Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 130/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-45

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. júna 2018 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa), sudcu Miroslava

Duriša a sudcu Ladislava Orosza prerokoval prijatú sťažnosť ,

zastúpeného Advokátskou kanceláriou Bauer, s. r. o., Dénešova 19, Košice,

v mene ktorej koná advokát JUDr. Richard Bauer, vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva podľa a Listiny

základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod

sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a Listiny

základných práv a slobôd a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 500 €

(slovom dvetisícpäťsto eur), ktoré mu j e Okresný súd Košice-okolie p o v i n n ý vyplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Košice-okolie j e p o v i n n ý uhradiť trovy

konania v sume 374,81 € (slovom tristosedemdesiatštyri eur a osemdesiatjeden centov)

na účet Advokátskej kancelárie Bauer, s. r. o., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

21. februára 2017 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len

„listina“), ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice-okolie (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie

okresného súdu“), ako aj postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „prvé napadnuté konanie krajského

súdu“) a v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „druhé napadnuté konanie

krajského súdu“).

Zo sťažnosti a z vyžiadaného spisu okresného súdu vyplýva, že sťažovateľ

je účastníkom konania „o zaplatenie 7.942,65 EUR s prísl.“ na strane žalobcu. Žaloba bola

okresnému súdu podaná 2. novembra 2009 a konanie nebolo v čase podania sťažnosti

na ústavnom súde právoplatne skončené.

Sťažovateľ tvrdí, že konanie v jeho právnej veci nie je ani po 8 rokoch právoplatne

skončené a že za celkovú dĺžku konania nesú zodpovednosť predovšetkým všeobecné súdy,

ktoré vo veci svojou nečinnosťou spôsobujú zbytočné prieťahy.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a

základných práv a slobôd, ako aj právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice-okolie v konaní pred ním vedenom pod sp. zn. , ako

aj postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní pred ním vedenom pod sp. zn.

a pod sp. zn. porušené boli.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu Košice-okolie,

aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva finančné

zadosťučinenie v sume 10.000,- EUR...

4. Okresný súd Košice-okolie a Krajský súd v Košiciach sú povinní uhradiť spoločne

a nerozdielne , trovy právneho zastúpenia...“

Ústavný súd uznesením č. k. -20 zo 14. februára 2018 prijal podľa

o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) na ďalšie konanie sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“) v časti, ktorou namieta porušenie základného

práva podľa (ďalej len „“) a

Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Košice-okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej len „napadnuté konanie okresného súdu“). Vo zvyšnej časti sťažnosť

odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

K opodstatnenosti sťažnosti sa vyjadril aj okresný súd prostredníctvom svojej

predsedníčky prípisom sp. zn. l SprV/2/18 z 11. januára 2018, v ktorom je uvedené:

„Z prehľadu a priebehu vykonaných úkonov vyplýva obdobie kratšej nečinnosti tunajšieho

súdu v období od septembra 2010 do decembra 2010, od apríla 2012 do septembra 2012

a od novembra 2015 do novembra 2016.

Pre úplnosť uvádzam, že v období od 27. 5. 2011 do 19. 10. 2011, od 8. 4. 2014

do 2. 6. 2015 a od 19. 10. 2017 do 9. 1. 2018 sa spis nachádzal na Krajskom súde

v Košiciach za účelom rozhodnutia o odvolaní žalovaného v 1. rade proti uzneseniu

o pripustení žalovaného v 2. rade do konania a odvolaniam žalobcu proti rozhodnutiam

tunajšieho súdu.

Zároveň podotýkam, že výzvou súdu dňa 31. 7. 2015 bol žalobca vyzvaný na úpravu

petitu žaloby, na ktorú reagoval svojou žiadosťou o predĺženie lehoty na vyjadrenie

sa o 90 dní. Súdu bola doručená úprava žalobného petitu žalobcom dňa 30. 11. 2015.

