Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 323/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. decembra 2009

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja

Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť V. S., P., zastúpeného advokátkou JUDr. Z. O., B.,

vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

základné právo V. S., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené

v a jeho právo na prejednanie veci v primeranej

lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e , aby vo veci vedenej pod sp. zn. 10 C

104/2004 konal bez zbytočných prieťahov.

3. V. S. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc

eur), ktoré mu j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. V. S. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 245,70 € (slovom

dvestoštyridsaťpäť eur a sedemdesiat centov), ktoré j e Okresný súd Bratislava I

p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho advokátky JUDr. Z. O., B., do jedného mesiaca od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-16 z 8. októbra 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť V. S. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva na

prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej aj

„okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj

„napadnuté konanie“).

2. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že 10. apríla 2004 podal na okresnom súde

návrh na začatie konania proti žalovanej S. B. o náhradu škody na zdraví, ktorú utrpel

v dôsledku pracovného úrazu. Konanie je vedené pod sp. zn. .

Vzhľadom na svoj nepriaznivý zdravotný stav podal sťažovateľ 12. novembra 2007

žiadosť o bezodkladné vykonanie dokazovania ustanovením znalca.

Keďže od posledného pojednávania uplynul v januári 2008 vyše rok a okresný súd

ani po opätovných výzvach znalca neustanovil, 15. januára 2008 podal sťažovateľ

predsedovi okresného súdu druhú sťažnosť na prieťahy v konaní.

Dňa 9. septembra 2008 sťažovateľ opätovne žiadal o nariadenie termínu

pojednávania. Vzhľadom na to, že zdravotný stav sťažovateľa sa zhoršil, dokonca sa

podrobil operácii, sťažovateľ žiadosť o skoré nariadenie pojednávania predložil spolu

s lekárskou správou.

Dňa 1. apríla 2009 podal sťažovateľ na okresnom súde „žiadosť o postup súdu

v konaní“, pretože od posledného pojednávania 3. decembra 2008 uplynuli vyše štyri

mesiace a sťažovateľovi neboli doručené doplňujúce otázky žalovanej. Vzhľadom na to, že

ani mesiac po podaní žiadosti neboli vykonané žiadne procesné úkony, podal sťažovateľ

v poradí tretiu sťažnosť na prieťahy v konaní. Sťažnosť bola predsedníčkou okresného súdu

vyhodnotená ako dôvodná. Od 15. mája 2009, keď bola sťažovateľovi zaslaná odpoveď na

sťažnosť, nebol do dnešného dňa vo veci vykonaný žiaden ďalší procesný úkon.

Aj napriek mnohým urgenciám okresného súdu v priebehu doterajšieho konania

s opakovaným odvolávaním sa na nepriaznivý zdravotný stav sťažovateľa do dnešného dňa

nie je v konaní rozhodnuté.

Sťažovateľ je presvedčený, že vzhľadom na to, že v konaní vedenom na okresnom

súde pod sp. zn. od 10. apríla 2004 až do súčasnosti nebolo právoplatne

rozhodnuté, dochádza zo strany okresného súdu k porušovaniu jeho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a jeho práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Sťažovateľ je invalidný a cíti sa postupom, resp. nečinnosťou okresného súdu silne

dotknutý. V dôsledku pracovného úrazu trpí doživotnými následkami a už nikdy sa nebude

môcť plnohodnotne zapojiť do spoločenského života. Očakáva, že peňažná náhrada za

sťaženie spoločenského uplatnenia bude aspoň sčasti kompenzovať ujmu, ktorú utrpel.

Sťažovateľ sa domáha primeraného finančného zadosťučinenia za porušovateľom

spôsobenú morálnu ujmu. Sťažovateľom uplatnený rozsah zadosťučinenia predstavuje sumu

4 000 € a sťažovateľ je presvedčený, že je plne odôvodnená. Ide o zrejmé a mimoriadne

necitlivé porušovanie ústavne zaručeného práva zo strany porušovateľa, pretože všeobecný

súd ani po vyše piatich rokoch a viacerých urgenciách týkajúcich sa najmä nariadenia

pojednávania nevykonáva včas procesné úkony, a preto sa v tejto veci doteraz nerozhodlo.

Vzhľadom na uvedenú povahu konania, v ktorom dochádza k porušovaniu práv

sťažovateľa, opísaný stav zasahuje do stavu, pocitov, hmotnej a intímnej sféry sťažovateľa

mimoriadne nepriaznivo aj po materiálnej a aj po morálnej stránke.

2.1 Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd

o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. porušil

právo V. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

Slovenskej republiky a jeho právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Okresnému súdu Bratislava I, v konaní vedenom pod sp. zn. prikazuje

konať bez zbytočných prieťahov.

