Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 359/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. novembra 2009

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti Z., s. r. o., B., zastúpenej advokátom JUDr.

F. N., B., namietajúcu porušenie základného práva na súdnu ochranu a inú právnu

ochranu podľa a základného práva vlastniť

majetok podľa , ako aj porušenie ustanovenia

ústavného , ktorým sa uvádza Listina základných práv

a slobôd ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej

Republiky, a základného práva zaručeného čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd

uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. z 30. júna 2009

v spojení s uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -13

z 12. decembra 2008 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti Z., s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. októbra

2009 doručená sťažnosť spoločnosti Z., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala

porušenie základného práva na súdnu ochranu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) a základného práva vlastniť majetok

podľa , ako aj porušenie ustanovenia ústavného zákona

č. , ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd ako ústavný zákon

Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ďalej len „ústavný

zákon“) a základného práva zaručeného čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd

(ďalej aj „listina“) uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. z 30. júna 2009 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) v spojení

s uznesením Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) č. k.

-13 z 12. decembra 2008 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“).

2. Zo sťažnosti a k nej pripojených písomností vyplýva, že krajský súd napadnutým

rozhodnutím potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým bol povolený odklad exekúcie

vykonávanej súdnou exekútorkou [o návrhu oprávnenej (t. j. sťažovateľky, pozn.)

zo 17. júla 2008 a poverenia okresného súdu č. 5601 02329 z 31. júla 2008]

až do právoplatného skončenia súdnych konaní „vo veci samej vedených na Krajskom súde

v Bratislave pod č. k. a “. Exekučným titulom je vykonateľné

rozhodnutie – platobný výmer poisťovne P. v konkurze, B. (ďalej len „úpadca“), sp. zn.

745/2005 z 25. mája 2005 proti povinnému P. D. z obce N. o vymoženie sumy 66 187 Sk

s príslušenstvom, ako dlžnej pohľadávky zo zákonného poistenia na zdravotnom poistení.

Túto pohľadávku proti povinnému spolu s inými pohľadávkami úpadcu voči platiteľom

a samoplatcom poistného zmluvne nadobudla sťažovateľka. Zmluvy o prevode pohľadávok

úpadcu napadla žalobami V., a. s., B., na Krajskom súde v Bratislave. „Predmetom

žalobného návrhu V. v konaní sp. zn. je vylúčenie Pohľadávok z konkurznej

podstaty úpadcu. V súdnom konaní sp. zn. , predmetom ktorého je určenie

neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 07. 07. 2005, bolo vydané predbežné

opatrenie, ktorým sa zakázalo Sťažovateľovi nakladať s Pohľadávkami, ktoré boli na neho

touto zmluvou postúpené.“ Konanie o týchto žalobách v čase rozhodovania okresného súdu

a krajského súdu o predmete ústavnej sťažnosti nebolo ešte ukončené.

3. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že „považuje Uznesenie 2, ktorý vydal KS BB,

ako aj prvostupňové Uznesenie 1, ktoré vydal OS BB za arbitrárne... súd vyslovil právne

závery, avšak náležite sa nevysporiadal so skutočnosťami, zohľadnenie ktorých je

nevyhnutné pre právne posúdenie veci a rozhodol na základe nepodloženej právnej

konštrukcie, ktorú navyše nedostatočne odôvodnil...

OS BB v Uznesení 1 a následne aj odvolací KS BB v Uznesení 2 sa nenáležite

vysporiadali s otázkou dôvodnosti očakávania zastavenia predmetného exekučného

konania. KS BB v Uznesení 2 dostatočne neodôvodnil, prečo mal za to, že výsledkom

Súdnych konaní môže byť právna skutočnosť, ktorej dôsledkom by mohlo byť zastavenie

prebiehajúcej exekúcie a poukázal len na strohé konštatovanie, že z uvedeného dôvodu

povolil odklad exekúcie tak, ako je uvedené vo výroku Uznesenia 2 a to aj bez návrhu.

