Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 271/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-43

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. decembra 2009

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Jána Lubyho

a Ladislava Orosza v konaní o sťažnosti L. M., B., zastúpeného advokátkou JUDr. M, H.,

B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. , za účasti

Okresného súdu Bratislava V, takto

rozhodol:

1. Základné právo L. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. L. M. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € [slovom tritisíc eur

(90 378 Sk)], ktoré j e Okresný súd Bratislava V p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Bratislava V j e p o v i n n ý uhradiť L. M. trovy konania v sume

292,38 € [slovom dvestodeväťdesiatdva eur a tridsaťosem centov (8 808,24 Sk)] na účet

jeho právnej zástupkyne JUDr. M. H., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. júla 2009

doručená sťažnosť L. M., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Bratislava V

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. , ktorého predmetom

je rozhodovanie o návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej

len „BSM“).

Sťažovateľ podal návrh 1. októbra 1996. Konanie okresnému súdu trvalo do

vyhlásenia rozsudku (3. marca 2009) viac ako 12 rokov, pričom rozsudok nie je

právoplatný, pretože sťažovateľ aj odporkyňa podali proti nemu odvolanie. Podľa

sťažovateľa došlo k prieťahom nečinnosťou okresného súdu, jeho neefektívnym

postupom, ako aj nesprávnym procesným postupom, na ktorý poukázal hlavne v súvislosti

so zisťovaním peňažných prostriedkov na bankových účtoch odporkyne, ktoré boli tiež

zahrnuté do návrhu. Okresný súd začal zisťovať pohyby na týchto účtoch v čase, keď listiny

o účtoch boli už skartované, a rozhodujúce skutočnosti sa tak nedali zistiť, pričom

sťažovateľ sám nemohol tieto dôkazné prostriedky zabezpečiť.

Sťažovateľ preto žiadal, aby ústavný súd vyslovil, že postupom okresného súdu došlo

k porušeniu jeho práva, a v nadväznosti na to, aby prikázal okresnému súdu konať bez

zbytočných prieťahov. Sťažovateľ žiadal tiež finančné zadosťučinenie v sume 13 000 €

a áhradu trov právneho zastúpenia.

Ústavný súd uznesením č. k. -11 zo 7. augusta 2009 prijal sťažnosť

sťažovateľa na ďalšie konanie.

Vzhľadom na oznámenie právnej zástupkyne sťažovateľa a predsedu okresného

súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade s

o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania,

pretože od neho nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci.

Predseda okresného súdu vo vyjadrení k sťažnosti sp. zn. Spr. 2054/09 z 22. októbra

2009 uviedol podrobný priebeh konania, ktorý v závere takto sumarizoval:

„Z vyššie uvedenej chronológie vyplýva, že v istých časových obdobiach nebolo

konané plynule, avšak poukazujem aj na to, že pojednávania boli viackrát odročované, keď

sa účastníci na pojednávanie nedostavili resp. nedostavili sa ich právni zástupcovia, ktorí

žiadali pojednávanie odročiť. V troch prípadoch právni zástupcovia žiadali pojednávanie

odročiť za účelom mimosúdnej dohody, ku ktorej nedošlo. Ďalej poukazujem na to, že na

súde nie je evidovaná sťažnosť na prieťahy konania od účastníkov konania resp. ich

právnych zástupcov.“

Právna zástupkyňa sťažovateľa zaujala k vyjadreniu okresného súdu stanovisko

v podaní doručenom 11. novembra 2009, v ktorom označila predmetné vyjadrenie za

nepresné, účelové, a tým aj nepresvedčivé. Nesúhlasila hlavne s vyjadrením okresného

súdu, že pre neúčasť odporcu, resp. jeho právnej zástupkyne boli odročené viaceré

pojednávania, k čomu uviedla: «z počtu 38 súdom určených pojednávaní sme sa ja, resp.

moja právna zástupkyňa nezúčastnili len 4 pojednávaní (15. decembra 1997, 11. februára

2003, 14. septembra 2004 a 6. októbra 2005). Moja neúčasť, ako aj neúčasť mojej právnej

zástupkyne na týchto 4 pojednávaniach sme ospravedlnili a vždy aj riadne odôvodnili. Preto

vyjadrenie Okresného súdu Bratislava V o tom, že „pojednávania boli viackrát odročované

z dôvodu neúčasti účastníkov, resp. ich právnych zástupcov“ je nepresné a zavádzajúce.»

