Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 235/09
PDF · 286.12 KB
No categories available
II. ÚS 235/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. októbra 2009
v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja
Kohuta o sťažnosti A. B., K., zastúpenej advokátkou JUDr. I. R., K., vo veci namietaného
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 41/2004 v období
po vydaní uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 231/05-12
z 26. októbra 2005 takto
rozhodol:
1. Základné právo A. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené
v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti
v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 41/2004
v období po vydaní uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 231/05-12
z 26. októbra 2005 p o r u š e n é b o l o .
2. A. B. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom
tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Košice II p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
3. A. B. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 425,33 € (slovom
štyristodvadsaťpäť eur a tridsaťtri centov), ktoré j e Okresný súd Košice II p o v i n n ý
vyplatiť na účet advokátky JUDr. I. R., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
II. ÚS 235/09-24 z 11. júna 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť A. B., K. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou
namietala porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na
prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného
súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 41/2004 v období po vydaní uznesenia
ústavného súdu č. k. II. ÚS 231/05-12 z 26. októbra 2005.
Z obsahu sťažnosti, jej príloh, ako aj z vyžiadaného na vec sa vzťahujúceho súdneho
spisu vyplýva, že sťažovateľka je v konaní o určenie neplatnosti zmluvy vedenom okresným
súdom pod sp. zn. 24 C 41/2004 jeho účastníčkou v procesnom postavení navrhovateľky
proti odporcom J. M. (ďalej len „odporca v 1. rade“), Ž. B. (ďalej len „odporca v 2. rade“)
a Ing. Z. C. (ďalej len „odporkyňa v 3. rade“). Konanie je pod touto spisovou značkou
vedené od 26. februára 2004 na základe uznesenia okresného súdu č. k. 24 C 137/2002-34
z 5. novembra 2003 (právoplatnosť nadobudlo 23. decembra 2003), ktorým bola právna vec
sťažovateľky vylúčená na samostatné konanie.
Podľa názoru sťažovateľky v označenom konaní dochádza postupom okresného súdu
k porušovaniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, čo odôvodnila takto:
„V predmetnom konaní dochádza k porušovaniu práv sťažovateľky na prejednanie
jej veci v primeranej lehote a bez zbytočných prieťahov.
Sťažovateľka je presvedčená, že napriek tomu, že Ústavný súd Slovenskej republiky
uznesením sp. zn. II. ÚS 231/05 zo dňa 26. 10. 2005 sťažnosť sťažovateľky zo dňa 12. 10.
2005 odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti, tak ako v čase pred rozhodnutím
ústavného súdu o jej sťažnosti, tak v období po rozhodnutí ústavného súdu, k porušovaniu
jej práva na prejednanie veci v primeranej lehote a bez zbytočných prieťahov. (...)
Sťažovateľka je presvedčená, že svojím konaním neprispela k dĺžke konania
a poskytla okresnému súdu dostatočnú súčinnosť.
Viaceré výzvy, a teda úkony súdu v konaní javia sa byť nepochopiteľnými.
Súd dvakrát vyzval sťažovateľku na predloženie originálov dôkazov, kedy súdu
muselo byť z obsahu spisu a návrhu na začatie konania o určenie neplatnosti zmluvy
zrejmé, že vzhľadom na to, že sťažovateľka nebola účastníčkou zmlúv, ktorých neplatnosti
sa v konaní domáha, nemá originály tých k dispozícii a ani ich nemôže vyžiadať na
Katastrálnom úrade, Správe katastra K., vzhľadom na to, že zmluvy sú uložené v zbierke
listín, ktorá je neverejnou časťou katastrálneho operátu.
Na sťažovateľku sa vzťahuje obmedzenie verejnosti keďže v súlade s ustanovením
§ 68 ods. 5 zákona č. 162/1995 Z. z., nie je osobou oprávnenou na nahliadnutie do
predmetnej zbierky listín.
Sťažovateľka reagovala na prvú výzvu súdu a v podaní zo dňa 9. 11. 2005 navrhla,
aby si ten predmetné originály zmlúv vyžiadal z Katastrálneho úradu v K., Správy katastra
K.
Napriek tomu, však súd opätovne vyzval sťažovateľku výzvou zo dňa 17. 1. 2006 na
predloženie originálov dokladov pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty.
