Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 21/2010
PDF · 155.26 KB
No categories available
I. ÚS 21/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. januára 2010
predbežne prerokoval sťažnosť R. R., N., zastúpeného advokátom Mgr. Ľ. Š., N., vo veci
namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 4 Protokolu č. 7 k Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd upovedomením generálneho prokurátora
Slovenskej republiky č. k. VII/2 Gv 205/06-122 z 22. októbra 2009 a takto
rozhodol:
Sťažnosť R. R. o d m i e t a pre nedostatok svojej právomoci.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
20. novembra 2009 doručená sťažnosť R. R. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného
porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a „právo na spravodlivý postup v trestnom
konaní garantované čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení
s článkom 4 Protokolu č. 7 k Dohovoru...“ upovedomením generálneho prokurátora
Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) č. k. VII/2 Gv 205/06-122
z 22. októbra 2009.
2. Zo sťažnosti a z predložených príloh vyplýva, že proti sťažovateľovi začalo
„Okresné riaditeľstvo PZ Komárno dňa 9. 3. 2006... trestné stíhanie pre trestný čin
vydierania... Na návrh vyšetrovateľa podal okresný prokurátor návrh na moje vzatie do
väzby, ktorému Okresný súd v Komárne vyhovel... Súd odôvodnil toto svoje rozhodnutie
s poukazom na ustanovenie §-u 71 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku... Proti vzatiu do väzby som
podal sťažnosť, o ktorej dňa 6. 4. 2006 rozhodol Krajský súd v Nitre pod č. k. 1 Tpo22/2006
tak, že moju sťažnosť zamietol... Dňa 7. 4. 2006 moja matka podala návrh ako dôveryhodná
osoba na prijatie ponuky a zloženie peňažnej záruky... Následne... 18. 4. 2006 podal môj
obhajca žiadosť o moje prepustenie z väzby. Túto žiadosť doložil aj mojím písomným
sľubom. Všetky tieto podania boli... Okresným súdom v Komárne... zamietnuté.
Proti zamietajúcemu uzneseniu som podal sťažnosť... mojim obhajcom doplnená dňa
17. 5. 2006 a ktorú prejednával následne na to Krajský súd v Nitre... O sťažnosti rozhodol
tak, že napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil.
Ohľadne žiadosti mojej matky ako dôveryhodnej osoby rozhodol tak, že jej záruku
prijal. Taktiež súd prijal aj môj písomný sľub, ktorým som sa zaviazal, že povediem riadny
život, nedopustím sa trestnej činnosti a budem si plniť všetky povinnosti a obmedzenia,
ktoré mi budú uložené.
Na základe týchto skutočností potom krajský súd určil podľa § 80 ods. 1 písm. c), Tr.
poriadku nado mnou dohľad probačným úradníkom...“.
3. Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uviedol, že «... Prostredníctvom môjho obhajcu sa
neustále domáham vykonania dôkazov, ktoré dokazujú moju nevinu. Vyšetrovateľ vykonal...
1. 3. 2009... vyšetrovací pokus za účelom objasnenia trestného činu vydierania v areáli
administratívnej budovy v K. ... Na moje veľké prekvapenie mi na základe takto vykonaného
dôkazu bolo dňa 3. 7. 2009 uznesením pod č. k. ČVS:PPZ-42/BOK-C-20D6 vznesené ďalšie
obvinenie za zločin vydierania..., proti ktorému som... podal sťažnosť... moja sťažnosť bola
zamietnutá s odôvodnením, že sa jedná o ďalší skutok, ktorého som sa dopustil a ktorý mi je
kladený za vinu potom, ako bol vykonaný vyšetrovací pokus. S názorom vyšetrovateľa, ale
ani dozorujúceho prokurátora sa nemôžem za žiadnych okolností stotožniť... Potom, ako
nadobudlo uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 3. 7. 2009... právoplatnosť, podal som na
Generálnu prokuratúru SR návrh na zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení
obvinenia... zo dňa 3. júla 2009 v spojení s uznesením špeciálneho prokurátora sp. zn. VII/2
Gv 205/06-109 zo dňa 31. augusta 2009. Generálny prokurátor mi... listom zo dňa
22. októbra 2009 pod č. k. VII/2 Gv 205/06-122 oznámil... „že nezistil dôvody na postup
podľa § 363 ods. 1 Tr. poriadku“, preto právoplatné rozhodnutie, ktoré som vyššie citoval,
nezruší. Podľa názoru generálneho prokurátora napadnutým rozhodnutím nebol porušený
zákon.».