V ďalšej časti podania právna zástupkyňa sťažovateľa zopakovala argumentáciu, ktorá je už

obsahom sťažnosti a preukazuje podľa nej sťažovateľom namietané porušenie jeho práv

v dôsledku zdĺhavého a neefektívneho postupu okresného súdu.

II.

Z obsahu sťažnosti, vyjadrení účastníkov konania a zo spisu okresného súdu sp. zn.

ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania:

Sťažovateľ podal 1. októbra 1996 návrh na vyporiadanie BSM. V apríli 1997 okresný

súd zaslal návrh na vyjadrenie odporkyni, sťažovateľa vyzval, aby oznámil približnú

zostatkovú hodnotu vecí patriacich do BSM, a pripojil spis účastníkov týkajúci sa konania

o rozvod manželstva. Podaním doručeným 30. októbra 1997 sťažovateľ prostredníctvom

právnej zástupkyne urgoval nariadenie pojednávania. Okresný súd 20. novembra 1997 určil

termín pojednávania na 15. december 1997. Právna zástupkyňa sťažovateľa požiadala

o zmenu termínu z dôvodu kolízie s pojednávaním v inej veci, pričom oznámila, že

sťažovateľ trvá na jej prítomnosti.

Na ďalší termín 15. januára 1998 sa sťažovateľ nedostavil z dôvodu

práceneschopnosti. Nasledujúce pojednávanie nariadené na 17. február 1998 sa

neuskutočnilo pre neprítomnosť odporkyne. Pojednávanie z 28. apríla 1998 bolo odročené

z dôvodu rokovania o mimosúdnej dohode, výsledok ktorého mali účastníci oznámiť

okresnému súdu do 15. augusta 1998. Prípisom z 30. septembra 1998 okresný súd vyzval

účastníkov, aby oznámili, či došlo medzi nimi k mimosúdnemu vyriešeniu sporu.

Z odpovedí doručených 19., resp. 21. októbra 1998 vyplýva, že k dohode nedošlo.

Podaním doručeným 4. marca 1999 sťažovateľ žiadal okresný súd o nariadenie

pojednávania. Okresný súd 9. apríla 1999 nariadil pojednávanie na 13. máj 1999. Na tomto

pojednávaní účastníci prejavili záujem o mimosúdne vyriešenie veci, a preto bolo

pojednávanie odročené na neurčito s tým, že okresný súd vyčká na oznámenie sťažovateľa

o výsledku dohody. Prípisom z 10. decembra 1999 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby

oznámil, či berie návrh späť, alebo žiada pokračovať v konaní.

Podaním doručeným 17. januára 2000 sťažovateľ oznámil, že k mimosúdnej dohode

nedošlo a žiada o určenie termínu pojednávania. Okresný súd 16. februára 2000 nariadil

pojednávanie na 6. apríl 2000. Toto pojednávanie sa opäť neuskutočnilo pre neprítomnosť

účastníkov a právneho zástupcu odporkyne, ktorý písomne žiadal o určenie nového termínu.

Na pojednávanie 19. mája 2000 sa nedostavil sťažovateľ z dôvodu práceneschopnosti

a okresný súd bez prerokovania veci pojednávanie odročil z dôvodu poskytnutia lehoty

odporkyni na doplnenie vyjadrenia k návrhu. Prípismi z 25. júla 2000 a 14. septembra 2000

okresný súd žiadal odporkyňu o predloženie vyjadrenia a 18. októbra 2000 nariadil

pojednávanie na 14. december 2000. Okresný súd toto pojednávanie opäť odročil po zistení,

že sa nedostavil právny zástupca odporkyne.