Zároveň bola sťažovateľka vyzvaná na predloženie originálov dôkazov o
majetkových a sociálnych pomeroch a opis mzdového listu.
V podaní zo dňa 30. 1. 2006 uviedla sťažovateľka súdu prehľad listín, ktoré už
v konaní predložila a uviedla, že na základe listín, ktoré predložila k podaniu zo dňa 21. 5.
2002 a 30. 7. 2002 bolo jej priznané oslobodenie od súdnych poplatkov a toto rozhodnutie
sa stalo právoplatným(...)
Sťažovateľka zároveň k podaniu pripojila originály listín preukazujúcich príjem
navrhovateľky.
Sťažovateľka súdu navrhla, aby si originály zmlúv vyžiadal už v podaní zo dňa 9. 11.
2005, súd tak urobil až žiadosťou zo dňa 12. 4. 2005, teda po uplynutí 5 mesiacov.
Ďalšia nečinnosť súdu je zrejmá aj ďalších úkonov súdu. Sťažovateľka návrhom
zo dňa 28. 7. 2004 navrhla, aby okresný súd pripustil do konania na strane odporcu
v 3. rade Ž. O tomto návrhu sťažovateľky okresný súd rozhodol uznesením sp. zn. 24 C
41/2004-57 zo dňa 23. 5. 2006. Táto lehota javí sa byť navrhovateľke viac ako neprimeraná
a neospravedlniteľná.
Je pravdou, že právna zástupkyňa sťažovateľky sa neustanovila na pojednávanie dňa
30. 10. 2006, sťažovateľka však považuje za potrebné poukázať, na to, že sa tak udialo
jediný raz od začatia konania doposiaľ.
Pojednávanie nariadené na 9. 12. 2005 súd zrušil 24. 11. 2005 a odročil na neurčito
a pojednávanie nariadil až 30. 8. 2006 na 30. 10. 2006, teda odročenie na neurčito v tomto
prípade predstavovalo bezmála rok, navyše v konaní, v ktorom sa od podania návrhu na
jeho začatie nevykonalo žiadne pojednávanie.
Sťažovateľka ďalej považuje sa potrebné poukázať na skutočnosť, že napriek tomu,
že vyššie uvádzaným uznesením súd rozhodol o pristúpení odporcu v 3. rade do konania
a napriek nariadeniu pojednávania na deň 30. 10. 2006, súd nedoručil odporcovi v 3. rade
návrh na začatie konania, ktorého doručenia sa musel odporca v 3. rade žiadať telefonicky
dňa 11. 12. 2006.
K ďalšiemu úkonom kedy došlo k ďalším prieťahom v konaní zo strany okresného
súdu došlo pri ustanovovaní prvého znalca. Súd na pojednávaní dňa 30. 4. 2007 vyhlásil
uznesenie, ktorým pojednávanie odročil na neurčito za účelom vyžiadania si správy
z polície, následne rozhodne o prípadnom nariadení znaleckého dokazovania znalcom
-grafológom.
Odpoveď z Okresného riaditeľstva PZ K. – mesto bola súdu doručená dňa 25. 5.
2007, súd ustanovil znalca vo veci uznesením zo dňa 14. 8. 2007. Túto dobu nepovažuje
sťažovateľka ako dobu „následnú“ po doručení odpovede OR PZ K. - mesto.
Právna zástupkyňa sťažovateľky požiadala o predĺženie lehoty na predloženie listín
s nesporným podpisom sťažovateľky, toto požiadanie o predĺženie lehoty však žiadnym
spôsobom neprispelo k zbytočným prieťahom v konaní, vzhľadom na to, že súdu už v tom
čase bola známa skutočnosť, že bude potrebné ustanoviť vo veci iného znalca, so zreteľom
na list znalca - Ústavu súdneho inžinierstva v Ž. zo dňa 11. 2. 2008.
Napriek tomu, že list znalca spolu so spisom predmetného konania bol doručený
súdu dňa 11. 2. 2008, súd uznesením zrušil vlastné uznesenie vo výroku, ktorým ustanovil
tohto znalca a ustanovil nového znalca až po uplynutí 2 mesiacov, uznesením zo dňa 18. 4.
2008, pričom v odôvodnení sa odvoláva práve na list zo dňa 11. 2. 2008.
