Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 408/09
PDF · 192.46 KB
No categories available
IV. ÚS 408/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. decembra
2009 predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. I. L., L., zastúpeného advokátkou Mgr. M. L., B.,
vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl.
48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 11 ods. 1, čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 Listiny
základných práv a slobôd a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Er
71/2007 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Mgr. I. L. o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. novembra
2009 doručená sťažnosť Mgr. I. L., L. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou
Mgr. M. L., B., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46
ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 11 ods. 1, čl. 36
ods. 1 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práv podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „dodatkový protokol“) v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy
postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Er 71/2007.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je podielovým
spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. 6669 a č. 6803, ktoré sa
nachádzajú v katastrálnom území obce B., okres B. v podiele 1/2 (ďalej len
„nehnuteľnosti“). Sťažovateľ si v súlade s § 166 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Exekučný poriadok“) ako podielový spoluvlastník týchto nehnuteľností uplatnil u súdneho
exekútora 5. februára 2008 predkupné právo k druhej polovici spoluvlastníckeho podielu na
nehnuteľnostiach, ktorý mal byť v exekučnej veci oprávneného JUDr. M. B. (ďalej len
„oprávnený“) proti povinnej PhDr. E. H. (ďalej len „povinná“) na vymoženie pohľadávky
5 694 000 Sk a prísl. vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 1 Er 71/2007 predmetom
dražby; dražba sa mala uskutočniť 8. februára 2008. Zároveň sťažovateľ 5. februára 2008
zložil na účet súdneho exekútora sumu zodpovedajúcu výške podielu, ktorý sa mal dražiť,
teda sumu 3 200 000 Sk. Podaním z 12. septembra 2008 sťažovateľ okresnému súdu
oznámil, že vstupuje do exekučného konania vedeného pod sp. zn. 1 Er 71/2007 ako
vedľajší účastník.
Sťažovateľ poukazuje na to, že napriek tomu, že v zmysle ustálenej judikatúry
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uplatnením predkupného práva a zaplatením určenej
sumy na účet súdneho exekútora v súlade s § 166 ods. 2 Exekučného poriadku na neho
ex lege prešlo vlastnícke právo k podielu na nehnuteľnostiach, ktorý sa mal vydražiť,
nemôže v dôsledku nečinnosti okresného súdu, ktorý do dňa podania sťažnosti ústavnému
súdu nerozhodol o schválení nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam
sťažovateľom v zmysle § 166 ods. 3 Exekučného poriadku, „vykonávať vlastnícke
oprávnenia k týmto nehnuteľnostiam, čím contra legem zasahuje do legitímneho očakávania
sťažovateľa, že bezodkladne po zložení určenej sumy na účet súdneho exekútora bude môcť
k predmetným nehnuteľnostiam vykonávať svoje vlastnícke práva“.
Sťažovateľ podal predsedníčke okresného súdu dve sťažnosti na prieťahy v konaní
(sťažnosť zo 16. septembra 2008 a sťažnosť z 27. júla 2009). Predsedníčka okresného súdu
reagovala na sťažnosti prípismi sp. zn. Spr. 2268/08 z 29. septembra 2008 a sp. zn.
Spr. 2162/09 z 24. augusta 2009, pričom obe sťažnosti vyhodnotila ako nedôvodné.
Podaním z 21. augusta 2009 požiadal súdny exekútor okresný súd o schválenie
nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu v prospech sťažovateľa. Okresný súd o žiadosti
súdneho exekútora dosiaľ nerozhodol.
Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:
«Základné právo sťažovateľa vlastniť majetok podľa článku 20 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a článku 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, právo pokojne
užívať svoj majetok podľa článku 1 Dodatkového protokolu k Európskemu dohovoru
o ochrane ľudských správ a základných slobôd, základné právo na súdnu a inú právnu
ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a článku 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd, základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv
a slobôd, právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Európskeho
dohovoru o ochrane ľudských správ a základných slobôd, v spojení s článkom 1 ods. 1,
článkom 2 ods. 2 a článkom 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného
súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Er 71/2007 porušené bolo.
Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Er 71/2007 prikazuje
konať bez zbytočných prieťahov.
Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 15 000 € (slovom:
„pätnásťtisíc euro“), ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť sťažovateľovi do
dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Okresný súd Bratislava I je povinný sťažovateľovi zaplatiť náhradu trov právneho
zastúpenia na účet jeho právnej zástupkyne Mgr. M. L., B., vedený v... do 15 dní od
právoplatnosti tohto nálezu.»
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom
predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané
zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj
návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je
zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,
uznesenie sa nemusí odôvodniť.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť
preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil
žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by
mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05,
Predmetom konania pred ústavným súdom je nárok sťažovateľa na ochranu pred
postupom okresného súdu vo veci sp. zn. 1 Er 71/2007, ktorým boli podľa neho spôsobené
zbytočné prieťahy, v dôsledku ktorých nemôže sťažovateľ vykonávať svoje vlastnícke
oprávnenia.