V. S. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 4.000,- € (slovom:

štyritisíc eur), ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti nálezu.

V. S. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 245,70 € (slovom:

dvestoštyridsaťpäť eur sedemdesiat centov), ktorú je Okresný súd Bratislava I povinný

vyplatiť na účet právnej zástupkyne JUDr. Z. O. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.“

3. K prijatej sťažnosti sa vyjadril okresný súd, zastúpený jeho podpredsedom

JUDr. P. T., listom sp. zn. Spr. 3827/09 z 2. novembra 2009. Podpredseda okresného súdu

vo svojom vyjadrení chronologicky popísal úkony súdu, ktoré nie sú odlišné od zistenia

ústavného súdu, a k tomu uviedol:

«S poukazom na jednotlivé úkony vykonané v predmetnom konaní musím

konštatovať, že v období od 21.11.2005 do 18.01.2006 sa predmetný spis nachádzal na

Krajskom súde v Bratislave z dôvodu rozhodovania o odvolaní...

Predmetné konanie je poznačené prieťahmi, čo možno považovať v danej veci za

objektívny prieťah, ktorý bol spôsobený predovšetkým vysokým nápadom vecí v oddelení

vyššieho súdneho úradníka, zákonného sudcu ako aj nedostatočným personálnym

obsadením sudcov na civilnom úseku tunajšieho súdu. Vzhľadom na vysoký nápad

v oddelení „10C“ a pretrvávajúci veľký počet nevybavených vecí v oddelení 10C sa

jednotlivé časové úseky medzi úkonmi sudkyne a vyšších súdnych úradníkov predĺžili.

Zároveň si Vám dovoľujem oznámiť, že som pristúpil k sledovaniu veci a požiadal

som zákonného sudcu o konanie vo veci tak, aby k ďalším prieťahom v konaní

nedochádzalo. Nakoľko zaťaženosť súdneho oddelenia resp. jednotlivých civilných sudcov

nemôže byť dôvodom na porušenie práva účastníka konania garantovaného v čl. 48 ods. 2

SR, mám za to, že predmetné konanie je poznačené zbytočnými prieťahmi avšak

objektívneho charakteru. Ide o spor, ktorým sa účastník domáha zaplatenia peňažnej sumy.

V prípade, ak Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje, že bolo porušené právo

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, aby bolo vzaté do úvahy, že

zákonný sudca subjektívnym konaním nezavinil vznik prieťahov v konaní a tento bol

čiastočne spôsobený aj navrhovateľom. S poukazom na uvedené objektívne dôvody, za

ktorých došlo k prieťahu v konaní, prosím Ústavný súd Slovenskej republiky, aby uvedené

skutočnosti pri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia vzal do úvahy a

nepriznal mu finančné zadosťučinenie v plnej výške. ...»

4. Právna zástupkyňa sťažovateľa podaním doručeným ústavnému 3. novembra 2009

oznámila, že v danej veci netrvá na nariadení ústneho pojednávania.

5. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav

konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. :

Dňa 27. apríla 2004 bola na okresnom súde pod sp. zn. zaevidovaná

žaloba sťažovateľa, ktorou sa od S. B. domáhal náhrady škody na zdraví.

Dňa 18. júna 2004 okresný súd vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k žalobe v lehote

30 dní. V tejto lehote sa súčasne mali vyjadriť účastníci k tomu, či súhlasia s rozhodnutím

veci bez nariadenia pojednávania.

Dňa 30. novembra 2004 právna zástupkyňa sťažovateľa oznámila súdu, že povaha

veci neumožňuje rozhodnúť ju bez verejného prerokovania.

Dňa 2. decembra 2004 žalovaný doručil súdu vyjadrenie k žalobe.

Dňa 21. marca 2005 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 22. jún

2005 s tým, že právny zástupca sťažovateľa mal doručiť do 30. apríla 2005 špecifikáciu

žalobného návrhu a mal byť predvolaný svedok MUDr. P. H.

Dňa 21. júna 2005 MUDr. P. H. ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní

nariadenom na 22. jún 2005.

Dňa 22. júna 2005 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito

s tým, že svedok MUDr. P. H. bude vypočutý dožiadaným súdom a účastníci v lehote 30 dní

predložia otázky, na ktoré má svedok odpovedať, a v lehote 60 dní doložia stanovisko

k pasívnej legitimácii žalovaného.

Dňa 25. júla 2005 právna zástupkyňa sťažovateľa doručila súdu svoje otázky.

Dňa 5. augusta 2005 právna zástupkyňa sťažovateľa požiadala o predĺženie

60-dňovej lehoty.

