Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 359/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. októbra 2009

predbežne prerokoval sťažnosť R. H., P., ktorou namieta porušenie svojho základného práva

podľa a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní

vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť R. H. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. mája 2009

doručená sťažnosť R. H. (ďalej len „sťažovateľ“) vrátane žiadosti „o ustanovenie obhajcu“,

ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „namietané konanie“).

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:

„V uvedenej trestnej veci pod čk: podala okresná prokuratúra v Trnave

obžalobu na OS-Trnava dna 10. 7. 2007.

OS-Trnava však vytýčil termín HP až dna 31. 3. 2009 na deň 21. 5. 2009, čiže

od podania obžaloby do vytýčenia termínu HP uplynulo dvadsať mesiacov bez môjho

zavinenia, čo je doba na základe ktorej namietam porušenie označeného práva.

Účelom priznania práva podať sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie

príležitosti súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený porušením práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Dňa 16. 4. 09 som predsedovi OS-Trnava adresoval sťažnosť na prieťahy v konaní

vo veci .“

Keďže napriek uvedenému napadnuté konanie nebolo dosiaľ právoplatne skončené,

sťažovateľ navrhol ústavnému súdu, aby takto rozhodol:

„Sťažnosťou sa domáham, aby ÚS-SR vyslovil voči OS-Trnava vo veci čk:

porušenie čl. 48/2 Ú-SR, čl. 6/1 Dohovoru, a v zmysle čl. 127/3 Ú-SR žiadam

priznať aj primerané finančné zadosťučinenie.

Na základe § 50/3 zákona o ÚS rozsah zadosťučinenia požadujem vo výške

200 000 eur (dvesto tisíc eur ). ...

Deklarovanie porušenia práva a príkaz konať bez zbytočných prieťahov je síce

významnou súčasťou zadosťučinenia, ale nemožno ho považovať za plne dostatočné

zadosťučinenie, keďže prieťahy v konaní sa už nedajú zásadne napraviť ani odstrániť,

a preto uvedený rozsah 200 000 eur považujem v záujme ochrany ústavnosti za primerané

zadosťučinenie, ako náhradu nemajetkovej ujmy v danom prípade ujmy na ústavnom

práve.“

Podpredseda okresného súdu vo vyjadrení k sťažnosti sp. zn.

z 18. mája 2009 okrem iného uviedol:

„Sťažovateľ iba všeobecne namieta prieťahy v konaní, ktoré nie sú osobitne

špecifikované.

Po oboznámení sa s trestným spisom Okresného súdu Trnava, sp. zn.

boli zistené nasledovné skutočnosti:

- obžaloba na sťažovateľa bola podaná dňa 10. 07. 2007 (č. l. 139)

- uznesením zo dňa 20. 12. 2007 došlo k spojeniu vecí sťažovateľa sp. zn.

a sp. zn. (č. l. 156)

- dňa 16. 06. 2008 sudkyňa JUDr. H. G. vrátila po spojení vecí spis konajúcemu

sudcovi M. K. s tým, že nesúhlasí so spojením vecí (č. l. 157)

- dňa 17. 06. 2008 bola vec sťažovateľa sp. zn. vylúčená (č. l. 158)

- na č. l. 166 sa nachádza úprava konajúceho sudcu zo dňa 17. 07. 2008 na vyčkanie

právoplatnosti inej trestnej veci sťažovateľa sp. zn.

- dňa 11. 09. 2008 bolo trestné stíhanie sťažovateľa zastavené (č. l. 169)

- prokurátor podal dňa 5. 09. 2008 sťažnosť proti zastavujúcemu uzneseniu (č. l.