Sťažovateľka nepovažuje úkony súdu, ktoré boli v konaní vykonané ako nedôvodné,
za úkony, ktorými by súd odstraňoval jej právnu neistotu, ktorej je vystavená z dôvodu
neprimerane dlho trvajúceho konania. Súd týmito úkonmi sťažovateľku vystavoval značne
zvýšenému stresu, keď od nej viackrát žiadal predkladať originály zmlúv, ktorými ona
nedisponovala a ani si ich nemohla vzhľadom na zákonnú úpravu vyžiadať, zaviazal ju na
úhradu preddavkov trov na znalecké dokazovanie, napriek tomu, že ju sám v priebehu
konania od platenia súdnych poplatkov oslobodil, zistila, že predloženie listín znalcovi
obratom po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o ustanovení znalca trvá v skutočnosti
mesiac, a že po uplynutí neprimeranej doby od návrhu po vydanie uznesenia o pristúpení
odporcu v 3. rade do konania, neznamená, že odporcovi súd návrh doručí, až kým sa ho
odporca v 3. rade po uplynutí asi 6 mesiacov od právoplatnosti uznesenia sám nedomáha,
a teda sťažovateľka nemala ani možnosť v priebehu 6 mesiacov zistiť stanovisko odporcu
v 3. rade vo veci a v súvislosti s tým navrhovať ďalšie dokazovanie vo veci.“
Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí jej sťažnosti
na ďalšie konanie takto rozhodol:
„Právo sťažovateľky na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov zakotvené
v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, a právo na prerokovanie veci v primeranej
lehote zakotvené v čl. 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru, bolo postupom Okresného súdu
Košice II vo veci sp. zn. 24 C 41/2004 porušené.
Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje, aby Okresný súd Košice II konal vo veci
vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 24 C 41/2004 bez prieťahov.
Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Okresnému súdu Košice II pokračovať
v porušovaní namietaných práv sťažovateľky.
Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľke finančné zadosťučinenie
vo výške 7.000 EUR.
Odporca je povinný nahradiť sťažovateľke všetky trovy tohto konania.“
2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci
konania: za okresný súd jeho predseda listom sp. zn. 1 SprV 593/2009 z 25. septembra 2009
a právna zástupkyňa sťažovateľky stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu
listom z 12. októbra 2009.
2.1 Okresný súd vo svojom vyjadrení okrem prehľadu procesných úkonov
v predmetnom konaní uviedol:
„Z uvedenej chronológie vo veci vykonaných úkonov so zameraním na obdobie po
vydaní uznesenia Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 231/05-12 z 26. 10. 2005 je zrejmé, že súd
v danej veci vykonával úkony a vytyčoval pojednávania, pričom v danom období nemožno
konštatovať existenciu dlhodobejších, prípadne opakovaných zbytočných prieťahov
v konaní. Jeho dĺžka je ovplyvnená výlučne jeho skutkovou obtiažnosťou, spočívajúcou
v nutnosti nariadenia znaleckého dokazovania, pre ktoré ale bolo potrebné zabezpečiť
preskúmateľný materiál a znalca spôsobilého takýto znalecký posudok podať. Zdĺhavejší
časový úsek pri zabezpečovaní uvedeného nemôže byť ale považovaný za zbytočné prieťahy
spôsobené súdom.
Zároveň Vám oznamujem, že súhlasím s upustením od ústneho pojednávania
o prijatej sťažnosti.“
2.2 Právna zástupkyňa sťažovateľky k vyjadreniu okresného súdu okrem iného
uviedla:
„Okresný súd Košice II v ním uvádzanej chronológii opomenul tie momenty svojej
absolútne neefektívnej činnosti a nečinnosti, na ktorú sťažovateľka poukazuje vo svojej
sťažnosti. Zároveň sťažovateľka na preukázanie svojich tvrdení, teda chronológie konania,
v článku I. sťažnosti predložila listiny jej tvrdenia nesporne preukazujúce a zároveň tie
vyplývajú zo samotného súdneho spisu.
Sťažovateľka si so zreteľom na ňou uvádzané skutočnosti nemyslí, že v konaní pred
Okresným súdom Košice II nemožno konštatovať existenciu dlhodobejších, prípadne
opakovaných zbytočných prieťahov v konaní, ako to uvádza Okresný súd Košice II.
