Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 396/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. novembra

2009 predbežne prerokoval sťažnosť M. P., B., zastúpenej advokátkou JUDr. M. L., B., vo

veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

a rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 30. apríla

2008 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. P. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. augusta

2009 doručená sťažnosť M. P., B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie záležitosti v

primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a rozhodnutím Krajského súdu v

Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 30. apríla 2008.

Zo sťažnosti vyplýva, že žalobou podanou 24. mája 1996 pôvodne Obvodnému súdu

Bratislava I sa sťažovateľka domáhala od žalovaného vyporiadania podielového

spoluvlastníctva k nehnuteľnosti. Podľa tvrdení sťažovateľky okresný súd koná v jej veci

so zbytočnými a neodôvodnenými prieťahmi, čím sa predlžuje stav jej právnej neistoty

a odďaľuje sa právoplatné skončenie sporu.

V súvislosti s postupom okresného súdu sťažovateľka v sťažnosti okrem iného

uviedla:

„Sme toho názoru, že v prípade vedeného konania na zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva sa nejednalo o zložitosť veci. Ani však žiadna zložitosť veci

nemôže ospravedlniť viac ako 13-ročnú dĺžku konania. Toto obdobie súdneho konania

podľa nášho názoru nemožno hodnotiť ako efektívne vedenie súdneho procesu, obzvlášť na

skutočnosť, že stav konania sa po 13 rokoch dostal na samý začiatok.

Sme toho názoru, že v konaní nedošlo k zbytočným prieťahom správaním

navrhovateľa. Ani navrhovateľ, ani jeho právny zástupca neprispeli svojim konaním

k vzniku zbytočných prieťahov v konaní, naopak – v konaní boli aktívni a súčinnostní,

nariadených pojednávaní sa zúčastňovali, a neustále žiadali súd o pokračovanie v konaní

a o vytýčenie termínu pojednávania.

Podľa nášho názoru postup Okresného súdu Bratislava I bol neefektívny a neurobil

vhodné opatrenia na to, aby bola vec čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá (okrem

iného napr. opatrenie Okresného súdu v súvislosti so vznesenou námietkou odporcu

o údajnej zaujatosti Okresného súdu Bratislava I – žiadať vyjadrenie všetkých sudcov na

všetkých senátoch okresného súdu, že sa necítia byť zaujatí).“

Okrem toho sťažovateľka namietala, že jej základné právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote bolo porušené

aj podľa nej nesprávnym rozhodnutím krajského súdu sp. zn. z 30. apríla 2008,

pričom v tejto súvislosti uviedla: „Taktiež sme toho názoru, že Krajský súd v Bratislave

nepostupoval v súlade so zákonom, keď svojim uznesením č. k. -275 zo dňa

30. 04. 2008 rozhodol, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie. Máme za to, že cit. rozhodnutie súdu spočíva v nesprávnom právnom

posúdení veci(...)“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí jej sťažnosti

na ďalšie konanie rozhodol, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a rozhodnutím krajského súdu sp. zn. z 30. apríla 2008 bolo

porušené jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené

v a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v

ods. 1 dohovoru, aby jej priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume 33 000 €

a úhradu trov konania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre

jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom

orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej

možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po prijatí na ďalšie konanie (mutatis mutandis rozhodnutie sp. zn.

a v ňom citovaná ďalšia judikatúra).

Sťažovateľka namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní

o jej žalobe o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti vedenom pod

sp. zn. , ako aj rozhodnutím krajského súdu sp. zn. z 30. apríla

2008.

1. K namietanému postupu okresného súdu

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov(...)

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , ).

Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že

účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.

). Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov teda možno

porušiť iba v konaní, ktorého výsledkom môže byť rozhodnutie štátneho orgánu o právach

a povinnostiach jeho účastníkov, pretože len také rozhodnutie môže ukončiť stav právnej

neistoty osoby domáhajúcej sa rozhodnutia štátneho orgánu (, ).

Z obsahu na vec sa vzťahujúceho spisu okresného súdu ústavný súd zistil, že konanie

o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti vedené pod sp. zn.

bolo uznesením okresného súdu z 2. decembra 2008 prerušené (uznesenie

nadobudlo právoplatnosť 14. januára 2009). O prerušenie konania žiadali 15. februára 2008

dcéra a syn (ďalej len „žiadatelia“) žalovaného, ktorý medzičasom zomrel, takže žiadatelia

sú ako dedičia jeho právnymi nástupcami, a o prerušenie konania žiadali do skončenia

konania o žalobe, ktorú podal ich nevlastný brat, ktorý bol súčasne synom sťažovateľky

a žalovaného, pričom žalobou spochybňoval svoje vydedenie žalovaným (spor je vedený

pod sp. zn. ).

