Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 312/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-50

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. decembra 2009

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja

Kohuta o sťažnosti J. M., B., zastúpeného advokátkou JUDr. D. P., B., vo veci namietaného

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a práva na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. Er 1252/99 takto

rozhodol:

1. Základné právo J. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené

v a právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. Er 1252/99

p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. Er 1252/99

p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. J. M. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom

dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava IV p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. J. M. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 245,70 € (slovom

dvestoštyridsaťpäť eur a sedemdesiat centov), ktorú j e Kancelária Ústavného súdu

Slovenskej republiky p o v i n n á vyplatiť na účet jeho ustanovenej právnej zástupkyne

JUDr. D. P., B., č... vedený vo V., a. s., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

5. Okresný súd Bratislava IV j e p o v i n n ý uhradiť štátu trovy právneho

zastúpenia v sume 245,70 € (slovom dvestoštyridsaťpäť eur a sedemdesiat centov) na účet

Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 7000060515/8180 vedený v Štátnej

pokladnici do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-25 z 29. septembra 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. M., B. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v (ďalej len „“) a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. Er 1252/99.

Uznesením ústavného súdu č. k. -25 z 29. septembra 2009 bola

sťažovateľovi na jeho žiadosť ustanovená právna zástupkyňa na zastupovanie v konaní pred

ústavným súdom, a to JUDr. D. P., B.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v exekučnom konaní vedenom okresným

súdom pod sp. zn. Er 1252/99, v ktorom má sťažovateľ procesné postavenie povinného

z exekúcie, okresný súd bez zjavného dôvodu postupuje neefektívne a so zbytočnými

prieťahmi, čím sa neustále predlžuje stav právnej neistoty sťažovateľa. Podľa tvrdení

sťažovateľa okresný súd napríklad do podania sťažnosti ústavnému súdu vôbec nerozhodol

o návrhu súdneho exekútora z 30. marca 2005 ani o návrhu oprávneného z exekúcie

z 23. marca 2006 na zastavenie exekučného konania, v dôsledku čoho exekučné konanie

stále prebieha, a to navyše aj napriek tomu, že oprávnený z exekúcie už predal dom

sťažovateľa, čím by mala byť jeho pohľadávka z exekúcie proti sťažovateľovi už

uspokojená.

Sťažovateľ ďalej uviedol: „Neexistujúce rozhodnutie o vyššie uvedených návrhoch

na zastavenie exekúcie v zákonnej lehote do 60 dní, a ani do dnešného dňa prinieslo rodine

M. nespočetné nedorozumenia týkajúce sa straty ich obydlia počas ich neprítomnosti a

nevedomosti.

Sťažovateľ je toho názoru, že príčinné súvislosti priviedli rodine sťažovateľa

nenapraviteľné nevýhody, ktoré naďalej pretrvávajú, boli porušené základné práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ sa sťažuje za nečinnosť súdu(...)

Otázka zbytočných prieťahov v tomto konaní je citlivá a dotýka sa ľudských práv

najmä z dôvodov, že priamo súvisí so skutočnosťou straty môjho rodinného domu, obydlia

mojej rodiny vo fiktívnej takzvanej dobrovoľnej dražbe konanej počas nášho pobytu

v zahraničí. Návratom na Slovensko dňa 13. 10. 2005 sme sa ako rodina s dvomi

nezaopatrenými deťmi prepadli do bezdomovstva a v januári 2006 nám ako bezdomovcom

hrozila smrť zamrznutím obdobne ako bolo prezentované v tlači, že v tomto období zamrzlo

v Bratislave 17 bezdomovcov. Rôznymi prieťahmi v konaní na kumulatívnom základe sa

nevieme dovolať spravodlivosti.“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Základné právo J. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

článku 48 ods. 2 SR postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod

zn.: Er 1252/99 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava IV sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

Er 1252/99 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi J. M. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3

000,- eur, ktoré je Okresný súd Bratislava IV povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od

doručenia tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava IV je povinný uhradiť J. M. trovy právneho zastúpenia vo

výške 372,14 eura na účet JUDr. D. P., B.(...)“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: za okresný súd jeho predsedníčka listom sp. zn. Spr. 3260/09 z 3. novembra 2009

a ustanovená právna zástupkyňa sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu listom

z 23. novembra 2009.