Po podaní sťažnosti žalobcu na prieťahy v konaní dňa 14. 11. 2016, evidovanej pod

, vzhľadom na zistené obdobie nečinnosti súdu bola sťažnosť žalobcov

na prieťahy v konaní dňa 7. 12. 2016 vyhodnotená ako dôvodná. Zákonná sudkyňa bola

oboznámená s obsahom sťažnosti žalobcu. Nad ďalšou plynulosťou konania bol nariadený

dohľad predsedníčky súdu s tým, že zákonnej sudkyni bolo uložené každé dva mesiace podať

k rukám predsedníčky súdu správu o stave konania. Sťažnostný spis bol predložený

dozornému úradníkovi tunajšieho súdu na sledovanie veci.“

Spoločne s vyjadrením okresného súdu bol ústavnému súdu doručený aj prehľad

doteraz vykonaných úkonov:

«5. 11. 2009 – výzva na zaplatenie súdneho poplatku za návrh,

26. 11. 2009 – závada v doručení (výzva) adresovaná PZ žalobcu (JUDr. Richard

Bauer),

30. 11. 2009 – žiadosť o doručenie výzvy zo dňa 5. 11. 2009 prostredníctvom OO PZ

Košice – KVP,

30. 12. 2009 – odpoveď OO PZ Košice – KVP o nedoručení súdnej zásielky,

10. 2. 2010 – referát vyššieho súdneho úradníka o opätovné doručenie zásielky –

výzvy na zaplatenie súdneho poplatku za návrh, ktoré bolo adresované a referované

nesprávne odporcovi,

12. 3. 2010 – výzva vrátená odporcom ako nesprávne doručená,

29. 3. 2010 – výzva odoslaná priamo navrhovateľovi,

8. 4. 2010 – zaplatený súdny poplatok,

23. 4. 2010 – oznámenia a poučenie o procesných právach a povinnostiach stranám

sporu,

21. 5. 2010 – vyjadrenie žalovaného k žalobe,

29. 6. 2010 – oznámenie žalobcu o zmene právneho zástupcu,

2. 8. 2010 – vyjadrenie žalovaného k žalobe doručované PZ žalobcu,

11. 8. 2010 – žiadosť PZ žalobcu o predĺženie lehoty na podanie stanoviska

k vyjadreniu žalovaného,

31. 8. 2010 – súdu doručené podanie žalobcu (rozšírenie žaloby),

13. 12. 2010 – referát sudkyne na doručenie podania žalobcu žalovanému

(30. 12. 2010 odoslané),

2. 2. 2011 – súdu doručené podanie žalovaného,

9. 3. 2011 – uznesenie o pripustení žalovaného v 2. rade do konania,

7. 4. 2011 – súdu doručené odvolanie žalovaného v 1. rade proti uzneseniu,

11. 4. 2011 – referát vyššieho súdneho úradníka,

26. 4. 2011 – referát sudkyne,

3. 5. 2011 – žiadosť žalobcu o vytýčenie termínu pojednávania,

13. 5. 2011 – vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného v 1. rade,

27. 5. 2011 – spis predložený Krajskému súdu v Košiciach,

19. 10. 2011 – návrat spisu z Krajského súdu Košice (uznesenie zo dňa 5. 10. 2011)

