Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 235/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-45

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. októbra 2009

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja

Kohuta o sťažnosti A. B., K., zastúpenej advokátkou JUDr. I. R., K., vo veci namietaného

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a práva na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. v období

po vydaní uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -12

z 26. októbra 2005 takto

rozhodol:

1. Základné právo A. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené

v a právo na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn.

v období po vydaní uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -12

z 26. októbra 2005 p o r u š e n é b o l o .

2. A. B. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom

tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Košice II p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

3. A. B. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 425,33 € (slovom

štyristodvadsaťpäť eur a tridsaťtri centov), ktoré j e Okresný súd Košice II p o v i n n ý

vyplatiť na účet advokátky JUDr. I. R., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-24 z 11. júna 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť A. B., K. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namietala porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v (ďalej len „“) a práva na

prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. v období po vydaní uznesenia

ústavného súdu č. k. -12 z 26. októbra 2005.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh, ako aj z vyžiadaného na vec sa vzťahujúceho súdneho

spisu vyplýva, že sťažovateľka je v konaní o určenie neplatnosti zmluvy vedenom okresným

súdom pod sp. zn. jeho účastníčkou v procesnom postavení navrhovateľky

proti odporcom J. M. (ďalej len „odporca v 1. rade“), Ž. B. (ďalej len „odporca v 2. rade“)

a Ing. Z. C. (ďalej len „odporkyňa v 3. rade“). Konanie je pod touto spisovou značkou

vedené od 26. februára 2004 na základe uznesenia okresného súdu č. k. -34

z 5. novembra 2003 (právoplatnosť nadobudlo 23. decembra 2003), ktorým bola právna vec

sťažovateľky vylúčená na samostatné konanie.

Podľa názoru sťažovateľky v označenom konaní dochádza postupom okresného súdu

k porušovaniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, čo odôvodnila takto:

„V predmetnom konaní dochádza k porušovaniu práv sťažovateľky na prejednanie

jej veci v primeranej lehote a bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľka je presvedčená, že napriek tomu, že Ústavný súd Slovenskej republiky

uznesením sp. zn. zo dňa 26. 10. 2005 sťažnosť sťažovateľky zo dňa 12. 10.

2005 odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti, tak ako v čase pred rozhodnutím

ústavného súdu o jej sťažnosti, tak v období po rozhodnutí ústavného súdu, k porušovaniu

jej práva na prejednanie veci v primeranej lehote a bez zbytočných prieťahov. (...)

Sťažovateľka je presvedčená, že svojím konaním neprispela k dĺžke konania

a poskytla okresnému súdu dostatočnú súčinnosť.

Viaceré výzvy, a teda úkony súdu v konaní javia sa byť nepochopiteľnými.

Súd dvakrát vyzval sťažovateľku na predloženie originálov dôkazov, kedy súdu

muselo byť z obsahu spisu a návrhu na začatie konania o určenie neplatnosti zmluvy

zrejmé, že vzhľadom na to, že sťažovateľka nebola účastníčkou zmlúv, ktorých neplatnosti

sa v konaní domáha, nemá originály tých k dispozícii a ani ich nemôže vyžiadať na

Katastrálnom úrade, Správe katastra K., vzhľadom na to, že zmluvy sú uložené v zbierke

listín, ktorá je neverejnou časťou katastrálneho operátu.

Na sťažovateľku sa vzťahuje obmedzenie verejnosti keďže v súlade s ustanovením

, nie je osobou oprávnenou na nahliadnutie do

predmetnej zbierky listín.

Sťažovateľka reagovala na prvú výzvu súdu a v podaní zo dňa 9. 11. 2005 navrhla,

aby si ten predmetné originály zmlúv vyžiadal z Katastrálneho úradu v K., Správy katastra

K.

Napriek tomu, však súd opätovne vyzval sťažovateľku výzvou zo dňa 17. 1. 2006 na

predloženie originálov dokladov pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty.

Zároveň bola sťažovateľka vyzvaná na predloženie originálov dôkazov o

majetkových a sociálnych pomeroch a opis mzdového listu.

V podaní zo dňa 30. 1. 2006 uviedla sťažovateľka súdu prehľad listín, ktoré už

v konaní predložila a uviedla, že na základe listín, ktoré predložila k podaniu zo dňa 21. 5.

