušenie právoplatného rozhodnutia

v prípravnom konaní podľa . Generálny prokurátor mu

prípisom č. k. XV/2 Pz 89/11-7 z 11. augusta 2011 doručeným jeho právnemu zástupcovi

15. augusta 2011 oznámil, že nezistil porušenie zákona, ktoré by odôvodňovalo navrhovaný

postup. Sťažovateľ zastáva názor, že tým vyčerpal dostupné prostriedky, ktorými sa mohol

domáhať nápravy namietaného porušenia svojich označených práv.

Sťažovateľ preto žiada, aby ústavný súd vo veci samej rozhodol týmto nálezom:

„1/ Uznesením Prezídia Policajného zboru SR, Úradu boja proti organizovanej

kriminalite a Generálnou prokuratúrou SR, Štúrova 2, 812 85 Bratislava bol porušený

, , 4 SR, v nadväznosti na Európskeho

dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2/ Ústavný súd SR zrušuje Uznesenie Prezídia Policajného zboru SR, Úradu boja

proti organizovanej kriminalite, Odbor Západ, Oddelenie vyšetrovania zo dňa 24. 3. 2011,

ČVS:PPZ-38/BOK-ZA-2011, ako aj Uznesenie Generálnej prokuratúry SR Bratislava,

pracovisko Krajská prokuratúra Prešov zo dňa 16. 5. 2011 XIV Gv 6/2011.

3/ Generálna prokuratúra SR je povinná uhradiť K. M. trovy konania v sume 261,82

€ (dvestošesťdesiatjeden EUR 82/100) do dvoch mesiacov od doručenia nálezu na účet jeho

právneho zástupcu JUDr. J. G., B.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podstatou sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že trestné stíhanie vedené proti nemu na

základe uznesenia vyšetrovateľa ÚBOK z 24. marca 2011 nie je vykonávané postupom

v súlade so zákonom, pretože mu bolo vznesené obvinenie za trestný čin, pre ktorý nebol

vydaný poľským súdom, a ešte pred tým, ako bolo požiadané o udelenie dodatočného

súhlasu s trestným stíhaním za tento ďalší trestný čin.

Sťažovateľ sa z uvedeného dôvodu domáhal zrušenia právoplatného uznesenia

vyšetrovateľa a uznesenia prokurátorky generálnej prokuratúry aj podaním návrhu podľa

. Generálny prokurátor jeho návrhu nevyhovel, o čom ho

upovedomil prípisom č. k. XV/2 Pz 89/11-7 z 11. augusta 2011, v ktorom podrobne uviedol

dôvody, na základe ktorých dospel k uvedenému záveru, pričom ako rozhodujúcu

skutočnosť uviedol, že podľa v znení

neskorších predpisov, ako aj o európskom zatýkacom rozkaze

(v znení platnom v relevantnom čase, pozn.), možno z cudziny vyžiadať len obvineného,

t. j. osobu, ktorej bolo pred jej vyžiadaním vznesené obvinenie, čo analogicky platí aj pri

žiadosti o dodatočný súhlas na trestné stíhanie za ďalší trestný čin. Poukázal tiež na

rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. z 3. mája 2011 (týkajúce sa iného

sťažovateľa zastúpeného tým istým právnym zástupcom), podľa ktorého nedošlo

k porušeniu základných práv sťažovateľa nachádzajúceho sa v porovnateľnej situácii, keď

úkony, ktoré boli vykonané po vznesení obvinenia pred udelením dodatočného súhlasu, boli

v trestnom konaní zopakované po udelení dodatočného súhlasu.

Ústavný súd v súčasnom štádiu trestného konania nemá dôvod meniť svoj právny

názor vyjadrený v označenom rozhodnutí. Vychádzajúc zo svojej doterajšej judikatúry

ústavný súd poukazuje, že trestné konanie je od svojho začiatku až po koniec procesom,

v rámci ktorého sa pri vykonávaní jednotlivých úkonov môžu zo strany orgánov činných

v trestnom konaní, ako aj v predmetnej veci konajúcich všeobecných súdov naprávať, resp.

korigovať jednotlivé pochybenia, ku ktorým došlo v predchádzajúcich štádiách trestného

konania. Preto spravidla až po právoplatnom skončení trestného konania možno na

ústavnom súde namietať také pochybenia príslušných orgánov verejnej moci, ktoré neboli

odstránené v jeho dovtedajšom priebehu a ktoré mohli vo svojich dôsledkoch spôsobiť

porušenie práv a slobôd označených v (, m. m. tiež

, , , ).

Ústavný súd predstavuje ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje

až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane

ústavnosti podieľajú (m. m. ), a preto v zásade nemá právomoc zasahovať do

rozhodovacej právomoci orgánov verejnej moci v štádiu pred právoplatným skončením

konania. Zmysel a účel princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu spočíva v tom, že

ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného

súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií.

V zásade jedinou výnimkou z už uvedeného pravidla, podľa ktorého nemožno

sťažnosťou podľa namietať pochybenia orgánov činných v trestnom

konaní a v predmetnej trestnej veci konajúcich súdov pred právoplatným skončením

trestného konania, sú rozhodnutia súdov vo väzobných veciach ().

Ústavný súd vychádzajúc z princípu subsidiarity svojej právomoci vyjadreného

v preto odmietol sťažnosť sťažovateľa v súlade so svojou judikatúrou

v obdobných veciach (napr. , ) podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. mája 2013