Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 323/09
PDF · 223.29 KB
No categories available
II. ÚS 323/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. decembra 2009
v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja
Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť V. S., P., zastúpeného advokátkou JUDr. Z. O., B.,
vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 104/2004
a takto
rozhodol:
1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 104/2004 p o r u š i l
základné právo V. S., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené
v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na prejednanie veci v primeranej
lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e , aby vo veci vedenej pod sp. zn. 10 C
104/2004 konal bez zbytočných prieťahov.
3. V. S. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc
eur), ktoré mu j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
4. V. S. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 245,70 € (slovom
dvestoštyridsaťpäť eur a sedemdesiat centov), ktoré j e Okresný súd Bratislava I
p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho advokátky JUDr. Z. O., B., do jedného mesiaca od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
II. ÚS 323/09-16 z 8. októbra 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť V. S. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou
namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na
prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej aj
„okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 104/2004 (ďalej aj
„napadnuté konanie“).
2. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že 10. apríla 2004 podal na okresnom súde
návrh na začatie konania proti žalovanej S. B. o náhradu škody na zdraví, ktorú utrpel
v dôsledku pracovného úrazu. Konanie je vedené pod sp. zn. 10 C 104/2004.
Vzhľadom na svoj nepriaznivý zdravotný stav podal sťažovateľ 12. novembra 2007
žiadosť o bezodkladné vykonanie dokazovania ustanovením znalca.
Keďže od posledného pojednávania uplynul v januári 2008 vyše rok a okresný súd
ani po opätovných výzvach znalca neustanovil, 15. januára 2008 podal sťažovateľ
predsedovi okresného súdu druhú sťažnosť na prieťahy v konaní.
Dňa 9. septembra 2008 sťažovateľ opätovne žiadal o nariadenie termínu
pojednávania. Vzhľadom na to, že zdravotný stav sťažovateľa sa zhoršil, dokonca sa
podrobil operácii, sťažovateľ žiadosť o skoré nariadenie pojednávania predložil spolu
s lekárskou správou.
Dňa 1. apríla 2009 podal sťažovateľ na okresnom súde „žiadosť o postup súdu
v konaní“, pretože od posledného pojednávania 3. decembra 2008 uplynuli vyše štyri
mesiace a sťažovateľovi neboli doručené doplňujúce otázky žalovanej. Vzhľadom na to, že
ani mesiac po podaní žiadosti neboli vykonané žiadne procesné úkony, podal sťažovateľ
v poradí tretiu sťažnosť na prieťahy v konaní. Sťažnosť bola predsedníčkou okresného súdu
vyhodnotená ako dôvodná. Od 15. mája 2009, keď bola sťažovateľovi zaslaná odpoveď na
sťažnosť, nebol do dnešného dňa vo veci vykonaný žiaden ďalší procesný úkon.
Aj napriek mnohým urgenciám okresného súdu v priebehu doterajšieho konania
s opakovaným odvolávaním sa na nepriaznivý zdravotný stav sťažovateľa do dnešného dňa
nie je v konaní rozhodnuté.
Sťažovateľ je presvedčený, že vzhľadom na to, že v konaní vedenom na okresnom
súde pod sp. zn. 10 C 104/2004 od 10. apríla 2004 až do súčasnosti nebolo právoplatne
rozhodnuté, dochádza zo strany okresného súdu k porušovaniu jeho základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho práva podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Sťažovateľ je invalidný a cíti sa postupom, resp. nečinnosťou okresného súdu silne
dotknutý. V dôsledku pracovného úrazu trpí doživotnými následkami a už nikdy sa nebude
môcť plnohodnotne zapojiť do spoločenského života. Očakáva, že peňažná náhrada za
sťaženie spoločenského uplatnenia bude aspoň sčasti kompenzovať ujmu, ktorú utrpel.
Sťažovateľ sa domáha primeraného finančného zadosťučinenia za porušovateľom
spôsobenú morálnu ujmu. Sťažovateľom uplatnený rozsah zadosťučinenia predstavuje sumu
4 000 € a sťažovateľ je presvedčený, že je plne odôvodnená. Ide o zrejmé a mimoriadne
necitlivé porušovanie ústavne zaručeného práva zo strany porušovateľa, pretože všeobecný
súd ani po vyše piatich rokoch a viacerých urgenciách týkajúcich sa najmä nariadenia
pojednávania nevykonáva včas procesné úkony, a preto sa v tejto veci doteraz nerozhodlo.
Vzhľadom na uvedenú povahu konania, v ktorom dochádza k porušovaniu práv
sťažovateľa, opísaný stav zasahuje do stavu, pocitov, hmotnej a intímnej sféry sťažovateľa
mimoriadne nepriaznivo aj po materiálnej a aj po morálnej stránke.