Sťažovateľka poukazuje na to, že Okresný súd Košice II sa vo svojom vyjadrení
vôbec žiadnym spôsobom nevysporiadal s ňou tvrdenými skutočnosťami v sťažnosti a jeho
záver, o nemožnosti konštatovania prieťahov nemožno založiť na základe neúplnej
chronológie konania, ktorú vo vyjadrení uvádza.
Zároveň sťažovateľka uvádza, že ani nutnosť nariadenia znaleckého dokazovania
vo veci nemôže ospravedlniť neprimeranú dĺžku konania a s tým spojený stav právnej
neistoty pretrvávajúci u sťažovateľky a priamo ovplyvňujúci jej zdravotný stav, pričom
sťažovateľka vo svojej sťažnosti poukazuje aj na prieťahy v konaní vzniknuté pri
ustanovovaní znalca.
Sťažovateľka trvá na tom, že vzhľadom na skutočnosti uvádzané v sťažnosti,
postupom Okresného súdu Košice II vo veci sp. zn. 24 C 41/2004 bolo porušené jej právo
na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov zakotvené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote zakotvené v čl. 6 ods. 1 prvá veta
Dohovoru.“
Právna zástupkyňa sťažovateľky si zároveň uplatnila náhradu trov konania v celkovej
sume 425,33 € a oznámila, že „súhlasí s tým, aby Ústavný súd Slovenskej republiky upustil
od ústneho pojednávania o prijatom návrhu“.
3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva
na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jej prerokovanie na
ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou
tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný
procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci,
t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo, alebo nebolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).
II.
Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa
vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného
okresným súdom pod sp. zn. 24 C 41/2004 v období po vydaní uznesenia ústavného súdu
č. k. II. ÚS 231/05-12 z 26. októbra 2005:
- 15. marec 2002 – sťažovateľka podala návrh okresnému súdu,
- 26. október 2005 – ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 231/05-12 odmietol sťažnosť
sťažovateľky, ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 41/2004 z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti,
- 25. a 27. október 2005 – okresnému súdu boli vrátené poštové zásielky s predvolaním na
pojednávanie nariadené na 19. december 2005 adresované odporcovi v 1. rade (zasielané na
dve adresy),
- 14. november 2005 – právna zástupkyňa sťažovateľky navrhla okresnému súdu, aby
originály dôkazov, na predloženie ktorých ju okresný súd vyzval, vyžiadal okresný súd sám
z Katastrálneho úradu v K., Správy katastra K. (ďalej len „správa katastra“),
- 24. november 2005 – okresný súd odročil pojednávanie nariadené na 19. december 2005
na neurčito,
- 17. január 2006 – okresný súd opätovne vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľky na
predloženie originálov dôkazov, potvrdenie o majetkových a sociálnych pomeroch
sťažovateľky a opis mzdového listu,
- 31. január 2006 – právna zástupkyňa sťažovateľky predložila niektoré z požadovaných
dokladov,
- 28. február 2006 – úprava kancelárii pripojiť spis sp. zn. 25 C 851/93,
- 29. marec 2006 – spis sp. zn. 25 C 851/93 bol pripojený,
- 12. apríl 2006 – spis sp. zn. 25 C 851/93 bol odpojený,
- 12. apríl 2006 – okresný súd požiadal správu katastra o relevantné listiny – zmluvy,
- 27. apríl 2006 – správa katastra predložila okresnému súdu požadované dôkazy,
- 23. máj 2006 – okresný súd uznesením č. k. 24 C 41/04-57, ktoré nadobudlo právoplatnosť
17. júna 2006 pripustil zmenu návrhu na začatie konania z 28. júla 2004 a zároveň pripustil,
aby do konania na strane odporcu pristúpil odporca v 2. rade,
- 28. august 2006 – okresný súd nariadil pojednávanie na 30. október 2006,
- 30. október 2006 – na pojednávanie sa nedostavila právna zástupkyňa sťažovateľky,
odporca v 2. rade a opatrovníčka odporcu v 1. rade, okresný súd na návrh sťažovateľky