21. 10. 2011 – expedovanie uznesenia KS Košice účastníkom konania,

15. 12. 2011 – vytýčený termín pojednávania na deň 15. 2. 2012,

9. 2. 2012 – podanie žalobcu,

14. 2. 2012 – úradný záznam o neuskutočnení pojednávania na deň 15. 2. 2012

z dôvodu práceneschopnosti sudkyne,

15. 2. 2012 – pojednávanie odročené na deň 11. 4. 2012,

11. 4. 2012 – pojednávanie, odročené na neurčito za účelom navrhnutého

dokazovania,

15. 6. 2012 – podanie PZ žalobcu o zániku plnomocenstva,

24. 9. 2012 – odoslaná výzva žalovanému v 1. rade

11. 10. 2012, 3. 12. 2012 – súdu doručená odpoveď žalovaného v 1. rade,

4. 12. 2012 – výzva adresovaná žalobcovi,

31. 12. 2012 – odpoveď žalobcu na výzvu súdu,

9. 1. 2013 – vytýčený termín pojednávania na deň 7. 2. 2013,

5. 2. 2012 – úradný záznam o neúčasti žalovaného v 1. rade na pojednávaní,

7. 2. 2013 – žiadosť žalovaného o odročenie pojednávania, pojednávanie odročené

na 27. 3. 2013,

19. 2. 2013 – žiadosť PZ žalobcu o odročenie pojednávania,

20. 3. 2013 – vyjadrenie žalovaného v 1. rade k podaniu žalobcu,

25. 3. 2013 – uznesenie o čiastočnom späťvzatí žaloby a nepripustení rozšírenia

žalobného návrhu,

27. 3. 2013 – pojednávanie odročené na 23. 5. 2013, pre neúčasť PZ žalobcu

a žalobcu,

2. 4. 2013 – súdu doručené stanovisko žalobcu, ktoré bolo doručené žalovaným,

21. 5. 2013 – právoplatné uznesenie zo dňa 25. 3. 2013 odoslané daňovému úradu,

23. 5. 2013 – žiadosť PZ žalobcu o odročenie pojednávania; pojednávanie odročené

na 10. 7. 2013,

7. 6. 2013 – súdu doručené oznámenie PZ žalobcu o odročenie pojednávania

8. 7. 2013 – žiadosť PZ žalobcu o odročenie pojednávania,

10. 7. 2013 – pojednávanie odročené na 10. 10. 2013,

10. 10. 2013 – vyhlásený rozsudok,

11. 10. 2013 – súdu doručené podanie PZ žalobcu – vyčíslenie trov súdneho konania,

7. 11. 2013 – žiadosť o predĺženie lehoty na vyhotovenie súdneho rozhodnutia, lehota

predĺžená do 6. 12. 2013

6. 12. 2013 – písomné vyhotovenie rozsudku, expedovanie rozsudku,

3. 1. 2014 – odvolanie žalobcu proti rozsudku,

8. 1. 2014 – odvolanie žalovaného v 2. rade proti rozsudku,

6. 2. 2014 – uznesenie o vyrubení súdneho poplatku za odvolanie, odvolania

doručované na vyjadrenie

24. 2. 2014 – súdu doručené vyjadrenie žalovaného v 1. rade k odvolaniu,

25. 2. 2014 – súdu doručené vyjadrenie žalovaného v 2. rade k odvolaniu,

26. 2. 2014 – uhradený súdny poplatok za odvolanie žalobcom,

8. 4. 2014 – spis predložený na Krajský súd v Košiciach na rozhodnutie,

13. 6. 2014 – žiadosť PZ žalobcu,

2. 6. 2015 – návrat spisu z KS Košice, (uznesenie zo dňa 29. 4. 2015), expedovanie