2.1 Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd
o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:
„Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C/104/2004 porušil
právo V. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a jeho právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Okresnému súdu Bratislava I, v konaní vedenom pod sp. zn. 10C/104/2004 prikazuje
konať bez zbytočných prieťahov.
V. S. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 4.000,- € (slovom:
štyritisíc eur), ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od
právoplatnosti nálezu.
V. S. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 245,70 € (slovom:
dvestoštyridsaťpäť eur sedemdesiat centov), ktorú je Okresný súd Bratislava I povinný
vyplatiť na účet právnej zástupkyne JUDr. Z. O. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.“
3. K prijatej sťažnosti sa vyjadril okresný súd, zastúpený jeho podpredsedom
JUDr. P. T., listom sp. zn. Spr. 3827/09 z 2. novembra 2009. Podpredseda okresného súdu
vo svojom vyjadrení chronologicky popísal úkony súdu, ktoré nie sú odlišné od zistenia
ústavného súdu, a k tomu uviedol:
«S poukazom na jednotlivé úkony vykonané v predmetnom konaní musím
konštatovať, že v období od 21.11.2005 do 18.01.2006 sa predmetný spis nachádzal na
Krajskom súde v Bratislave z dôvodu rozhodovania o odvolaní...
Predmetné konanie je poznačené prieťahmi, čo možno považovať v danej veci za
objektívny prieťah, ktorý bol spôsobený predovšetkým vysokým nápadom vecí v oddelení
vyššieho súdneho úradníka, zákonného sudcu ako aj nedostatočným personálnym
obsadením sudcov na civilnom úseku tunajšieho súdu. Vzhľadom na vysoký nápad
v oddelení „10C“ a pretrvávajúci veľký počet nevybavených vecí v oddelení 10C sa
jednotlivé časové úseky medzi úkonmi sudkyne a vyšších súdnych úradníkov predĺžili.
Zároveň si Vám dovoľujem oznámiť, že som pristúpil k sledovaniu veci a požiadal
som zákonného sudcu o konanie vo veci tak, aby k ďalším prieťahom v konaní
nedochádzalo. Nakoľko zaťaženosť súdneho oddelenia resp. jednotlivých civilných sudcov
nemôže byť dôvodom na porušenie práva účastníka konania garantovaného v čl. 48 ods. 2
Ústavy SR, mám za to, že predmetné konanie je poznačené zbytočnými prieťahmi avšak
objektívneho charakteru. Ide o spor, ktorým sa účastník domáha zaplatenia peňažnej sumy.
V prípade, ak Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje, že bolo porušené právo
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, aby bolo vzaté do úvahy, že
zákonný sudca subjektívnym konaním nezavinil vznik prieťahov v konaní a tento bol
čiastočne spôsobený aj navrhovateľom. S poukazom na uvedené objektívne dôvody, za
ktorých došlo k prieťahu v konaní, prosím Ústavný súd Slovenskej republiky, aby uvedené
skutočnosti pri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia vzal do úvahy a
nepriznal mu finančné zadosťučinenie v plnej výške. ...»
4. Právna zástupkyňa sťažovateľa podaním doručeným ústavnému 3. novembra 2009
oznámila, že v danej veci netrvá na nariadení ústneho pojednávania.
5. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania
a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav
konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 10 C 104/2004:
Dňa 27. apríla 2004 bola na okresnom súde pod sp. zn. 10 C 104/2004 zaevidovaná
žaloba sťažovateľa, ktorou sa od S. B. domáhal náhrady škody na zdraví.
Dňa 18. júna 2004 okresný súd vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k žalobe v lehote
30 dní. V tejto lehote sa súčasne mali vyjadriť účastníci k tomu, či súhlasia s rozhodnutím
veci bez nariadenia pojednávania.
Dňa 30. novembra 2004 právna zástupkyňa sťažovateľa oznámila súdu, že povaha
veci neumožňuje rozhodnúť ju bez verejného prerokovania.
Dňa 2. decembra 2004 žalovaný doručil súdu vyjadrenie k žalobe.
Dňa 21. marca 2005 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 22. jún
2005 s tým, že právny zástupca sťažovateľa mal doručiť do 30. apríla 2005 špecifikáciu
žalobného návrhu a mal byť predvolaný svedok MUDr. P. H.
Dňa 21. júna 2005 MUDr. P. H. ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní
nariadenom na 22. jún 2005.
Dňa 22. júna 2005 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito
s tým, že svedok MUDr. P. H. bude vypočutý dožiadaným súdom a účastníci v lehote 30 dní
predložia otázky, na ktoré má svedok odpovedať, a v lehote 60 dní doložia stanovisko
k pasívnej legitimácii žalovaného.
Dňa 25. júla 2005 právna zástupkyňa sťažovateľa doručila súdu svoje otázky.
Dňa 5. augusta 2005 právna zástupkyňa sťažovateľa požiadala o predĺženie
60-dňovej lehoty.