2.1 Okresný súd vo svojom vyjadrení okrem iného uviedol:

„Súd nerozhodol samostatným uznesením o návrhu spoločnosti ADALIA, s. r. o. na

zastavenie konania zo dňa 29. 3. 2005 (doručený súdu dňa 6. 4. 2005), pretože až na

základe uznesenia zo dňa 9. 3. 2007, č. k. -105, ktorým súd pripustil zámenu

účastníkov na strane oprávneného bolo zrejmé, kto je v konaní na strane oprávneného.

Spoločnosť A., s. r. o. nebola nikdy účastníkom tohto exekučného konania.

O návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie zo dňa 30. 3. 2005 (doručený súdu

dňa 6. 4. 2005) ako aj zo dňa 23. 3. 2006 (doručený súdu dňa 12. 4. 2006 spolu so súhlasom

so vstupom do konania) nebolo rozhodnuté, pretože oprávnený podaním zo dňa 17. 4. 2007

(doručeným súdu dňa 19. 4. 2007) žiadal súd, aby v exekúcii pokračoval, t. j. súd teda na

podané návrhy neprihliadal. (...)

K namietaniu sťažovateľa, že súd nerozhodol v zákonnej 60 dňovej lehote uvádzam,

že Exekučný poriadok nestanovuje súdu žiadnu lehotu na rozhodnutie o návrhu na

zastavenie exekúcie(...)

S poľutovaním však musím konštatovať, ako vyplýva aj z prehľadu úkonov súdu

v konaní, že konanie bolo poznačené prieťahmi. Treba však zdôrazniť, že prieťahy nemali

preukázateľne za následok spôsobenie ujmy sťažovateľovi (sťažovateľ nijako nepreukázal,

že by mu bola priamym následkom porušenia jeho základných práv spôsobená akákoľvek

ujma).

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že skutočnosť, že súd nerozhodol o návrhu (návrhoch)

na zastavenie exekúcie nemohlo samé o sebe privodiť sťažovateľovi nenapraviteľné

nevýhody, ktoré naďalej pretrvávajú (dávam do pozornosti, že súdu nebol v konaní

zo strany súdneho exekútora predložený návrh na schválenie príklepu udeleného pri predaji

nehnuteľnosti patriacej sťažovateľovi), taktiež nebolo daným konaním zasiahnuté do práva

sťažovateľa (povinného) na bývanie ani práva na súkromné vlastníctvo.

Pre objektívne posúdenie veci tiež dodávam, že prieťahy v konaní sú ako z dôvodov

subjektívnych, tak aj objektívnych.

Objektívne dôvody, ktoré spôsobili prieťahy v konaní spočívajú jednak vo vysokej

pracovnej zaťaženosti zákonného sudcu, ktorý vybavuje viac súdnych agend (obchodnú

a exekučnú) a tiež súvisia s vysokým počtom spisov v oddelení zákonného sudcu, v súvislosti

s prechodom výkonu súdnictva podľa § 18a a nasl. zákona č. 371/04 Z. z., o sídlach

a obvodoch súdov Slovenskej republiky a so zriadením nových okresných súdov

s účinnosťou od 1. 1. 2008 (s reoptimalizáciou súdnictva). Dôsledkom spomínanej

reoptimalizácie má zákonný sudca k dnešnému dňu v oddelení cca 23.000 exekučných

spisov.

Záverom tiež dávam do pozornosti postavenie sťažovateľa v exekučnom konaní,

nakoľko exekučné konanie bolo vyvolané iba tým, že sťažovateľ nesplnil dobrovoľne to, čo

mu ukladalo vykonateľné rozhodnutie.

S poukazom na vyššie uvedené, navrhujeme Ústavnému súdu Slovenskej republiky,

aby sťažnosť vo vzťahu k Okresnému súdu Bratislava IV ako nedôvodnú zamietol.

