Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 305/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-53

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. decembra 2009

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja

Kohuta o sťažnosti J. B., D., zastúpeného advokátom JUDr. I. S., M., vo veci namietaného

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v postupom Okresného súdu Martin v konaní

vedenom pod sp. zn. (v súčasnosti vedenom pod pôvodnou sp. zn. D 639/62)

takto

rozhodol:

1. Základné právo J. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené

v postupom Okresného súdu Martin v konaní

vedenom pod sp. zn. (v súčasnosti vedenom pod pôvodnou sp. zn. D 639/62)

p o r u š e n é b o l o .

2. J. B. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 4 000 € (slovom

štyritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Martin p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

3. J. B. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 122,85 € (slovom

stodvadsaťdva eur a osemdesiatpäť centov), ktorú j e Kancelária Ústavného súdu

Slovenskej republiky p o v i n n á vyplatiť na účet jeho ustanovenému právnemu

zástupcovi JUDr. I. S., M., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Martin j e p o v i n n ý uhradiť štátu trovy právneho zastúpenia

v sume 122,85 € (slovom stodvadsaťdva eur a osemdesiatpäť centov) na účet Kancelárie

Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 7000060515/8180 vedený v Štátnej pokladnici do

15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-26 z 23. septembra 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. B., D. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v (ďalej len „“) postupom

Okresného súdu Martin (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 17 D

266/07 (v súčasnosti vedenom pod pôvodnou sp. zn. D 639/62).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že návrhom podaným okresnému súdu v roku

1991 sa právny predchodca sťažovateľa (otec sťažovateľa) A. B. (ďalej len „navrhovateľ“)

domáhal „znovuprejednania“ dedičstva po starom otcovi sťažovateľa O. B., po ktorom bolo

dedičstvo prejednané už v pôvodnom konaní vedenom pod sp. zn. D 639/62. Po smrti

navrhovateľa sa účastníkmi konania namiesto neho stali jeho deti, a to sťažovateľ a jeho

brat. Podľa tvrdení sťažovateľa okresný súd aj napriek jeho sťažnosti na prieťahy

adresovanej predsedníčke okresného súdu v jeho veci nekoná a napriek tomu, že konanie

o nej začalo ešte v roku 1991, dosiaľ o nej nerozhodol. V dôsledku uvedeného stavu sa

v rozpore s predlžuje stav právnej neistoty sťažovateľa a odďaľuje sa

právoplatné skončenie veci.

Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uviedol:

„Z uvedeného chronologického priebehu postupu súdu a vykonávania ním

jednotlivých procesných úkonov zjavne vyplýva, že rozhodujúco sa zapríčinil o prieťahy

v súdnom konaní a to aj viacerými nesprávnymi procesnými postupmi a rozhodnutiami

práve dotknutý Okresný súd v Martine – nesprávne rozhodnutie okrem iného napríklad

o mojej žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov a ustanovenie zástupcu z radov

advokátov malo za následok enormné zdržanie súdneho konania, pretože o veci musel

rozhodovať odvolací súd a následne ešte raz dotknutý okresný súd.“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo J. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v

postupom Okresného súdu v Martine v konaní

vedenom pod sp. zn. D 639/62 (pôvodne pod zn. ) porušené bolo.

2. J. B. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 6 639 eur, ktoré je Okresný súd v

Martine povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.

3. J. B. priznáva náhradu trov konania vo výške 122,85 eura, ktoré je Okresný súd v

Martine povinný zaplatiť na účet advokáta JUDr. I. S.,(...) M. do 15 dní od právoplatnosti

rozhodnutia.“

Uznesením ústavného súdu č. k. -26 z 23. septembra 2009 bol

sťažovateľovi na jeho žiadosť ustanovený právny zástupca na zastupovanie v konaní pred

ústavným súdom, a to advokát JUDr. I. S., M.

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: za okresný súd jeho predsedníčka listom sp. zn. Spr. 846/09 z 11. novembra 2009

a ustanovený právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu listom

z 18. novembra 2009.

2.1 Okresný súd vo svojom vyjadrení okrem popisu procesných úkonov v predmetnej

veci uviedol:

„Návrh na dodatočné prejednanie dedičstva po O. B. nadväzuje na právoplatne

ukončené prejednanie dedičstva z roku 1962/63. Problematickosť celého konania spočíva

v týchto hlavných faktoroch:

1. Neúplné, opakované podania A. B., ktoré neboli doložené potrebnými listinnými

dôkazmi. Rovnako nevyplýva ani z podaní jeho syna, J. B., čoho konkrétne sa vo veci

domáha.