Podľa názoru Sťažovateľa napadnuté Uznesenie 1, ktoré vydal OS BB a následne

Uznesenie 2, vydané KS BB nie sú práve z dôvodu ich arbitrárnosti v súlade s požiadavkami

kladenými na spravodlivý súdny proces...“.

4. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že:

„1. Uznesením Krajského súdu... sp. zn. -33, IČS: 6108213878 zo

dňa 30. 06. 2009 v spojení s Uznesením Okresného súdu... sp. zn. -13, IČS:

6108213878 zo dňa 12. 12. 2008 došlo k porušeniu práva Sťažovateľa na súdnu a inú

ochranu, ako aj k porušeniu vlastníckeho práva Sťažovateľa v zmysle článkov 46 ods. 1 a 20

ods. 1 SR, ust. a článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd.

2. Uznesením (správne malo byť uznesenie, pozn.) Krajského súdu... sp. zn.

-33, IČS: 6108213878 zo dňa 30. 06. 2009 v spojení s Uznesením

Okresného súdu... sp. zn. -13, IČS: 6108213878 zo dňa 12. 12. 2008 sa

zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.“

Sťažovateľka súčasne požiadala o priznanie náhrady trov konania.

5. Sťažovateľka pripojila k sťažnosti uznesenie okresného súdu č. k.

-13 z 12. decembra 2008 a napadnuté rozhodnutie krajského súdu sp. zn.

z 30. júna 2009, ktoré, podľa na nich vyznačenej doložky, nadobudli

právoplatnosť 29. júla 2009. Keďže sa krajský súd „stotožnil s odôvodnením“

prvostupňového rozhodnutia, ústavný súd považuje za dôvodné citovať relevantné časti

tohto rozhodnutia:

„Okresný súd... vo veci exekúcie oprávneného: Z., s. r. o... proti povinnému: P. D...

na vymoženie pohľadávky vo výške 66.187,- Sk s príslušenstvom... povoľuje odklad exekúcie

vykonávanej súdnou exekútorkou... pod spis. zn. EX 1102/08... až do právoplatného

skončenia konaní vo veci samej vedených na Krajskom súde Bratislava č. k.

a .“ Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že „Oprávnený

podal... návrh na vykonanie exekúcie... a to na základe vykonateľného rozhodnutia –

platobného výmeru P. v konkurze, B. č. k. 745/2005 zo dňa 25. 05. 2005...

Okresný súd... v priebehu vykonávania exekúcie zistil, že... 02. 03. 2006 bola podaná

samostatná incidenčná žaloba na JUDr. T. K., správcu konkurznej podstaty, úpadcu P.

v konkurze, o vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty, aby konkurzný súd určil, že

žalovaný JUDr. T.K... je povinný vylúčiť z konkurznej podstaty pohľadávky voči

zdravotníckym zariadeniam, pohľadávky na dlžnom poistnom, prirážke k poistnému,

poplatku z omeškania a poplatky za nesplnenie oznamovacej povinnosti, ktoré vznikli P.

pred jej zrušením, nakoľko tieto netvoria konkurznú podstatu úpadcu.

Doposiaľ nebolo vo veci právoplatne rozhodnuté...

15. 11. 2005 voči odporcom JUDr. T. K... a Z., spol. s r. o... bol podaný návrh na

vydanie predbežného opatrenia a návrh o určenie neplatnosti zmluvy o 1.169.254.201,- Sk.

Predmetom zmluvy je pohľadávka úpadcu voči platiteľom a samoplatcom poistného na

sumu celkom 1.169.254.201,- Sk. Uvedená zmluva predstavuje súbor pohľadávok, kam patrí

aj pohľadávka, ktorá je predmetom tejto exekúcie.

V predmetnej veci bolo zatiaľ vydané iba predbežné opatrenie, ktorým súd zakázal

žalovanému v 2. rade Z., spol. s r. o... nakladať s pohľadávkami na dlžnom poistnom,

prirážke k poistnému, poplatku z omeškania a poplatku za nesplnenie oznamovacej

povinnosti v sume 1.169.254.201,- Sk, ktoré vznikli úpadcovi.

Vo veci samej k dnešnému dňu nebolo právoplatne rozhodnuté...

