Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 367/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. januára 2010 v senáte

zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudcov Jána Auxta a Ľubomíra Dobríka

v konaní o sťažnosti spoločnosti A., s. r. o., P., zastúpenej advokátkou JUDr. A. M., B., vo

veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn.

(pôvodne vedenom Okresným súdom Trnava pod sp. zn. )

takto

rozhodol:

1. Základné právo spoločnosti A., s. r. o., na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany vo veci vedenej pod sp. zn. 6 C

341/2008 (pôvodne vedenej Okresným súdom Trnava pod sp. zn. ),

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Piešťany p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. Spoločnosti A., s. r. o., p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 500 €

(slovom päťsto eur), ktoré j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý zaplatiť spoločnosti A., s. r. o., trovy

konania v sume 60,38 € (slovom šesťdesiat eur a tridsaťosem centov) na účet jej právnej

zástupkyne JUDr. A. M., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 25 ods. 3

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) uznesením č. k. -15

z 26. novembra 2009 prijal na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti A., s. r. o. (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Piešťany (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C

341/2008 (pôvodne vedenom Okresným súdom Trnava pod sp. zn. ).

Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci podaním sp. zn. Spr. 910/2009 zo

17. decembra 2009 doručenom ústavnému súdu 29. decembra 2009 vyjadrila predsedníčka

okresného súdu. V stanovisku sa okrem iného uvádza:

„Návrh v predmetnej veci bol podaný na Okresnom súde Trnava dňa 18. 10. 2005.

Uznesením zo dňa 30. 05. 2006 bol odporcovi ustanovený v konaní podľa § 29 ods. 2

opatrovník, nakoľko odporca sa nachádza na neznámom mieste. Za opatrovníka

bola ustanovená pani H. S., súdna tajomníčka Okresného súdu Trnava. Pojednávanie dňa

19. 07. 2006 bolo odročené na neurčito, navrhovateľ bol vyzvaný na doplatenie súdneho

poplatku. Ten doplatil dňa 15. 08. 2006. Okresný súd Trnava ďalej vo veci nekonal, s

účinnosťou od 1. 1. 2008 prešla predmetná vec v súvislosti s prechodom výkonu súdnictva

na Okresný súd Piešťany. Bola pridelená s účinnosťou od 25. 6. 2008 na základe zmeny

rozvrhu práce sudcovi JUDr. O. K.. V súvislosti s prechodom výkonu súdnictva z OS

Trnava na OS Piešťany súčinnosťou od 1. 1. 2008, došlo k zmene osôb, ktoré môžu byť v

zmysle rozvrhu práce ustanovované pre vykonávanie funkcie opatrovníka v zmysle § 29 ods.

2 Preto bolo vypracované uznesenie o zmene v osobe opatrovníka. Dňa 30. 9. 2009

bolo zákonnému sudcovi zo strany predsedníčky okresného súdu uložené opatrenie v zmysle

Zákona číslo za účelom odstránenia prieťahov v konaní. Zákonný sudca

vykonal úkony potrebné na zistenie miesta bydliska odporcu (žiadal správu od Registra

obyvateľov SR, lustrum Sociálnej poisťovne, lustrum v dedičskej agende na tunajšom súde,

ako aj dopyty na notárov v obvode tunajšieho súdu). Odpovede na tieto dopyty, resp.

šetrenia boli súdu doručené v priebehu mesiaca október a november 2009 (čl. 47-52).

Následne bol vyzvaný Matričný úrad, aby súdu oznámil, či má vedomosť o dátume úmrtia

odporcu (čl. 54). Na základe vykonaného šetrenia bola súdu doručená správa starostu obce

R. z 2. 12. 2009, z ktorej vyplýva, že odporca F. B. má v obci R. priamych príbuzných, a to

pána J. P., bytom R. č.... Pán J. P. sa na tunajší súd dostavil osobne dňa 2. 12. 2009 potom,

ako ho kontaktoval starosta obce a uviedol, že je vnukom odporcu F. B. (úradný záznam).

Do spisu doložil údaj o narodení a úmrtí odporcu. Bol súčasne vyzvaný na predloženie

zápisnice ohľadom prejednania dedičstva po odporcovi F. B., zomrelom dňa ... v R., výzve

súdu vyhovel. Z doposiaľ zistených skutočností vyplýva, že poručiteľ F. B. zanechal závet,

ktorý dedičia uznali za platný a súhlasili, aby bolo dedičstvo podľa tohto závetu potvrdené.