Podľa zistenia ústavného súdu je v čase jeho rozhodovania konanie vedené okresným

súdom pod sp. zn. stále prerušené.

Z dôvodu právoplatného prerušenia napadnutého konania pred okresným súdom

14. januára 2009, ak nedôjde k odpadnutiu prekážky prerušeného konania, nemôžu sa

v prerušovanom konaní vykonávať žiadne procesné úkony smerujúce k odstráneniu právnej

neistoty účastníkov, a tým k naplneniu účelu označeného základného práva, tak ako to už

bolo uvedené. Sťažovateľka netvrdila (odvolanie proti rozhodnutiu o prerušení konania

zrejme ani nepodala) a ani neuviedla žiadnu skutočnosť, z ktorej by vyplývalo, že v danej

veci neexistoval dôvod na prerušenie konania, resp. že prekážka prerušenia konania už

odpadla. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nečinnosť súdu v dôsledku existencie

zákonnej prekážky jeho postupu, tak ako to je v danom prípade, neposudzuje ako zbytočné

prieťahy v súdnom konaní (napr. , , ).

Pokiaľ sa prieťahy v čase pred uvedeným prerušením konania týkajú namietaného

porušenia základného práva podľa a práva podľa dohovoru,

ústavný súd tieto námietky na základe predmetnej sťažnosti preskúmavať nemohol, pretože

sťažovateľka svoju sťažnosť nepodala v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde.

Podľa uvedeného ustanovenia sťažnosť podľa

možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia

alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta

odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo o inom zásahu dozvedieť, pričom zákon

o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (napr.

).

Ústavný súd už rozhodol, že v kontexte citovaného ustanovenia zákona o ústavnom

súde porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie lehoty pre včasnosť podania

sťažnosti (, ). Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka

o namietaných skutočnostiach týkajúcich sa postupu okresného súdu v čase pred prerušením

napadnutého konania musela vedieť, pretože právna zástupkyňa sťažovateľky aj pred

prerušením napadnutého konania opakovane urgovala postup v konaní, napriek tomu táto

ústavná sťažnosť bola podaná po viac ako pol roku po právoplatnom prerušení konania

(14. januára 2009). Predmetnú sťažnosť podala sťažovateľka ústavnému súdu až 10. augusta

2009, t. j. v čase, keď už uplynula lehota ustanovená pre tento typ konania pred ústavným

súdom.

Sťažovateľka mala do prerušenia napadnutého konania k dispozícii prostriedky

individuálnej ochrany svojho základného práva pred ústavným súdom, ktoré však vo vzťahu

k tomuto základnému právu zaručenému v a právu zaručenému v

ods. 1 dohovoru nevyužila bez toho, že by jej v tom bránili vážne prekážky.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd o tejto časti sťažnosti podľa § 25 ods. 2

rozhodol tak, že ju zamietol ako zjavne neopodstatnenú a tiež ako

oneskorene podanú.

2. K namietanému rozhodnutiu krajského súdu

Sťažovateľka sťažnosťou pred ústavným súdom tiež namieta, že jej základné právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v a právo na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo porušené

aj rozhodnutím krajského súdu sp. zn. z 30. apríla 2008.

V súvislosti s námietkou sťažovateľky ústavný súd podotýka, že základné právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote sú procesného charakteru, a teda k ich porušeniu môže dôjsť iba postupom štátneho

orgánu, nie však jeho hmotnoprávnym rozhodnutím.

Zjavne neopodstatneným návrhom je aj návrh, ktorým sa namieta taký postup orgánu

verejnej moci, ktorým nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil

sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto

orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namieta, ako aj vtedy, ak v konaní pred

orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby

tento orgán porušoval označené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú

možnosť reálne nepripúšťajú (napr. , , ,

).

Uvedené závery boli podkladom pre rozhodnutie ústavného súdu, ktorý sťažnosť

v tejto časti (vo vzťahu ku krajskému súdu) už po jej predbežnom prerokovaní ako zjavne

neopodstatnenú odmietol podľa .

Ústavný súd okrem tohto konštatuje, že aj keby sťažovateľka namietala porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

, bolo by potrebné jej sťažnosť odmietnuť ako oneskorene podanú, pretože

z vyžiadaného súdneho spisu ústavný súd zistil, že konanie vedené pod sp. zn.

bolo právoplatne skončené 7. júla 2008. Od 7. júla 2008, keď bolo konanie krajského súdu

vedené pod sp. zn. právoplatne skončené, do 10. augusta 2009, keď bola

sťažnosť adresovaná ústavnému súdu podaná na poštovú prepravu (ústavnému súdu bola

doručená 13. augusta 2009), nepochybne uplynula dvojmesačná lehota podľa § 53 ods. 3

.

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. novembra 2009