Odklad exekúcie môže byť spojený aj s tým, že možno dôvodne očakávať,

že na základe zákonom vymedzených skutočností dôjde k zastaveniu exekúcie.

Vo všeobecnosti možno povedať, že pred povolením odkladu podľa tohto ustanovenia

by malo byť aspoň osvedčené, že sa začalo konanie alebo iný právny postup, ktorých

výsledkom môže byť právna skutočnosť vyvolávajúca zastavenie exekúcie.

Nakoniec V. vyvolala na Krajskom súde Bratislava vyššie konkretizované súdne

konania, ktorých výsledkom môže byť právna skutočnosť vyvolávajúca zastavenie tejto

exekúcie, súd potom povolí odklad exekúcie tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia

a to aj bez návrhu.“.

II.

6. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd návrh na začatie

konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody

na odmietnutie návrhu podľa (t. j. ústavný súd môže

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy,

na prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,

ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený).

7. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy,

ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom tohto orgánu a základným právom, ktorého porušenie sa namietalo,

ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo

procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože

uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (, ,

, a ).

8. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa každý má právo

vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah

a ochranu... Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 ústavného zákona ústavné zákony, iné zákony

a ďalšie právne predpisy, ich výklad a používanie musí byť v súlade s Listinou základných

práv a slobôd. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

9. Ústavný súd sa zaoberal najprv tou časťou sťažnosti sťažovateľky, v ktorej

namietala porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

a čl. 36 ods. 1 listiny tým, že vo veci konajúce súdy povolili odklad exekúcie, hoci podľa jej

názoru pre povolenie odkladu exekúcie neboli splnené zákonné podmienky (pozri body 2

a 3). Krajskému súdu najmä vytýka, že pri vydaní napadnutého uznesenia ňou prednesené

argumenty odôvodňujúce zrušenie prvostupňového rozhodnutia ignoroval a najmä

sa „náležite... nevysporiadal so skutočnosťami, zohľadnenie ktorých je nevyhnutné pre

právne posúdenie veci a rozhodol na základe nepodloženej právnej konštrukcie, ktorú

navyše nedostatočne odôvodnil“.

10. Krajský súd v odôvodnení uznesenia sp. zn. z 30. júna 2009

najskôr citoval dôvody prvostupňového rozhodnutia (bod 5) a následne uviedol: „Proti

uzneseniu včas podal odvolanie oprávnený. Navrhol zrušiť uznesenie okresného súdu a vec

mu vrátiť na ďalšie konanie. Podľa jeho názoru nie je splnený zákonný predpoklad na

zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 EP a potom nie je... splnený ani predpoklad na odklad

exekúcie. Iniciovanie iných súdnych sporov... nemá samo o sebe žiaden vplyv

na právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu vo vedenej exekúcii... Ani v prípade

vyhovenia žalobám V. v súdnych konaniach by táto skutočnosť nemala žiaden vplyv

na právoplatný exekučný titul vedenej exekúcie vydaný P. v konkurze... Predbežné

opatrenie, ktorým sa zakázalo odporcom v 1. a 2. rade nakladať s pohľadávkami... nemôže

mať vplyv na vymáhanie pohľadávky. Samotné vymáhanie pohľadávky nepredstavuje jeden

zo spôsobov nakladania s pohľadávkou. Ide o výkon vlastníckeho práva, napriek tomu, že

na pohľadávku sa vzťahuje obmedzenie uvedené v predbežnom opatrení... Záverom

oprávnený zdôraznil, že právnym podkladom pohľadávky ktorej vymoženia sa domáhal, je

neuhradenie poistného za zdravotné poistenie za obdobie rokov 1996-1999. Povinný mal

dostatočný časový priestor na splnenie svojho dlhodobého peňažného záväzku. Povolením

odkladu exekúcie zo strany súdu by bolo neprimerane zasiahnuté do vlastníckych práv

oprávneného...