Konanie s právnym nástupcom navrhovateľa A. B., jeho synom J. B., od roku 2006

do roku 2009 trvalo dlhšie časové obdobie z viacerých dôvodov:

Na strane navrhovateľa:

1. J. B. nedoplnil podanie svojho otca, a tak súd nemohol z jeho podania zistiť, čoho

sa domáha.

2. Napriek sťažnostiam a žiadostiam sa osobne nikdy nedostavil na výsluch

v Martine, vypočúvaný bol prostredníctvom dožiadaného súdu v Bratislave. Celé konanie sa

vykonávalo iba prostredníctvom listovej korešpondencie a nie priamym stykom

s navrhovateľom, čo konanie značne spomalilo.

3. V prípade, keď boli vytýčené výsluchy na konkrétny termín, sťažovateľ súd

zakaždým požiadal o jeho odloženie zo zdravotných dôvodov.

4. Navrhovateľ sa zúčastnil dvoch informatívnych výsluchov na Okresnom súde

Bratislava II, ktorý konal prostredníctvom dožiadania – čo vec znova predĺžilo.

Na strane súdu:

1. Vyšší súdny úradník vo veci nekonal od 29. 11. 2007 do 22. 2. 2008, kedy

predvolal na informatívny výsluch J. B. VSU nekonal ani potom, čo navrhovateľ požiadal

súd podloženie výsluch na termín po 15. 6. 2008 pre zlý zdravotný stav. Konať začal až po

upozornení predsedníčky OS na nečinnosť a prvý úkon vo veci urobil 25. 11. 2008.

2. Konanie predĺžila aj účasť ustanovenej právnej zástupkyne, ktorá od svojho

určenia 25. 11. 2008 sa musela oboznámiť so spisom a až tak vydala dňa 10. 6. 2009 svoje

vyjadrenie vo veci.

Výslovne súhlasíme s upustením pojednávania vo veci, nakoľko od ústneho

pojednávania neočakávame ďalšie objasnenie veci.“

2.2 Právny zástupca sťažovateľa vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu

okresného súdu uviedol:

„Nazdávam sa, že Okresný súd v Martine spôsobil v prevažnej miere prieťahy

v konaní zn. D 639/62. Poukazujem najmä na obdobie dlhodobej nečinnosti súdu od roku

1994 (posledná žiadosť A. B. o znovu prejednanie dedičstva zo dňa 7. 1. 1994) do 30. 4.

2004, kedy bol spis predložený sudcovi na pokračovanie v konaní. Taktiež úkony súdu od

9. 10. 1991 do 7. 1. 1994 boli málo efektívne a prispeli k prieťahom konania. Nesprávny

procesný postup súdu, keď nerozhodol o oslobodení sťažovateľa od súdnych poplatkov

a o ustanovení právneho zástupcu, ale odmietol podanie ako neúplné a nejasné, tiež prispel

k prieťahom.

Neúplné podania sťažovateľa a jeho právneho predchodcu tiež spôsobili určité

prieťahy v konaní, ale podlá môjho názoru nie je možné pripísať ich v neprospech

sťažovateľa. Ak by súd rozhodol o ustanovení právneho zástupcu promptne, mohol byť

kvalifikovaný návrh podaný už v roku 2006 resp. 2007. Neúčasť sťažovateľa na výsluchoch

pred Okresným súdom v Martine nemožno, podľa môjho názoru pripísať na vrub

sťažovateľa, lebo je ospravedlniteľná jeho nepriaznivým zdravotným stavom.

Som presvedčený, že Okresný súd v Martine porušil základné právo sťažovateľa na

prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. (...)

Súhlasím, aby Ústavný súd upustil od ústneho pojednávania.“

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v . Jej

prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je

určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani

za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne

rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo,

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

(, , ).

II.

