Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 393/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. novembra

2009 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., vo veci namietaného porušenia

základných práv zaručených v a a

práv zaručených v čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn. , ako aj

vo veci namietaného porušenia práva zaručeného v čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v

súvislosti s vybavovaním podnetu na mimoriadne dovolanie v konaní vedenom pod sp. zn.

VI/2 Pz 660/08 a takto

rozhodol:

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. júna 2009

doručená sťažnosť MUDr. D. B., Bratislava (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal

porušenie základných práv zaručených v a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práv zaručených v čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Martin

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. , ako aj porušenie práva

zaručeného v čl. 13 dohovoru postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

(ďalej len „generálna prokuratúra“) v súvislosti s vybavovaním podnetu na mimoriadne

dovolanie v konaní vedenom pod sp. zn. VI/2 Pz 660/08.

Zo sťažnosti vyplýva, že konanie vedené pod sp. zn. sa malo začať na

základe žaloby sťažovateľa podanej 15. novembra 2006, pričom sťažovateľ v sťažnosti

uviedol, že zákonný sudca okresného súdu v tejto veci konanie úmyselne „zdržiava“,

v dôsledku čoho je toto konanie poznačené zbytočnými prieťahmi, a to aj napriek tomu, že

okresný súd podľa sťažovateľa ešte ani len nepristúpil k prerokovaniu merita veci, pretože

dosiaľ riešil iba otázku zaplatenia súdneho poplatku za žalobu. Sťažovateľ v sťažnosti

vyjadruje aj svoju nespokojnosť s rozhodnutím okresného súdu č. k. -105

z 25. júna 2008, ktorým bolo konanie vo veci vedenej pod sp. zn. zastavené pre

nezaplatenie súdneho poplatku, pričom toto rozhodnutie označuje sťažovateľ ako nezákonné

a domáha sa jeho zrušenia.

Okrem tohto sťažovateľ sťažnosťou podanou ústavnému súdu vyjadruje aj svoju

nespokojnosť s vybavovaním jeho podnetu na podanie mimoriadneho dovolania generálnou

prokuratúrou v konaní vedenom pod sp. zn. VI/2 Pz 660/08, ktorá jeho podnetu nevyhovela,

čím malo podľa sťažovateľa dôjsť k porušeniu jeho práva na účinný opravný prostriedok

podľa čl. 13 dohovoru.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti na

ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„(...) Okresný súd v Martine vo veci porušuje základné práva D. B.

garantované , a

medzinárodného dohovoru, čl. 14 – zákaz diskriminácie.

(...) Generálna prokuratúra SR porušuje základné práva D. B. garantované čl. 13 –

právo na účinný oprávny prostriedok, podanie mimoriadneho dovolania.

(...) Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Okresného súdu v Martine

-105 a prikazuje Okresnému súdu v Martine postúpiť vec Okresnému súdu

Bratislava II podľa platného zákona.

(...) Okresný súd v Martine je povinný zaplatiť satisfakciu D. B. vo výške 10.000 Eur

v lehote 15 dní od dňa doručenia Nálezu Ústavného súdu.

(...) Generálna prokuratúra SR je povinná zaplatiť D. B. satisfakciu vo výške 50.000

Eur (pre opakované delikty 50 x odmietla podobnú žiadosť o mimoriadne dovolanie) v

lehote 15 dní od dňa doručenia Nálezu Ústavného súdu.

(...) Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Bratislava II konať bez ďalších

prieťahov a bez obštrukcii a porušovania zákonov, pod hrozbou 100.000 Eur satisfakcie,

pokuty!!!!! Okresný súd Bratislava II nesmie zopakovať chybné úkony Okresného súdu

v Martine.

(...) Okresný súd v Martine je povinný zaplatiť trovy konania advokátovi

a sťažovateľovi v lehote 15 dní.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podstata námietok sťažovateľa proti namietanému postupu okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. spočíva v jeho tvrdení, že v tejto veci koná okresný súd

so zbytočnými a neodôvodnenými prieťahmi, čím malo byť porušené jeho základné právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v a právo

zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru (1.1), a tiež v jeho tvrdení, že v dôsledku nezákonnosti

uznesenia o zastavení konania č. k. -105 z 25. júna 2008 malo byť porušené jeho

základné právo na spravodlivé súdne konanie zaručené v a tiež mal byť

porušený zákaz diskriminácie podľa čl. 14 dohovoru (1.2). Súčasne je predmetom sťažnosti

aj tvrdenie sťažovateľa, že postupom generálnej prokuratúry, ktorá v konaní vedenom pod

sp. zn. VI/2 Pz 660/08 nevyhovela jeho podnetu na podanie mimoriadneho dovolania, bolo

porušené aj jeho právo na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru (1.3).

