Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_67Ek-2195-2023.pdf
PDF · 88.84 KB
Case nature
Subarea
67Ek/2195/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci: oprávneného: 1.)A. B., nar: 10.2.1953, trvale bytom C. X, XXX XX D. E. X.)F. G., nar: 6.5.1957, trvale bytom C. XX, XXX XX B. X.) H. G., nar: 25.6.1963, trvale bytom C. X, XXX XX D. E. všetci traja právne zast.: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA VAĽO & PARTNERS s.r.o., so sídlom Konštantínova 3, 080 01 Prešov IČO:36 868 434, za ktorú konateľ koná JUDr. Dominik Vaľo, advokát proti povinného: : G. I., nar: 2.12.1944, trvale bytom E. XXX/XXX, XXX XX D. E. , právne zast.: PIROŇA, LENÁRT, JAŠŠO s.r.o., za ktorú koná konateľ JUDr. Ján Jaššo LL.M:, advokát, so sídlom Hrnčiarksa 29, 040 01 Košice, IČO: 50 453 785 o vymoženie 2.287,26 Eur a trov exekúcie, exekúcia vedená súdnym exekútorom Mgr. Igor Palša so sídlom exekútorského úradu Masarykova, 080 01 Prešov, IČO: 36 151 327, ktorý ju vedie pod sp. zn. 128 EX 786/23 o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnení 1 , 2, 3 právne zastúpení dňa 06.09.2023 podali návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie 2.287,26 Eur s príslušenstvom na základe vykonateľného exekučného titulu – uznesenia Okresného súdu Prešov pod sp. zn. 7C/23/2017 zo dňa 26.06.2023 (ďalej len „exekučný titul“).
2. Poverením zo dňa 21.09.2023 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním súdneho exekútora Mgr. Igor Palša so sídlom exekútorského úradu Masarykova, 080 01 Prešov, IČO: 36 151 327, ktorý ju vedie pod sp. zn. 128 EX 786/23 (ďalej len „súdny exekútor “).
3. Dňa 10.10.2023 súdny exekútor predložil tunajšiemu súdu návrh na zastavenie exekúcie so súvisiacimi prílohami. Vo svojom podaní uviedol, že: „V exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 128EX 786/23 proti povinnému G. I., E. XXX/XXX, XXX XX D. E. bol tunajšiemu exekútorskému úradu dňa 10.10.2023 doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie (podanie prikladáme v prílohe). Podaním exekútorského úradu zo dňa 11.10.2023 (podanie exekútorského úradu prikladáme v prílohe) bol oprávnený v zmysle ust. § 61k ods. 5 Exekučného poriadku vyzvaný, aby sa v lehote 10 dní od doručenia tejto výzvy vyjadril k tomuto podaniu povinného (podanie exekútorského úradu bolo oprávnenému doručené dňa 11.10.2023). Následne bolo dňa 12.10.2023 exekútorskému úradu doručené podanie oprávneného zo dňa 12.10.2023 označené ako Stanovisko oprávnených v konaní 128EX/786/23 (podanie oprávneného v prikladáme v prílohe). V zmysle ust. § 61k ods. 5 Exekučného poriadku predkladá súdny exekútor týmto zároveň svoje vyjadrenie: Predmetné exekučné konanie je vedené na základe poverenia na vykonanie exekúcie vydaného Okresným súdom Banská Bystrica, č. 67Ek/2195/2023 zo dňa 21.09.2023 a je vedené v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 22.09.2023 bolo povinnému doručené dňa 25.09.2023. Doručenku preukazujúcu prevzatie upovedomenia o začatí
exekúcie povinným prikladáme v prílohe. Na základe vyššie uvedeného a v súlade s ust. § 61k ods. 5 Exekučného poriadku predkladáme súdu vyššie uvedené podanie povinného.
4. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uviedol: „Vzhľadom na uvedené máme za to, že samotný výkon rozhodnutia je do rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky predčasné a nedôvodné. V predmetnej veci je možno očakávať, že exekúcia bude zastavená, môže súd, na rozdiel od ostatných dôvodov odkladu exekúcie rozhodnúť aj z úradnej povinnosti, teda aj bez návrhu. Súd však musí mať preukázané, že tu je dôvodný predpoklad, že exekúcia bude z niektorého zákonného dôvodu zastavená. K uvedenému dôvodu pre odklad exekúcie Ústavný súd SR uviedol, že povolenie odkladu exekúcie podľa § 56 ods. 2 EP predpokladá preukázanie takých okolností, z ktorých vyplýva, že možno dôvodne očakávať zastavenie exekúcie v dôsledku splnenia podmienok ustanovených na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku. Pred povolením odkladu exekúcie z tohto dôvodu by malo byť teda dostatočne osvedčené, že sa začalo konanie alebo iný právny postup, ktorého výsledkom môže byť právna skutočnosť spôsobujúca zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku. Takouto skutočnosťou je vždy rozhodnutie súdu o odklade vykonateľnosti exekučného titulu. (uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 359/09-13). Vzhľadom na to, že v predmetnej veci povinná podala dovolanie, je tu predpoklad, že predmetná exekúcia bude zastavená. Vzhľadom na uvedené je potrebné uviesť, že povinná v predmetnej veci je dôchodkyňa, ktorá je ovdovená. V danom prípade sa nenachádza v takej finančnej situácií, aby mohla uhradiť predmetné náklady spojené výkonom exekúcie. Povinný je fyzickou osobou. Môže ísť o fyzickú osobu, ktorá nie je podnikateľom, ale aj o fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom. Súd môže odklad exekúcie povoliť, a teda návrhu povinného vyhovieť len ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a zároveň musí byť splnená podmienka, že odkladom exekúcie by nebol vážne poškodený oprávnený. Súd pri rozhodovaní musí zohľadniť charakter postavenia povinného, teda či je toto jeho postavenie prechodné a možno očakávať zmenu tohto postavenia (napríklad onemocnenie povinného, alebo člena jeho rodiny, strata zamestnania a podobne) a skutočnosť, či sa v tomto postavení ocitol bez svojej viny, a teda či mu možno pričítať vinu na zhoršení jeho postavenia (napríklad či k strate zamestnania nedošlo z dôvodu požívania alkoholických nápojov na pracovisku, prípadne či nezanedbal nevyhnutnú opatrnosť a podobne). Súd ďalej skúma, či by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo príslušníkov rodiny zvlášť resp. mimoriadne nepriaznivé následky (ohrozenie základných životných istôt). Zároveň sa skúma, či by nebol oprávnený odkladom exekúcie vážne poškodený. Inak povedané, ak po zohľadnení konkrétnych okolností prípadu možno skonštatovať, že oprávnenému nútený výkon rozhodnutia nesúri tak, že by mu odkladom exekúcie mohla byť spôsobená závažná ujma. Pre názornosť si pozrite vzor návrhu na odklad exekúcie uvedený na spodku článku medzi Súvisiacimi článkami. Pojem „zvlášť nepriaznivých následkov", treba vykladať tak, že o tento prípad pôjde iba vtedy, ak následky neodkladného výkonu exekúcie spočívajú v ohrození základných životných istôt. Podmienku uvedenú v bode 4 treba vykladať zasa tak, že ide o dôvod, ktorý je iba prechodný, teda nie je dlhodobý alebo trvalý. To znamená, že ide o dôvod, v súvislosti s ktorým možno opodstatnene očakávať, že časom odpadne a v exekúcii bude možné pokračovať. Preto trvalý stav takéhoto sociálneho postavenia povinného vylučuje možnosť z tohto dôvodu povoliť na jeho návrh odklad exekúcie. V danom prípade teda navrhujeme, aby súd predmetnú exekúciu zastavil v prípade ak sa s tým nestotožní , tak aby rozhodol o odklade predmetnej exekúcie z dôvodov vyššie uvedených.“
5. Oprávnení 1, 2, 3 uviedli, že pokiaľ ide o odklad exekúcie, do úvahy prichádza § 61 h písm. d) EP, podľa ktorého povinný ktorý je fyzickou osobou podal žiadosť o odklad exekúcie a vyhlasuje, že sa bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, žeby neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky. Ďalej uviedli, že do úvahy prichádza aj § 61 h písm. h) EP a teda odklad exekúcie z dôvodu, že po jej začatí bolo rozhodnuté o odklade vykonateľnosti exekučného titulu. Na záver uviedli, že povinná sa svojim návrhom snaží presvedčiť súdneho exekútora , že odklad vykonateľnosti exekučného titulu Najvyšším súdom SR ako dovolacím súdom je „hotová vec“ pričom oprávnení nemajú žiadnu vedomosť, že by takéto rozhodnutie malo byť vydané. Keďže teda dovolací súd neodložil vykonateľnosť exekučného titulu, ani tento dôvod odkladu exekúcie uplatniť nemožno. Oprávnení teda navrhujú, aby návrhu povinnej na odklad exekúcie a návrhu na zastavenie exekúcie ako návrhom bezdôvodným vyhovené nebolo a exekúcia pokračovala tak, aby nárok oprávnených bol vymožený.