pojednávanie odročil na 15. január 2007, pretože táto nesúhlasila s pojednávaním bez
prítomnosti jej právnej zástupkyne,
- 15. január 2007 – na pojednávanie sa nedostavila opatrovníčka odporcu v 1. rade, právna
zástupkyňa sťažovateľky navrhla zmenu návrhu, ktorú okresný súd uznesením pripustil, po
vyjadreniach právnej zástupkyne sťažovateľky, sťažovateľky a odporkyne v 3. rade okresný
súd pojednávanie odročil na 5. marec 2007 s tým, že opatrovníčka odporcu v 1. rade bude
opätovne predvolaná, zástupkyni odporcu v 2. rade bolo uložené predložiť čestné vyhlásenie
od odporcu v 1. rade a mal byť pripojený spis okresného súdu sp. zn. 14 C 251/1996,
- 23. január 2007 – odporca v 2. rade zaslal okresnému súdu kópiu „Dohody rozvedených
manželov o nájme bytu“ z 28. júna 1997,
- 5. marec 2007 - na pojednávanie sa nedostavila sťažovateľka, opatrovníčka odporcu
v 1. rade a odporca v 2. rade, po vyjadreniach právnej zástupkyne sťažovateľky a odporkyne
v 3. rade okresný súd odročil pojednávanie na 30. apríl 2007 s tým, že bude opätovne
predvolaná opatrovníčka odporcu v 1. rade a odporca v 2. rade, ktorý bude vyzvaný na
predloženie originálu „Dohody rozvedených manželov o nájme bytu“,
- 7. marec 2007 – okresný súd žiadal odporcu v 2. rade o predloženie originálu „Dohody
rozvedených manželov o nájme bytu“,
- 19. marec 2007 – odporca v 2. rade oznámil okresnému súdu, že požadovaný originál
„Dohody rozvedených manželov o nájme bytu“ od odporcu v 1. rade nikdy nedostal
a k dispozícii majú len kópiu, ktorú okresnému súdu zaslali,
- 30. apríl 2007 – na pojednávanie sa nedostavil odporca v 2. rade a opatrovníčka odporcu
v 1. rade, po vyjadreniach právnej zástupkyne sťažovateľky, odporkyne v 3. rade a po
vypočutí sťažovateľky, okresný súd odročil pojednávanie na neurčito z dôvodu doplnenia
dokazovania a následnom rozhodnutí o prípadnom nariadení znaleckého dokazovania –
grafológom,
- 16. máj 2007 – okresný súd požiadal Okresné riaditeľstvo Policajného zboru K. – mesto
(ďalej len „OR PZ“) o oznámenie informácií týkajúcich sa sťažovateľky,
- 25. máj 2007 – OR PZ oznámilo okresnému súdu požadované informácie,
- 14. august 2007 – okresný súd uznesením č. k. 24 C 41/2004-90 ustanovil súdneho znalca
Ing. Bc. J. M. z odboru písmoznalectva, odvetvia ručné písmo na podanie znaleckého
posudku,
- 6. september 2007 – sťažovateľka prostredníctvom právnej zástupkyne podala proti
uzneseniu okresného súdu zo 14. augusta 2007 odvolanie proti výroku, ktorým okresný súd
uložil sťažovateľke povinnosť zaplatiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania
z dôvodu, že bola oslobodená od súdnych poplatkov,
- 12. september 2007 – okresný súd uznesením č. k. 24 C 41/2004-95 zrušil svoje uznesenie
zo 14. augusta 2007 vo výroku o povinnosti sťažovateľky zaplatiť preddavok na trovy
znaleckého dokazovania,
- 23. október 2007 – okresný súd uznesením č. k. 24 C 41/2004-98, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 10. novembra 2007, zrušil svoje uznesenie zo 14. augusta 2007 vo výroku,
ktorým bol za znalca ustanovený Ing. Bc. J. M., a vypracovaním znaleckého posudku
poveril Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity (ďalej len „ústav súdneho
inžinierstva“),
- 6. december 2007 – okresný súd zasielal súdny spis ústavu súdneho inžinierstva,
- 11. február 2008 – ústav súdneho inžinierstva vrátil okresnému súdu spisový materiál
so žiadosťou o jeho doplnenie o originál „Dohody rozvedených manželov o nájme bytu“
a o dostatočný počet originálnych porovnávacích podpisov,
- 4. marec 2008 – okresný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľky, aby v lehote 15 dní
predložila 15 originálov nesporne pravých podpisov sťažovateľky potrebných pre
expertízne skúmanie,
- 27. marec 2008 – právna zástupkyňa sťažovateľky požiadala okresný súd o predĺženie