Dňa 22. augusta 2005 žalovaný doručil otázky na svedka MUDr. P. H.. Vo veci jeho
pasívnej legitimácie požiadal o vyjadrenie Ministerstvo výstavby Slovenskej republiky.
Dňa 21. novembra 2005 Okresný súd Bratislava I doručil dožiadanie Okresnému
súdu Nové Zámky s otázkami na svedka MUDr. P. H.
Dňa 16. januára 2006 bola na Okresnom súde Nové Zámky spísaná zápisnica
o výsluchu svedka MUDr. P. H. a o výsluchu sťažovateľa.
Dňa 18. januára 2006 bol spis vrátený Okresnému súdu Bratislava I.
Dňa 22. septembra 2006 žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní
nariadenom na 27. september 2006.
Dňa 27. septembra 2006 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na
17. január 2007.
Dňa 30. októbra 2006 Okresný súd Bratislava I požiadal Okresný súd Nitra
a Okresný súd Nové Zámky o oznámenie, či na tamojšom súde bol sťažovateľom alebo S.
podaný návrh na začatie konania týkajúci sa odškodnenia za pracovný úraz.
Dňa 21. novembra 2006 Okresný súd Nitra oznámil, že taký návrh podaný nebol.
Dňa 28. novembra 2006 Okresný súd Nové Zámky oznámil, že taký návrh neeviduje.
Dňa 11. januára 2007 právna zástupkyňa sťažovateľa doručila súdu podanie a listinné
dôkazy.
Dňa 17. januára 2007 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito
s tým, že spis bude predložený znalcovi.
Dňa 5. februára 2007 právna zástupkyňa sťažovateľa doručila súdu „prehľad
lekárskych ošetrení“.
Dňa 19. apríla 2007 okresný súd nariadil znalecké dokazovanie súdnym znalcom
z odboru zdravotníctvo a farmácia a odboru chirurgia MUDr. R. S.
Dňa 7. mája 2007 znalec oznámil, že je pracovne zaneprázdnený a nebude môcť
znalecký posudok vypracovať načas.
Dňa 7. mája 2007 sťažovateľ podal odvolanie proti povinnosti platiť preddavok na
znalca.
Dňa 23. mája 2007 bol spis doručený Krajskému súdu v Bratislave.
Dňa 13. júla 2007 doručil sťažovateľ krajskému súdu návrh na oslobodenie od
súdnych poplatkov.
Dňa 19. októbra 2007 Krajský súd v Bratislave vrátil spis okresnému súdu bez
rozhodnutia o odvolaní sťažovateľa.
Dňa 28. novembra 2007 okresný súd vyzval sťažovateľa na predloženie dokladov
potrebných na rozhodnutie o žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov.
Dňa 17. decembra 2007 sťažovateľ doložil súdom žiadané doklady.
Dňa 22. januára 2008 okresný súd uznesením sp. zn. 10 C 104/2004 zmenil
uznesenie z 19. apríla 2007 tak, že sťažovateľ nie je povinný zložiť preddavok na trovy
spojené s podaním znaleckého posudku, a súčasne zamietol návrh na oslobodenie od
súdnych poplatkov.
Dňa 23. januára 2008 okresný súd vypracovaním znaleckého posudku poveril
MUDr. M. B.
Dňa 7. apríla 2008 bol okresnému súdu doručený znalecký posudok.
Dňa 3. septembra 2008 okresný súd uznesením č. k. 10 C 104/04-186 priznal
znalkyni znalečné.
Dňa 27. októbra 2008 okresný súd zaslal znalecký posudok žalovanému a požiadal
ho o vyjadrenie.
Dňa 14. novembra 2008 sťažovateľ oznámil súdu, že súhlasí so závermi znaleckého
posudku.
Dňa 8. novembra 2008 žalovaný doručil súdu vyjadrenie k znaleckému posudku.
Dňa 3. decembra 2008 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na
neurčito s tým, že právny zástupca žalovaného doručí doplňujúce otázky na znalkyňu
v lehote 20 dní.
Dňa 27. júla 2009 okresný súd vyzval žalovaného na doručenie doplňujúcich otázok
v zmysle uznesenia z 3. decembra 2008.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. ...
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 104/2004 dochádzalo k porušovaniu práva
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov...
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto
v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,
alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti
každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,
správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na
predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa
(napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj
v danom prípade.
Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého konania bola
náhrada škody za ujmu na zdraví, t. j. vec, ktorej povaha vyžadovala osobitnú starostlivosť
všeobecného súdu o naplnenie účelu súdneho konania, čo okrem iného znamená, že
všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola čo
najrýchlejšie prejednaná a skončená (§ 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) a aby sa
čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou
o rozhodnutie (pozri napr. I. ÚS 145/03, I. ÚS 65/04, II. ÚS 76/09).