1. K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
Zo zistení ústavného súdu vyplynulo, že povinná doručila 16. januára 2008
okresnému súdu návrh na povolenie odkladu exekúcie vedenej okresným súdom pod sp. zn.
1 Er 71/2007. Okresný súd uznesením sp. zn. 1 Er 71/2007 zo 6. augusta 2008 nevyhovel
návrhu povinnej a odklad exekúcie nepovolil. Povinná podala proti uzneseniu okresného
súdu odvolanie. Následne uznesením sp. zn. 1 Er 71/2007 z 12. augusta 2008 okresný súd
v zmysle § 56 ods. 2 Exekučného poriadku bez návrhu povolil odklad exekúcie v časti
predaja nehnuteľností, voči ktorým si predkupné právo uplatnil sťažovateľ, na dobu do
zániku predbežného opatrenia okresného súdu č. k. 9 C 13/2007-38 z 19. februára 2007,
keďže možno očakávať, že exekúcia bude zastavená.
Oprávnený aj povinná podali proti uzneseniu okresného súdu odvolanie. Krajský súd
v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) uznesením č. k. 17 CoE 321/2008-602 z 30. apríla
2009 rozhodol o odvolaniach proti obom uzneseniam okresného súdu, ktoré sa týkali
odkladu exekúcie. Odvolanie povinnej proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 1 Er 71/2007
zo 6. augusta 2008 krajský súd podľa § 218 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku
odmietol. Pokiaľ ide o odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu sp. zn. 1 Er 71/2007
z 12. augusta 2008, ktorým bol povolený odklad exekúcie, toto krajský súd zrušil a vec
vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Uznesenie krajského súdu č. k. 17 CoE 321/2008-
602 z 30. apríla 2009 nadobudlo právoplatnosť 12. júna 2009.
Podaním z 21. augusta 2009 požiadal súdny exekútor okresný súd o schválenie
nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu v prospech sťažovateľa. Súdny exekútor v žiadosti
z 21. augusta 2009 okrem iného uviedol, že keďže okresný súd ako súd exekučný do
termínu dražby, teda do 8. februára 2008, nerozhodol o návrhu povinnej na odklad
exekúcie, nemohol súdny exekútor s poukazom na ustanovenie § 56 ods. 5 Exekučného
poriadku požiadať exekučný súd o schválenie nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu.
Okresný súd o žiadosti súdneho exekútora z 21. augusta 2009 dosiaľ nerozhodol.
Podľa § 56 ods. 5 Exekučného poriadku do rozhodnutia súdu o odklade exekúcie
môže exekútor vykonávať len úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku povinného.
Z citovaného ustanovenia § 56 ods. 5 Exekučného poriadku vyplýva, že súdny exekútor
nemohol do rozhodnutia okresného súdu o odklade exekúcie žiadať okresný súd
o schválenie nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu v prospech sťažovateľa. Ak by aj
súdny exekútor takúto žiadosť podal, okresný súd by nebol oprávnený o nej rozhodnúť prv,
než bude rozhodnuté o odklade exekúcie.
Vzhľadom na už uvedené považoval ústavný súd pri predbežnom prerokovaní
sťažnosti za potrebné preskúmať, či v období od podania návrhu povinnej na povolenie
odkladu exekúcie 16. januára 2008 do rozhodnutia okresného súdu o tomto návrhu
uznesením sp. zn. 1 Er 71/2007 zo 6. augusta 2008, ktorým okresný súd nevyhovel návrhu
povinnej a odklad exekúcie nepovolil, mohlo dôjsť k porušeniu základného práva
sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru.
Ústavný súd v tejto súvislosti zistil, že okresný súd uznesením č. k. 1 Er 71/2007-249
z 12. decembra 2007 zamietol žiadosť povinnej o prerušenie exekučného konania. Proti
tomuto uzneseniu podala povinná odvolanie. V dôsledku odvolania povinnej bol spis
12. februára 2008 predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní. Krajský súd
rozhodol o odvolaní povinnej uznesením č. k. 17 CoE 37/2008-407 z 30. mája 2008 tak, že
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Spis bol
okresnému súdu vrátený 26. júna 2008.
Z uvedených zistení ústavného súdu vyplýva, že spis sa v dôsledku odvolania
povinnej nachádzal od 12. februára 2008 do 26. júna 2008 na krajskom súde. Okresný súd
mohol teda rozhodnúť o návrhu povinnej na odklad exekúcie zo 16. januára 2008 až po
rozhodnutí krajského súdu o odvolaní povinnej proti uzneseniu okresného súdu
z 12. decembra 2007 a po vrátení spisu krajským súdom 26. júna 2008. Okresný súd
rozhodol o návrhu povinnej na odklad exekúcie zo 16. januára 2008 uznesením sp. zn.
1 Er 71/2007 zo 6. augusta 2008, teda po 1 mesiaci a 11 dňoch od vrátenia spisu krajským
súdom.