uznesenia KS Košice,

31. 7. 2015 – výzva na úpravu petitu žaloby PZ žalobcu,

21. 8. 2015 – žiadosť PZ žalobcu o predĺženie lehoty na vyjadrenie o 90 dní,

19. 10. 2015 – súdu doručené podanie žalovaného v 1. rade,

30. 11. 2015 – súdu doručená úprava žalobného petitu žalobcom,

31. 5. 2016 – súdu doručené oznámenie PZ žalobcu,

31. 10. 2016 – vytýčený termín pojednávania na deň 14. 12. 2016,

14. 12. 2016 – pojednávanie odročené na 23. 2. 2017,

19. 1. 2017 – uznesenie o pripustení alternatívneho petitu,

7. 2. 2017 – súdu písomne doručená záverečná reč žalovaného v 1. a 2. rade,

23. 2. 2017 – pojednávanie, odročené na deň 23. 3. 2017; súdu doručené podanie

PZ žalobcu „záverečné stanovisko strany“,

7. 3. 2017 – podanie PZ žalobcu doručované žalovaným,

21. 3. 2017 – úradný záznam o odročení pojednávania zo dňa 23. 3. 2017 na deň

13. 4. 2017 z dôvodu práceneschopnosti sudkyne,

13. 4. 2017 – pojednávanie, vyhlásený rozsudok,

11. 5. 2017 – písomné vyhotovenie rozsudku, expedovanie rozsudku stranám sporu,

30. 6. 2017 – súdu doručené podanie žalovaného v 2. rade –vyčíslenie trov konania,

14. 7. 2017 – súdu doručené odvolanie PZ žalobcu,

25. 7. 2017 – odvolanie žalobcu doručované žalovaným,

10. 8. 2017 – súdu doručené vyjadrenie žalovaného v 1. a 2. rade,

11. 9. 2017 – vzájomné vyjadrenia odoslané stranám sporu,

19. 10. 2017 – spis predložený Krajskému súdu Košice,

9. 1. 2018 – spis vyžiadaný z Krajského súdu Košice za účelom predloženia

Ústavnému súdu SR.»

Obsah súvisiaceho spisu okresného súdu potvrdzuje úkony uvedené v jeho vyjadrení,

a preto ústavný súd poukazuje len na úkony uvedené v tomto vyjadrení, ktoré považuje

za preukázané.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa a podľa listiny, podľa ktorého každý má právo, aby

sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľ zároveň namieta

aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote,

preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

, , ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a listiny (čo platí, aj pokiaľ ide o

dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným

prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia

neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu

alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak

ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ). Základnou povinnosťou súdu

je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav

právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho

rozhodnutie. Táto povinnosť súdu vyplývala do 30. júna 2016 z

v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), ktorý súdom

prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana

ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z prvej vety , podľa ktorej len

čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola

čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. V súčasnosti od 1. júla 2016 tieto povinnosti

vychádzajú zo v znení neskorších

predpisov (ďalej len „CSP“), najmä z , podľa ktorého súd postupuje v konaní

tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným

prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu

a iných osôb.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a listiny

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou

(, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými

sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho

konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha

prerokúvanej veci.

Z hľadiska prvého kritéria ústavný súd konštatuje, že predmetom napadnutého

konania je rozhodovanie o sťažovateľom podanej žalobe o zaplatenie peňažnej sumy

(7 942,65 € s prísl.), ktorú sťažovateľ odôvodňuje tým, že žalovaný užíva pozemok v jeho

vlastníctve bez toho, aby zaň platil nájomné alebo inú náhradu. Ústavný súd konštatuje,

že právnu vec sťažovateľa nemožno považovať za právne ani fakticky zložitú. Právnu

a faktickú zložitosť nenamietal ani okresný súd.

Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v napadnutom konaní

mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka tohto

súdneho konania. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ sám čiastočne prispel k predĺženiu

napadnutého konania, a to v súvislosti s jeho žiadosťami o odročenie pojednávaní

nariadených na 27. marec 2013 a 23. máj 2013. Z pohľadu ústavného súdu však mala táto

skutočnosť na celkovú dĺžku konania iba minimálny vplyv.

Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a listiny a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup okresného súdu v napadnutom

konaní.

Ústavný súd v súvislosti s posudzovaním efektivity napadnutého konania upriamuje

pozornosť na svoju judikatúru, podľa ktorej nielen nečinnosť, ale aj neefektívna

(nesústredená) činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie

zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť

štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli

ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (obdobne

napr. , ).