2002 a 30. 7. 2002 bolo jej priznané oslobodenie od súdnych poplatkov a toto rozhodnutie

sa stalo právoplatným(...)

Sťažovateľka zároveň k podaniu pripojila originály listín preukazujúcich príjem

navrhovateľky.

Sťažovateľka súdu navrhla, aby si originály zmlúv vyžiadal už v podaní zo dňa 9. 11.

2005, súd tak urobil až žiadosťou zo dňa 12. 4. 2005, teda po uplynutí 5 mesiacov.

Ďalšia nečinnosť súdu je zrejmá aj ďalších úkonov súdu. Sťažovateľka návrhom

zo dňa 28. 7. 2004 navrhla, aby okresný súd pripustil do konania na strane odporcu

v 3. rade Ž. O tomto návrhu sťažovateľky okresný súd rozhodol uznesením sp. zn. 24 C

41/2004-57 zo dňa 23. 5. 2006. Táto lehota javí sa byť navrhovateľke viac ako neprimeraná

a neospravedlniteľná.

Je pravdou, že právna zástupkyňa sťažovateľky sa neustanovila na pojednávanie dňa

30. 10. 2006, sťažovateľka však považuje za potrebné poukázať, na to, že sa tak udialo

jediný raz od začatia konania doposiaľ.

Pojednávanie nariadené na 9. 12. 2005 súd zrušil 24. 11. 2005 a odročil na neurčito

a pojednávanie nariadil až 30. 8. 2006 na 30. 10. 2006, teda odročenie na neurčito v tomto

prípade predstavovalo bezmála rok, navyše v konaní, v ktorom sa od podania návrhu na

jeho začatie nevykonalo žiadne pojednávanie.

Sťažovateľka ďalej považuje sa potrebné poukázať na skutočnosť, že napriek tomu,

že vyššie uvádzaným uznesením súd rozhodol o pristúpení odporcu v 3. rade do konania

a napriek nariadeniu pojednávania na deň 30. 10. 2006, súd nedoručil odporcovi v 3. rade

návrh na začatie konania, ktorého doručenia sa musel odporca v 3. rade žiadať telefonicky

dňa 11. 12. 2006.

K ďalšiemu úkonom kedy došlo k ďalším prieťahom v konaní zo strany okresného

súdu došlo pri ustanovovaní prvého znalca. Súd na pojednávaní dňa 30. 4. 2007 vyhlásil

uznesenie, ktorým pojednávanie odročil na neurčito za účelom vyžiadania si správy

z polície, následne rozhodne o prípadnom nariadení znaleckého dokazovania znalcom

-grafológom.

Odpoveď z Okresného riaditeľstva PZ K. – mesto bola súdu doručená dňa 25. 5.

2007, súd ustanovil znalca vo veci uznesením zo dňa 14. 8. 2007. Túto dobu nepovažuje

sťažovateľka ako dobu „následnú“ po doručení odpovede OR PZ K. - mesto.

Právna zástupkyňa sťažovateľky požiadala o predĺženie lehoty na predloženie listín

s nesporným podpisom sťažovateľky, toto požiadanie o predĺženie lehoty však žiadnym

spôsobom neprispelo k zbytočným prieťahom v konaní, vzhľadom na to, že súdu už v tom

čase bola známa skutočnosť, že bude potrebné ustanoviť vo veci iného znalca, so zreteľom

na list znalca - Ústavu súdneho inžinierstva v Ž. zo dňa 11. 2. 2008.

Napriek tomu, že list znalca spolu so spisom predmetného konania bol doručený

súdu dňa 11. 2. 2008, súd uznesením zrušil vlastné uznesenie vo výroku, ktorým ustanovil

tohto znalca a ustanovil nového znalca až po uplynutí 2 mesiacov, uznesením zo dňa 18. 4.

2008, pričom v odôvodnení sa odvoláva práve na list zo dňa 11. 2. 2008.