Oznamujem Vám tiež, že súhlasím, aby ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona

č. o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.“

2.2 Právna zástupkyňa sťažovateľa vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu

okresného súdu uviedla:

„Konajúci súd sa vo svojim vyjadrení obmedzil najmä na spracovanie obsahu

súdneho spisu sp. zn. Er 1252/99, pričom priznáva prieťahy v konaní. Tieto prieťahy

v konaní súd odôvodňuje vysokou pracovnou zaťaženosťou zákonného sudcu a vysokým

počtom spisov v oddelení zákonného sudcu. Okresnému súdu Bratislava IV však musí byť

známe, že uvedené odôvodnenie nemôže zbaviť súd zodpovednosti za prieťahy v konaní

a ani Ústavný súd SR pri prejednávaní prípadov odôvodnenia tohto druhu neuznáva.

V ostatnom sa pridržiavam už daného vyjadrenia a potvrdzujem, že súhlasím

s upustením od ústneho pojednávania a žiadam, aby ústavný súd o sťažnosti konal

a rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania.“

Prílohou stanoviska právnej zástupkyne sťažovateľa k vyjadreniu okresného súdu

bolo aj vyjadrenie sťažovateľa, ktorý okrem iného uviedol:

„Zo spisu vedeného v tomto konaní vyplýva, že v spisoch sa nenachádza žiadne

uznesenie, v ktorom by bolo uvedené, že sa rozhoduje o vyššie uvedenom návrhu exekútora

JUDr. J. J. zo dňa 30. 3. 2005. Keby súd rozhodol o zastavení (exekútor J. bol oprávnený

podať návrh na zastavenie) v primeranej lehote (do 6 mesiacov) pričom súd nemal dôvod

rozhodnúť inak, nevznikli by žiadne ďalšie právne úkony!

Za nesprávny úradný postup (úmyselné prieťahy v konaní) sťažovateľ považuje výzvu

súdu zo dňa 19. 4. 2007 na oprávneného, aby oznámil súdu, že na zastavení exekúcie netrvá

a žiada, aby súd v exekúcii pokračoval. Táto výzva nemala žiadne právne opodstatnenie

a spôsobila ďalšie prieťahy v konaní o návrhu exekútora JUDr. J. J. o zastavení exekúcie

zo dňa 30. 3. 2005.“

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jej

prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je

určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za

nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne

rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo, alebo

nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (,

, ).

II.

Z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh

a stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. Er 1252/99:

- 16. marec 1999 – pôvodne Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) bola

doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. J. J. (ďalej len „súdny exekútor“) o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie na návrh S., a. s. (ďalej len „oprávnená“), proti

sťažovateľovi ako povinnému o vymoženie sumy 660 040 Sk s prísl. na základe

vykonateľného rozsudku krajského súdu sp. zn. zo 14. septembra 1998 (ďalej

len „exekučný titul“),

- 15. apríl 1999 – krajský súd vyzval súdneho exekútora, aby preukázal, že oprávnená je

nástupcom S., ktorej bolo priznané právo v exekučnom titule,

- 16. jún 1999 – súdny exekútor listinami preukázal právne nástupníctvo oprávnenej,

- 30. jún 1999 – krajský súd poveril súdneho exekútora vykonaním súdnej exekúcie,

- 4. august 1999 – sťažovateľ podal súdnemu exekútorovi námietky proti upovedomeniu

o začatí exekúcie, ktoré mu bolo doručené 22. júla 1999,

- 9. november 1999 – krajský súd postúpil z dôvodu príslušnosti spis na ďalšie konanie

okresnému súdu,

- 1. marec 2001 – okresnému súdu bol doručený návrh sťažovateľa, ktorým sa domáhal

odkladu exekúcie z dôvodu, že vykonaním exekúcie by sa zo sťažovateľa a jeho rodiny stali

bezdomovci, a tiež preto, že neprichádzajú do úvahy zrážky zo mzdy, pretože sťažovateľ je

dlhodobo nezamestnaný a je bez príjmu aj napriek tomu, že má osvedčenie na podnikanie,

avšak nemôže túto činnosť dlhodobo vykonávať, pretože mu iné osoby dlhodobo bránili

vo výkone podnikania tým, že mu zadržiavali výrobné stroje, pričom táto skutočnosť bola

osvedčená aj právoplatným rozsudkom, ktorý sťažovateľ predložil. Súčasne súdny exekútor

postúpil okresnému súdu na rozhodnutie námietky sťažovateľa zo 4. augusta 1999 proti

upovedomeniu o začatí exekúcie, pričom súdny exekútor oznámil, že tieto námietky

nepostúpil okresnému súdu skôr z dôvodu, že mu bolo oznámené, že majetok sťažovateľa

spravuje predbežný správca a že na jeho majetok bude zrejme krajským súdom v konaní

vedenom pod sp. zn. vyhlásený konkurz, preto sa súdny exekútor domnieval, že

po vyhlásení konkurzu oprávnený prihlási v konkurze svoju pohľadávku, avšak potom, ako