Z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh

a stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. (v súčasnosti vedenom

pod pôvodnou sp. zn. D 639/62):

- 24. júl 1992 – okresnému súdu bola doručená žiadosť navrhovateľa, ktorou sa domáhal

„znovuprejednania“ dedičstva po poručiteľovi (starom otcovi sťažovateľa), po ktorom bolo

dedičstvo pôvodne prejednané pod sp. zn. D 639/62, a to z dôvodu, že navrhovateľ

namietal, že na pôvodné prejednanie dedičstva po poručiteľovi nebol prizvaný. Návrh

navrhovateľa bol pôvodne 9. októbra 1991 doručený štátnemu notárovi, ktorý pôvodne

prejednával dedičstvo po poručiteľovi, pričom na jeho nečinnosť sa navrhovateľ sťažoval

predsedovi okresného súdu podaním z 2. júna 1992 (podanie bolo vedené pod sp. zn.

pôvodného dedičského konania D 639/62),

- 19. apríl 2001 – okresný súd dopytom v centrálnej evidencii obyvateľstva zisťoval miesto

pobytu navrhovateľa,

- 30. apríl 2001 – okresnému súdu bola doručená odpoveď z centrálnej evidencie

obyvateľstva, z ktorej vyplýva, že navrhovateľ zomrel 15. septembra 1995,

- 30. apríl 2004 – predsedníčka okresného súdu po predložení spisu dedičskou kanceláriou

na účely stanovenia ďalšieho postupu vo veci podania navrhovateľa konštatovala vo veci

prieťahy v konaní a určenému zákonnému sudcovi uložila určiť ďalší procesný postup,

- 11. apríl 2006 – okresný súd dožiadal Okresný súd Topoľčany, aby oznámil, či sa vedie

dedičské konanie po navrhovateľovi a kto sú jeho dedičia,

- 27. apríl 2006 – okresnému súdu bolo doručené vybavené dožiadanie spolu s uznesením

o prejednaní dedičstva po navrhovateľovi sp. zn. z 20. marca 1996 s tým, že

dedičmi po navrhovateľovi sú jeho manželka a synovia (sťažovateľ a jeho brat),

- 2. máj 2006 – okresný súd vyzval súdy príslušné podľa bydliska navrhovateľových

dedičov (Okresný súd Topoľčany a Okresný súd Bratislava II), aby ich vypočuli k návrhu

navrhovateľa,

- 19. júl 2006 – okresnému súdu bolo bez vybavenia vrátené dožiadanie od Okresného súdu

Topoľčany s tým, že pozostalá manželka navrhovateľa už tiež zomrela a sťažovateľov brat

sa zdržiava na neznámej adrese v zahraničí,

- 22. september 2006 – dožiadaný Okresný súd Bratislava II vypočul sťažovateľa, ktorý

žiadal o poskytnutie lehoty na preštudovanie spisu a vyjadrenie sa k veci, pričom na účely

oboznámenia sa so spisom sťažovateľ žiadal, aby okresný súd zaslal spis dožiadanému

súdu, aby si ho mohol naštudovať,

- 5. október 2006 – sťažovateľ podal predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy

v konaní a ďalším podaním oznámil, že trvá na návrhu svojho otca (navrhovateľa) s tým, že

žiadal priznať oslobodenie od súdnych poplatkov a o ustanovenie advokáta,

- 6. október 2006 – okresnému súdu bolo vrátené vybavené dožiadanie od Okresného súdu

Bratislava II,

- 21. november 2006 – predsedníčka okresného súdu sa vyjadrila k sťažnosti sťažovateľa na

prieťahy v konaní s tým, že zákonnému sudcovi dala pokyn vykonávať vo veci procesné

úkony minimálne raz za dva mesiace,

- 29. november 2006 – okresný súd dožiadal Okresný súd Bratislava II, aby vypočul

sťažovateľa, či trvá na návrhu zomrelého navrhovateľa,

- 29. január 2007 – okresnému súdu bolo vrátené vybavené dožiadanie,

- 3. apríl 2007 – okresný súd uznesením uložil sťažovateľovi, aby odstránil nedostatky

návrhu z 8. októbra 1991,

- 27. apríl 2007 – sťažovateľ reagoval na výzvu okresného súdu a súčasne urgoval

vybavenie jeho žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov a o ustanovenie advokáta