Sťažovateľka nepovažuje úkony súdu, ktoré boli v konaní vykonané ako nedôvodné,

za úkony, ktorými by súd odstraňoval jej právnu neistotu, ktorej je vystavená z dôvodu

neprimerane dlho trvajúceho konania. Súd týmito úkonmi sťažovateľku vystavoval značne

zvýšenému stresu, keď od nej viackrát žiadal predkladať originály zmlúv, ktorými ona

nedisponovala a ani si ich nemohla vzhľadom na zákonnú úpravu vyžiadať, zaviazal ju na

úhradu preddavkov trov na znalecké dokazovanie, napriek tomu, že ju sám v priebehu

konania od platenia súdnych poplatkov oslobodil, zistila, že predloženie listín znalcovi

obratom po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o ustanovení znalca trvá v skutočnosti

mesiac, a že po uplynutí neprimeranej doby od návrhu po vydanie uznesenia o pristúpení

odporcu v 3. rade do konania, neznamená, že odporcovi súd návrh doručí, až kým sa ho

odporca v 3. rade po uplynutí asi 6 mesiacov od právoplatnosti uznesenia sám nedomáha,

a teda sťažovateľka nemala ani možnosť v priebehu 6 mesiacov zistiť stanovisko odporcu

v 3. rade vo veci a v súvislosti s tým navrhovať ďalšie dokazovanie vo veci.“

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí jej sťažnosti

na ďalšie konanie takto rozhodol:

„Právo sťažovateľky na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov zakotvené

v článku 48 ods. 2 , a právo na prerokovanie veci v primeranej

lehote zakotvené v čl. 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru, bolo postupom Okresného súdu

Košice II vo veci sp. zn. porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje, aby Okresný súd Košice II konal vo veci

vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. bez prieťahov.

Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Okresnému súdu Košice II pokračovať

v porušovaní namietaných práv sťažovateľky.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľke finančné zadosťučinenie

vo výške 7.000 EUR.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľke všetky trovy tohto konania.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: za okresný súd jeho predseda listom sp. zn. z 25. septembra 2009

a právna zástupkyňa sťažovateľky stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu

listom z 12. októbra 2009.

2.1 Okresný súd vo svojom vyjadrení okrem prehľadu procesných úkonov

v predmetnom konaní uviedol:

„Z uvedenej chronológie vo veci vykonaných úkonov so zameraním na obdobie po

vydaní uznesenia Ústavného súdu SR č. k. -12 z 26. 10. 2005 je zrejmé, že súd

v danej veci vykonával úkony a vytyčoval pojednávania, pričom v danom období nemožno

konštatovať existenciu dlhodobejších, prípadne opakovaných zbytočných prieťahov

v konaní. Jeho dĺžka je ovplyvnená výlučne jeho skutkovou obtiažnosťou, spočívajúcou

v nutnosti nariadenia znaleckého dokazovania, pre ktoré ale bolo potrebné zabezpečiť

preskúmateľný materiál a znalca spôsobilého takýto znalecký posudok podať. Zdĺhavejší

časový úsek pri zabezpečovaní uvedeného nemôže byť ale považovaný za zbytočné prieťahy

spôsobené súdom.

Zároveň Vám oznamujem, že súhlasím s upustením od ústneho pojednávania

o prijatej sťažnosti.“

2.2 Právna zástupkyňa sťažovateľky k vyjadreniu okresného súdu okrem iného

uviedla:

„Okresný súd Košice II v ním uvádzanej chronológii opomenul tie momenty svojej

absolútne neefektívnej činnosti a nečinnosti, na ktorú sťažovateľka poukazuje vo svojej

sťažnosti. Zároveň sťažovateľka na preukázanie svojich tvrdení, teda chronológie konania,

v článku I. sťažnosti predložila listiny jej tvrdenia nesporne preukazujúce a zároveň tie

vyplývajú zo samotného súdneho spisu.

Sťažovateľka si so zreteľom na ňou uvádzané skutočnosti nemyslí, že v konaní pred

Okresným súdom Košice II nemožno konštatovať existenciu dlhodobejších, prípadne

opakovaných zbytočných prieťahov v konaní, ako to uvádza Okresný súd Košice II.

Sťažovateľka poukazuje na to, že Okresný súd Košice II sa vo svojom vyjadrení

vôbec žiadnym spôsobom nevysporiadal s ňou tvrdenými skutočnosťami v sťažnosti a jeho

záver, o nemožnosti konštatovania prieťahov nemožno založiť na základe neúplnej

chronológie konania, ktorú vo vyjadrení uvádza.

