Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 414/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. decembra

2009 predbežne prerokoval sťažnosť E. P., K., zastúpenej advokátkou JUDr. M. K., K.,

vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.

v období po vydaní nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 1. apríla 2008 a takto

rozhodol:

Sťažnosť E. P. o d m i e t a z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 29. októbra

2009 faxom a 3. novembra 2009 poštou doručené podanie E. P., K. (ďalej len

„sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. M. K., K. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že

sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

o návrhu na vypratanie nehnuteľnosti v období po vydaní nálezu ústavného súdu sp. zn.

z 1. apríla 2008.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, že 27. novembra 2001 podala na okresnom

súde návrh (žalobu) na vypratanie nehnuteľnosti, ktorá bola v jej podielovom

spoluvlastníctve:

„... Žalovaní vo svojom vyjadrení podmieňovali vypratanie nehnuteľnosti

poskytnutím bytovej náhrady v zmysle analogie legis (aplikácia ustanovenia § 713 ods. 1

v zmysle ust. ) a s odkazom na .

Na základe uvedeného okresný súd viedol celé dokazovanie v intenciách

predmetného vyjadrenia žalovaných. V rámci výsluchov účastníkov konania zisťoval bytové

a majetkové pomery žalovaných, vzťahy medzi účastníkmi konania a ich súlad s dobrými

mravmi.

V tejto súvislosti ústavný súd zistil v postupe okresného súdu viacero období

nečinnosti, keď tento nekonal bez toho, aby mu v tom bránila existencia zákonnej prekážky.

V náleze ústavný súd presne špecifikuje obdobia bezdôvodnej nečinnosti okresného súdu,

a to až do 1. 2. 2008, keď okresný súd uskutočnil neúčelné pojednávanie, na ktoré sme

s matkou neboli predvolané.

...Na základe vyššie uvedeného bolo Okresnému súdu Košice I. v konaní

prikázané konať bez zbytočných prieťahov.“

Sťažovateľka ďalej k obdobiu po vydaní nálezu ústavného súdu sp. zn.

z 1. apríla 2008 uviedla:

„Pojednávanie vytýčené... následne na 7. 5. 2008 boli nemeritórne, keďže sa ich

nezúčastnili žalovaní, hoci odvolací súd v zrušujúcom uznesení zo dňa 30. 3. 2007 uložil

súdu I. stupňa, podrobne vypočuť žalovaných v I. a III. rade.

Termín pojednávania určený na deň 13. 6. 2008 bol upovedomením o odročení

pojednávania zo dňa 20. 5. 2008, odročený na deň 27. 6. 2008, keď zákonný sudca

okresného súdu, mohol konečne vypočuť odporcov. ...

Dňa 27. 6. 2008 som spolu s matkou, zobrala žalobu z novembra 2001 o vypratanie

nehnuteľnosti späť, a to z dôvodu, že oproti času, kedy súd I. stupňa rozhodol vo veci,

a žaloba o vypratanie nehnuteľnosti bola dôvodná, sa zmenil skutkový stav tak, že žalovaný

v III. rade si vyriešil svoju bytovú otázku a žalovaný v I. rade, môj bývalý manžel, vypratal

aj priestory rodinného domu, ktoré bol oprávnený užívať na základe predbežného

opatrenia, uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 30. 7. 2004,

a tým mu zaniklo právo bývania v mojom rodinnom dome.

Vo veci Okresný súd Košice I rozhodol uznesením sp. zn. zo dňa 2. 7.

2008, tak že konanie o žalobe o vypratanie nehnuteľnosti zastavil a rozhodol, že žiaden

z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. ...

Zo zdôvodnenia uznesenia vyplýva, že o trovách konania súd rozhodol tak, že ich

náhradu účastníkom nepriznal z dôvodu, že som to bola ja, kto donútil žalovaných v roku

2004 opustiť rodinný dom, čo sa nezakladá na pravde a vyplýva to aj z dokazovania. Na

základe uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 30. 7. 2004 to

boli práve žalovaní v I. a III. rade, ktorí mi mali umožniť užívať miestnosti na vyvýšenom

prízemí môjho rodinného domu, v čom mi dovtedy bránili. Súdom bolo rozhodnuté, že

v užívaní odporcov budú konkrétne priestory nachádzajúce sa v suteréne rodinného domu.

Dokonca, keď bola realizovaná v roku 2005 komplexná bezbariérová rekonštrukcia môjho

rodinného domu žalovaný v I. rade, ktorý sa domáha zabezpečenia náhradného bytu, bránil

robotníkom v prístupe do suterénu nehnuteľnosti, kde teda nemohla byť táto rekonštrukcia

vykonaná. ...

Vo veci som teda podala, čo do výroku o náhrade trov konania podala odvolanie,

ktoré pripájam. ...