Ústavný súd po preskúmaní zapožičaného súdneho spisu konštatuje, že na celkovej

dĺžke napadnutého konania sa podpísali obdobia opakovanej krátkodobej nečinnosti

okresného súdu, a to od 31. augusta 2010 do 12. decembra 2010, od 11. apríla 2012

do 24. septembra 2012 a od 30. novembra 2015 do 31. októbra 2016. Na ťarchu okresného

súdu je potrebné pripočítať aj jeho neefektívnu činnosť, keď jeho rozsudok

z 10. októbra 2013 krajský súd uznesením sp. zn. z 29. apríla 2015 zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie pre jeho nedostatočné odôvodnenie. Na tomto mieste

ústavný súd ďalej poukazuje aj na nesústredenú činnosť okresného súdu, keď tento

v počiatočnom štádiu konania (nesprávne) vyzýval na zaplatenie súdneho

poplatku žalovaného, a tiež, keď nariadil termín pojednávania na 10. júl 2013 potom, ako

mu právny zástupca sťažovateľa vopred oznámil, že v tomto čase sa bude zdržiavať

v zahraničí.

V súvislosti s posudzovaním postupu okresného súdu v napadnutom konaní ústavný

súd poukazuje na skutočnosť, že dobu, resp. obdobie, počas ktorého sa súdny spis nahádzal

na krajskom súde z dôvodu rozhodovania o podaných odvolaniach (od 27. mája 2011

do 19. októbra 2011, od 8. apríla 2014 do 2. júna 2015 a od 19. októbra 2017

do 9. januára 2018), nemožno pripočítať na ťarchu okresného súdu, ktorý v tomto čase

objektívne nemohol ovplyvniť priebeh ani plynulosť napadnutého konania.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom

okresného súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a listiny, ako aj práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

III.

Podľa ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

Vzhľadom na to, že okresný súd vo veci samej už 13. apríla 2017 rozhodol a vec

sťažovateľa sa od 19. októbra 2017 nachádza na krajskom súde na účely rozhodnutia o ním

podanom odvolaní proti rozsudku okresného súdu z 13. apríla 2017 (t. j. aj v čase

rozhodovania ústavného súdu), ústavný súd okresnému súdu neprikazoval, aby vo veci

konal bez zbytočných prieťahov (napr. , ).

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

10 000 €, čo odôvodňuje celkovou dĺžkou právnej neistoty a pocitom bezmocnosti, ktoré

sa mali podpísať aj na jeho zdravotnom stave.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na okolnosti prípadu.

S prihliadnutím na celkovú doterajšiu dĺžku napadnutého, berúc do úvahy konkrétne

okolnosti daného prípadu (predmet napadnutého konania, obdobia opakovanej nečinnosti

a neefektívnej činnosti okresného súdu, ako i správanie samotného sťažovateľa), ústavný

súd považoval priznanie sumy 2 500 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56

ods. 4 (bod 2 výroku tohto nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa,

ktoré mu vznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní vedenom pred ústavným

súdom.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia

a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“), a to za dva úkony vykonané v roku 2017 (prevzatie a príprava právneho

zastúpenia, písomné podanie sťažnosti), a to každý úkon 147,33 €, t. j. spolu 294,66 €,

čo spolu s režijným paušálom dvakrát 8,84 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu

312,34 €. Keďže Advokátska kanceláriou Bauer, s. r. o., je platcom dane z pridanej hodnoty

(ďalej len „DPH“), uvedená suma bola zvýšená o DPH vo výške 20 % podľa § 18 ods. 3

vyhlášky a podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších

predpisov. Podanie právneho zástupcu sťažovateľa z 9. mája 2018 nevyhodnotil ústavný súd

vzhľadom na jeho obsah ako podanie relevantné pre rozhodnutie vo veci samej, a preto

odmenu zaň nepriznal. Trovy právneho zastúpenia teda boli priznané v celkovej sume

374,81 € (bod 3 výroku tohto nálezu).

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľa v lehote uvedenej v bode 3 výroku tohto nálezu.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. júna 2018