Zároveň sťažovateľka uvádza, že ani nutnosť nariadenia znaleckého dokazovania

vo veci nemôže ospravedlniť neprimeranú dĺžku konania a s tým spojený stav právnej

neistoty pretrvávajúci u sťažovateľky a priamo ovplyvňujúci jej zdravotný stav, pričom

sťažovateľka vo svojej sťažnosti poukazuje aj na prieťahy v konaní vzniknuté pri

ustanovovaní znalca.

Sťažovateľka trvá na tom, že vzhľadom na skutočnosti uvádzané v sťažnosti,

postupom Okresného súdu Košice II vo veci sp. zn. bolo porušené jej právo

na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov zakotvené v Slovenskej

republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote zakotvené v čl. 6 ods. 1 prvá veta

Dohovoru.“

Právna zástupkyňa sťažovateľky si zároveň uplatnila náhradu trov konania v celkovej

sume 425,33 € a oznámila, že „súhlasí s tým, aby Ústavný súd Slovenskej republiky upustil

od ústneho pojednávania o prijatom návrhu“.

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v , resp. práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jej prerokovanie na

ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou

tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný

procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci,

t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo, alebo nebolo porušené právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (, , ).

II.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa

vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného

okresným súdom pod sp. zn. v období po vydaní uznesenia ústavného súdu

č. k. -12 z 26. októbra 2005:

- 15. marec 2002 – sťažovateľka podala návrh okresnému súdu,

- 26. október 2005 – ústavný súd uznesením č. k. -12 odmietol sťažnosť

sťažovateľky, ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti,

- 25. a 27. október 2005 – okresnému súdu boli vrátené poštové zásielky s predvolaním na

pojednávanie nariadené na 19. december 2005 adresované odporcovi v 1. rade (zasielané na

dve adresy),

- 14. november 2005 – právna zástupkyňa sťažovateľky navrhla okresnému súdu, aby

originály dôkazov, na predloženie ktorých ju okresný súd vyzval, vyžiadal okresný súd sám

z Katastrálneho úradu v K., Správy katastra K. (ďalej len „správa katastra“),

- 24. november 2005 – okresný súd odročil pojednávanie nariadené na 19. december 2005

na neurčito,

- 17. január 2006 – okresný súd opätovne vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľky na

predloženie originálov dôkazov, potvrdenie o majetkových a sociálnych pomeroch

sťažovateľky a opis mzdového listu,

- 31. január 2006 – právna zástupkyňa sťažovateľky predložila niektoré z požadovaných

dokladov,

- 28. február 2006 – úprava kancelárii pripojiť spis sp. zn. ,

- 29. marec 2006 – spis sp. zn. bol pripojený,

- 12. apríl 2006 – spis sp. zn. bol odpojený,

- 12. apríl 2006 – okresný súd požiadal správu katastra o relevantné listiny – zmluvy,

- 27. apríl 2006 – správa katastra predložila okresnému súdu požadované dôkazy,

- 23. máj 2006 – okresný súd uznesením č. k. -57, ktoré nadobudlo právoplatnosť

17. júna 2006 pripustil zmenu návrhu na začatie konania z 28. júla 2004 a zároveň pripustil,

aby do konania na strane odporcu pristúpil odporca v 2. rade,

- 28. august 2006 – okresný súd nariadil pojednávanie na 30. október 2006,

- 30. október 2006 – na pojednávanie sa nedostavila právna zástupkyňa sťažovateľky,

odporca v 2. rade a opatrovníčka odporcu v 1. rade, okresný súd na návrh sťažovateľky

pojednávanie odročil na 15. január 2007, pretože táto nesúhlasila s pojednávaním bez

prítomnosti jej právnej zástupkyne,

- 15. január 2007 – na pojednávanie sa nedostavila opatrovníčka odporcu v 1. rade, právna

zástupkyňa sťažovateľky navrhla zmenu návrhu, ktorú okresný súd uznesením pripustil, po

vyjadreniach právnej zástupkyne sťažovateľky, sťažovateľky a odporkyne v 3. rade okresný