Odporkyňa a jej právny zástupca sa nedostavili ani na ďalšie pojednávanie nariadené

na 22. február 2001. Pred začatím pojednávania z 10. mája 2001 požiadali právni

zástupcovia účastníkov o poskytnutie lehoty na mimosúdne rokovanie pre účely upresnenia,

čo z vecí, ktoré sú predmetom BSM, je sporné. K dohode opäť nedošlo a okresný súd na

pojednávaní 4. septembra 2001 pristúpil k vypočutiu sťažovateľa. Na nasledujúce

pojednávanie 4. decembra 2001 sa nedostavili účastníci konania (sťažovateľ z dôvodu

práceneschopnosti).

Sťažovateľ sa nezúčastnil ani na pojednávaní 12. februára 2002 (jeho neúčasť

ospravedlnila právna zástupkyňa pre dlhodobú práceschopnosť), na ktorom bola vypočutá

odporkyňa. Okresný súd pokračoval vo výsluchu odporkyne aj na pojednávaní 18. apríla

2002. Prípismi z 24. apríla 2002 adresovanými S., a. s., B., V., a. s., B., a Ľ., a. s., B.,

okresný súd žiadal o poskytnutie informácií o stave a pohyboch na účtoch odporkyne.

Odpovede z jednotlivých bánk boli doručené v júni 2002. Pojednávanie nariadené na 2. júl

2002 bolo preložené na 7. august 2002. Toto pojednávanie sa neuskutočnilo z dôvodu

práceneschopnosti zákonného sudcu. Ďalší termín pojednávania bol určený na 15. október

2002. Podaním doručeným 27. septembra 2002 právna zástupkyňa sťažovateľa navrhla

okresnému súdu, aby opäť požiadal S., a. s., a V., a. s., o zaslanie výpisov z účtov

odporkyne s poukazom na archivačnú dobu týchto dokladov. Na pojednávanie z 15. októbra

2002 sa nedostavil sťažovateľ a jeho právna zástupkyňa namietla zastúpenie právneho

zástupcu odporkyne komerčným právnikom, a preto bolo pojednávanie odročené na 7.

november 2002. Na tomto pojednávaní okresný súd vypočul svedkyňu. Nasledujúce

pojednávanie 12. decembra 2002 sa nekonalo pre neprítomnosť účastníkov.

Na ďalšie pojednávanie 11. februára 2003 sa opäť nikto nedostavil, keďže právni

zástupcovia oboch účastníkov konania svoju neprítomnosť ospravedlnili kolíziou s

termínmi v iných veciach. Okresný súd 5. novembra 2003 nariadil pojednávanie na 15.

január 2004.

Pojednávanie z 15. januára 2004 bolo opäť odročené pre neprítomnosť účastníkov.

Sťažovateľ sa nedostavil ani na nasledujúce dve pojednávania 11. marca 2004 a 25. mája

2004, prítomná bola len jeho právna zástupkyňa. Neuskutočnilo sa ani pojednávanie

nariadené na 14. september 2004, tentoraz z dôvodu na strane právnej zástupkyne

sťažovateľa. Na pojednávaní z 26. októbra 2004 nebol sťažovateľ prítomný z dôvodu

práceneschopnosti, po vyjadreniach odporkyne a právnej zástupkyne sťažovateľa bolo

pojednávanie odročené z dôvodu vyžiadania spisu od S. B. a správy od S., a. s.