6. Z predložených dokumentov od súdneho exekútora vyplýva, že návrh povinného bol podaný v 15 - dňovej zákonnej lehote (t.z. s odkladným účinkom).
7. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
10. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný účinok nemajú.
11. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
12. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
13. Podľa §444 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. Z. Civilný sporový poriadok, Dovolací súd môže na návrh odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa.
14. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal pričom súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu.
15. Ako to výslovne vyplýva z vyššie citovaného ustanovenia § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, povinný môže podať opätovne návrh na zastavenie exekúcie, pričom zákon limituje povinného v tom rozsahu, že povinný v poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Ako to z dikcie ust. § 61 ods. 4 Exekučného poriadku vyplýva, tieto návrhy povinného na zastavenie exekúcie odkladný účinok nemajú. Exekučný poriadok na základe uvedeného obmedzil povinného na podávanie opätovných návrhov na zastavenie exekúcie z tých istých dôvodov, a preto ak by ďalší v poradí návrh povinného na zastavenie exekúcie mal byť právne relevantný, musí v ňom povinný uviesť len tie skutočnosti, ktoré nastali po predchádzajúcom návrhu na zastavenie exekúcie, o ktorom súd už rozhodol, pričom sa musí jednať o skutočnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Jedinou výnimkou zákonného
obmedzenia podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, predstavujú tie skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
16. Exekučným titulom v tomto konaní je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu. Nakoľko uvedené rozhodnutie je spôsobilým exekučným titulom, exekučný súd je v tomto štádiu viazaný právoplatným a vykonateľným exekučným titulom a jeho výrokom. Návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Opravný prostriedok proti súdnemu rozhodnutiu je ako účinnú obranu povinného potrebné využiť v základnom konaní. Návrh na zastavenie je procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie, nie proti exekučnému titulu. Predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, pričom ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu.