(okresný súd nevyčkal na odpoveď od druhého syna navrhovateľa, pozn.),

- 14. jún 2007 – okresný súd uznesením sp. zn. návrh z 8. októbra 1991

odmietol,

- 27. jún 2007 – sťažovateľ sa odvolal proti uzneseniu zo 14. júna 2007,

- 2. október 2007 – okresný súd zaslal spis Krajskému súdu v Žiline (ďalej len „krajský

súd“),

- 9. október 2007 – spis bol doručený krajskému súdu,

- 19. október 2007 – krajský súd uznesením sp. zn. zrušil odvolaním

napadnuté uznesenie okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu

procesného pochybenia, keďže okresný súd rozhodol vo veci bez toho, aby najprv rozhodol

o žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu,

- 26. október 2007 – spis bol vrátený okresnému súdu,

- 22. február 2008 – okresný súd nariadil informatívny výsluch sťažovateľa na 11. marec

2008,

- 3. marec 2008 – okresný súd zmenil nariadený termín výsluchu sťažovateľa na 28. apríl

2008 z dôvodu oneskoreného predloženia spisu kancelárie na realizáciu predvolania na

pôvodný termín,

- 23. apríl 2008 – sťažovateľ ospravedlnil svoju neúčasť na výsluchu zo zdravotných

dôvodov (akútny zápal pľúc) a predložil o tom aj lekársku správu,

- 4. august 2008 – predsedníčka okresného súdu upozornila konajúceho vyššieho súdneho

úradníka na nutnosť zabezpečenia plynulého konania vo veci,

- 25. november 2008 – okresný súd uznesením priznal sťažovateľovi oslobodenie od

súdnych poplatkov a tiež mu ustanovil advokátku; súčasne vyzval sťažovateľa, aby oznámil,

či mu jeho zdravotný stav dovoľuje zúčastniť sa na informatívnom výsluchu, zároveň

predsedníčka okresného súdu požiadala o predloženie spisu a o vyjadrenie konajúceho

vyššieho súdneho úradníka, prečo sa vo veci nekoná, ktorý sa k priebehu konania vyjadril

obratom,

- 26. november 2008 – spis bol prostredníctvom „dozornej úradníčky“ predložený

predsedníčke okresného súdu,

- 27. november 2008 – „dozorná úradníčka“ žiadala od konajúceho vyššieho súdneho

úradníka vysvetlenie týkajúce sa nedostatkov v žurnalizácii spisu a pridelenia novej

sp. zn. (kedy a prečo bola pridelená),

- 28. november 2008 – konajúci vyšší súdny úradník sa vyjadril k technickým nedostatkom

spisu s tým, že zistil, že od podania sťažovateľa z 27. apríla 2007 je neurčitého dôvodu táto

vec vedená pod novou sp. zn. , aj keď ho sťažovateľ adresoval k sp. zn.

D 639/62, čo zapríčinilo, že v jednej a tej istej veci sa koná pod dvoma spisovými značkami

„a konajú v nej dvaja sudcovia“,

- 15. december 2008 – sťažovateľ oznámil, že jeho zdravotný stav mu neumožňuje zúčastniť

sa na informatívnom výsluchu a v prípade potreby sa vyjadrí písomne (predložené lekárske

potvrdenie),

- 2. január 2009 – okresný súd ukončil vec vedenú pod sp. zn. ako vec

ukončenú inak, pretože bola duplicitne vedená, s tým, že všetky listiny z tohto spisu patrili

k spisu sp. zn. D 639/62 a k tomuto spisu ostal spis sp. zn. iba pripojený,

- 13. január 2009 – konajúci vyšší súdny úradník sa telefonicky kontaktoval s advokátkou

ustanovenou sťažovateľovi, ktorá oznámila, že so sťažovateľom sa ešte neskontaktovala

a že si príde naštudovať spis 14. januára 2009,

- 14. január 2009 – sťažovateľovi ustanovená právna zástupkyňa bola na okresnom súde

preštudovať spis,

- 10. február 2009 – sťažovateľovi ustanovená právna zástupkyňa bola na okresnom súde

preštudovať spis,

- 27. február 2009 – konajúci vyšší súdny úradník sa telefonicky skontaktoval

so sťažovateľovou advokátkou, ktorá oznámila, že so sťažovateľom sa osobne stretne