Keďže sa domnievam, že napriek existujúcemu a záväznému nálezu ústavného súdu,

naďalej je postupom okresného súdu Košice I. v konaní sp. zn. , porušované

moje základné právo... podala som opakovane sťažnosť v zmysle zákona č. 757/04 Z. z.,

ktorú som adresovala predsedovi Okresného súdu Košice I. ...

Na moju sťažnosť na postup okresného súdu reagoval predseda... listom zo dňa 22.

8. 2008, kde uvádza, že moja sťažnosť... je nedôvodná. ...

Dňa 29. 9. 2008 bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní žalovaného v I. rade

Krajskému súdu v Košiciach.

Po celých šiestich mesiacoch od predloženia veci na KS v Košiciach, tento uznesením

zo dňa 28. 4. 2009 sp. zn. potvrdil, bez nariadenia pojednávania, rozhodnutie

o zastavení konania, čo do vypratania nehnuteľnosti, avšak zrušil uznesenie o zastavení

konania, čo do rozhodnutia o bytovej náhrade a vo výroku o trovách konania a v rozsahu

zrušenia vec vrátil súdu I. stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. ...

Súd I. stupňa vytýčil termín pojednávania na deň 30. 10. 2009, kde sa zrejme mieni

riadiť týmto nezákonným právnym názorom odvolacieho súdu, takže nie je nádej, že by stav

právnej neistoty, v ktorom sa nachádzam, bol v dohľadnej dobe odstránený a môjmu

základnému právu by sa konečne dostalo efektívnej právnej ochrany a konanie by sa

právoplatne skončilo.

Je potrebné zdôrazniť, že od 1. 4. 2008, teda už 19 mesiacov, okresný súd koná

s vedomím, že svojím predchádzajúcim postupom porušil moje základné právo...

Prístup okresného súdu ku Nálezu ústavného súdu zo dňa 1. 4. 2008 a ku

odstraňovaniu príčin vedúcich ku záverom o porušovaní mojich základných práv, ako

účastníčky konania pred všeobecnými súdmi, ohrozuje moju dôveru ku princípu právneho

štátu.“

Na základe uvedeného skutkového stavu sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po

predbežnom prerokovaní prijal jej sťažnosť na ďalšie konanie a rozhodol týmto nálezom:

„Základné právo sťažovateľky E. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v SR a základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci

v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 vety prvej Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I. v konaní vedenom pod sp. zn. 10

C 1158/01 od 1. 4. 2008, keď bol vydaný Nález Ústavného súdu SR sp. zn.

porušené bolo.

E. P. priznáva ústavný súd primerané finančné zadosťučinenie v sume 3.320,- Eur,

ktoré je Okresný súd Košice I. povinný vyplatiť E. P. do dvoch mesiacov odo dňa doručenia

tohto Nálezu.

Okresný súd Košice I. je povinný uhradiť E. P. trovy konania vo výške 245,70,- Eur

do 15 dní od doručenia tohto nálezu na účet jej advokátky JUDr. M. K. vedený v S., a. s.

pobočka K...“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2

.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej

neopodstatnenosti návrhu hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo

dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok príčinnej súvislosti medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným

právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnený návrh možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní

ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (,

, ).

Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah

v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa , resp. práva podľa

dohovoru (, , ). V prípade, keď ústavný súd zistil, že

postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo

možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle , resp.

dohovoru, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v týchto článkoch (napr.

, ), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. ), alebo ho

odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. , , ).

Ústavný súd vo vzťahu k sťažnosti sťažovateľky, ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. v období od 1. apríla 2008,

vzal do úvahy tieto skutočnosti:

Ústavný súd konštatoval, že okresný súd v namietanom období po vydaní nálezu

ústavného súdu sp. zn. nebol nečinný, resp. ďalej konal vo veci a nariaďoval

pojednávania (7. máj 2008, 13. jún 2008, 27. jún 2008); okresný súd potom rozhodol

uznesením z 2. júla 2008 o zastavení konania na návrh sťažovateľky a rozhodol o trovách

konania – ako to napokon vyplynulo aj zo skutočností uvedených v sťažnosti sťažovateľky

– z čoho vyplynulo, že v namietanom období nedošlo v označenom konaní k žiadnym

neopodstatneným, resp. zbytočným prieťahom (odvolacie konanie na Krajskom súde

v Košiciach v trvaní 6 mesiacov nemožno pripísať na vrub okresnému súdu). Po rozhodnutí

odvolacieho súdu z 28. apríla 2009 okresný súd nariadil pojednávanie na 30. október 2009.

Ústavný súd zistil, že pojednávanie sa uskutočnilo v uvedenom termíne a okresný súd na

ňom vydal rozsudok v prerokúvanej veci, ktorý sudca vyhotovuje v určenej predĺženej

lehote.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol o odmietnutí sťažnosti sťažovateľky pre

jej zjavnú neopodstatnenosť podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10 . decembra 2009