lehoty na predloženie originálnych podpisov do 4. apríla 2008 z dôvodu, že dosiaľ sa jej
nepodarilo so sťažovateľkou skontaktovať,
- 9. apríl 2008 – právna zástupkyňa sťažovateľky predložila okresnému súdu listiny
s podpismi sťažovateľky,
- 18. apríl 2008 – okresný súd uznesením č. k. 24 C 41/2004-107, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 6. mája 2008, zrušil uznesenie č. k. 24 C 41/2004-98 z 23. októbra 2007,
ktorým bol vypracovaním znaleckého posudku poverený ústav súdneho inžinierstva, a touto
úlohou poveril Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru B. (ďalej len „KEÚ
PZ“),
- 2. jún 2008 – KEÚ PZ oznámil okresnému súdu veľkú pracovnú zaneprázdnenosť a dlhé
lehoty spracovania expertíz (12 mesiacov od predloženia vhodných materiálov na
skúmanie),
- 13. jún 2008 – okresný súd zasielal súdny spis KEÚ PZ,
- 31. júl 2008 – KEÚ PZ vrátil súdny spis sp. zn. 24 C 41/2004 okresnému súdu na základe
jeho žiadosti (zaevidovanej na KEÚ PZ 17. júla 2008) s tým, aby po vybavení potrebných
úkonov bol spis vrátený KEÚ PZ na vykonanie písmoznaleckej expertízy,
- 5. august 2008 – predseda okresného oznámil KEÚ PZ, že súdny spis bol zaslaný
Kancelárii zástupcu Slovenskej republiky pred Európskym súdom pre ľudské práva na
Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky v Bratislave (ďalej len „kancelária
zástupcu SR pred ESĽP“),
- 5. august 2008 – predseda okresného súdu predkladal stanovisko spolu so súdnym spisom
sp. zn. 24 C 41/2004 kancelárii zástupcu SR pre ESĽP,
- 3. september 2008 - kancelária zástupcu SR pred ESĽP zasielala súdny spis späť
okresnému súdu,
- 12. september 2008 – okresný súd zaslal súdny spis KEÚ PZ z dôvodu vyhotovenia
znaleckého posudku,
- 2. december 2008 – okresný súd urgoval KEÚ PZ na podanie znaleckého posudku,
- 22. december 2008 – KEÚ PZ odpovedal na urgenciu okresného súdu s tým, že vzhľadom
na veľké množstvo prípadov a časovú náročnosť ich spracovania nebolo možné pristúpiť
k vypracovaniu požadovaného znaleckého posudku tak, ako bol predpokladaný termín
vypracovania posudku máj – jún 2009,
- 5. január 2009 – KEÚ PZ vrátil súdny spis sp. zn. 24 C 41/2004 okresnému súdu bez
znaleckého posudku,
- 7. január 2009 – KEÚ PZ oznámil, že požadovanú expertízu vzhľadom na chýbajúci
originál „Dohody rozvedených manželov o nájme bytu“ nie je možné vykonať,
- 19. február 2009 – okresný súd nariadil pojednávanie na 17. marec 2009,
- 13. marec 2009 – úprava kancelárii na pripojenie spisu sp. zn. 14 C 251/96,
- 17. marec 2009 – na pojednávanie sa nedostavila sťažovateľka a opatrovníčka odporcu
v 1. rade, po vyjadreniach právnych zástupcov účastníkov konania okresný súd rozsudkom
návrh zamietol,
- 16. apríl 2009 – okresný súd doručoval rozsudok účastníkom konania, resp. ich právnym
zástupcom,
- 7. máj 2009 – sťažovateľka prostredníctvom právnej zástupkyne podala odvolanie proti
rozsudku okresného súdu č. k. 24 C 41/2004-134 zo 17. marca 2009,
- 18. máj 2009 – okresný súd zasielal odvolanie sťažovateľky ostatným účastníkom na
vyjadrenie v lehote 10 dní,
- 30. jún 2009 – spis sp. zn. 24 C 41/2004 bol predložený Krajskému súdu v Košiciach na
rozhodnutie o odvolaní sťažovateľky proti rozsudku.
III.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci
v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť
(II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04).
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa
právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej
neistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho
orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne
orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet
a právoplatne nerozhodli (I. ÚS 24/03, IV. ÚS 232/03). Priznanie práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak,
aby sa toto právo objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 140/06).