„v polovici marca 2009“,

- 13. máj 2009 – okresný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľa, aby oznámila, či sa

skontaktovala so sťažovateľom a s akým výsledkom,

- 10. júna 2009 – právna zástupkyňa sťažovateľa sa vyjadrila k veci,

- 22. júna 2009 – sťažovateľ oznámil, že k vyjadreniu jemu ustanovenej právnej zástupkyne

podá ešte sám vyjadrenie najneskôr do 31. júla 2009,

- 29. júl 2009 – sťažovateľ žiadal, aby mu bol ustanovený iný právny zástupca, pretože

ustanovená právna zástupkyňa stratila jeho dôveru, lebo okrem iného sa jej právne názory

nezhodovali s jeho predstavami,

- 23. september 2009 – okresnému súdu bolo doručené podanie, ktorým sťažovateľ iba

vo svojom mene (nie aj v mene svojho brata a spoludediča) navrhol konanie zastaviť

z dôvodu dlhodobého zhoršenia jeho zdravotného stavu,

- 11. november 2009 – okresný súd uznesením zastavil konanie ako celok (okresný súd

nevyzval druhého dediča, či so zastavením konania súhlasí, pozn.), pričom toto uznesenie

nadobudlo právoplatnosť 8. decembra 2009.

III.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej

neistoty dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na

naplnenie základného práva podľa nestačí, aby štátne orgány vec

prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet a právoplatne

nerozhodli (m. m. , ). Priznanie práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa

toto právo objektívne realizovalo ().

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v dodatočnom dedičskom konaní vedenom v súčasnosti pod sp. zn. D 639/62 (pôvodne

vedenom pod sp. zn. a pod sp. zn. Dd 30/06) došlo k porušeniu základného

práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 .

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre

ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom

konaní a jeho význam pre sťažovateľa (, , , ).

Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na

predmet konania, ako aj na vývoj a stav skúmanej procesnej situácie v danej veci nemožno

toto konanie kvalifikovať ako právne či fakticky zložité, pričom túto zložitosť nekonštatoval

ani sám okresný súd.

Ústavný súd zastáva názor, že pri sústredenejšom a efektívnejšom procesnom

postupe okresného súdu mohol byť priebeh napadnutého konania plynulejší a nemusel viesť

k jeho predĺženiu (bod 3).

2. Správanie sťažovateľa ako účastníka skúmaného konania je druhým kritériom pri

rozhodovaní, či v skúmanom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

označeného základného práva.

V súvislosti s hodnotením uvedeného kritéria ústavný súd konštatuje, že v prípade

sťažovateľa došlo k procesno-právnemu nástupníctvu (sukcesii), teda k zmene pôvodného

účastníka konania na strane navrhovateľa, a to na základe univerzálnej sukcesie (dedenie).

Keďže pri zmene účastníkov nedochádza ku vzniku nového procesno-právneho vzťahu, ale

k procesno-právnemu nástupníctvu do už existujúceho procesno-právneho vzťahu

(m. m. ), ústavný súd nemal pochybnosť o tom, že sťažovateľ môže uplatňovať

právo na konanie bez zbytočných prieťahov aj pre štádium konania, ktoré tejto zmene

predchádzalo.

Ústavný súd v správaní sťažovateľa nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by bolo

potrebné pripísať na jeho ťarchu. Sťažovateľ sa síce raz ospravedlnil z účasti na

informatívnom výsluchu (23. apríla 2008), avšak túto skutočnosť nemožno pripočítať na

jeho ťarchu, pretože sa tak stalo z objektívnej, a teda ním neovplyvniteľnej skutočnosti, a to

v dôsledku zhoršenia jeho zdravotného stavu, o čom sťažovateľ predložil aj hodnovernú

lekársku správu. Súčasne ústavný súd konštatuje, že okresný súd pri dostatočne presnom

naformulovaní otázok a príprave podkladov mal možnosť vypočuť sťažovateľa aj

prostredníctvom realizovaného dožiadania, ba dokonca sám sťažovateľ 15. decembra 2008

oznámil, že v prípade potreby sa môže k veci vyjadriť aj písomne. Napokon ústavný súd je

tohto názoru, že na ťarchu sťažovateľa nemožno pripočítať ani to, že sťažovateľ navrhol

podaním doručeným okresnému súdu 23. septembra 2009 konanie zastaviť, pretože jednak

tak sťažovateľ učinil iba za seba, pričom v dedičskom konaní vystupuje ešte jeden dedič,

a to brat sťažovateľa, a jednak tak sťažovateľ učinil iba z dôvodu dlhotrvajúceho konania,

ktoré sa tak pre neho z dôvodu vážnych zdravotných ťažkostí stalo zaťažujúcim.