Dňa 22. augusta 2005 žalovaný doručil otázky na svedka MUDr. P. H.. Vo veci jeho

pasívnej legitimácie požiadal o vyjadrenie Ministerstvo výstavby Slovenskej republiky.

Dňa 21. novembra 2005 Okresný súd Bratislava I doručil dožiadanie Okresnému

súdu Nové Zámky s otázkami na svedka MUDr. P. H.

Dňa 16. januára 2006 bola na Okresnom súde Nové Zámky spísaná zápisnica

o výsluchu svedka MUDr. P. H. a o výsluchu sťažovateľa.

Dňa 18. januára 2006 bol spis vrátený Okresnému súdu Bratislava I.

Dňa 22. septembra 2006 žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní

nariadenom na 27. september 2006.

Dňa 27. septembra 2006 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na

17. január 2007.

Dňa 30. októbra 2006 Okresný súd Bratislava I požiadal Okresný súd Nitra

a Okresný súd Nové Zámky o oznámenie, či na tamojšom súde bol sťažovateľom alebo S.

podaný návrh na začatie konania týkajúci sa odškodnenia za pracovný úraz.

Dňa 21. novembra 2006 Okresný súd Nitra oznámil, že taký návrh podaný nebol.

Dňa 28. novembra 2006 Okresný súd Nové Zámky oznámil, že taký návrh neeviduje.

Dňa 11. januára 2007 právna zástupkyňa sťažovateľa doručila súdu podanie a listinné

dôkazy.

Dňa 17. januára 2007 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito

s tým, že spis bude predložený znalcovi.

Dňa 5. februára 2007 právna zástupkyňa sťažovateľa doručila súdu „prehľad

lekárskych ošetrení“.

Dňa 19. apríla 2007 okresný súd nariadil znalecké dokazovanie súdnym znalcom

z odboru zdravotníctvo a farmácia a odboru chirurgia MUDr. R. S.

Dňa 7. mája 2007 znalec oznámil, že je pracovne zaneprázdnený a nebude môcť

znalecký posudok vypracovať načas.

Dňa 7. mája 2007 sťažovateľ podal odvolanie proti povinnosti platiť preddavok na

znalca.

Dňa 23. mája 2007 bol spis doručený Krajskému súdu v Bratislave.

Dňa 13. júla 2007 doručil sťažovateľ krajskému súdu návrh na oslobodenie od

súdnych poplatkov.

Dňa 19. októbra 2007 Krajský súd v Bratislave vrátil spis okresnému súdu bez

rozhodnutia o odvolaní sťažovateľa.

Dňa 28. novembra 2007 okresný súd vyzval sťažovateľa na predloženie dokladov

potrebných na rozhodnutie o žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa 17. decembra 2007 sťažovateľ doložil súdom žiadané doklady.

Dňa 22. januára 2008 okresný súd uznesením sp. zn. zmenil

uznesenie z 19. apríla 2007 tak, že sťažovateľ nie je povinný zložiť preddavok na trovy

spojené s podaním znaleckého posudku, a súčasne zamietol návrh na oslobodenie od

súdnych poplatkov.

Dňa 23. januára 2008 okresný súd vypracovaním znaleckého posudku poveril

MUDr. M. B.

Dňa 7. apríla 2008 bol okresnému súdu doručený znalecký posudok.

Dňa 3. septembra 2008 okresný súd uznesením č. k. -186 priznal

znalkyni znalečné.

Dňa 27. októbra 2008 okresný súd zaslal znalecký posudok žalovanému a požiadal

ho o vyjadrenie.

Dňa 14. novembra 2008 sťažovateľ oznámil súdu, že súhlasí so závermi znaleckého

posudku.

Dňa 8. novembra 2008 žalovaný doručil súdu vyjadrenie k znaleckému posudku.

Dňa 3. decembra 2008 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

neurčito s tým, že právny zástupca žalovaného doručí doplňujúce otázky na znalkyňu

v lehote 20 dní.

Dňa 27. júla 2009 okresný súd vyzval žalovaného na doručenie doplňujúcich otázok

v zmysle uznesenia z 3. decembra 2008.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. ...

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. dochádzalo k porušovaniu práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , ).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka a postup súdu (napr. ). Ústavný súd pritom prihliada aj na

predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(napr. , , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj

v danom prípade.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého konania bola

náhrada škody za ujmu na zdraví, t. j. vec, ktorej povaha vyžadovala osobitnú starostlivosť

všeobecného súdu o naplnenie účelu súdneho konania, čo okrem iného znamená, že

všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola čo

najrýchlejšie prejednaná a skončená ( ) a aby sa

čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou

o rozhodnutie (pozri napr. , , ).