Odvolací súd konštatuje, že v zmysle sa stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, naviac však dodáva. Ochranu povinného v exekučnom konaní

zabezpečuje aj inštitút odkladu exekúcie. Táto ochrana je buď dočasná, alebo smeruje

k takej úprave pomerov oprávneného a povinného, pred definitívnym zastavením exekúcie,

ktorá zabráni vzniku bezdôvodného obohatenia oprávneného alebo nárokov na náhradu

škody.

Odklad exekúcie je dôvodný všade tam, kde existuje opodstatnená obava,

že vzhľadom na skutočnosti, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou v budúcnosti nastanú,

vykonávanie exekúcie naruší práva inej osoby, spôsobí nezvratný protiprávny následok,

prípadne ohrozí súčasný status povinného. Nesmie však byť narušená ochrana naliehavých

oprávnených záujmov oprávneného.

Pohľadávka oprávneného voči povinnému patrí do súboru pohľadávok s ktorými

oprávnenému bolo právoplatným predbežným opatrením zakázané nakladať.

Treba prisvedčiť odvolaniu oprávneného, ktorý zdôrazňuje, že samotné užívanie

vlastníctva nemusí zodpovedať pojmu nakladanie s vlastníctvom a to najmä v zmysle

realizácie kúpy, predaja, postúpenia, darovania, prípadne zaťaženia alebo zaťaženia

právami tretích osôb. Táto úvaha má svoje miesto v prípade ak ide o nakladanie

s nehnuteľnosťou. Užívaním nehnuteľnosti sa povaha nehnuteľnosti nemení.

Pohľadávka má však spotrebný charakter a jej vymoženie spôsobí jej zánik.

Vymoženie pohľadávky teda znamená nakladanie s pohľadávkou. Vydané predbežné

opatrenie nehovorí nič o užívaní vlastníctva, ktoré pohľadávka predstavuje, ale hovorí

o nakladaní s pohľadávkami. Zákaz nakladania s pohľadávkou teda znamená aj zákaz

jej vymáhania.

Postup exekučného súdu, ktorý by nepovolil odklad exekúcie, keď povinný

sa odvoláva na právoplatné predbežné opatrenie, by bolo rozhodnutím, ktoré iným než

zákonným spôsobom ruší právoplatné rozhodnutie (predbežné opatrenie).

Oprávnený sa tiež odvoláva na nutnosť existencie rozumného proporčného vzťahu

medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom. Takýto postup je samozrejme

aj prioritou odvolacieho súdu. Treba však zdôrazniť, že existuje odôvodnená obava,

že nepovolením odkladu výkonu exekúcie dôjde k neoprávnenému zásahu do iného

právoplatného rozhodnutia (predbežného opatrenia), čo spôsobí nezvratnú nezákonnosť

s priamym dopadom na vymožiteľnosť práva. Na druhej strane odvolateľ riadne

nezdôvodnil v čom existuje riziko vážneho ohrozenia oprávneného, ktoré odklad exekúcie

spôsobí. Bez riadneho skutkového a právneho zdôvodnenia je tvrdenie v súdnom konaní iba

rétorickým cvičením. To platí aj o tvrdení oprávneného, že v budúcnosti bude vážne

ohrozená vymožiteľnosť pohľadávky.“

11. K sťažovateľkou namietanému nedostatočnému odôvodneniu rozhodnutí vo veci

konajúcich súdov ústavný súd poznamenáva, že súčasťou obsahu základného práva

na spravodlivé konanie podľa (resp. podľa listiny)

je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,

ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú

skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu

uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré

stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom,

že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces

().

12. Vychádzajúc z týchto ústavne významných úvah zaoberal sa ústavný súd

posúdením obsahu napadnutého rozhodnutia z uvedených hľadísk a dospel k záveru,

že krajský súd na argumentáciu sťažovateľky reagoval primeraným spôsobom, vysporiadal

sa so všetkými okolnosťami, ktoré majú pre vec podstatný význam a ktoré dostatočne

objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, a do odôvodnenia svojho rozhodnutia

uviedol postup, akým dospel k svojmu rozhodnutiu. Ako vyplýva z podanej sťažnosti,

sťažovateľka nesúhlasí s právnym názorom krajského súdu (a aj okresného súdu), podľa

ktorého v danom prípade boli splnené podmienky umožňujúce odklad exekúcie povoliť.