172)

- dňa 16. 10. 2008 bol trestný spis predložený na Krajský súd Trnava (č. l. 176)

- Krajský súd Trnava dňa 26. 02. 2009 zrušil uznesenie okresného súdu a vec vrátil

súdu I. stupňa na nové konanie a rozhodnutie (č. l. 180)

- spis sa vrátil z odvolacieho súdu dňa 09. 03. 2009 (č. l. 181)

- na základe dlhodobej práceneschopnosti sudcu M. K. a jeho disciplinárneho

stíhania bola vec dňa 02. 02. 2009 pridelená sudcovi JUDr. P. P. (č. l. 185)

- dňa 27. 03. 2009 bol určený termín hlavného pojednávania na deň 21. 05. 2009

(č. l. 189)

- dňa 08. 04. 2009 bola vec pridelená na ďalšie konanie JUDr. R. K., ktorý nastúpil

ako nový sudca na tunajší súd dňa 01. 04. 2009 (č. l. 200)

- na č. l. 208 sa nachádza záznam, že spis sp. zn. ohľadom sťažovateľa

sa stále nachádza na Krajskom súde Trnava od 04. 09. 2008

Z vyššie uvedeného vyplýva, že sťažovateľ má na tunajšom súde neskončené viaceré

trestné veci (sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ), ktoré nie sú

skončené. Vo veci sp. zn. prichádza do úvahy v prípade uznania viny

sťažovateľa uloženie súhrnného trestu odňatia slobody vo vzťahu k odsúdeniu sp. zn.

, ktoré stále nie je právoplatne skončené.

Okresný súd Trnava je toho názoru, že v predmetnej veci nedošlo k výraznejším

prieťahom v konaní, pričom nie je možné konať predovšetkým z toho dôvodu, že sa čaká

na právoplatné skončenie trestnej veci sp. zn. .

Za tejto situácie považujem podanú sťažnosť za neodôvodnenú.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom

predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť,

ktorá je zjavne neopodstatnená.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by

mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ).

Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o návrhu sťažovateľa

smerujúceho proti postupu okresného súdu, ktorým boli podľa neho spôsobené zbytočné

prieťahy, čím malo dôjsť aj k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní vedenom okresným súdom pod

sp. zn. .

Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote,

preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

).

Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou, s jej prílohami, ako aj s vyžiadaným

súvisiacim spisom okresného súdu dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľa je zjavne

neopodstatnená.

Právny názor ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti vychádza

z posúdenia doterajšieho priebehu konania pred prvostupňovým súdom, ktoré začalo

10. júla 2007 podaním obžaloby Okresnej prokuratúry Trnava na sťažovateľa pre trestný čin

násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 197a ods. 1 Trestného

zákona.

Ďalší priebeh namietaného konania spolu s chronológiou všetkých procesných

úkonov je podrobne opísaný vo vyjadrení okresného súdu k sťažnosti z 18. mája 2009,

pričom podľa zistení ústavného súdu zodpovedá obsahu súdneho spisu v trestnej veci

sťažovateľa.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní

má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (napr. , ,

).

V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa

nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako

„zbytočné prieťahy“ v zmysle , nevyslovil porušenie základného práva

zaručeného týmto článkom (napr. ), prípadne návrhu buď nevyhovel

(napr. ), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. ,

, ).

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že je pravdivé tvrdenie

sťažovateľa o tom, že okresný súd po podaní obžaloby 10. júla 2007 až v marci 2009

nariadil termín hlavného pojednávania vo veci na 21. máj 2009, no na druhej strane ústavný

súd taktiež zistil, že okresný súd rozsudkom zo 14. mája 2008 v inej trestnej veci vedenej

pod sp. zn. uznal sťažovateľa za vinného zo spáchania trestného činu

ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa k

a trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 171 ods. 1 písm. c)

, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody na 6 rokov

a 10 mesiacov nepodmienečne. Okresný súd po podaní odvolania sťažovateľom proti

uvedenému rozsudku okresného súdu uznesením z 11. septembra 2008 trestné stíhanie proti

sťažovateľovi v napadnutom konaní vedenom pod sp. zn. zastavil, keď

v odôvodnení písomného vyhotovenia uznesenia okrem iného uviedol, že je bezvýznamné

pokračovať v napadnutom trestnom konaní vzhľadom na trest uložený sťažovateľovi

rozsudkom v konaní vedenom pod sp. zn. . Krajský súd v Trnave (ďalej len

„krajský súd“) uznesením z 26. februára 2009 napadnuté uznesenie podľa § 194 ods. 1

písm. b) zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie z dôvodu,

že rozsudok okresného súdu zo 14. mája 2008 vo veci vedenej pod sp. zn.

nebol v čase, keď okresný súd rozhodol o zastavení konania vo veci vedenej pod sp. zn.