1.1 K namietanému postupu okresného súdu

Z vyžiadaného súdneho spisu ústavný súd zistil takýto priebeh a stav konania

vedeného okresným súdom pod sp. zn. :

Žalobou doručenou pôvodne Krajskému súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“)

15. novembra 2006 sa sťažovateľ proti žalovanej domáhal ochrany osobnosti z dôvodu, že

žalovaná ako zákonná sudkyňa Okresného súdu Žilina nekonala relevantne a bez prieťahov

vo veci sťažovateľa vedenej pod sp. zn. (spisu bola na krajskom súde pridelená

sp. zn. ). Krajský súd z dôvodu nepríslušnosti postúpil 28. novembra 2006 spis na

ďalšie konanie Okresnému súdu Žilina, ktorému bol spis doručený 18. decembra 2006 a bol

vedený pod sp. zn. . Následne 20. decembra 2006 sa sudcovia Okresného súdu

Žilina vyjadrili k otázke, či sa v danej veci cítia byť zaujatí (žalovaná bola ich kolegyňa,

pozn.), a z dôvodu, že všetci sudcovia Okresného súdu Žilina sa cítili byť v danej veci

zaujatí, bol spis 5. marca 2007 predložený krajskému súdu pre účely rozhodnutia o ich

možnom vylúčení z prerokovávania danej veci. Krajský súd uznesením sp. zn.

z 15. marca 2007 rozhodol o vylúčení sudcov Okresného súdu Žilina z prerokovávania

danej veci a vec prikázal na ďalšie konanie a rozhodnutie okresnému súdu. Spis bol

23. marca 2007 vrátený Okresnému súdu Žilina, ktorý ho 26. marca 2007 zaslal okresnému

súdu.

Spis bol okresnému súdu doručený 18. apríla 2007 a bola mu pridelená sp. zn.

7 C 98//07. Dňa 2. mája 2007 okresný súd dopytom žiadal Okresný súd Bratislava II, aby

oznámil, či už bolo ukončené konanie vo veci spôsobilosti na právne úkony sťažovateľa,

a 16. mája 2007 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby zaplatil súdny poplatok za žalobu.

Sťažovateľ 28. mája 2007 reagoval na výzvu okresného súdu s tým, že podľa neho má byť

zo zákona oslobodený od súdnych poplatkov. Dňa 31. mája 2007 okresný súd opakovane

zaslal dopyt Okresnému súdu Bratislava II, na ktorý mu bolo 15. júna 2007 oznámené, že

sťažovateľ nebol pozbavený ani obmedzený v spôsobilosti na právne úkony. Následne,

28. júna 2007 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby predložil vyplnené tlačivo o svojich

osobných, zárobkových a majetkových pomeroch, ktoré sťažovateľ predložil 23. júla 2007.

Okresný súd 15. novembra 2007 vyzval aj Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave

(ďalej len „úrad práce“), aby oznámil, či sťažovateľ poberá dávky v hmotnej núdzi, pričom

na túto výzvu úrad práce reagoval 3. decembra 2007.

Uznesením z 11. januára 2008 okresný súd nepriznal sťažovateľovi oslobodenie

od súdneho poplatku, proti čomu sa sťažovateľ odvolal 29. januára 2008, a preto bol spis

21. februára 2008 predložený krajskému súdu. Krajský súd uznesením sp. zn.

z 12. marca 2008 potvrdil uznesenie okresného súdu z 11. januára 2008 a 18. apríla 2008

bol spis vrátený okresnému súdu. Dňa 12. mája 2008 okresný súd opätovne vyzval

sťažovateľa, aby zaplatil súdny poplatok, pričom 27. mája 2008 sťažovateľ odpovedal na

výzvu okresného súdu s tým, že podal návrh na mimoriadne dovolanie proti rozhodnutiu

krajského súdu. Dňa 13. júna 2008 Okresná prokuratúra Martin žiadala zapožičať spis, ktorý

jej bol zapožičaný 17. júna 2008.

