Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 338/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. októbra 2009

predbežne prerokoval sťažnosť P. V., t. č. vo väzbe, zastúpeného advokátom JUDr. M. K.,

N., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa , 2 a 5

Slovenskej republiky uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. z 18. júna

2009, ako aj uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. z 9. júla 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť P. V. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. septembra

2009 doručená sťažnosť P. V., t. č. vo väzbe (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného

advokátom JUDr. M. K., N., v ktorej namieta porušenie svojich základných práv podľa čl.

17 ods. 1, 2 a 5 (ďalej len „“) uznesením Okresného

súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 18. júna 2009 (ďalej len

„uznesenie z 18. júna 2009“), ako aj uznesením Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský

súd“) sp. zn. z 9. júla 2009 (ďalej len „uznesenie z 9. júla 2009“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol obvinený z trestného činu

vraždy podľa a účinného do 31. decembra 2005

(ďalej len „“) a na základe uznesenia okresného súdu sp. zn. vzatý

do väzby z dôvodov podľa a . Väzba sa

sťažovateľovi započítava od 12. júna 2008.

Okresný súd lehotu trvania väzby sťažovateľa predĺžil do 12. februára 2009

uznesením sp. zn. z 24. novembra 2008, ktoré v spojení s uznesením

krajského súdu sp. zn. nadobudlo právoplatnosť 9. decembra 2008.

Krajský prokurátor v Nitre v predmetnej veci 26. januára 2009 podal proti

sťažovateľovi a ďalším spoluobžalovaným obžalobu č. k. -173 pre trestný čin

vraždy podľa a .

Sťažovateľ 11. júna 2009 doručil prostredníctvom svojej obhajkyne okresnému súdu

žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu a návrh na nahradenie väzby peňažnou zárukou,

ako aj samostatný návrh na nahradenie väzby písomným sľubom. Okresný súd uznesením

sp. zn. z 18. júna 2009 žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu

zamietol a ponuku peňažnej záruky a písomného sľubu sťažovateľa neprijal. Krajský súd

uznesením sp. zn. z 9. júla 2009 o sťažnosti sťažovateľa, ktorú podal ihneď

po vyhlásení uznesenia okresného súdu z 18. júna 2009, rozhodol tak, že ju zamietol.

K porušeniu sťažovateľom označených práv malo dôjsť tým, že ako okresný súd, tak

ani krajský súd nerozhodli o ním podanom návrhu na nahradenie väzby dohľadom

mediačného a probačného úradníka. Tento návrh podal sťažovateľ osobne do zápisnice pri

jeho výsluchu 18. júna 2009, v ktorej „laicky uviedol, že sa orgánom činným v trestnom

konaní budem hlásiť každý deň“.

Sťažovateľ svoj výsluch uskutočnený okresným súdom opísal takto: „Na svojom

výsluchu dňa 18. 6. 2009 som osobne do zápisnice uviedol, že na mojej podanej žiadosti

o prepustenie z väzby zotrvávam v celom rozsahu a navrhol som súdu, aby ma prepustil

z väzby a že po prepustení sa budem orgánom činným v trestnom konaní hlásiť každý deň.

Následne sa ma sudca pýtal, či pod tým myslím probačný a mediačný dohľad - dozor

a komunikáciu a podriadenie sa probačnému a mediačnému úradníkovi som uviedol, že

áno. Ja však nie som právnikom a ja som to uviedol tak, ako som to povedal, že sa budem

hlásiť každý deň orgánom činným v trestnom konaní. Mám za to, že Okresný súd v Nitre ako

i Krajský súd v Nitre opomenuli a vôbec o tejto mojej žiadosti a návrhu o nahradení väzby

probačným a mediačným úradníkom nekonali a nerozhodli.“

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom

vysloví, že uznesením okresného súdu z 18. júna 2009 a uznesením krajského súdu z 9. júla

2009 boli porušené jeho základné práva podľa , 2 a 5 , a zároveň uvedené

rozhodnutia zruší.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľ v sťažnosti namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 17

ods. 1, 2 a 5 uznesením okresného súdu z 18. júna 2009 a uznesením krajského súdu

z 9. júla 2009. K porušeniu označených práv podľa sťažovateľa malo dôjsť v dôsledku toho,

že súdy zúčastnené na rozhodovaní v jeho veci nerozhodli o jeho návrhu na nahradenie

väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka, ktorý predniesol pri výsluchu

uskutočnenom pred okresným súdom 18. júna 2009.

II.A K namietanému porušeniu základných práv podľa , 2 a 5

uznesením okresného súdu z 18. júna 2009

Ústavný súd vo svojom rozhodovaní vychádza z ústavného princípu subsidiarity

svojej právomoci vo vzťahu k všeobecným súdom vyplývajúceho z ,

podľa ktorého rozhoduje o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických

osôb vo veci porušenia ich základných práv alebo slobôd v tých prípadoch, ak o ochrane

týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

V tejto súvislosti ústavný súd opakovane zdôraznil, že trestné konanie od svojho

začiatku až po jeho koniec je procesom, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých

úkonov a realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných

v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho

skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenia práv

a slobôd označených v , ktoré neboli odstránené v jeho priebehu (napr.