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 41/2004 došlo v období po vydaní uznesenia
ústavného súdu č. k. II. ÚS 231/05-12 z 26. októbra 2005 k porušeniu základného práva
sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
ústavy a jej práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1
dohovoru.
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,
alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj
na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľku
(I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd
postupoval aj v danom prípade.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie
o určenie neplatnosti zmluvy samo osebe nepatrí medzi druhy sporov, ktoré by sa
vyznačovali svojou právnou zložitosťou. Určitý stupeň skutkovej zložitosti však môže
v posudzovanej veci predstavovať nevyhnutnosť náročného znaleckého dokazovania, ktoré
však v danom prípade napokon nebolo uskutočniteľné (z dôvodu absencie originálu
„Dohody rozvedených manželov“). Takisto nemožnosť zistenia adresy pobytu účastníka
(v tomto prípade odporcu v 1. rade) a potreba konania s jeho opatrovníkom robí
prerokúvanú vec pred všeobecným súdom komplikovanejšou. Doterajší zdĺhavý priebeh
napadnutého konania však ústavný nemôže pripísať len na vrub zložitosti prerokovávanej
veci.
2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľky, treba konštatovať, že na celkovej dĺžke
konania mala určitý podiel aj sťažovateľka a jej právna zástupkyňa, pretože z dôvodu
neúčasti právnej zástupkyne na pojednávaní 30. októbra 2006 muselo byť toto odročené na
15. január 2007 (sťažovateľka nesúhlasila s pojednávaním v neprítomnosti svojej právnej
zástupkyne). Taktiež pojednávanie, ktoré sa konalo 5. marca 2007, bolo okrem iného
odročené aj z dôvodu, že pre svoju neprítomnosť sa sťažovateľka nemohla nevyjadriť
k „Dohode rozvedených manželov“. Urobila tak až na pojednávaní 30. apríla 2007. Je
potrebné tiež uviesť, že zo strany sťažovateľky došlo dvakrát k zmene pôvodného návrhu,
a to ako dôsledok zisteného skutkového stavu. Uvedené skutočnosti svojím spôsobom
prispeli k celkovej dĺžke trvania konania, a tieto nemožno pripísať na vrub okresnému súdu.
V konečnom dôsledku však v danom prípade podiel sťažovateľky a jej právnej zástupkyne
na vzniknutých prieťahoch podľa názoru ústavného súdu neospravedlňovalo neúmerne dlho
trvajúce konanie okresného súdu.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a konštatuje, že aj
keď sa postup okresného súdu javí ako plynulý, t. j. bez zjavných období absolútnej
nečinnosti v konaní, je potrebné poukázať na jeho neefektívne a nesústredené konanie, ktoré
napokon v kontexte celkovej doby trvania konania predstavuje zásah do základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie záležitosti v
primeranej lehote.
Predovšetkým je potrebné uviesť, že okresný súd 14. augusta 2007 ustanovením
súdneho znalca z odboru písmoznalectva, odvetvia ručné písmo nariadil znalecké
dokazovanie. Následne 23. októbra 2007 vzhľadom na náročnosť znaleckého dokazovania
pre absenciu originálu „Dohody rozvedených manželov o nájme bytu“ poveril
vypracovaním znaleckého posudku ústav súdneho inžinierstva, ktorý mu však oznámil, že
z predloženej fotokópie nie je možné „jednoznačne dokázať, resp. vylúčiť, či nedošlo
k prenosu podpisu pomocou niektorej z metód technického falšovania“. Okresný súd preto
18. apríla 2008 poveril vypracovaním znaleckého posudku KEÚ PZ. Dňa 7. januára 2009
bolo okresnému súdu doručené oznámenie KEÚ PZ, že bez originálu „Dohody rozvedených
manželov o nájme bytu“ nie je možné požadovanú expertízu vykonať. Okresný súd teda od
14. augusta 2007 do 7. januára 2009 sústredil svoju činnosť iba na znalecké dokazovanie,
ktoré však v konečnom dôsledku neprinieslo žiadne závery. Pritom už v októbri 2007 bolo
okresnému súdu viac-menej známe a v apríli 2008 bolo toto zistenie umocnené ústavom
súdneho inžinierstva, že požadovanú expertízu nebude možné vykonať. Napokon okresný
súd rozhodol aj bez znaleckého dokazovania, a to tak, že rozsudkom návrh sťažovateľky
zamietol.