Z tohto dokladu predloženého súdu je teda zrejmé, že odporca F. B. zanechal dedičov, čo

má pre predmetnú vec význam. Súd bude v ďalšom konaní v tejto veci postupovať s

prihliadnutím aj na túto skutočnosť a bude z nej v ďalšom konaní vychádzať.

Zákonný sudca vo svojom písomnom vyjadrení k podanej sťažnosti okrem iného

uviedol, že v predmetnej veci po podaní sťažnosti navrhovateľom koná. Vzhľadom na

doposiaľ zistené skutočnosti však nemožno v konaní postupovať tak, že odporcovi bude

ustanovený opatrovník okamžite bez dôkladného preverenia skutočností majúcich význam

pre prípadné ustanovenie opatrovníka, ktorému musí predchádzať vykonanie úkonov

potrebných pre zistenie totožnosti odporcu, prípadného okruhu existujúcich dedičov, a to aj

s prihliadnutím na skutočnosť, že predmetom konania je návrh na zrušenie podielového

spoluvlastníctva na jednej sírane navrhovateľa a na strane druhej odporcu, jeho

vyporiadanie prikázaním do výlučného vlastníctva navrhovateľa s určením primeranej

náhrady odporcovi za jeho spoluvlastnícky -podiel, ktorú navrhovateľ v podanom návrhu

navrhol priznať v sume 8 500,- Sk. Je pravdou, že od pridelenia predmetnej veci ako

zákonnému sudcovi (od 25. 6. 2008) do podania sťažnosti navrhovateľom vo veci nekonal

plynulé, avšak poukázal na skutočnosť, že ako zákonný sudca vybavujem aj agendu P (veci

starostlivosti súdu o maloletých), veci ktoré je zo zákona z dôvodu ich povahy povinný

vybavovať prednostne, pričom mu od 23. 6. 2008 boli pridelené aj ostatné nevybavené spisy

6 C, z ktorých bolo celkovo 70 reštančných vecí starších ako 5 rokov a celkový počet

nevybavených vecí v jeho jednotlivých senátoch predstavoval do 13. 7. 2009 spolu 525 vecí.

Týmto poukázal na svoju dlhodobú preťaženosť. Vzhľadom na charakter konania, jeho

doterajší priebeh a dátum podania návrhu vo veci bude konať, a to aj s prihliadnutím na

doposiaľ zistené skutočnosti, ktoré majú pre konanie v tejto veci význam.“

Rovnaké skutočnosti zistil aj ústavný súd z obsahu sťažnosti a k nej priložených

písomností, z vyjadrení účastníkov konania a zo súdneho spisu, ktorý mu bol predložený

k previerke 29. decembra 2009.

Okresný súd vo svojom vyjadrení zo 17. decembra 2009 zároveň oznámil, že súhlasí

s upustením od ústneho pojednávania.

Ústavný súd prípisom z 29. decembra 2009 zaslal právnej zástupkyni sťažovateľky

uznesenie o prijatí sťažnosti a stanovisko okresného súdu k sťažnosti s možnosťou vyjadriť

sa k nemu a zároveň ju vyzval, aby oznámila, či trvá na konaní verejného ústneho

pojednávania v zmysle .

Predmetný prípis bol právnej zástupkyni sťažovateľky doručený 4. januára 2009.

Vzhľadom na to, že v stanovenej lehote nebola ústavnému súdu doručená jej odpoveď,

ústavný súd zastával názor, že sťažovateľka súhlasí s upustnením od ústneho pojednávania

v predmetnej veci.

Ústavný súd z tohto dôvodu upustil v danej veci od ústneho pojednávania podľa § 30

ods. 2 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“), pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o

ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v , podľa

ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľka zároveň namietala aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého

každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Ústavný súd si pri

výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno

v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, , ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza zo

svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu.“ ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v

súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, IV. ÚS

74/02, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť

veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd v rámci prvého kritéria

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (, , ). Podľa uvedených kritérií

posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.

1. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ktoré ústavný súd uplatňuje

pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie a

dohovoru, predmetom konania pred okresným súdom je rozhodovanie o návrhu

sťažovateľky na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k pozemku o

celkovej výmere 260 m². Ústavný súd z predloženého spisu a vyjadrenia okresného súdu

nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by poukazovali na prípadnú právnu a skutkovú náročnosť

danej veci.