súd pojednávanie odročil na 5. marec 2007 s tým, že opatrovníčka odporcu v 1. rade bude

opätovne predvolaná, zástupkyni odporcu v 2. rade bolo uložené predložiť čestné vyhlásenie

od odporcu v 1. rade a mal byť pripojený spis okresného súdu sp. zn. ,

- 23. január 2007 – odporca v 2. rade zaslal okresnému súdu kópiu „Dohody rozvedených

manželov o nájme bytu“ z 28. júna 1997,

- 5. marec 2007 - na pojednávanie sa nedostavila sťažovateľka, opatrovníčka odporcu

v 1. rade a odporca v 2. rade, po vyjadreniach právnej zástupkyne sťažovateľky a odporkyne

v 3. rade okresný súd odročil pojednávanie na 30. apríl 2007 s tým, že bude opätovne

predvolaná opatrovníčka odporcu v 1. rade a odporca v 2. rade, ktorý bude vyzvaný na

predloženie originálu „Dohody rozvedených manželov o nájme bytu“,

- 7. marec 2007 – okresný súd žiadal odporcu v 2. rade o predloženie originálu „Dohody

rozvedených manželov o nájme bytu“,

- 19. marec 2007 – odporca v 2. rade oznámil okresnému súdu, že požadovaný originál

„Dohody rozvedených manželov o nájme bytu“ od odporcu v 1. rade nikdy nedostal

a k dispozícii majú len kópiu, ktorú okresnému súdu zaslali,

- 30. apríl 2007 – na pojednávanie sa nedostavil odporca v 2. rade a opatrovníčka odporcu

v 1. rade, po vyjadreniach právnej zástupkyne sťažovateľky, odporkyne v 3. rade a po

vypočutí sťažovateľky, okresný súd odročil pojednávanie na neurčito z dôvodu doplnenia

dokazovania a následnom rozhodnutí o prípadnom nariadení znaleckého dokazovania –

grafológom,

- 16. máj 2007 – okresný súd požiadal Okresné riaditeľstvo Policajného zboru K. – mesto

(ďalej len „OR PZ“) o oznámenie informácií týkajúcich sa sťažovateľky,

- 25. máj 2007 – OR PZ oznámilo okresnému súdu požadované informácie,

- 14. august 2007 – okresný súd uznesením č. k. -90 ustanovil súdneho znalca

Ing. Bc. J. M. z odboru písmoznalectva, odvetvia ručné písmo na podanie znaleckého

posudku,

- 6. september 2007 – sťažovateľka prostredníctvom právnej zástupkyne podala proti

uzneseniu okresného súdu zo 14. augusta 2007 odvolanie proti výroku, ktorým okresný súd

uložil sťažovateľke povinnosť zaplatiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania

z dôvodu, že bola oslobodená od súdnych poplatkov,

- 12. september 2007 – okresný súd uznesením č. k. -95 zrušil svoje uznesenie

zo 14. augusta 2007 vo výroku o povinnosti sťažovateľky zaplatiť preddavok na trovy

znaleckého dokazovania,

- 23. október 2007 – okresný súd uznesením č. k. -98, ktoré nadobudlo

právoplatnosť 10. novembra 2007, zrušil svoje uznesenie zo 14. augusta 2007 vo výroku,

ktorým bol za znalca ustanovený Ing. Bc. J. M., a vypracovaním znaleckého posudku

poveril Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity (ďalej len „ústav súdneho

inžinierstva“),

- 6. december 2007 – okresný súd zasielal súdny spis ústavu súdneho inžinierstva,

- 11. február 2008 – ústav súdneho inžinierstva vrátil okresnému súdu spisový materiál

so žiadosťou o jeho doplnenie o originál „Dohody rozvedených manželov o nájme bytu“

a o dostatočný počet originálnych porovnávacích podpisov,

- 4. marec 2008 – okresný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľky, aby v lehote 15 dní

predložila 15 originálov nesporne pravých podpisov sťažovateľky potrebných pre

expertízne skúmanie,

- 27. marec 2008 – právna zástupkyňa sťažovateľky požiadala okresný súd o predĺženie

lehoty na predloženie originálnych podpisov do 4. apríla 2008 z dôvodu, že dosiaľ sa jej

nepodarilo so sťažovateľkou skontaktovať,

- 9. apríl 2008 – právna zástupkyňa sťažovateľky predložila okresnému súdu listiny

s podpismi sťažovateľky,

- 18. apríl 2008 – okresný súd uznesením č. k. -107, ktoré nadobudlo

právoplatnosť 6. mája 2008, zrušil uznesenie č. k. -98 z 23. októbra 2007,

ktorým bol vypracovaním znaleckého posudku poverený ústav súdneho inžinierstva, a touto