3. Napokon ústavný súd skúmal postup okresného súdu v predmetnom dedičskom

konaní a v tejto súvislosti zistil, že okresný súd bol prvýkrát nečinný v období od 24. júla

1992, keď bol okresnému súdu doručený návrh na „znovuprejednanie“ dedičstva, do

19. apríla 2001, keď okresný súd vo veci predmetného návrhu vykonal prvý procesný úkon,

t. j. viac ako osem rokov a osem mesiacov. Okresný súd bol bezdôvodne nečinný takmer

päť rokov aj v období od 30. apríla 2001, keď mu bolo oznámené, že navrhovateľ (právny

predchodca sťažovateľa) zomrel, do 11. apríla 2006, keď okresný súd začal zisťovať okruh

dedičov po zomrelom navrhovateľovi. Ďalším ústavným súdom zisteným obdobím

nečinnosti v postupe okresného súdu bolo obdobie od 6. októbra 2006, keď bolo okresnému

súdu vrátené vybavené dožiadanie, do 3. apríla 2007, keď okresný súd vyzval sťažovateľa,

aby odstránil nedostatky návrhu, t. j. takmer šesť mesiacov, pričom v tomto období síce

okresný súd 29. novembra 2006 dožiadal Okresný súd Bratislava II, aby vypočul

sťažovateľa, či trvá na návrhu zomrelého navrhovateľa, avšak tento procesný úkon nemožno

hodnotiť ako efektívny, pretože sťažovateľ sám už 5. októbra 2006 oznámil, že na návrhu

navrhovateľa trvá. Napokon ústavný súd vyhodnotil ako obdobie nečinnosti v postupe

okresného súdu v trvaní viac ako sedem mesiacov aj obdobie od 23. apríla 2008, keď

sťažovateľ zo zdravotných dôvodov ospravedlnil svoju neúčasť na informatívnom výsluchu,

do 25. novembra 2008, keď okresný súd uznesením priznal sťažovateľovi oslobodenie od

súdnych poplatkov a ustanovil mu právneho zástupcu.

Súčasne ústavný súd poznamenáva, že dĺžku doby, počas ktorej sa spis z dôvodu

odvolacieho konania nachádzal na krajskom súde, okresný súd nemohol ovplyvniť, preto ju

nemožno z objektívnych dôvodov pripočítať na jeho ťarchu.

Vzhľadom na uvedené zistenia ústavný súd konštatuje, že postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. (v súčasnosti vedenom pod pôvodnou sp. zn.

D 639/62) došlo k zbytočným prieťahom, čím došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

IV.

4. Vzhľadom na to, že okresný súd na žiadosť sťažovateľa konanie vedené pod

sp. zn. D 639/62 zastavil, ústavný súd nepovažoval za potrebné prikázať okresnému súdu,

aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov [ ].

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ sa domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

6 639 €.

Vzhľadom na okolnosti preskúmavaného dodatočného dedičského konania ústavný

súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného v nie je pre sťažovateľa

dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať

sťažovateľovi aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom

súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, najmä

vzhľadom na zistenú dlhodobú nečinnosť (viac ako 14 rokov a 9 mesiacov), ako aj

neefektívnu činnosť okresného súdu považuje za primerané v sume 4 000 €, tak ako to je

uvedené v bode 2 výroku tohto rozhodnutia.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil

(v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od

právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľovi ( ) úhradu

trov konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátom, ktorý si uplatnil nárok na ich

náhradu v petite sťažnosti v celkovej sume 122,85 €.

Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal

z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny

za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2009 je 115,90 € a hodnota režijného paušálu je

6,95 €.

S poukazom na výsledok konania sťažovateľovi vznikol nárok na úhradu trov

konania za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2009 (prevzatie a príprava

zastúpenia a vyjadrenie z 1. decembra 2009) v sume 245,70 € vrátane režijného paušálu.

Vzhľadom na to, že právny zástupca sťažovateľa si uplatnil nárok na úhradu trov

v sume 122,85 €, ústavný súd priznal sťažovateľovi úhradu trov iba v uplatnenom rozsahu

tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. decembra 2009