Okresný súd vypracoval obidve výzvy 18. marca 2005. Prípismi z 21. a 29. júna 2005

okresný súd doplnil údaje požadované S., a. s. Ďalšie pojednávanie bolo nariadené 19.

augusta 2005 na 6. október 2005. Toto pojednávanie sa neuskutočnilo, pretože právna

zástupkyňa sťažovateľa oznámila, že sa ho nemôže zúčastniť pre kolíziu s pojednávaním v

inej veci, pričom sťažovateľ trvá na jej osobnej účasti. Na ďalšie pojednávanie nariadené na

13. december 2005 sa dostavila len právna zástupkyňa sťažovateľa, ktorá ospravedlnila

neprítomnosť sťažovateľa z dôvodu choroby. Okresný súd jej uložil zabezpečiť účasť

sťažovateľa na nasledujúcom pojednávaní 14. februára 2006. Sťažovateľ sa na tento termín

opäť nedostavil a okresný súd pojednával v jeho neprítomnosti. Prípisom z 9. marca 2006

okresný súd žiadal ďalšie listiny od S. B. Pojednávanie nariadené na 4. apríl 2006 sudkyňa

zrušila na žiadosť odporkyne z dôvodu jej zahraničnej služobnej cesty. Ďalšie pojednávanie

sa uskutočnilo 16. mája 2006 a bolo odročené na účely výsluchu svedkov. Na pojednávaní

29. júna 2006 bola vypočutá svedkyňa a okresný súd ho odročil na neurčito s tým, že

rozhodne o vykonaní ďalších dôkazov.

Uznesením z 23. apríla 2007 okresný súd nariadil znalecké dokazovanie znalkyňou

z odboru stavebníctva, odvetvia odhadu hodnoty nehnuteľností, ktorej uložil určiť

všeobecnú trhovú cenu 3-izbového bytu, ku ktorému sa viažu členské práva v bytovom

družstve, ktoré sťažovateľ tiež zaradil do BSM. Po doručení uznesenia účastníkom a ich

právnym zástupcom (v máji 2007) uložila sudkyňa kancelárii dať spis na lehotu do

15. augusta 2007 a 12. novembra 2007 dala pokyn doručiť uznesenie znalkyni.

Znalecký posudok bol predložený 29. januára 2008. Okresný súd 7. februára 2008

nariadil pojednávanie na 18. marec 2008. Na žiadosť právneho zástupcu odporkyne bol

termín zmenený na 3. apríl 2008. V zmysle uznesenia prijatého na tomto pojednávaní,

okresný súd prípisom z 20. mája 2008 požiadal o podanie správy S. B. a požiadal o

pripojenie rozvodového spisu účastníkov. Nasledujúci termín pojednávania určený na 10.

jún 2008 bol zrušený na žiadosť právneho zástupcu odporkyne. Ďalšie pojednávanie

nariadené na 2. október 2008 sa neuskutočnilo opäť z dôvodu neúčasti odporkyne a jej

právneho zástupcu, ktorý žiadal o zmenu termínu vzhľadom na plánovanú účasť na

pracovnom seminári. Ďalšie pojednávanie sa konalo 11. novembra 2008, na ktorom bola

vypočutá znalkyňa.

Na pojednávaní 29. januára 2009 okresný súd vyhlásil dokazovanie za skončené

a odročil ho na 24. február 2009 pre účely vyhlásenia rozsudku. Zákonná sudkyňa

23. februára 2009 zmenila termín na 3. marec 2009. Na tomto pojednávaní bol vyhlásený

rozsudok. Sťažovateľ aj odporkyňa podali proti nemu odvolanie (doručené 19. marca 2009).

Uzneseniami z 20. marca 2009 okresný súd uložil sťažovateľovi a odporkyni zaplatiť súdny

poplatok za podané odvolania. Podaním doručeným 8. apríla 2009 sťažovateľ podal

odvolanie proti uzneseniu z 20. marca 2009 a súčasne požiadal o oslobodenie od súdnych

poplatkov. Prípisom zo 14. apríla 2009 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby preukázal

splnenie podmienok na oslobodenie. Sťažovateľ predložil okresnému súdu príslušné tlačivo