13. Aj podľa názoru ústavného súdu povolenie odkladu exekúcie podľa § 56 ods. 2

Exekučného poriadku predpokladá preukázanie takých okolností, z ktorých vyplýva,

že možno dôvodne očakávať zastavenie exekúcie v dôsledku splnenia podmienok

ustanovených na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku. Pred

povolením odkladu exekúcie z tohto dôvodu by malo byť teda dostatočne osvedčené,

že sa začalo konanie alebo iný právny postup, ktorého výsledkom môže byť právna

skutočnosť spôsobujúca zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku. Takouto

skutočnosťou je vždy rozhodnutie súdu o odklade vykonateľnosti exekučného titulu, ktoré

v posudzovanej veci vyplýva z predbežného opatrenia o zákaze „žalovanému v 2. rade Z.

K., s. r. o... nakladať s pohľadávkami na dlžnom poistnom...“, ktoré bolo vydané v rámci

konania o neplatnosti zmluvy vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn.

a sp. zn. . Ako to z obsahu odôvodnení sťažnosťou

napadnutých súdnych rozhodnutí z 12. decembra 2008, resp. z 30. júna 2009 vyplýva

(sťažovateľka uvedenú skutočnosť vo svojej sťažnosti neuviedla), do podania

sťažnosti ústavnému súdu Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

a sp. zn. právoplatne nerozhodol.

14. Podľa názoru ústavného súdu krajský súd (a aj okresný súd) vykonal ústavne

súladný výklad platných právnych predpisov, ktorý nie je svojvoľný a nepopiera zmysel

interpretovaných a použitých právnych noriem.

15. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že jej podstatou je nesúhlas sťažovateľky s právnym

názorom vo veci konajúcich všeobecných súdov týkajúcim sa existencie dôvodov

na povolenie odkladu exekúcie. Ústavný súd už pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane

vyslovil, že skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu

nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto

názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím

vlastným (). Táto okolnosť nemôže byť dôvodom na vyslovenie

porušenia sťažovateľovho základného práva už aj z toho dôvodu, že ústavný súd

nie je opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov

(, ).

16. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi

bol, alebo nebol náležite zistený skutkový stav veci a aké skutkové zistenia a právne závery

zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje

na kontrolu zlučiteľnosti takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne

medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (

mutatis mutandis , , , ). Z tohto postavenia

ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutia všeobecných súdov,

ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu

základného práva alebo slobody.

17. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia krajského súdu jasným a zrozumiteľným

spôsobom reaguje na všetky pre vec z hľadiska právneho i skutkového podstatné argumenty

sťažovateľky obsiahnuté v jej odvolaní proti uzneseniu okresného súdu o povolení odkladu

exekúcie. Takéto odôvodnenie považuje ústavný súd za dostatočné, ústavne konformné

a spôsob aplikácie dotknutých noriem krajským súdom za zlučiteľný s

i medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Zo záverov

krajského súdu týkajúcich sa posudzovanej právnej otázky nevyplýva jednostrannosť alebo

taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá

by bola popretím ich podstaty a zmyslu. Výklad dotknutých právnych noriem zodpovedá

zároveň princípom rozumného usporiadania práv a povinností dotknutých subjektov. Závery

krajského súdu, pokiaľ ide o existenciu dôvodov na povolenie odkladu exekúcie, nemožno

preto považovať za zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne.

18. Z týchto dôvodov ústavný súd podľa odmietol

sťažnosť sťažovateľky v časti namietajúcej porušenie základného práva na súdnu ochranu

podľa aj listiny (keďže ide o obsahovo identickú právnu

úpravu) ako zjavne neopodstatnenú.

19. Sťažovateľka v ďalšej časti sťažnosti doručenej ústavnému súdu namietala

porušenie základného práva vlastniť majetok podľa („každý má právo

vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah

a ochranu...“), ku ktorému malo dôjsť tým, že jej bolo vydaním predbežného opatrenia

a následným povolením odkladu exekúcie znemožnené „uplatniť svoje právo (t. j.

vlastnícke právo, pozn.) v občianskom súdnom konaní“.