úlohou poveril Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru B. (ďalej len „KEÚ

PZ“),

- 2. jún 2008 – KEÚ PZ oznámil okresnému súdu veľkú pracovnú zaneprázdnenosť a dlhé

lehoty spracovania expertíz (12 mesiacov od predloženia vhodných materiálov na

skúmanie),

- 13. jún 2008 – okresný súd zasielal súdny spis KEÚ PZ,

- 31. júl 2008 – KEÚ PZ vrátil súdny spis sp. zn. okresnému súdu na základe

jeho žiadosti (zaevidovanej na KEÚ PZ 17. júla 2008) s tým, aby po vybavení potrebných

úkonov bol spis vrátený KEÚ PZ na vykonanie písmoznaleckej expertízy,

- 5. august 2008 – predseda okresného oznámil KEÚ PZ, že súdny spis bol zaslaný

Kancelárii zástupcu Slovenskej republiky pred Európskym súdom pre ľudské práva na

Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky v Bratislave (ďalej len „kancelária

zástupcu SR pred ESĽP“),

- 5. august 2008 – predseda okresného súdu predkladal stanovisko spolu so súdnym spisom

sp. zn. kancelárii zástupcu SR pre ESĽP,

- 3. september 2008 - kancelária zástupcu SR pred ESĽP zasielala súdny spis späť

okresnému súdu,

- 12. september 2008 – okresný súd zaslal súdny spis KEÚ PZ z dôvodu vyhotovenia

znaleckého posudku,

- 2. december 2008 – okresný súd urgoval KEÚ PZ na podanie znaleckého posudku,

- 22. december 2008 – KEÚ PZ odpovedal na urgenciu okresného súdu s tým, že vzhľadom

na veľké množstvo prípadov a časovú náročnosť ich spracovania nebolo možné pristúpiť

k vypracovaniu požadovaného znaleckého posudku tak, ako bol predpokladaný termín

vypracovania posudku máj – jún 2009,

- 5. január 2009 – KEÚ PZ vrátil súdny spis sp. zn. okresnému súdu bez

znaleckého posudku,

- 7. január 2009 – KEÚ PZ oznámil, že požadovanú expertízu vzhľadom na chýbajúci

originál „Dohody rozvedených manželov o nájme bytu“ nie je možné vykonať,

- 19. február 2009 – okresný súd nariadil pojednávanie na 17. marec 2009,

- 13. marec 2009 – úprava kancelárii na pripojenie spisu sp. zn. ,

- 17. marec 2009 – na pojednávanie sa nedostavila sťažovateľka a opatrovníčka odporcu

v 1. rade, po vyjadreniach právnych zástupcov účastníkov konania okresný súd rozsudkom

návrh zamietol,

- 16. apríl 2009 – okresný súd doručoval rozsudok účastníkom konania, resp. ich právnym

zástupcom,

- 7. máj 2009 – sťažovateľka prostredníctvom právnej zástupkyne podala odvolanie proti

rozsudku okresného súdu č. k. -134 zo 17. marca 2009,

- 18. máj 2009 – okresný súd zasielal odvolanie sťažovateľky ostatným účastníkom na

vyjadrenie v lehote 10 dní,

- 30. jún 2009 – spis sp. zn. bol predložený Krajskému súdu v Košiciach na

rozhodnutie o odvolaní sťažovateľky proti rozsudku.