Zívala , Ölveczky , Mamonov , Karlin ).

Podľa a rozhodnutím o väzbe sa rozumie

rozhodnutie o

a) vzatí alebo nevzatí obvineného do väzby; za rozhodnutie o nevzatí do väzby sa

považuje aj rozhodnutie o ponechaní obvineného na slobode pri nahradení väzby,

b) prepustení z väzby a o zamietnutí žiadosti o prepustenie obvineného z väzby; za

takúto žiadosť sa považuje aj žiadosť o nahradenie väzby.

Podľa proti rozhodnutiu o väzbe je prípustná

sťažnosť. Sťažnosť nie je prípustná, ak o väzbe rozhoduje odvolací súd alebo dovolací súd,

ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa opravným prostriedkom proti uzneseniu je

sťažnosť.

Podľa pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma

nadriadený orgán

a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal

sťažnosť, a

b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Podľa ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť,

zruší napadnuté uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie,

a) rozhodne vo veci sám, alebo

b) uloží orgánu, proti ktorého rozhodnutiu sťažnosť smeruje, aby vo veci znovu

konal a rozhodol, s výnimkou...

Podľa ak je chybná len časť napadnutého uznesenia

a možno ju oddeliť od ostatných alebo ak sa týka sťažnosť len časti uznesenia, obmedzí

nadriadený orgán svoje rozhodnutie podľa odseku 1 len na túto časť.

Podľa ak nedostatok spočíva v tom, že

v napadnutom uznesení niektorý výrok chýba alebo je neúplný, môže nadriadený orgán bez

toho, aby vyslovil zrušenie napadnutého uznesenia, buď ho sám doplniť, alebo uložiť

orgánu, proti ktorého rozhodnutiu sťažnosť smeruje, aby o chýbajúcom výroku rozhodol

alebo neúplný výrok doplnil.

Z uvedených ustanovení vyplýva, že proti uzneseniu okresného

súdu z 18. júna 2009 mal sťažovateľ možnosť podať sťažnosť krajskému súdu, v právomoci

ktorého bolo posúdenie všetkých relevantných skutkových aj právnych okolností daného

prípadu, ako aj posúdenie prípadných procesných pochybení okresného súdu v konaní.

Vzhľadom na to ústavný súd jeho sťažnosť v tejto časti pri jej predbežnom prerokovaní

podľa odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej

prerokovanie.

II.B K namietanému porušeniu základných práv podľa , 2 a 5

uznesením krajského súdu z 9. júla 2009

Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený

preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu alebo iného orgánu verejnej

správy, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať,

či v konaní pred orgánmi verejnej správy bol, alebo nebol náležite zistený skutkový stav

a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu orgán verejnej správy vyvodil. Úloha

ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať

rozhodnutie orgánu verejnej správy v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo

samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové

a právne závery orgánu verejnej správy môžu byť teda predmetom kontroly zo strany

ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne,

a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za

následok porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis , I. ÚS

139/02, ).

Z listinných dôkazov predložených sťažovateľom ústavný súd zistil, že 11. júna 2009

bolo okresnému súdu doručené podanie sťažovateľa z 9. júna 2009 obsahujúce jeho žiadosť

o prepustenie na slobodu a návrh na nahradenie väzby peňažnou zárukou, ako aj jeho ďalšie

podanie z 10. júna 2009, ktorým podal návrh na nahradenie väzby písomným sľubom.

Z listinných dôkazov predložených sťažovateľom taktiež vyplýva, že okresný súd

uskutočnil 18. júna 2009 jeho výsluch, na ktorom boli prítomní okrem neho aj jeho

obhajkyňa a krajská prokurátorka. Zo zápisnice spísanej v tento deň o sťažovateľovom

výsluchu vyplýva, že sťažovateľ vo vzťahu k ním podaným návrhom uviedol: „Zotrvávam

na podanej žiadosti v celom rozsahu podanej súdu dňa 11. 06. 2009. Chcel by som dodať

k písomnému sľubu, ktorý som priložil ku svojej žiadosti, že by som sa orgánom činným

v trestnom konaní hlásil každý deň.“ Následne bola vypočutá aj obhajkyňa sťažovateľa,

ktorá pred okresným súdom uviedla: „Na žiadosti trvám, chcem apelovať na ponuku

peňažnej záruky, s poukazom na to, že môj klient sa nikdy nevyhýbal trestnému stíhaniu aj

v iných prípadoch, kde bol vypočúvaný ako obvinený, alebo svedok sa vždy dostavoval na

úkony trestného konania, a trestné konanie nemaril. Vzhľadom na to, že bol zadržaný

v nemocnici, je daný dôvod útekovej väzby a ak by aj súd tento dôvod vzhliadol, zloženie

peňažnej záruky podľa výšky určenej súdom, spolu s garanciou že obžalovaný sa bude

zdržiavať v mieste ktoré uviedol považujem za dostatočný.“

Po vypočutí strán prítomných na výsluchu 18. júna 2009 okresný súd vyhlásil

uznesenie, ktorým bola žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby zamietnutá, a zároveň

okresný súd ďalšími dvomi výrokmi rozhodol o neprijatí sťažovateľovho návrhu na

nahradenie väzby peňažnou zárukou a neprijatí jeho ponuky písomného sľubu.