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka
posudzovaného konania v danom prípade nebola závislá od právnej zložitosti veci. Ústavný
súd však nepopiera, že rozhodovanie v okolnostiach danej veci mohlo predstavovať určitý
stupeň zložitosti súvisiaci najmä s ustálením skutkového stavu znaleckým dokazovaním.
Neobyčajne zdĺhavý priebeh napadnutého konania však ústavný súd nemohol pripísať iba
na vrub faktickej náročnosti prerokovávanej veci.
2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa
v preskúmavanom konaní, ústavný súd zistil, že sťažovateľ sa osobne zúčastnil jedného
z piatich nariadených, čo však vzhľadom na jeho fyzické postihnutie je odôvodnené, a jeho
právna zástupkyňa bola prítomná na každom z uskutočnených pojednávaní. Sťažovateľov
podiel na prieťahoch v konaní bol v tom, že výzvy konajúceho súdu neplnil v stanovenej
lehote. Jeho právna zástupkyňa – čo bolo treba pripočítať na vrub sťažovateľovi –
odpovedala na výzvu okresného súdu z 18. júna 2004 až 30. novembra 2004, hoci jej
okresný súd uložil na jej splnenie 30-dňovú lehotu. Tiež 5. augusta 2005 právna zástupkyňa
sťažovateľa požiadala o predĺženie už aj tak pomerne dlhej 60-dňovej lehoty. Na druhej
strane využitie možností daných sťažovateľovi procesnými predpismi na uplatňovanie
a presadzovanie jeho práva v súdnom konaní (odvolanie proti uzneseniu o povinnosti
zaplatiť preddavok na znalca), ktoré uplatňoval, síce tiež malo vplyv na dĺžku konania,
nemožno ho však kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní
a poukazuje predovšetkým na to, že takmer 6-ročné trvanie preskúmavaného konania
(od podania návrhu 10. apríla 2004) je už samo osebe najmä vzhľadom na povahu veci
bezpochyby neprimerané (aj keď vec bola kratšiu dobu aj na krajskom súde, čo nemožno
pripočítať na ťarchu okresného súdu). Ústavný súd ďalej konštatuje, že okresný súd bol
v danej veci aj opakovane nečinný, a to konkrétne napr. od 18. januára 2006 do
22. septembra 2006 (deväť mesiacov), od 7. apríla 2008 do 3. septembra 2008 (päť
mesiacov) a od 3. decembra 2008 do 27. júla 2009 (šesť mesiacov). Uvedená nečinnosť
okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože minimálne počas dvadsiatich
mesiacov okresný súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu
právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ ako navrhovateľ v predmetnej veci počas súdneho
konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy
(pozri napr. I. ÚS 41/02). Uvedené obdobia nečinnosti okresného súdu bez akýchkoľvek
zákonných dôvodov treba považovať za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú
z ústavnoprávneho aspektu netolerovateľné. K uvedenej nečinnosti, a teda k prieťahom
pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku
postupu súdu. Obranu podpredsedu okresného súdu, že prieťahy „možno považovať v danej
veci za objektívny prieťah, ktorý bol spôsobený predovšetkým vysokým nápadom vecí
v oddelení vyššieho súdneho úradníka, zákonného sudcu, ako aj nedostatočným
personálnym obsadením sudcov na civilnom úseku tunajšieho súdu“, nebolo možné
akceptovať. V tejto súvislosti ústavný súd opakovane zdôraznil, že pri posudzovaní toho, či
bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,
posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou)
alebo postupom konkrétneho sudcu (vyššieho súdneho úradníka) vybavujúceho danú vec.
Preto pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na skutočnosti
označované ako objektívne vo vyjadrení podpredsedu súdu. V tejto súvislosti ústavný súd
už uviedol, že ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov
spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci, a teda
vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie
tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho
sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu
účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy
oslabiť poukázaním napr. na obmedzené personálne kapacity príslušných súdov (pozri napr.
Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva
sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48
ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia v bode 1.
4. V nadväznosti na uvedený výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany
sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci
bez zbytočných prieťahov.
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 4 000 €
najmä z dôvodu „mimoriadne necitlivého porušovania ústavne zaručeného základného
práva zo strany porušovateľa a zásahu do stavu, pocitov, hmotnej a intímnej sféry
sťažovateľa“.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal
za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia
zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky
okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, najmä vzhľadom na celkovo dlhé trvanie
napadnutého konania a na povahu veci považuje za primerané sťažovateľovi priznať
primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku
tohto rozhodnutia.
6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou za
dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie ústavnej sťažnosti
z 24. júna 2009). Za dva úkony vykonané v roku 2009 patrí odmena v sume dvakrát po
115,90 € a režijný paušál dvakrát po 6,95 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy
právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkovo sumu 245,70 €.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa
rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.
7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. decembra 2009