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka

posudzovaného konania v danom prípade nebola závislá od právnej zložitosti veci. Ústavný

súd však nepopiera, že rozhodovanie v okolnostiach danej veci mohlo predstavovať určitý

stupeň zložitosti súvisiaci najmä s ustálením skutkového stavu znaleckým dokazovaním.

Neobyčajne zdĺhavý priebeh napadnutého konania však ústavný súd nemohol pripísať iba

na vrub faktickej náročnosti prerokovávanej veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa

v preskúmavanom konaní, ústavný súd zistil, že sťažovateľ sa osobne zúčastnil jedného

z piatich nariadených, čo však vzhľadom na jeho fyzické postihnutie je odôvodnené, a jeho

právna zástupkyňa bola prítomná na každom z uskutočnených pojednávaní. Sťažovateľov

podiel na prieťahoch v konaní bol v tom, že výzvy konajúceho súdu neplnil v stanovenej

lehote. Jeho právna zástupkyňa – čo bolo treba pripočítať na vrub sťažovateľovi –

odpovedala na výzvu okresného súdu z 18. júna 2004 až 30. novembra 2004, hoci jej

okresný súd uložil na jej splnenie 30-dňovú lehotu. Tiež 5. augusta 2005 právna zástupkyňa

sťažovateľa požiadala o predĺženie už aj tak pomerne dlhej 60-dňovej lehoty. Na druhej

strane využitie možností daných sťažovateľovi procesnými predpismi na uplatňovanie

a presadzovanie jeho práva v súdnom konaní (odvolanie proti uzneseniu o povinnosti

zaplatiť preddavok na znalca), ktoré uplatňoval, síce tiež malo vplyv na dĺžku konania,

nemožno ho však kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní

a poukazuje predovšetkým na to, že takmer 6-ročné trvanie preskúmavaného konania

(od podania návrhu 10. apríla 2004) je už samo osebe najmä vzhľadom na povahu veci

bezpochyby neprimerané (aj keď vec bola kratšiu dobu aj na krajskom súde, čo nemožno

pripočítať na ťarchu okresného súdu). Ústavný súd ďalej konštatuje, že okresný súd bol

v danej veci aj opakovane nečinný, a to konkrétne napr. od 18. januára 2006 do

22. septembra 2006 (deväť mesiacov), od 7. apríla 2008 do 3. septembra 2008 (päť

mesiacov) a od 3. decembra 2008 do 27. júla 2009 (šesť mesiacov). Uvedená nečinnosť

okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože minimálne počas dvadsiatich

mesiacov okresný súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu

právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ ako navrhovateľ v predmetnej veci počas súdneho

konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku

(pozri napr. ). Uvedené obdobia nečinnosti okresného súdu bez akýchkoľvek

zákonných dôvodov treba považovať za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú

z ústavnoprávneho aspektu netolerovateľné. K uvedenej nečinnosti, a teda k prieťahom

pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku

postupu súdu. Obranu podpredsedu okresného súdu, že prieťahy „možno považovať v danej

veci za objektívny prieťah, ktorý bol spôsobený predovšetkým vysokým nápadom vecí

v oddelení vyššieho súdneho úradníka, zákonného sudcu, ako aj nedostatočným

personálnym obsadením sudcov na civilnom úseku tunajšieho súdu“, nebolo možné

akceptovať. V tejto súvislosti ústavný súd opakovane zdôraznil, že pri posudzovaní toho, či

bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou)

alebo postupom konkrétneho sudcu (vyššieho súdneho úradníka) vybavujúceho danú vec.

Preto pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na skutočnosti

označované ako objektívne vo vyjadrení podpredsedu súdu. V tejto súvislosti ústavný súd

už uviedol, že v zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov

spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci, a teda

vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie

tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho

sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu

účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného v

oslabiť poukázaním napr. na obmedzené personálne kapacity príslušných súdov (pozri napr.

).

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 1.

4. V nadväznosti na uvedený výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu

podľa a konať vo veci

bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 4 000 €

najmä z dôvodu „mimoriadne necitlivého porušovania ústavne zaručeného základného

práva zo strany porušovateľa a zásahu do stavu, pocitov, hmotnej a intímnej sféry

sťažovateľa“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal

za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia

, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky

okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, najmä vzhľadom na celkovo dlhé trvanie

napadnutého konania a na povahu veci považuje za primerané sťažovateľovi priznať

primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku

tohto rozhodnutia.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou za

dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie ústavnej sťažnosti

z 24. júna 2009). Za dva úkony vykonané v roku 2009 patrí odmena v sume dvakrát po

115,90 € a režijný paušál dvakrát po 6,95 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy

právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkovo sumu 245,70 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. decembra 2009