, ešte právoplatný.

Ústavný súd ďalej zistil, že krajský súd v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn.

rozsudkom z 24. septembra 2009 zmenil preskúmavaný rozsudok okresného

súdu vo veci vedenej pod sp. zn. priamo súvisiacej s napadnutým konaním

tak, že pôvodne uložený trest okresným súdom sťažovateľovi znížil a uložil mu

úhrnný trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov nepodmienečne so zaradením

do II. nápravnovýchovnej skupiny v dôsledku prekvalifikovania skutku uvedeného v bode 1

rozsudku okresného súdu (pôvodne podľa s použitím

ods. 2 ) na trestný čin ublíženia na zdraví podľa Trestného

zákona účinného do 31. decembra 2005.

Okresný súd po vrátení spisu 27. marca 2009 určil termín hlavného pojednávania

na 21. máj 2009. Napriek tomu, že sťažovateľ upovedomenie o určení termínu hlavného

pojednávania prevzal 3. apríla 2009, podal 16. apríla 2009 predsedovi okresného súdu

sťažnosť na prieťahy v napadnutom konaní. Po doručení odpovede predsedu okresného

súdu z 21. apríla 2009 podal sťažovateľ 4. mája 2009 (po necelých dvoch týždňoch)

sťažnosť na prieťahy v konaní ústavnému súdu. Uvedené konanie sťažovateľa ústavný súd

vyhodnotil ako účelové a čisto formálne využitie sťažnosti na prieťahy v konaní. Navyše

správanie sťažovateľa v ďalšom priebehu napadnutého konania taktiež neprispelo

k bezprieťahovému priebehu napadnutého konania.

Okresný súd neakceptoval ospravedlnenie neúčasti sťažovateľa na hlavnom

pojednávaní nariadenom na 21. máj 2009 doručené 20. mája 2009 (deň pred hlavným

pojednávaním), ktoré sťažovateľ odôvodnil nutnosťou prípravy na odvolacie konanie proti

rozsudku okresného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. . Ústavný súd sa

stotožnil s názorom okresného súdu vysloveným v odôvodnení uznesenia z 21. mája 2009,

ktorým bola sťažovateľovi uložená poriadková pokuta za neúčasť na nariadenom hlavnom

pojednávaní, keď okresný súd okrem iného uviedol, že „samotná príprava obhajoby

zo strany obžalovaného 7 dní pred neverejným zasadnutím nie je dostatočným

ospravedlnením. Takýmto ospravedlnením by mohla byť kolízia pojednávaní v ten istý

deň.“.

Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ namietajúci porušenie

svojho základného práva podľa a práva podľa dohovoru sám

svojím správaním znemožnil plynulý priebeh napadnutého konania.

Ústavný súd uzavrel, že aj keď v priebehu napadnutého konania možno pripustiť

určité prvky neefektívnosti v postupe okresného súdu, v tomto štádiu konania nedosahujú

takú intenzitu, aby signalizovali príčinnú súvislosť s namietaným porušením základného

práva sťažovateľa podľa a práva podľa dohovoru.

Na základne uvedeného ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa už ústavný súd ďalšími návrhmi sťažovateľa

na ochranu ústavnosti uplatnenými v sťažnosti vrátane žiadosti o ustanovenie právneho

zástupcu v konaní pred ústavným súdom nezaoberal.

Ústavný súd napokon dodáva, že nič nebráni tomu, aby v prípade, ak okresný súd

v ďalšom priebehu konania nebude postupovať efektívne a plynulo, sťažovateľ

v nadväznosti na to zvážil možnosť podania novej sťažnosti podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. októbra 2009