Okresný súd teda počas uvedeného obdobia nevykazoval takú procesnú činnosť,
ktorá by smerovala k najskoršiemu odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka
ako navrhovateľka v napadnutej veci počas súdneho konania nachádza, čo je základným
účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy a dohovoru (pozri napr. I. ÚS 41/02,
O nesústredenosti v postupe okresného súdu svedčí aj skutočnosť, že v uznesení
zo 14. augusta 2007, ktorým ustanovil súdneho znalca, uložil sťažovateľke zložiť preddavok
na trovy znaleckého dokazovania aj napriek tomu, že jej bolo v predošlom konaní (pred
vylúčením jej veci na samostatné konanie) priznané oslobodenie od platenia súdnych
poplatkov. Pre úplnosť však treba uviesť, že táto okolnosť neovplyvnila celkovú dĺžku
trvania konania, pretože k jej náprave došlo vo veľmi krátkom čase.
V daných súvislostiach ústavný súd zdôrazňuje, že napadnuté súdne konanie, ktoré
v dôsledku postupu okresného súdu trvalo tak dlho, ako v danom prípade, možno už len na
základe jeho posúdenia ako celku považovať za nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným
v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Takáto zdĺhavosť konania totiž v princípe
predlžuje stav právnej neistoty dotknutej osoby do tej miery, že sa jej právo na súdnu
ochranu stáva iluzórnym, a teda ho ohrozuje vo svojej podstate (I. ÚS 66/03, I. ÚS 73/06).
Ústavný súd síce preskúmaval postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
24 C 41/2004 iba v období po vydaní uznesenia ústavného súdu č. k. II. ÚS 231/05-12
z 26. októbra 2005, ale prihliadal na celkovú dĺžku trvania konania vedeného okresným
súdom od podania návrhu 15. marca 2002.
Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva
sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,
tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.
4. Sťažovateľka v petite sťažnosti navrhla prikázať okresnému súdu konať vo veci
bez zbytočných prieťahov a zakázať mu pokračovať v porušovaní ňou označených práv.
Vzhľadom na skutočnosť, že okresný súd vydal 17. marca 2009 v tejto veci konečný
rozsudok č. k. 24 C 41/2004-134, bolo už bez právneho významu prikázať okresnému súdu
konať vo veci bez zbytočných prieťahov [§ 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde].
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľka sa domáhala priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume
7 000 €, ktoré odôvodnila neprimeranou celkovou dĺžkou trvania konania a z toho
vyplývajúcou mimoriadne ťaživou situáciou, „kedy sa nevie domôcť rozhodnutia v tak
naliehavej veci, ktorou neistota v základnej otázke práv k bytu a teda bývania nepochybne
je“. Zároveň uviedla, že trpí zdravotnými ťažkosťami, v dôsledku čoho u nej došlo
k poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je pre sťažovateľku dostatočným
zadosťučinením. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné
zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad
spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky,
najmä na neefektívnu činnosť okresného súdu a na celkovú dĺžku trvania konania považuje
za primerané v sume 1 000 €.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 2 výroku
tohto rozhodnutia.
6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
Právna zástupkyňa sťažovateľky si uplatnila a vyúčtovala trovy za právne zastúpenie
v celkovej sume 425,33 €.
Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal
z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny
za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2008 je 3 176 Sk a hodnota režijného paušálu je
191 Sk. Základná sadzba za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2009 je 115,90 €
a hodnota režijného paušálu je 6,95 €.
Sťažovateľke vznikol nárok na úhradu trov konania za jeden úkon právnej služby
uskutočnený v roku 2008 (prevzatie a príprava zastúpenia) v celkovej sume 3 367 Sk
vrátane režijného paušálu, t. j. 111,76 €, a za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku
2009 (podanie ústavnému súdu a stanovisko k vyjadreniu okresného súdu) v celkovej sume
245,70 € vrátane režijného paušálu. Sťažovateľke tak vznikol nárok celkovo na úhradu trov
v sume 425,38 € vrátane 19 % DPH.
Vzhľadom na skutočnosť, že právna zástupkyňa sťažovateľky žiadala náhradu trov
právneho zastúpenia v sume 425,33 €, ústavný súd ju priznal v požadovanej sume tak, ako
to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 21. októbra 2009