Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 408/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. decembra

2009 predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. I. L., L., zastúpeného advokátkou Mgr. M. L., B.,

vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl.

48 ods. 2 a , a Listiny

základných práv a slobôd a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd v spojení s , a Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Er

71/2007 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Mgr. I. L. o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. novembra

2009 doručená sťažnosť Mgr. I. L., L. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou

Mgr. M. L., B., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46

ods. 1 a (ďalej len „“) a ,

ods. 1 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práv podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dodatkový protokol“) v spojení s , a

postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je podielovým

spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. 6669 a č. 6803, ktoré sa

nachádzajú v katastrálnom území obce B., okres B. v podiele 1/2 (ďalej len

„nehnuteľnosti“). Sťažovateľ si v súlade s § 166 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„Exekučný poriadok“) ako podielový spoluvlastník týchto nehnuteľností uplatnil u súdneho

exekútora 5. februára 2008 predkupné právo k druhej polovici spoluvlastníckeho podielu na

nehnuteľnostiach, ktorý mal byť v exekučnej veci oprávneného JUDr. M. B. (ďalej len

„oprávnený“) proti povinnej PhDr. E. H. (ďalej len „povinná“) na vymoženie pohľadávky

5 694 000 Sk a prísl. vedenej na okresnom súde pod sp. zn. predmetom

dražby; dražba sa mala uskutočniť 8. februára 2008. Zároveň sťažovateľ 5. februára 2008

zložil na účet súdneho exekútora sumu zodpovedajúcu výške podielu, ktorý sa mal dražiť,

teda sumu 3 200 000 Sk. Podaním z 12. septembra 2008 sťažovateľ okresnému súdu

oznámil, že vstupuje do exekučného konania vedeného pod sp. zn. ako

vedľajší účastník.

Sťažovateľ poukazuje na to, že napriek tomu, že v zmysle ustálenej judikatúry

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uplatnením predkupného práva a zaplatením určenej

sumy na účet súdneho exekútora v súlade s § 166 ods. 2 Exekučného poriadku na neho

ex lege prešlo vlastnícke právo k podielu na nehnuteľnostiach, ktorý sa mal vydražiť,

nemôže v dôsledku nečinnosti okresného súdu, ktorý do dňa podania sťažnosti ústavnému

súdu nerozhodol o schválení nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam

sťažovateľom v zmysle § 166 ods. 3 Exekučného poriadku, „vykonávať vlastnícke

oprávnenia k týmto nehnuteľnostiam, čím contra legem zasahuje do legitímneho očakávania

sťažovateľa, že bezodkladne po zložení určenej sumy na účet súdneho exekútora bude môcť

k predmetným nehnuteľnostiam vykonávať svoje vlastnícke práva“.

Sťažovateľ podal predsedníčke okresného súdu dve sťažnosti na prieťahy v konaní

(sťažnosť zo 16. septembra 2008 a sťažnosť z 27. júla 2009). Predsedníčka okresného súdu

reagovala na sťažnosti prípismi sp. zn. Spr. 2268/08 z 29. septembra 2008 a sp. zn.

Spr. 2162/09 z 24. augusta 2009, pričom obe sťažnosti vyhodnotila ako nedôvodné.

Podaním z 21. augusta 2009 požiadal súdny exekútor okresný súd o schválenie

nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu v prospech sťažovateľa. Okresný súd o žiadosti

súdneho exekútora dosiaľ nerozhodol.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

«Základné právo sťažovateľa vlastniť majetok podľa článku 20 ods. 1

Slovenskej republiky a článku 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, právo pokojne

užívať svoj majetok podľa článku 1 Dodatkového protokolu k Európskemu dohovoru

o ochrane ľudských správ a základných slobôd, základné právo na súdnu a inú právnu

ochranu podľa článku 46 ods. 1 a článku 36 ods. 1 Listiny

základných práv a slobôd, základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a Listiny základných práv

a slobôd, právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Európskeho

dohovoru o ochrane ľudských správ a základných slobôd, v spojení s článkom 1 ods. 1,

článkom 2 ods. 2 a článkom 152 ods. 4 postupom Okresného

súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. prikazuje

konať bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 15 000 € (slovom:

„pätnásťtisíc euro“), ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť sťažovateľovi do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Bratislava I je povinný sťažovateľovi zaplatiť náhradu trov právneho

zastúpenia na účet jeho právnej zástupkyne Mgr. M. L., B., vedený v... do 15 dní od

právoplatnosti tohto nálezu.»

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom

predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,

uznesenie sa nemusí odôvodniť.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by

mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ,

).

Predmetom konania pred ústavným súdom je nárok sťažovateľa na ochranu pred

postupom okresného súdu vo veci sp. zn. , ktorým boli podľa neho spôsobené

zbytočné prieťahy, v dôsledku ktorých nemôže sťažovateľ vykonávať svoje vlastnícke

oprávnenia.