Uznesením z 25. júna 2008 okresný súd konanie zastavil, proti čomu sa sťažovateľ

10. júla 2008 odvolal a spis bol následne 30. júla 2008 predložený krajskému súdu na

rozhodnutie o odvolaní. Dňa 11. augusta 2008 a 18. septembra 2008 Krajská prokuratúra

v Žiline (ďalej len „krajská prokuratúra“) opakovane žiadala od krajského súdu zapožičať

spis okresného súdu, pričom 30. septembra 2008 do spisu okresného súdu nahliadol

prokurátor krajskej prokuratúry.

Dňa 2. októbra 2008 bol spis vrátený okresnému súdu z krajského súdu bez

rozhodnutia o odvolaní z dôvodu jeho predčasného predloženia, pretože okresný súd

opomenul rozhodnúť o žiadosti sťažovateľa na ustanovenie právneho zástupcu z radov

advokátov. Uznesením zo 14. októbra 2008 okresný súd zamietol žiadosť sťažovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu, proti čomu sa 5. novembra 2008 sťažovateľ odvolal

a 26. novembra 2008 bol spis opätovne predložený krajskému súdu. Krajský súd uznesením

sp. zn. z 30. marca 2009 zrušil uznesenie okresného súdu o zastavení konania

z 25. júna 2008 z dôvodu nedostatkov výzvy, ktorou okresný súd vyzýval sťažovateľa na

zaplatenie súdneho poplatku, a súčasne uznesením sp. zn. z tohto istého dňa

potvrdil uznesenie okresného súdu zo 14. októbra 2008. Po odvolacom konaní bol spis

vrátený okresnému súdu 19. mája 2009.

Podaním 24. mája 2009 sťažovateľ namietal nepríslušnosť okresného súdu a súčasne

žiadal, aby mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov. Dňa 28. mája 2009

okresný súd opätovne vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku a 14. júla 2009

dal okresný súd sťažovateľovi na vedomie, že na jeho námietku týkajúcu sa nepríslušnosti

súdu nebude prihliadať, pretože ju sťažovateľ neuplatnil pri prvom procesnom úkone,

a súčasne okresný súd uznesením opätovne zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho

poplatku, proti čomu sa 28. júla 2009 sťažovateľ odvolal. Okresný súd predložil spis

na odvolacie konanie krajskému súdu 24. septembra 2009, ktorý vo veci koná pod sp. zn.

a do rozhodnutia ústavného súdu toto odvolacie konanie nebolo ukončené.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie

veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(, , , ).

Podľa judikatúry ústavného súdu dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej

zjavnú neopodstatnenosť je aj nezistenie žiadnej možnosti porušenia označeného

základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie

konanie (, , , ).

Preskúmaním účelnosti a časovej postupnosti procesných úkonov okresného súdu

vo veci vedenej pod sp. zn. ústavný súd v tomto skúmanom postupe okresného

súdu nezistil žiadne obdobia nečinnosti, ktoré by bolo možné vyhodnotiť ako zbytočné

prieťahy v zmysle sťažovateľom namietaného porušenia a

dohovoru.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa už po jej predbežnom

prerokovaní v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

1.2 K namietanému uzneseniu okresného súdu

Pokiaľ sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na spravodlivé súdne

konanie podľa a porušenie princípu zákazu diskriminácie podľa

dohovoru uznesením okresného súdu č. k. -105 z 25. júna 2008, ktorým bolo

zastavené konanie vo veci žaloby pre nezaplatenie súdneho poplatku, ústavný súd

konštatuje, že vzhľadom na princíp subsidiarity [„ak(...) nerozhoduje iný súd“], ktorý

vyplýva z citovaného , môže ústavný súd poskytnúť ochranu

konkrétnemu právu alebo slobode, porušenie ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich

ochrany fyzická osoba alebo právnická osoba nemôže domôcť v žiadnom inom konaní pred

súdnymi orgánmi Slovenskej republiky.

Inými slovami, pokiaľ je o ochrane sťažovateľom označeného práva alebo slobody

oprávnený konať alebo rozhodovať iný všeobecný súd, ústavný súd jeho sťažnosť už po

predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.

Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zisťoval, či ochranu toho

práva, porušenie ktorého sťažovateľ namieta, t. j. práva na spravodlivý súdny proces,

k porušeniu ktorého malo dôjsť podľa sťažovateľa nezákonným uznesením okresného súdu

č. k. -105 z 25. júna 2008, neposkytuje iný všeobecný súd na základe

sťažovateľovi dostupných opravných prostriedkov predstavujúcich účinné právne

prostriedky nápravy namietaného porušenia jeho práva.

Podľa názoru ústavného súdu sťažovateľ mal možnosť domáhať sa preskúmania

uznesenia okresného súdu č. k. -105 z 25. júna 2008 využitím riadneho opravného

prostriedku, a to odvolania, ktoré sťažovateľ napokon (ako to vyplýva z prehľadu

procesných úkonov) aj účinne využil. Na základe sťažovateľom podaného odvolania

(10. júla 2008) sa krajský súd v rozsahu svojho preskúmavacieho oprávnenia odvolacieho

súdu musel v podstate vyrovnať s rovnakými skutkovými a právnymi argumentmi, ako

sťažovateľ uvádza v konaní pred ústavným súdom, pričom napokon krajský súd napádané

uznesenie okresného súdu aj zrušil, a to uznesením sp. zn. z 30. marca 2009,

a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd opätovne vo veci rozhodol uznesením

zo 14. júla 2009, ktoré však sťažovateľ sťažnosťou nenapáda a ktoré z dôvodu odvolania

sťažovateľa bude opätovne podliehať preskúmavacej právomoci krajského súdu.

Vychádzajúc z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu ochrany

ústavnosti ( ), ktorý nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou

vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (, ), ústavný

súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti (vo vzťahu k uzneseniu okresného súdu č. k.

-105 z 25. júna 2008) už po jej predbežnom prerokovaní odmietol pre nedostatok

svojej právomoci na jej prerokovanie ( ).

1.3 K namietanému postupu generálnej prokuratúry

Sťažovateľ v sťažnosti namieta aj porušenie svojho práva na účinný prostriedok

nápravy zaručeného v čl. 13 dohovoru z dôvodu, že generálna prokuratúra v konaní

vedenom pod sp. zn. VI/2 Pz 660/08 nevyhovela jeho podnetu na podanie mimoriadneho

dovolania proti uzneseniu krajského súdu sp. zn. z 12. marca 2008, ktorým bolo

potvrdené rozhodnutie okresného súdu sp. zn. z 11. januára 2008, ktorým

sťažovateľovi nebolo priznané oslobodenie od súdneho poplatku.

Z príloh sťažnosti predložených samotným sťažovateľom vyplýva, že sťažovateľ bol

o výsledku vybavenia jeho podnetu na podanie mimoriadneho dovolania oboznámený

listom generálnej prokuratúry č. k. VI/2 Pz 660/08-5 z 19. novembra 2008, ktorý mu bol

doručený 27. novembra 2008.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2

). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej

lehoty nemožno zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože kogentné ustanovenie § 53 ods. 3

to nedovoľuje.

Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor,

že sťažnosť podľa nemožno považovať za časovo neobmedzený

právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (, ,

, , ).

Sťažovateľ sťažnosťou pred ústavným súdom napáda postup generálnej prokuratúry

v konaní vedenom pod sp. zn. VI/2 Pz 660/08, ktorý bol ukončený odložením jeho podnetu

na podanie mimoriadneho dovolania, o čom bol sťažovateľ upovedomený listom generálnej

prokuratúry z 19. novembra 2008, o ktorom sa mohol sťažovateľ najskôr dozvedieť

27. novembra 2008, keď mu bol tento list generálnej prokuratúry doručený.

Od 27. novembra 2008, keď sa sťažovateľ mohol najskôr dozvedieť o prípadnom

zásahu do jeho práv, do 20. júna 2009, keď sťažovateľ podal sťažnosť adresovanú

ústavnému súdu na poštovú prepravu (ústavnému súdu bola doručená 24. júna 2009),

nepochybne uplynula dvojmesačná lehota podľa .

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa aj v tejto časti už po jej

predbežnom prerokovaní odmietol ako podanú oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde).

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení

napadnutého uznesenia okresného súdu, ako aj priznanie finančného zadosťučinenia

a úhrady trov konania je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobôd sťažovateľa

( prvá veta ), ústavný súd o tejto časti sťažnosti nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. novembra 2009