26. októbra 2000 sťažovateľ oznámil, že návrh na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok bol

zamietnutý, sa sťažovateľ domáhal, aby bolo rozhodnuté o jeho námietkach zo 4. augusta

1999, preto boli postúpené na rozhodnutie okresnému súdu,

- 12. júl 2001 – okresný súd vyzval krajský súd, aby zaslal uznesenie sp. zn. ,

ktorým bol zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok sťažovateľa, súčasne

okresný súd žiadal, aby krajský súd oznámil, či už bolo právoplatne rozhodnuté o žalobe

sťažovateľa a spol. o neplatnosť úverovej zmluvy v konaní vedenom pod sp. zn.

. Súčasne okresný súd vyzval sťažovateľa, aby zaslal fotokópie žaloby

z konania vedeného pod sp. zn. ,

- 17. júl 2001 – krajský súd reagoval na výzvu okresného súdu a zaslal uznesenie sp. zn.

,

- 19. júl 2001 – krajský súd zapožičal okresnému súdu dodatok k spisu sp. zn. ,

pričom samotný spis bol okresnému súdu zapožičaný už 24. novembra 1999,

- 14. apríl 2004 – okresnému súdu bolo oznámené, že došlo k zmene v osobe oprávnenej,

ktorým sa v dôsledku postúpenia pohľadávky stala S., a. s. (ďalej len „nová oprávnená“),

ktorá súčasne urgovala postup okresného súdu v konaní,

- 14. jún 2004 – okresný súd uznesením pripustil zámenu účastníkov na strane oprávnenej,

- 27. január 2005 – okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie D. H., ktorý oznámil, že mu

bola postúpená pohľadávka voči sťažovateľovi od novej oprávnenej a že nesúhlasí, aby bola

exekúcia vykonaná predajom domu patriaceho sťažovateľovi,

- 17. február 2005 – okresný súd žiadal od krajského súdu zapožičať spis sp. zn.

,

- 28. február 2005 – okresnému súdu bolo oznámené, že mu nie je možné zapožičať spis

sp. zn. , pretože bol zapožičaný Okresnému súdu Bratislava I,

- 6. apríl 2005 – okresnému súdu bol doručený návrh súdneho exekútora na zastavenie

exekúcie, pretože zistil, že sťažovateľ nie je vlastníkom žiadneho majetku,

- 14. jún 2005 – okresný súd vyzval nového oprávneného, aby oznámil „právneho zástupcu

vo veci exekúcie“,

- 24. jún 2005 – nová oprávnená oznámila, že pohľadávka voči sťažovateľovi bola

postúpená D. H., a predložila aj zmluvu o postúpení pohľadávky,

- 20. február 2006 – okresný súd vyzval D. H., aby oznámil, či mu bola postúpená

pohľadávka voči sťažovateľovi, a ak áno, či súhlasí so vstupom do exekučného konania

namiesto novej oprávnenej (pozri list z 27. januára 2005, pozn.),

- 12. apríl 2006 – D. H. v zastúpení právnym zástupcom (splnomocnenie bolo priložené)

vyjadril súhlas so vstupom do exekučného konania a súčasne žiadal, aby okresný súd

exekučné konanie zastavil,

- 9. marec 2007 – okresný súd uznesením pripustil „zmenu“ účastníkov na strane

oprávneného, ktorým sa stal D. H. (ďalej len „oprávnený“),

- 12. marec 2007 – sťažovateľ nahliadol do spisu,

- 14. marec 2007 – sťažovateľ žiadal, aby okresný súd prerušil exekučné konanie z dôvodu,