III.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(, , ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej

neistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho

orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa nestačí, aby štátne

orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet

a právoplatne nerozhodli (, ). Priznanie práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak,

aby sa toto právo objektívne realizovalo (, ).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo v období po vydaní uznesenia

ústavného súdu č. k. -12 z 26. októbra 2005 k porušeniu základného práva

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

a jej práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v

dohovoru.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka a postup súdu (). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj

na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľku

(, , , ). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd

postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie

o určenie neplatnosti zmluvy samo osebe nepatrí medzi druhy sporov, ktoré by sa

vyznačovali svojou právnou zložitosťou. Určitý stupeň skutkovej zložitosti však môže

v posudzovanej veci predstavovať nevyhnutnosť náročného znaleckého dokazovania, ktoré

však v danom prípade napokon nebolo uskutočniteľné (z dôvodu absencie originálu

„Dohody rozvedených manželov“). Takisto nemožnosť zistenia adresy pobytu účastníka

(v tomto prípade odporcu v 1. rade) a potreba konania s jeho opatrovníkom robí

prerokúvanú vec pred všeobecným súdom komplikovanejšou. Doterajší zdĺhavý priebeh

napadnutého konania však ústavný nemôže pripísať len na vrub zložitosti prerokovávanej

veci.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľky, treba konštatovať, že na celkovej dĺžke

konania mala určitý podiel aj sťažovateľka a jej právna zástupkyňa, pretože z dôvodu

neúčasti právnej zástupkyne na pojednávaní 30. októbra 2006 muselo byť toto odročené na

15. január 2007 (sťažovateľka nesúhlasila s pojednávaním v neprítomnosti svojej právnej

zástupkyne). Taktiež pojednávanie, ktoré sa konalo 5. marca 2007, bolo okrem iného

odročené aj z dôvodu, že pre svoju neprítomnosť sa sťažovateľka nemohla nevyjadriť

k „Dohode rozvedených manželov“. Urobila tak až na pojednávaní 30. apríla 2007. Je

potrebné tiež uviesť, že zo strany sťažovateľky došlo dvakrát k zmene pôvodného návrhu,

a to ako dôsledok zisteného skutkového stavu. Uvedené skutočnosti svojím spôsobom

prispeli k celkovej dĺžke trvania konania, a tieto nemožno pripísať na vrub okresnému súdu.

V konečnom dôsledku však v danom prípade podiel sťažovateľky a jej právnej zástupkyne

na vzniknutých prieťahoch podľa názoru ústavného súdu neospravedlňovalo neúmerne dlho

trvajúce konanie okresného súdu.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a konštatuje, že aj

keď sa postup okresného súdu javí ako plynulý, t. j. bez zjavných období absolútnej

nečinnosti v konaní, je potrebné poukázať na jeho neefektívne a nesústredené konanie, ktoré

napokon v kontexte celkovej doby trvania konania predstavuje zásah do základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie záležitosti v

primeranej lehote.

Predovšetkým je potrebné uviesť, že okresný súd 14. augusta 2007 ustanovením

súdneho znalca z odboru písmoznalectva, odvetvia ručné písmo nariadil znalecké

dokazovanie. Následne 23. októbra 2007 vzhľadom na náročnosť znaleckého dokazovania

pre absenciu originálu „Dohody rozvedených manželov o nájme bytu“ poveril

vypracovaním znaleckého posudku ústav súdneho inžinierstva, ktorý mu však oznámil, že

z predloženej fotokópie nie je možné „jednoznačne dokázať, resp. vylúčiť, či nedošlo

k prenosu podpisu pomocou niektorej z metód technického falšovania“. Okresný súd preto

18. apríla 2008 poveril vypracovaním znaleckého posudku KEÚ PZ. Dňa 7. januára 2009

bolo okresnému súdu doručené oznámenie KEÚ PZ, že bez originálu „Dohody rozvedených

manželov o nájme bytu“ nie je možné požadovanú expertízu vykonať. Okresný súd teda od

14. augusta 2007 do 7. januára 2009 sústredil svoju činnosť iba na znalecké dokazovanie,

ktoré však v konečnom dôsledku neprinieslo žiadne závery. Pritom už v októbri 2007 bolo

okresnému súdu viac-menej známe a v apríli 2008 bolo toto zistenie umocnené

súdneho inžinierstva, že požadovanú expertízu nebude možné vykonať. Napokon okresný

súd rozhodol aj bez znaleckého dokazovania, a to tak, že rozsudkom návrh sťažovateľky

zamietol.