4. Sťažovateľ tvrdí, že sa nemôže „stotožniť s názorom vyšetrovateľa PZ,
dozorujúceho prokurátora, ale ani s názorom generálneho prokurátora, pretože... sa jedná
v oboch prípadoch o tie isté skutky, ktoré sú mi kladené za vinu... Postup zo strany
vyšetrovateľa, dozorujúceho prokurátora a generálneho prokurátora považujem za
protiústavné, protiprávne a krajne nespravodlivé. Podľa mňa v mojom prípade bolo
porušené moje zákonné a Ústavou SR chránené právo na súdnu a inú právnu ochranu
podľa článku 46 Ústavy... v spojení s článkom 4 Protokolu 7 k Dohovoru... Podľa tohto
medzinárodného dokumentu zakazuje opakovane osobu stíhať za ten istý skutok, pre ktorý
už stíhaná je.“. Podľa názoru sťažovateľa „... Napriek mojej argumentácii generálny
prokurátor... môj návrh na zrušenie právoplatného uznesenia, ktorým mi bolo vznesené
obvinenie... zamietol.“.
5. K sťažnosti okrem iných písomností bolo pripojené upovedomenie generálneho
prokurátora č. k. VII/2 Kv 205/06-122 z 22. októbra 2009 adresované sťažovateľovi,
v ktorom uviedol: „Generálnej prokuratúre... bol dňa 25. septembra 2009 doručený Váš
návrh... požadujúci zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia... zo dňa
03. júla 2009 v spojení s uznesením špeciálneho prokurátora sp. zn. VII/2 Gv 205/06-109 zo
dňa 31. augusta 2009, ktorým bola zamietnutá Vaša sťažnosť proti predmetnému
uzneseniu... Po dôslednom preskúmaní obsahu vyšetrovacieho spisu sp. zn. PPZ-42/BOK-
C-2006, vrátane uznesení, ktorých zrušenie navrhujete, som nezistil dôvody na postup podľa
§ 363 ods. 1 Trestného poriadku - zrušenie právoplatného rozhodnutia v prípravnom
konaní... Rovnako ako vyšetrovateľ Policajného zboru a špeciálny prokurátor, som toho
názoru, že v posudzovanom prípade je trestné stíhanie pre skutok uvedený v uznesení
o vznesení obvinenia sp. zn. PPZ-42/BOK-C-2006 zo dňa 03. júla 2009 vedené dôvodne.
Nezistil som, že by Vám týmto uznesením bolo opakovane vznesené obvinenie pre rovnaký
skutok, pre ktorý Vám bolo už v minulosti v tejto trestnej veci vznesené obvinenie.“
Upovedomenie bolo doručené obhajcovi sťažovateľa 28. októbra 2009.
6. Na základe už uvedenej skutkovej a právnej argumentácie obsiahnutej v sťažnosti
sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:
„1. Základné práva sťažovateľa...
a) právo na súdnu a inú právnu ochranu garantované v článku 46 ods. 1 Ústavy...
postupom orgánov činných v trestnom konaní
b) právo na spravodlivý postup v trestnom konaní garantované článkom 6
Dohovoru... v spojení s článkom 4 Protokolu č. 7 k Dohovoru...
boli porušené
2. Generálny prokurátor je povinný postupovať podľa § 363 ods. 1. Tr. poriadku
a právoplatné uznesenie vyšetrovateľa Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia
policajného zboru SR odboru vyšetrovania Bratislava sp. zn. PPZ-42/BOK-C-2006 zo dňa
3. júla 2009 v spojení s uznesením špeciálneho prokurátora sp. zn. VII/2 Gv 205/06-109 zo
dňa 31. augusta 2009 zrušiť.
3. Sťažovateľovi... sa priznávajú trovy konania.“
II.
7. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že
systém ústavnej ochrany základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy
a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je ústavou založená primárne („... ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len
subsidiárne.
8. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde. Ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže na
predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na
ktorých prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané
zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj
návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
9. Vychádzajúc z obsahu sťažnosti uvedeného v bode 10 bolo úlohou ústavného súdu
pri predbežnom prerokovaní preskúmať, či upovedomením generálneho prokurátora č. k.
VII/2 Gv 205/06-122 z 22. októbra 2009 (bod 5), ktorým nevyhovel návrhu sťažovateľa
požadujúcemu zrušenie právoplatného uznesenia vyšetrovateľa o vznesení obvinenia proti
jeho osobe, boli porušené označené práva sťažovateľa.
10. Z obsahu sťažnosti a navrhovaného petitu (bod 6.2) podľa názoru ústavného súdu
totiž vyplýva, že sťažnosť sťažovateľa v konečnom dôsledku smeruje proti rozhodnutiu
(upovedomeniu podľa § 365 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení
neskorších predpisov) generálneho prokurátora o zamietnutí jeho návrhu na zrušenie
uznesenia o vznesení obvinenia, t. j. v okolnostiach danej veci proti orgánu prípravného
konania, pričom ústavnému súdu bola sťažnosť doručená v štádiu prípravného konania, t. j.
v tom štádiu trestného konania, keď o odôvodnenosti, a teda zákonnosti a ústavnosti
trestného stíhania sťažovateľa meritórne zatiaľ všeobecné súdy nerozhodovali.
11. Ústavný súd už pri predbežnom prerokúvaní sťažovateľovej sťažnosti dospel
k záveru, že platná právna úprava trestného konania umožňuje sťažovateľovi ako
obvinenému a príp. aj v ďalšom štádiu trestného konania (po prípadnom podaní obžaloby)
ako obžalovanému v rámci uplatnenia práva na obhajobu právne účinným spôsobom
namietať porušenie svojich základných práv a slobôd garantovaných ústavou, ku ktorým
malo podľa jeho názoru dôjsť v dôsledku protiprávneho postupu vyšetrovateľa
a špeciálneho prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej
republiky v predmetnej trestnej veci. Tak ako súd prvého stupňa, ktorý bude (je) oprávnený
konať a rozhodovať v trestnej veci sťažovateľa, aj odvolací súd v prípade podania odvolania
v predmetnej trestnej veci sú súdmi s plnou jurisdikciou, v ktorých právomoci je posúdenie
všetkých relevantných skutkových aj právnych okolností prípadu vrátane zákonnosti
a ústavnosti postupu orgánov prípravného konania v trestnej veci sťažovateľa v štádiu
trestného stíhania predchádzajúcemu podaniu obžaloby (obdobne napr. III. ÚS 75/05,
III. ÚS 109/05 alebo II. ÚS 294/06).
12. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že trestné konanie predstavuje od
svojho začiatku až po koniec organický celok, v ktorom sa v rámci vykonávania
jednotlivých úkonov a realizáciou garancií na ochranu práv a slobôd zo strany orgánov
činných v trestnom konaní môžu a majú naprávať, resp. korigovať prípadné predchádzajúce
pochybenia týkajúce sa aj porušenia základných práv a slobôd označených v čl. 127 ods. 1
ústavy. Preto spravidla až po právoplatnom skončení trestného konania možno sťažnosťou
podľa čl. 127 ods. 1 ústavy namietať porušenia ústavou chránených základných práv
a slobôd, ku ktorým došlo v priebehu trestného konania a neboli v jeho priebehu odstránené.
13. Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľ mal (má) v systéme
všeobecného súdnictva k dispozícii účinné prostriedky na ochranu svojich základných práv,
ktoré mali byť porušené postupom a označeným rozhodnutím (upovedomením) generálneho
prokurátora. Za daných okolností podľa názoru ústavného súdu neexistuje ústavný dôvod na
to, aby ústavný súd vstupoval v predmetnej trestnej veci sťažovateľa do právomoci
všeobecných súdov. Naopak, skutočnosť, že všeobecné súdy môžu podľa platného právneho
poriadku sťažovateľovi poskytnúť účinnú ochranu ústavou chránených práv a slobôd,
vylučuje právomoc ústavného súdu, a preto ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej právomoci.
14. Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími
návrhmi sťažovateľa.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. januára 2010