že oprávnený v neprítomnosti sťažovateľa predal v dražbe jeho dom, a preto sťažovateľ

podal na Okresnom súde Bratislava I žalobu „o určenie neplatnosti dražby“, konanie

o ktorej malo byť vedené pod sp. zn. , a súčasne dal podnet na trestné stíhanie

oprávneného,

- 30. marec 2007 – okresný súd vyzval oprávneného, aby oznámil, či trvá na svojom návrhu

na zastavenie exekúcie, a súdneho exekútora, aby vyčíslil svoje trovy,

- 19. apríl 2007 – oprávnený oznámil, že na zastavení exekúcie netrvá a súčasne žiadal

zmeniť súdneho exekútora,

- 12. júl 2007 – okresný súd uznesením návrh sťažovateľa na prerušenie exekúcie zamietol,

- 30. júl 2007 – okresný súd vyzval súdneho exekútora (JUDr. Á.) navrhovaného

oprávneným, či súhlasí so zmenou súdneho exekútora, a aktuálne povereného súdneho

exekútora vyzval, aby sa vyjadril k návrhu na zmenu v osobe exekútora,

- 13. august 2007 – poverený súdny exekútor oznámil, že súhlasí so zmenou osoby

exekútora, a nežiadal si ani trovy,

- 20. august 2007 – sťažovateľ žiadal zastaviť exekučné konanie, pretože tým, že oprávnený

predal jeho dom, bola uspokojená jeho pohľadávka voči sťažovateľovi,

- 27. august 2007 – okresný súd zaslal právnemu zástupcovi oprávneného na vyjadrenie

č. l. 124 a 125 spisu (uznesenie Policajného zboru B. o odmietnutí trestného stíhania proti

neznámemu páchateľovi),

- 25. október 2007 – okresný súd opakoval výzvu z 27. augusta 2007,

- 6. november 2007 – okresný súd opätovne vyzval súdneho exekútora (JUDr. Á.)

navrhovaného oprávneným, aby oznámil, či súhlasí so zmenou exekútora,

- 22. október 2007 – sťažovateľ nahliadol do spisu,

- 6. november 2007 – okresný súd zaslal právnemu zástupcovi oprávneného na vyjadrenie

podanie sťažovateľa z 20. augusta 2007,

- 15. november 2007 – právny zástupca oprávneného nahliadol do spisu,

- 26. november 2007 – exekútor (JUDr. Á.) súhlasil so zmenou exekútora,

- 29. november 2007 – oprávnený oznámil, že so zastavením exekúcie nesúhlasí a že

odvolal plnú moc svojmu právnemu zástupcovi,

- 17. december 2007 – okresný súd uznesením pripustil zmenu súdneho exekútora a súčasne

zamietol návrh sťažovateľa na zastavenie exekučného konania,

- 31. január 2008 – novopoverený súdny exekútor žiadal o zaslanie súdneho spisu,

- 6. február 2008 – spis bol postúpený krajskému súdu (skôr, ako sa sťažovateľ odvolal?,

pozn.),

- 15. február 2008 – sťažovateľ sa odvolal proti uzneseniu zo 17. decembra 2007, a to proti

obom výrokom (sťažovateľ podal odvolanie v dvoch verziách),

- 18. február 2008 – oprávnený nahliadol do spisu,

- 6. marec 2008 – spis bol doručený krajskému súdu,

- 27. január 2009 – krajský súd uznesením sp. zn. uznesenie okresného súdu

zo 17. decembra 2007 potvrdil,

- 19. február 2009 – spis bol vrátený okresnému súdu,

- 16. marec 2009 – okresný súd opätovne predložil spis krajskému súdu, aby rozhodol aj

o druhej verzii odvolania sťažovateľa,

- 27. marec 2009 – spis bol doručený krajskému súdu,

- 27. august 2009 – krajský súd uznesením sp. zn. odvolanie sťažovateľa

odmietol,

- 21. september 2009 – spis bol vrátený okresnému súdu.

Ďalšie procesné úkony v predmetnej veci vykonané neboli.

III.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie

veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(, , , ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej

neistoty dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na

naplnenie základného práva podľa a práva podľa dohovoru

nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na

ich počet a právoplatne nerozhodli (m. m. , ). Priznanie práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na

organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo ().