20. Ústavný súd podľa svojej stabilizovanej judikatúry (napr. ) zastáva

názor, že všeobecný súd zásadne nemôže byť sekundárnym porušovateľom základných práv

a práv hmotného charakteru, ku ktorým patrí aj základné právo vyplývajúce z čl. 20 ods. 1

, ak toto porušenie nevyplýva z toho, že všeobecný súd súčasne porušil

ústavnoprocesné princípy vyplývajúce z až . Inak povedané, o prípadnom

porušení základného práva podľa by bolo možné uvažovať zásadne

len vtedy, ak by zo strany všeobecného súdu primárne došlo k porušeniu niektorého

zo základných práv, resp. ústavnoprocesných princípov vyjadrených v čl. 46 až čl. 50

, resp. v spojení s ich porušením. Z uvedeného vyplýva, že porušenie základného

práva podľa možno v konaní pred ústavným súdom zásadne namietať

len v spojení s namietaním porušenia základných práv, resp. ústavnoprocesných princípov

podľa až . Táto právomoc ústavného súdu však nie je zároveň spojená so

vznikom jeho oprávnenia a povinnosti hodnotiť právne názory všeobecných súdov, ku

ktorým dospeli na základe výkladu a uplatňovania zákonov. Úlohou ústavného súdu totiž

nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia

zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

o ľudských právach a základných slobodách (napr. ).

21. Ústavný súd v okolnostiach prípadu nezistil, že by rozhodnutie krajského súdu

bolo svojvoľné alebo v zjavnom vzájomnom rozpore, či urobené v zrejmom omyle

a v nesúlade s platnou právnou úpravou. Ústavný súd v takomto prípade nemá žiaden dôvod

a ani oprávnenie na prehodnocovanie záverov tohto súdu. Tvrdenia sťažovateľky preto

podľa názoru ústavného súdu sledujú len dosiahnutie zmeny súdneho konania, ktoré

skončilo pre ňu nepriaznivým výsledkom, čo však nemožno spájať s porušením základného

práva na ochranu jej vlastníctva a práva vlastniť majetok, resp. ho nerušene užívať podľa

, ktoré nemôže samo osebe nastať rozhodnutím štátneho orgánu, ktorým

tento orgán uplatní svoju právomoc.

22. Ústavný súd dospel k záveru, že označené rozhodnutie krajského súdu,

ako aj dôvody uvádzané sťažovateľkou v sťažnosti neobsahujú také skutočnosti, ktoré

by svedčili o porušení ústavnoprocesných princípov podľa až , a teda

ani základného práva sťažovateľky podľa .

23. Vzhľadom na tieto skutočnosti a závery ústavný súd odmietol sťažnosť

sťažovateľky v tejto časti (body 9 a 19) z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti (§ 25 ods. 2

).

24. V súvislosti s namietaným porušením základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu zaručeného čl. 36 ods. 1 listiny sťažovateľka namietala aj porušenie ustanovenia

§ 1 ods. 1 ústavného zákona, podľa ktorého „ústavné zákony, iné zákony a ďalšie právne

predpisy, ich výklad a používanie musí byť v súlade s Listinou...“. Uvedená právna norma

predstavuje všeobecné interpretačné pravidlo, ktoré je možné aplikovať len v súvislosti

s namietaním porušenia konkrétneho základného práva uvedeného v listine, v danom

prípade v spojení s čl. 36 ods. 1 listiny. Keďže ústavný súd v posudzovanej veci nezistil

porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu ( a

ods. 1 listiny), nemohlo dôjsť ani k porušeniu interpretačného pravidla zakotveného v tejto

právnej norme. Aj v tejto časti ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

25. Po odmietnutí sťažnosti sťažovateľky ako celku nebol už právny dôvod zaoberať

sa jej ostatnými návrhmi, t. j. návrhom na zrušenie označených rozhodnutí menovaných

všeobecných súdov a priznanie náhrady trov konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. novembra 2009