Sťažovateľ ihneď po vyhlásení uznesenia okresného súdu z 18. júna 2009 a poučení

o opravnom prostriedku do zápisnice o jeho výsluchu uviedol, že podáva sťažnosť proti

tomuto uzneseniu, ktorej odôvodnenie doručí okresnému súdu v zákonnej lehote po prevzatí

uvedeného uznesenia.

Podľa zistenia ústavného súdu uznesenie okresného súdu z 18. júna 2009 bolo

sťažovateľovi doručené 2. júla 2009, jeho obhajkyni 8. júla 2009 a prokurátorovi 1. júla

2009.

Krajský súd v predmetnej veci o sťažnosti sťažovateľa rozhodol 9. júla 2009

uznesením, ktorým sťažnosť sťažovateľa zamietol ako nedôvodnú. Obhajkyňa sťažovateľa

krajskému súdu doručila 13. júla 2009 podanie, ktorým doplnila dôvody sťažnosti

a v ktorom súčasne namietala nerozhodnutie okresného súdu o sťažovateľom podanom

návrhu na nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka.

Podľa názoru ústavného súdu v danom prípade sťažovateľ nepreukázal, že počas

výsluchu konaného 18. júna 2009 pred okresným súdom podal návrh na nahradenie väzby

dohľadom probačného a mediačného úradníka. Obsah okresným súdom spísanej zápisnice

z 18. júna 2009 je v rozpore s tvrdeniami sťažovateľa o priebehu tohto výsluchu, resp.

o obsahu jeho vyjadrení podaných počas výsluchu, uvedenými v jeho sťažnosti pred

ústavným súdom.

Ústavný súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z listinných dôkazov predložených

sťažovateľom v prílohe jeho sťažnosti. Ktorýkoľvek zo spôsobov nahradenia väzby

ustanovených v (záruka za ďalšie správanie obvineného poskytnutá

záujmovým združením alebo dôveryhodnou osobou, písomný sľub, dohľad probačného

a mediačného úradníka alebo peňažná záruka) predpokladá, že súd nadobudne dostatočnú

istotu, pokiaľ ide o budúcu spoluprácu obvineného s orgánmi činnými v trestnom konaní až

do skončenia trestného konania. Vzhľadom na to ani vyjadrenie sťažovateľa zaznamenané

v zápisnici o jeho výsluchu z 18. júna 2009 znejúce „Chcel by som dodať k písomnému

sľubu, ktorý som priložil ku svojej žiadosti, že by som sa orgánom činným v trestnom konaní

hlásil každý deň.“, ktorým prisľúbil aktívnu súčinnosť s orgánmi činnými v trestnom

konaní, podľa ústavného súdu nebol dostatočne určitý a zrozumiteľný na to, aby ho mohol

okresný súd podľa posúdiť ako návrh na nahradenie väzby

dohľadom probačného a mediačného úradníka.

V danom prípade bola navyše po výsluchu sťažovateľa 18. júna 2009 okresným

súdom vypočutá aj jeho právna zástupkyňa, resp. obhajkyňa, avšak ani z obsahu jej

vyjadrení nevyplýva, že by podané návrhy na nahradenie väzby rozšírila o návrh na

nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka. Z listinných dôkazov

predložených sťažovateľom v tejto veci taktiež vyplýva, že po prvýkrát sa uvedený spôsob

nahradenia väzby (dohľad probačného a mediačného úradníka) obhajkyňou sťažovateľa

spomína v doplnení odôvodnenia sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu

z 18. júna 2009. Uvedené podanie bolo okresnému súdu doručené 13. júla 2009, t. j. 4 dni

po vydaní rozhodnutia krajského súdu v tejto veci (9. júla 2009) a 5 dní po doručení

uznesenia okresného súdu z 18. júna 2009 obhajkyni (8. júla 2009). Z uvedeného vyplýva,

že krajský súd na argumentáciu sťažovateľa predloženú prostredníctvom jeho obhajkyne

v podaní z 13. júla 2009 nemohol reagovať, pretože mu bola doručená po vydaní jeho

rozhodnutia v predmetnej veci a aj po uplynutí lehoty uvedenej v .

Z uvedeného vyplýva, že v danej veci podľa ústavného súdu sťažovateľ dostatočne

vierohodným spôsobom nepreukázal, že návrh na nahradenie väzby dohľadom probačného

a mediačného úradníka pred okresným súdom podal. Vzhľadom na to ústavný súd dospel

k záveru, že k porušeniu sťažovateľom v sťažnosti označených práv uznesením krajského

súdu z 9. júla 2009 v dôsledku nerozhodnutia o jeho návrhu na nahradenie väzby dohľadom

probačného a mediačného úradníka v predmetnej veci nemohlo dôjsť.

S ohľadom na uvedené ústavný súd po predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2

sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol ako zjavne

neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. októbra 2009