Okresný súd teda počas uvedeného obdobia nevykazoval takú procesnú činnosť,

ktorá by smerovala k najskoršiemu odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka

ako navrhovateľka v napadnutej veci počas súdneho konania nachádza, čo je základným

účelom práva zaručeného v citovanom článku a dohovoru (pozri napr. ,

).

O nesústredenosti v postupe okresného súdu svedčí aj skutočnosť, že v uznesení

zo 14. augusta 2007, ktorým ustanovil súdneho znalca, uložil sťažovateľke zložiť preddavok

na trovy znaleckého dokazovania aj napriek tomu, že jej bolo v predošlom konaní (pred

vylúčením jej veci na samostatné konanie) priznané oslobodenie od platenia súdnych

poplatkov. Pre úplnosť však treba uviesť, že táto okolnosť neovplyvnila celkovú dĺžku

trvania konania, pretože k jej náprave došlo vo veľmi krátkom čase.

V daných súvislostiach ústavný súd zdôrazňuje, že napadnuté súdne konanie, ktoré

v dôsledku postupu okresného súdu trvalo tak dlho, ako v danom prípade, možno už len na

základe jeho posúdenia ako celku považovať za nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným

v a dohovoru. Takáto zdĺhavosť konania totiž v princípe

predlžuje stav právnej neistoty dotknutej osoby do tej miery, že sa jej právo na súdnu

ochranu stáva iluzórnym, a teda ho ohrozuje vo svojej podstate (, ).

Ústavný súd síce preskúmaval postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

iba v období po vydaní uznesenia ústavného súdu č. k. -12

z 26. októbra 2005, ale prihliadal na celkovú dĺžku trvania konania vedeného okresným

súdom od podania návrhu 15. marca 2002.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru,

tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

4. Sťažovateľka v petite sťažnosti navrhla prikázať okresnému súdu konať vo veci

bez zbytočných prieťahov a zakázať mu pokračovať v porušovaní ňou označených práv.

Vzhľadom na skutočnosť, že okresný súd vydal 17. marca 2009 v tejto veci konečný

rozsudok č. k. -134, bolo už bez právneho významu prikázať okresnému súdu

konať vo veci bez zbytočných prieťahov [ ].

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka sa domáhala priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

7 000 €, ktoré odôvodnila neprimeranou celkovou dĺžkou trvania konania a z toho

vyplývajúcou mimoriadne ťaživou situáciou, „kedy sa nevie domôcť rozhodnutia v tak

naliehavej veci, ktorou neistota v základnej otázke práv k bytu a teda bývania nepochybne

je“. Zároveň uviedla, že trpí zdravotnými ťažkosťami, v dôsledku čoho u nej došlo

k poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru nie je pre sťažovateľku dostatočným

zadosťučinením. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné

zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia , ktoré podľa zásad

spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky,

najmä na neefektívnu činnosť okresného súdu a na celkovú dĺžku trvania konania považuje

za primerané v sume 1 000 €.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 2 výroku

tohto rozhodnutia.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Právna zástupkyňa sťažovateľky si uplatnila a vyúčtovala trovy za právne zastúpenie

v celkovej sume 425,33 €.

Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal

z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny

za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2008 je 3 176 Sk a hodnota režijného paušálu je

191 Sk. Základná sadzba za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2009 je 115,90 €

a hodnota režijného paušálu je 6,95 €.

Sťažovateľke vznikol nárok na úhradu trov konania za jeden úkon právnej služby

uskutočnený v roku 2008 (prevzatie a príprava zastúpenia) v celkovej sume 3 367 Sk

vrátane režijného paušálu, t. j. 111,76 €, a za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku

2009 (podanie ústavnému súdu a stanovisko k vyjadreniu okresného súdu) v celkovej sume

245,70 € vrátane režijného paušálu. Sťažovateľke tak vznikol nárok celkovo na úhradu trov

v sume 425,38 € vrátane 19 % DPH.

Vzhľadom na skutočnosť, že právna zástupkyňa sťažovateľky žiadala náhradu trov

právneho zastúpenia v sume 425,33 €, ústavný súd ju priznal v požadovanej sume tak, ako

to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. októbra 2009