11. mája 2009 a okresný súd uznesením z 23. júna 2009 o jeho žiadosti rozhodol tak, že mu

oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal. Sťažovateľ podal proti tomuto rozhodnutiu

odvolanie. Okresný súd vypracoval 27. júla 2009 predkladaciu správu a zaslal spis

zo všetkými opravnými prostriedkami Krajskému súdu v Bratislave, ktorému bol spis

doručený 5. augusta 2009.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva

upraveného v , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade

s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (, , ). Podľa uvedených kritérií

posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, predmetom súdneho konania

je rozhodovanie o návrhu na vyporiadanie BSM. Tento typ konania je bežnou súčasťou

občianskoprávnej agendy všeobecných súdov a rozhodovacia činnosť v obdobných veciach

sa opiera o ustálenú judikatúru. Faktická zložitosť veci v tomto druhu konania býva

ovplyvnená rozsahom dokazovania, ktorý je podmienený počtom a povahou vecí

zaradených do BSM, súhlasnými alebo nesúhlasnými stanoviskami účastníkov konania

a spravidla nariadením znaleckého dokazovania, ktoré je potrebné na určenie hodnoty vecí.

V tejto súvislosti ústavný súd považuje za potrebné poukázať, že ani prípadná faktická

zložitosť veci nezbavuje príslušný súd povinnosti konať o veci bez zbytočných prieťahov,

keďže nároky na rozsah dokazovania by mohli zbaviť okresný súd zodpovednosti za

pretrvávanie právnej neistoty sťažovateľa len vtedy, ak by sa priebežne a pritom efektívne

a v primeranom čase s faktickou zložitosťou veci vysporiadal ().

Ústavný súd v danej veci nezistil také okolnosti, na základe ktorých by konštatoval

skutkovú zložitosť konania, a navyše, podľa názoru ústavného súdu žiadna skutková

zložitosť nemôže ospravedlniť 12 rokov trvajúce súdne konanie na jednom stupni súdnictva

o veci, ktorá svojou povahou nie je právne zložitá a o ktorej sa vzhľadom na množstvo

a druh vecí patriacich do BSM nevykonávalo ani mimoriadne rozsiahle dokazovanie.

Správanie účastníka konania je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje pri rozhodovaní

o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

základného práva podľa . Ústavný súd zo súdneho spisu zistil, že

sťažovateľ sa nedostavil na takmer polovicu z nariadených pojednávaní (nebol prítomný na

pojednávaní 15. decembra 1997, 15. januára 1998, 6. apríla 2000, 19. mája 2000,

4. decembra 2001, 12. februára 2002, 15. októbra 2002, 12. decembra 2002, 11. februára

2003, 15. januára 2004, 11. marca 2004, 25. mája 2004, 14. septembra 2004, 26. októbra

2004, 6. októbra 2005, 13. decembra 2005, 14. februára 2006), hoci vo väčšine prípadov sa

ospravedlnil prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Aj keď neprítomnosť sťažovateľa

nebola vždy dôvodom odročovania uvedených pojednávaní, táto skutočnosť mala vplyv na

dĺžku posudzovaného konania. Sťažovateľ tiež prispel k predĺženiu konania tým, že po

prvom pokuse o mimosúdne riešenie sporu opakovane uviedol (na pojednávaní 13. mája

1999 a 10. mája 2001), že má záujem na mimosúdnom rokovaní o veci s odporkyňou a na

ten účel bola okresným súdom poskytnutá lehota, pričom sťažovateľ neoznámil včas

výsledok týchto rokovaní. Iné skutočnosti, ktorými by sťažovateľ prispel k predĺženiu

konania, ústavný súd nezistil.

Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , bol postup samotného okresného súdu. Pri posudzovaní postupu

okresného súdu ústavný súd vychádzal zo svojej judikatúry (napr. ), podľa

ktorej prieťahy v konaní, ktoré možno pripísať správaniu účastníka konania, nevylučujú

zodpovednosť štátu za to, že o právach účastníka konania sa rozhoduje dlhšie, než je

primerané povahe veci, ak ide o zbytočný prieťah zapríčinený nečinnosťou súdu alebo jeho

neefektívnou činnosťou neodstraňujúcou plynulo právne i faktické prekážky smerujúce k čo

najskoršiemu ukončeniu veci právoplatným rozhodnutím.