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. Er 1252/99 proti sťažovateľovi ako

povinnému došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v a jeho práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (, , , ). Podľa rovnakých kritérií

ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd vzal do úvahy právny a skutkový

stav veci zohľadniac pritom aktuálne štádium konania v danej veci. Ústavný súd konštatuje,

že exekučné konanie treba spravidla považovať za konanie tak po právnej stránke, ako aj po

stránke faktickej (skutkovej) za pomerne jednoduché. Je to dané tým, že o spore účastníkov

exekučného konania bolo už právoplatne rozhodnuté vo veci samej exekučným titulom,

ktorý je podkladom pre nariadenie exekúcie. Medzi účastníkmi exekučného konania už

preto nemôže byť sporné, aké práva prináležia oprávnenému a aké záväzky má povinný

voči oprávnenému. Zmyslom exekučného konania je nútená realizácia práv oprávneného,

keďže povinný dobrovoľne nesplnil, resp. čiastočne nesplnil povinnosti uložené

v právoplatnom exekučnom titule.

Ústavný súd zastáva názor, že pri sústredenejšom a efektívnejšom procesnom

postupe mohol byť priebeh napadnutého konania, v ktorom má okresný súd postavenie

exekučného súdu, plynulejší a nemusel viesť k predĺženiu exekučného konania (pozri

bod 3).

2. Správanie sťažovateľa ako účastníka exekučného konania je druhým kritériom pri

rozhodovaní, či v skúmanom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

označených práv, pričom z tohto hľadiska ústavný súd v správaní sťažovateľa nezistil

žiadne skutočnosti, ktoré by bolo potrebné pripísať na jeho ťarchu.

3. Napokon ústavný súd skúmal postup okresného súdu v predmetnom exekučnom

konaní a v tejto súvislosti zistil, že okresný súd bol prvýkrát nečinný v období od 19. júla

2001, keď boli okresnému súdu na nahliadnutie doručené všetky ním vyžiadané spisy, do

14. júna 2004, keď okresný súd uznesením pripustil zámenu účastníka na strane

oprávneného z exekúcie, t. j. okresný súd bol nečinný viac ako dva roky a 10 mesiacov.

Okresný súd bol podľa zistenia ústavného súdu nečinný aj v čase od 14. júna 2005, keď

dopytom na dovtedajšieho oprávneného z exekúcie zisťoval pravdivosť informácie o zmene

v osobe oprávneného, ktorá bola oznámená 27. januára 2005 okresnému súdu „novým“

oprávneným, do 9. marca 2007, keď okresný súd uznesením pripustil „zmenu“ účastníka na

strane oprávneného z exekúcie, t. j. okresný súd nekonal plynulo viac ako jeden rok a 8

mesiacov, pričom okresný súd síce v tomto období 20. februára 2006 síce vyzval „nového“

oprávneného, aby oznámil, či mu bola postúpená pohľadávka vymáhaná v exekúcii, avšak

tento úkon posúdil ústavný súd ako neefektívny, pretože „nový“ oprávnený tieto skutočnosti

oznámil okresnému súdu už 27. januára 2005.

Súčasne ústavný súd poznamenáva, že dĺžku doby, počas ktorej sa opakovane spis

z dôvodu odvolacieho konania nachádzal na krajskom súde, okresný súd nemohol

ovplyvniť, preto ju nemožno z objektívnych dôvodov pripočítať na jeho ťarchu.

Okrem už uvedených zistených období nečinnosti ústavný súd pri rozhodovaní, či

nedošlo k porušeniu označeného základného práva a práva sťažovateľa, zohľadnil aj tú

skutočnosť, že do rozhodovania ústavného súdu okresný súd stále nerozhodol o návrhu

sťažovateľa z 1. marca 2001, ktorým sa domáhal odkladu exekúcie, ani o námietkach

sťažovateľa proti exekúcii zo 4. augusta 1999, ktoré boli okresnému súdu doručené 1. marca