2. Správanie účastníka konania je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje pri

rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj

k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru. Ústavný súd konštatuje, že správanie sťažovateľky v predmetnom konaní pred

okresným súdom neovplyvnilo jeho dĺžku tak, aby jej bolo možné pričítať podiel na stave,

v akom sa vec v čase podania sťažnosti ústavnému súdu nachádzala.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva podľa dohovoru, bol postup samotného

okresného súdu. Ústavný súd zároveň pri posudzovaní veci prihliadal aj na § 100 ods. 1

(ďalej aj „OSP“), podľa ktorého len čo sa konanie začalo,

postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná

a rozhodnutá.

Ústavný súd zistil, že vec napadla na Okresný súd Trnava ešte 18. októbra 2005.

Prvý jednoduchý úkon urobil tento súd až 30. mája 2006 (nečinnosť takmer 9 mesiacov),

keď ustanovil odporcovi opatrovníka, a okrem jediného pojednávania 19. júla 2006, ktoré

odročil na neurčito, nebol vo veci sťažovateľky urobený žiadny iný relevantný procesný

úkon.

Nečinnosť v konaní okresného súdu, ktorý sa stal v zmysle ,

ktorým sa mení a dopĺňa o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej

republiky a o zmene v znení neskorších

predpisov a dopĺňa o súdnych poplatkoch

a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, podľa § 2 ods. 6

citovaného zákona od 1. januára 2008 vecne a miestne príslušným súdom na prerokovanie

a rozhodnutie veci sťažovateľky (čím na neho prešla aj zodpovednosť za prípadné

porušovanie označených práv sťažovateľky aj za obdobie, v ktorom bol vo veci príslušný

konať Okresný súd Trnava) (m. m. , ), pokračovala vo veci

sťažovateľky až do 28. septembra 2009, keď spracoval jednoduché výzvy pre účely zistenia

informácií o odporcovi.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd z hľadiska posudzovania porušenia označených

základných práv sťažovateľky považoval konanie pôvodne vedené Okresným súdom

Trnava a v súčasnosti vedené okresným súdom za jeden celok.

Nečinnosť v tomto konaní priznala aj predsedníčka okresného súdu vo svojom

vyjadrení k sťažnosti. Ústavný súd však neakceptoval jej obranu, že zbytočné prieťahy boli

objektívneho charakteru.

V tejto súvislosti ústavný súd už uviedol (napr. , ), že

personálne problémy (nedostatočné obsadenie súdu, zaťaženosť sudcov) a nadmerné

množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne

ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas

adekvátne opatrenia (m. m. , ). Okresný súd vo svojom vyjadrení

neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné usudzovať, že

v danej veci ide o takýto prípad.

Vychádzajúc zo stavu, v ktorom sa konanie pred okresným súdom nachádza, ústavný

súd dospel k záveru, že jeho postupom v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k

porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva podľa dohovoru.

Podľa ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva a slobody porušil, vo veci

konal [podobne aj ]. Ústavný súd preto prikázal

okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných

prieťahov (bod 2 výroku nálezu), pretože stav právnej neistoty sťažovateľky trvá dosiaľ.

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľka žiadala, aby jej bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €

poukazujúc najmä na to, že už viac ako štyri roky sa nachádza v stave právnej neistoty.

Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade prichádza do úvahy priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal aj zo zásad

spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41

dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc predovšetkým nečinnosť okresného súdu, ktorá viedla k zbytočným

prieťahom v konaní, správanie sťažovateľky ako účastníčky konania a povahu prerokovanej

veci, ktorá je predmetom posudzovaného konania, ústavný súd dospel k záveru, že v danom

prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia pre sťažovateľku v sume 500 €

primerané konkrétnym okolnostiam prípadu ( ).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom advokátkou

JUDr. A. M. Sťažovateľka si uplatnila trovy konania spolu v sume 60,38 €.

Ústavný súd zistil, že uplatnená suma trov právneho zastúpenia je nižšia ako suma

vypočítaná ústavným súdom podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) a neodporuje tejto vyhláške.

Preto ústavný súd priznal právnej zástupkyni sťažovateľky (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom

súde) úhradu trov konania v požadovanej sume.

Úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne

sťažovateľky ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. januára 2010