Následne uznesením sp. zn. 1 Er 71/2007 z 12. augusta 2008 okresný súd v zmysle
§ 56 ods. 2 Exekučného poriadku bez návrhu povolil odklad exekúcie v časti predaja
nehnuteľností, voči ktorým si predkupné právo uplatnil sťažovateľ, na dobu do zániku
predbežného opatrenia okresného súdu č. k. 9 C 13/2007-38 z 19. februára 2007, keďže
možno očakávať, že exekúcia bude zastavená. Je síce pravdou, že krajský súd uznesením
č. k. 17 CoE 321/2008-602 z 30. apríla 2009 rozhodol o odvolaniach proti obom
uzneseniam okresného súdu, avšak pokiaľ ide o uznesenie okresného súdu sp. zn.
1 Er 71/2007 z 12. augusta 2008, ktorým bol povolený odklad exekúcie, toto krajský súd
zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie z dôvodu, že vo veci nerozhodoval
zákonný sudca. Krajský súd zároveň prikázal okresnému súdu, aby vo veci rozhodol
zákonný sudca podľa platného rozvrhu práce. Uznesenie krajského súdu
č. k. 17 CoE 321/2008-602 z 30. apríla 2009 nadobudlo právoplatnosť 12. júna 2009. Zo
zistení ústavného súdu vyplynulo, že okresný súd po zrušení a vrátení veci krajským súdom
dosiaľ o odklade exekúcie nerozhodol. Spis bol okresnému súdu vrátený 14. mája 2009.
Situácia vyplývajúca z ustanovenia § 56 ods. 5 Exekučného poriadku preto naďalej
pretrváva a súdny exekútor môže do rozhodnutia exekučného súdu o odklade exekúcie
vykonávať len zabezpečovacie úkony.
Na účely rozhodnutia okresného súdu o odklade exekúcie po zrušení a vrátení veci na
ďalšie konanie bolo najprv potrebné v zmysle zrušujúceho uznesenia krajského súdu
z 30. apríla 2009 vyriešiť otázku zákonného sudcu. Z prehľadu úkonov vykonaných vo veci,
ktorý je súčasťou prípisu predsedníčky okresného súdu sp. zn. Spr. 2162/09 z 24. augusta
2009, vyplýva, že predmetná exekučná vec bola pridelená 30. júna 2009 zákonnému
sudcovi JUDr. M. B., ktorý v tejto súvislosti oznámil skutočnosti zakladajúce dôvod na jeho
vylúčenie z rozhodovania vo veci. Opatrením č. 26 z 29. júla 2009 bol predmetný spis
pridelený zákonnej sudkyni JUDr. G. B., ktorá sa však tiež cítila byť vo veci zaujatá. Dňa 3.
augusta 2009 bol spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie o zaujatosti tejto sudkyne.
Krajský súd vrátil spis 12. augusta 2009 okresnému súdu so záväzným pokynom. Spis bol
následne pridelený 24. augusta 2009 zákonnej sudkyni JUDr. H. H. Zákonná sudkyňa
dosiaľ, teda po takmer 3 mesiacoch od pridelenia veci, o odklade exekúcie nerozhodla. Až
po rozhodnutí o odklade exekúcie bude môcť súdny exekútor účinne požiadať exekučný súd
o schválenie nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu v prospech sťažovateľa.
Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že v prípade, keď ústavný súd zistí, že
charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačuje takými prieťahmi, ktoré by bolo možné
kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovuje porušenie
základného práva zaručeného týmto článkom ústavy (napr. II. ÚS 57/01), prípadne návrhu
nevyhovie (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietne ako zjavne neopodstatnený (napr.
I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, III. ÚS 59/05).
Ústavný súd na základe svojich zistení zastáva názor, že okresný súd vo veci vedenej
pod sp. zn. 1 Er 71/2007 postupoval, pokiaľ ide o nárok sťažovateľa na schválenie
nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu, v zásade plynulo. Krátkodobé obdobia nečinnosti
v doterajšom priebehu napadnutého konania ústavný súd nepovažuje za tak významné, aby
ich bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (resp.
čl. 38 ods. 2 listiny alebo čl. 6 ods. 1 dohovoru).
Uvedené skutočnosti viedli ústavný súd k tomu, že po predbežnom prerokovaní tejto
časti sťažnosti rozhodol o jej odmietnutí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
2. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1
ústavy a čl. 11 ods. 1 a čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ odvodzuje ústavne neakceptovateľný
zásah do jeho vlastníckych práv chránených čl. 20 ods. 1 ústavy, čl. 11 ods. 1 listiny a čl. 1
dodatkového protokolu, ako aj do jeho základného práva na súdnu ochranu garantovaného
čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny od ním tvrdenej nečinnosti okresného súdu
v označenom konaní, t. j. v priamej príčinnej súvislosti s porušením jeho základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Keďže ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v časti namietajúcej porušenie jeho
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny, resp. práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti, bolo potrebné pri
predbežnom prerokovaní, vzhľadom na argumenty ním uvádzané, sťažnosť odmietnuť
z toho istého dôvodu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj v časti, ktorou namietal
porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 11 ods. 1
a čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími nárokmi
sťažovateľa nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. decembra 2009