2001, a jednak ani o dvoch návrhoch na zastavenie exekúcie, a to o návrhu súdneho

exekútora zo 6. apríla 2005 a o návrhu oprávneného z 12. apríla 2006. V tejto súvislosti

vo vzťahu k dvom návrhom na zastavenie exekučného konania neobstojí ani obranná

argumentácia okresného súdu, podľa ktorej okresný súd o týchto návrhoch nerozhodoval

preto, že v prvom prípade návrh na zastavenie exekučného konania údajne podala

spoločnosť, ktorá nebola účastníkom exekučného konania, a v druhom prípade oprávnený

z exekúcie sa neskôr aj tak vyjadril, že na zastavení exekučného konania netrvá. Vzhľadom

na uvedené ústavný súd podotýka, že v prvom prípade podal návrh na zastavenie

exekučného konania sám súdny exekútor, a ak sa okresný súd domnieval, že tak konal na

základe podnetu spoločnosti, ktorá nebola účastníčkou konania, mal v tomto smere vyvinúť

procesnú aktivitu na zistenie si tejto skutočnosti a v intenciách týchto zistení mal o tomto

návrhu aj rozhodnúť. V druhom prípade ústavný súd podotýka, že návrh na zastavenie

exekučného konania podal oprávnený z exekúcie 12. apríla 2006 a svoj nesúhlas s jeho

zastavením ten istý oprávnený oznámil okresnému súdu, ale až na základe jeho výzvy, a to

19. apríla 2007, t. j. z tohto je zrejmé, že v čase podania návrhu na zastavenie exekučného

konania oprávneným nemohol okresný súd objektívne predvídať neskorší po roku zmenený

názor oprávneného z exekúcie, a v prípade, že by okresný súd postupoval plynulo a o tomto

návrhu by rozhodol, mohol nastať úplne odlišný vývoj procesnej situácie v danej veci.

Okrem toho, ak by okresný súd rozhodol o návrhu oprávneného z 12. apríla 2006 na

zastavenie exekúcie bez prieťahov, nemusel ho z dôvodu bezdôvodného uplynutia času

vyzývať 30. marca 2007, aby oznámil, či na tomto návrhu ešte trvá. V každom prípade

ústavný súd podotýka, že do dnešného dňa absentuje v spise akékoľvek (pre sťažovateľa

pozitívne alebo negatívne) rozhodnutie okresného súdu o už uvedených návrhoch.

Obrannú argumentáciu okresného súdu spočívajúcu v tvrdení, že k predĺženiu

exekučného konania mala prispieť aj nadmerná zaťaženosť zákonného sudcu, ústavný súd

neakceptoval. Uvedená skutočnosť nemôže odôvodňovať celkovú dĺžku posudzovaného

súdneho konania, ktoré je na okresnom súde vedené viac ako 10 rokov a 10 mesiacov, čo

vzhľadom na charakter tohto konania (exekúcia) nemožno pokladať za primeranú dĺžku

tohto konania.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. , ,

) skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania

zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na všeobecnom súde, ktorý

oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na

zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom

dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy

v súdnom konaní (napr. ).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd zistil, že postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. Er 1252/99 došlo k zbytočným prieťahom, čím došlo k porušeniu

základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručeného

v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

IV.

4. V nadväznosti na výrok o porušení sťažovateľom uvedeného základného práva

zaručeného v a práva zaručeného v dohovoru a v záujme

efektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľovi ústavný súd v bode 2 výroku tohto

rozhodnutia prikázal okresnému súdu podľa a

konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ sa domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

3 000 €.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a práva zaručeného v dohovoru nie je pre sťažovateľa

dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať mu aj

finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia , ktoré

podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, najmä vzhľadom

na zistenú nečinnosť, ako aj neefektívnu činnosť okresného súdu považuje za primerané

v sume 2 000 €, tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil

(v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od

právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľovi ( ) úhradu

trov konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátkou, ktorá si uplatnila nárok na ich

náhradu v petite sťažnosti v celkovej sume 372,14 €.

Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal

z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby

uskutočnený v roku 2009 je 115,90 € a hodnota režijného paušálu je 6,95 €.

S poukazom na výsledok konania ústavný súd priznal sťažovateľovi úhradu trov

konania za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2009 (prevzatie a príprava

zastúpenia a vyjadrenie z 23. novembra 2009) v sume 245,70 € vrátane režijného paušálu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. decembra 2009