16. Hlavným dôvodom (dôkazné bremeno je výlučne na povinnom) podania návrhu na zastavenie exekúcie povinným je podanie dovolania proti exekučnému titulu a návrh na odklad vykonateľnosti predmetného rozhodnutia. Exekučný súd však nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučných titulov, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátanie postupu orgánu) vydaných v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom týchto rozhodnutí je viazaný a musí z nich vychádzať, prípadné vady základného konania (aj vtedy, ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo 1940/2008). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia. Podanie dovolania nemá samo osebe žiaden vplyv na vykonateľnosť a právoplatnosť exekučného titulu. Samotné dovolanie nemá suspenzívny účinok a teda podanie dovolania nezakladá odklad vykonateľnosti ex offo. Táto skutočnosť nastáva len v prípade, že dovolací súd na návrh odloží vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ak sú tu dôvody osobitného zreteľa. Súd uvádza, že z platného právneho poriadku vyplýva, že do vykonateľnosti rozhodnutia pri jeho napadnutí mimoriadnym opravným prostriedkom môže byť primárne zasiahnuté len tými orgánmi, ktoré o uvedených prostriedkoch nápravy konajú a rozhodujú. V tomto prípade ide o najvyšší súd, ktorý má rozhodnúť o dovolaní a zároveň môže odložiť vykonateľnosť, čo povinný navrhol. Aj keby povinný predložil súdu právoplatné rozhodnutie o odklade vykonateľnosti rozhodnutia (exekučného titulu), súd by pri ďalšom postupe musel prihliadať aj na to, že odklad vykonateľnosti má len dočasný charakter. Z uvedeného to nie dôvod na zastavenie predmetnej exekúcie. Súd zdôrazňuje, že vo vzťahu k vykonateľnému exekučného titulu, pokiaľ ide o odklad jeho vykonateľnosti, je potrebné rozlišovať medzi právoplatným rozhodnutím súdu o odklade vykonateľnosti exekučného titulu a právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení exekučného titulu. Vykonateľný exekučný titulu je základným predpokladom exekúcie, ktorý musí byť daný počas celého exekučného konania. Právoplatné rozhodnutie súdu o odklade vykonateľnosti exekučného titulu je dôvodom odkladu exekúcie v zmysle § 61h ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, avšak nie je žiadnym z dôvodov na jej zastavenie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Dôvodom na zastavenie exekúcie je až prípadné právoplatné rozhodnutie súdu o zrušení exekučného titulu. V porovnaní s tým, je odklad exekúcie dočasným oddialením výkonu exekúcie, ktorý môže ale nemusí vyústiť do skončenia exekúcie. Legitímny a zákonný dôvod na vykonávanie exekúcie v prospech oprávneného proti povinnému, by odpadol v prípade zrušenia exekučného titulu.
17. Súd k žiadosti povinného na odklad exekúcie uvádza, že novelou Exekučného poriadku účinnou od 01.04.2017 je taktiež rozhodnutie o odklade exekúcie plne v kompetencii súdneho exekútora, ktorý povolí odklad exekúcie po splnení podmienok uvedených v ustanovení § 61h Exekučného poriadku. Povinný má do budúcna možnosť požiadať súdneho exekútora o odklad exekúcie zo sociálnych dôvodov v trvaní najviac tri mesiace, na dobu dlhšiu so súhlasom oprávneného, resp. podať žiadosť o oddlženie prostredníctvom Centra právnej pomoci. Ohľadom vykonaných listinných dôkazov súd konštatuje, že povinný nepreukázal skutočnosť, že v dôsledku ním vymáhaný nárok zanikol. Súd naviac povinnému uvádza, že na zastavenie exekúcie súdom sa aplikuje ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku.
18. S prihliadnutím na uvedené exekučný súd preskúmal exekučný titul z hľadiska formálnej a materiálnej vykonateľnosti a dospel k záveru, že exekučný titul, na ktorého podklade prebieha výkon exekúcie. Súd na záver uvádza: „ Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, preto postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka konania na spravodlivé súdne konanie (m. m. IV. ÚS 112/05, I. ÚS 117/05).“
18. Povinný návrhom na zastavenie exekúcie skutočnosti o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu a preto súd považoval návrh povinného na zastavenie exekúcie za nedôvodný a z uvedeného dôvodu ho v súlade s citovaným ustanovením § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku zamietol.
19. Na základe vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekučného konania, je súd toho názoru, že nakoľko exekučné konanie je zásadne konaním návrhovým a ako také je ovládané dispozičnou zásadou, je výlučne v dispozícii účastníkov, aký nárok si voči sebe v ňom uplatnia a aký nie. Súd tak nie je oprávnený a zároveň povinný (ex offo) rozhodovať o takom nároku účastníkov, ktorý nebol z ich strany v exekučnom konaní ani len uplatnený. Keďže žiaden z účastníkov nenavrhol, v rámci konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, aby súd rozhodoval (v zmysle § 199d ods. 1 a 2 Exekučného poriadku) o ďalších trovách exekúcie, súd o trovách konania vzniknutých účastníkom konania v súvislosti s podaným návrhom povinného na zastavenie exekúcie nerozhodoval.