1. K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a listiny a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

Zo zistení ústavného súdu vyplynulo, že povinná doručila 16. januára 2008

okresnému súdu návrh na povolenie odkladu exekúcie vedenej okresným súdom pod sp. zn.

. Okresný súd uznesením sp. zn. zo 6. augusta 2008 nevyhovel

návrhu povinnej a odklad exekúcie nepovolil. Povinná podala proti uzneseniu okresného

súdu odvolanie. Následne uznesením sp. zn. z 12. augusta 2008 okresný súd

v zmysle § 56 ods. 2 Exekučného poriadku bez návrhu povolil odklad exekúcie v časti

predaja nehnuteľností, voči ktorým si predkupné právo uplatnil sťažovateľ, na dobu do

zániku predbežného opatrenia okresného súdu č. k. -38 z 19. februára 2007,

keďže možno očakávať, že exekúcia bude zastavená.

Oprávnený aj povinná podali proti uzneseniu okresného súdu odvolanie. Krajský súd

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) uznesením č. k. -602 z 30. apríla

2009 rozhodol o odvolaniach proti obom uzneseniam okresného súdu, ktoré sa týkali

odkladu exekúcie. Odvolanie povinnej proti uzneseniu okresného súdu sp. zn.

zo 6. augusta 2008 krajský súd podľa

odmietol. Pokiaľ ide o odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu sp. zn.

z 12. augusta 2008, ktorým bol povolený odklad exekúcie, toto krajský súd zrušil a vec

vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Uznesenie krajského súdu č. k.

602 z 30. apríla 2009 nadobudlo právoplatnosť 12. júna 2009.

Podaním z 21. augusta 2009 požiadal súdny exekútor okresný súd o schválenie

nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu v prospech sťažovateľa. Súdny exekútor v žiadosti

z 21. augusta 2009 okrem iného uviedol, že keďže okresný súd ako súd exekučný do

termínu dražby, teda do 8. februára 2008, nerozhodol o návrhu povinnej na odklad

exekúcie, nemohol súdny exekútor s poukazom na ustanovenie § 56 ods. 5 Exekučného

poriadku požiadať exekučný súd o schválenie nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu.

Okresný súd o žiadosti súdneho exekútora z 21. augusta 2009 dosiaľ nerozhodol.

Podľa § 56 ods. 5 Exekučného poriadku do rozhodnutia súdu o odklade exekúcie

môže exekútor vykonávať len úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku povinného.

Z citovaného ustanovenia § 56 ods. 5 Exekučného poriadku vyplýva, že súdny exekútor

nemohol do rozhodnutia okresného súdu o odklade exekúcie žiadať okresný súd

o schválenie nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu v prospech sťažovateľa. Ak by aj

súdny exekútor takúto žiadosť podal, okresný súd by nebol oprávnený o nej rozhodnúť prv,

než bude rozhodnuté o odklade exekúcie.

Vzhľadom na už uvedené považoval ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti za potrebné preskúmať, či v období od podania návrhu povinnej na povolenie

odkladu exekúcie 16. januára 2008 do rozhodnutia okresného súdu o tomto návrhu

uznesením sp. zn. zo 6. augusta 2008, ktorým okresný súd nevyhovel návrhu

povinnej a odklad exekúcie nepovolil, mohlo dôjsť k porušeniu základného práva

sťažovateľa podľa a listiny a práva podľa

dohovoru.

Ústavný súd v tejto súvislosti zistil, že okresný súd uznesením č. k. -249

z 12. decembra 2007 zamietol žiadosť povinnej o prerušenie exekučného konania. Proti

tomuto uzneseniu podala povinná odvolanie. V dôsledku odvolania povinnej bol spis

12. februára 2008 predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní. Krajský súd

rozhodol o odvolaní povinnej uznesením č. k. -407 z 30. mája 2008 tak, že

napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Spis bol

okresnému súdu vrátený 26. júna 2008.

Z uvedených zistení ústavného súdu vyplýva, že spis sa v dôsledku odvolania

povinnej nachádzal od 12. februára 2008 do 26. júna 2008 na krajskom súde. Okresný súd

mohol teda rozhodnúť o návrhu povinnej na odklad exekúcie zo 16. januára 2008 až po

rozhodnutí krajského súdu o odvolaní povinnej proti uzneseniu okresného súdu

z 12. decembra 2007 a po vrátení spisu krajským súdom 26. júna 2008. Okresný súd

rozhodol o návrhu povinnej na odklad exekúcie zo 16. januára 2008 uznesením sp. zn.

zo 6. augusta 2008, teda po 1 mesiaci a 11 dňoch od vrátenia spisu krajským

súdom.