Posudzované konanie trvalo od doručenia návrhu do vyhlásenia prvostupňového

rozhodnutia 12 rokov a 5 mesiacov. Okresný súd síce nariadil množstvo pojednávaní,

väčšina z nich však bola odročená bez meritórneho prerokovania veci. Okresný súd až

v apríli 2002, t. j. po 5 a pol roku od začatia konania pristúpil k zabezpečovaniu dokladov

k bankovým účtom, keď väčšinu požadovaných informácií už nebolo možné poskytnúť,

a znalecké dokazovanie na určenie ceny bytu nariadil až v apríli 2007, t. j. viac ako po 11

rokoch od začatia konania, čo ústavný súd nepovažuje za efektívny procesný postup pri

vykonávaní dokazovania, teda taký, ktorý by účinne smeroval k zabezpečeniu podkladov

potrebných pre rozhodnutie v lehote primeranej zložitosti veci.

Ústavný súd zistil v postupe okresného súdu aj opakované kratšie obdobia

nečinnosti, a to od 19. októbra 1998 do 9. apríla 1999, od 11. februára 2003 do 5. novembra

2003, od 26. októbra 2004 do 18. marca 2005, keď okresnému súdu trvalo viac ako 4 a pol

mesiaca vypracovanie dožiadaní podľa uznesenia prijatého na ostatnom pojednávaní, od 29.

júna 2006 do 23. apríla 2007 a od júna 2007 do 12. novembra 2007, keď okresný súd zaslal

uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania znalkyni.

Ústavný súd na základe týchto skutočností vyhodnotil postup okresného súdu

v predmetnej veci ako konanie, v ktorom došlo k zbytočným prieťahom zo strany okresného

súdu v dôsledku jeho neefektívneho postupu, ako aj nečinnosti, čím došlo k porušeniu

základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

.

IV.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,

opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby

vo veci konal. Podľa môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby,

ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Pretože v čase rozhodovania ústavného súdu už prebiehalo odvolacie konanie vo veci

sťažovateľa, ústavný súd neprikázal okresnému súd konať v tejto veci bez zbytočných

prieťahov.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen rozhodnutie o porušení, prípadne

príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Keďže ústavný súd rozhodol, že bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa

, zaoberal sa aj jeho žiadosťou o priznanie finančného zadosťučinenia

v sume 13 000 €. Sťažovateľ v tejto súvislosti poukázal na dĺžku prvostupňového konania

a zbytočné prieťahy v postupe okresného súdu. Pri určení primeraného finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti

prípadu.

Zohľadňujúc doterajšiu dĺžku súdneho konania, konštatované zbytočné prieťahy

a zistený podiel sťažovateľa na dĺžke konania ústavný súd dospel k záveru, že v danom

prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia sťažovateľovi v sume 3 000 € primerané

konkrétnym okolnostiam prípadu ( ). Ústavný súd

prihliadol pritom na to, že o veci okresný súd v čase rozhodovania ústavného súdu už

meritórne rozhodol.

Ústavný súd napokon rozhodol podľa aj

o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním

advokátkou JUDr. M. H. Ústavný súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia za dva

úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a spísanie sťažnosti a jej podanie)

vykonané v roku 2009 podľa § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov po 115,90 € za každý úkon a režijný paušál

po 6,95 €, po zvýšení o daň z pridanej hodnoty, ktorej platiteľkou je právna zástupkyňa,

spolu v sume 292,38 €. Ústavný súd nepriznal sťažovateľovi uplatnenú náhradu trov

právneho zastúpenia vo zvyšnej časti (146,19 €) za stanovisko právnej zástupkyne

k vyjadreniu okresného súdu z dôvodu, že z tohto podania nevyplývali žiadne ústavne

relevantné skutočnosti vo vzťahu k predmetu konania.

Okresný súd je povinný nahradiť trovy právneho zastúpenia podľa bodu 3 výroku

tohto nálezu.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. decembra 2009