Následne uznesením sp. zn. z 12. augusta 2008 okresný súd v zmysle

§ 56 ods. 2 Exekučného poriadku bez návrhu povolil odklad exekúcie v časti predaja

nehnuteľností, voči ktorým si predkupné právo uplatnil sťažovateľ, na dobu do zániku

predbežného opatrenia okresného súdu č. k. -38 z 19. februára 2007, keďže

možno očakávať, že exekúcia bude zastavená. Je síce pravdou, že krajský súd uznesením

č. k. -602 z 30. apríla 2009 rozhodol o odvolaniach proti obom

uzneseniam okresného súdu, avšak pokiaľ ide o uznesenie okresného súdu sp. zn.

z 12. augusta 2008, ktorým bol povolený odklad exekúcie, toto krajský súd

zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie z dôvodu, že vo veci nerozhodoval

zákonný sudca. Krajský súd zároveň prikázal okresnému súdu, aby vo veci rozhodol

zákonný sudca podľa platného rozvrhu práce. Uznesenie krajského súdu

č. k. -602 z 30. apríla 2009 nadobudlo právoplatnosť 12. júna 2009. Zo

zistení ústavného súdu vyplynulo, že okresný súd po zrušení a vrátení veci krajským súdom

dosiaľ o odklade exekúcie nerozhodol. Spis bol okresnému súdu vrátený 14. mája 2009.

Situácia vyplývajúca z ustanovenia § 56 ods. 5 Exekučného poriadku preto naďalej

pretrváva a súdny exekútor môže do rozhodnutia exekučného súdu o odklade exekúcie

vykonávať len zabezpečovacie úkony.

Na účely rozhodnutia okresného súdu o odklade exekúcie po zrušení a vrátení veci na

ďalšie konanie bolo najprv potrebné v zmysle zrušujúceho uznesenia krajského súdu

z 30. apríla 2009 vyriešiť otázku zákonného sudcu. Z prehľadu úkonov vykonaných vo veci,

ktorý je súčasťou prípisu predsedníčky okresného súdu sp. zn. Spr. 2162/09 z 24. augusta

2009, vyplýva, že predmetná exekučná vec bola pridelená 30. júna 2009 zákonnému

sudcovi JUDr. M. B., ktorý v tejto súvislosti oznámil skutočnosti zakladajúce dôvod na jeho

vylúčenie z rozhodovania vo veci. Opatrením č. 26 z 29. júla 2009 bol predmetný spis

pridelený zákonnej sudkyni JUDr. G. B., ktorá sa však tiež cítila byť vo veci zaujatá. Dňa 3.

augusta 2009 bol spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie o zaujatosti tejto sudkyne.

Krajský súd vrátil spis 12. augusta 2009 okresnému súdu so záväzným pokynom. Spis bol

následne pridelený 24. augusta 2009 zákonnej sudkyni JUDr. H. H. Zákonná sudkyňa

dosiaľ, teda po takmer 3 mesiacoch od pridelenia veci, o odklade exekúcie nerozhodla. Až

po rozhodnutí o odklade exekúcie bude môcť súdny exekútor účinne požiadať exekučný súd

o schválenie nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu v prospech sťažovateľa.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že v prípade, keď ústavný súd zistí, že

charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačuje takými prieťahmi, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle , nevyslovuje porušenie

základného práva zaručeného týmto článkom (napr. ), prípadne návrhu

nevyhovie (napr. ), alebo ho odmietne ako zjavne neopodstatnený (napr.

, , ).

Ústavný súd na základe svojich zistení zastáva názor, že okresný súd vo veci vedenej

pod sp. zn. postupoval, pokiaľ ide o nárok sťažovateľa na schválenie

nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu, v zásade plynulo. Krátkodobé obdobia nečinnosti

v doterajšom priebehu napadnutého konania ústavný súd nepovažuje za tak významné, aby

ich bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle (resp.

čl. 38 ods. 2 listiny alebo čl. 6 ods. 1 dohovoru).

Uvedené skutočnosti viedli ústavný súd k tomu, že po predbežnom prerokovaní tejto

časti sťažnosti rozhodol o jej odmietnutí podľa

z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

2. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1

a a listiny a práva podľa dodatkového protokolu

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ odvodzuje ústavne neakceptovateľný

zásah do jeho vlastníckych práv chránených , listiny a

dodatkového protokolu, ako aj do jeho základného práva na súdnu ochranu garantovaného

a listiny od ním tvrdenej nečinnosti okresného súdu

v označenom konaní, t. j. v priamej príčinnej súvislosti s porušením jeho základného práva

podľa a listiny, resp. práva podľa dohovoru.

Keďže ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v časti namietajúcej porušenie jeho

základného práva podľa a listiny, resp. práva podľa

ods. 1 dohovoru odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti, bolo potrebné pri

predbežnom prerokovaní, vzhľadom na argumenty ním uvádzané, sťažnosť odmietnuť

z toho istého dôvodu podľa aj v časti, ktorou namietal

porušenie svojich základných práv podľa a a

a čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími nárokmi

sťažovateľa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. decembra 2009