Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 367/09
PDF · 187.79 KB
No categories available
III. ÚS 367/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. januára 2010 v senáte
zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudcov Jána Auxta a Ľubomíra Dobríka
v konaní o sťažnosti spoločnosti A., s. r. o., P., zastúpenej advokátkou JUDr. A. M., B., vo
veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn.
6 C 341/2008 (pôvodne vedenom Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 25 C 167/2005)
takto
rozhodol:
1. Základné právo spoločnosti A., s. r. o., na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany vo veci vedenej pod sp. zn. 6 C
341/2008 (pôvodne vedenej Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 25 C 167/2005),
p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Piešťany p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.
6 C 341/2008 konať bez zbytočných prieťahov.
3. Spoločnosti A., s. r. o., p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 500 €
(slovom päťsto eur), ktoré j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý zaplatiť spoločnosti A., s. r. o., trovy
konania v sume 60,38 € (slovom šesťdesiat eur a tridsaťosem centov) na účet jej právnej
zástupkyne JUDr. A. M., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 25 ods. 3
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) uznesením č. k. III. ÚS 367/09-15
z 26. novembra 2009 prijal na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti A., s. r. o. (ďalej len
„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
Okresného súdu Piešťany (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C
341/2008 (pôvodne vedenom Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 25 C 167/2005).
Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci podaním sp. zn. Spr. 910/2009 zo
17. decembra 2009 doručenom ústavnému súdu 29. decembra 2009 vyjadrila predsedníčka
okresného súdu. V stanovisku sa okrem iného uvádza:
„Návrh v predmetnej veci bol podaný na Okresnom súde Trnava dňa 18. 10. 2005.
Uznesením zo dňa 30. 05. 2006 bol odporcovi ustanovený v konaní podľa § 29 ods. 2
O. s. p. opatrovník, nakoľko odporca sa nachádza na neznámom mieste. Za opatrovníka
bola ustanovená pani H. S., súdna tajomníčka Okresného súdu Trnava. Pojednávanie dňa
19. 07. 2006 bolo odročené na neurčito, navrhovateľ bol vyzvaný na doplatenie súdneho
poplatku. Ten doplatil dňa 15. 08. 2006. Okresný súd Trnava ďalej vo veci nekonal, s
účinnosťou od 1. 1. 2008 prešla predmetná vec v súvislosti s prechodom výkonu súdnictva
na Okresný súd Piešťany. Bola pridelená s účinnosťou od 25. 6. 2008 na základe zmeny
rozvrhu práce sudcovi JUDr. O. K.. V súvislosti s prechodom výkonu súdnictva z OS
Trnava na OS Piešťany súčinnosťou od 1. 1. 2008, došlo k zmene osôb, ktoré môžu byť v
zmysle rozvrhu práce ustanovované pre vykonávanie funkcie opatrovníka v zmysle § 29 ods.
2 O. s. p. Preto bolo vypracované uznesenie o zmene v osobe opatrovníka. Dňa 30. 9. 2009
bolo zákonnému sudcovi zo strany predsedníčky okresného súdu uložené opatrenie v zmysle
§ 53 Zákona číslo 757/2004 Z. z. za účelom odstránenia prieťahov v konaní. Zákonný sudca
vykonal úkony potrebné na zistenie miesta bydliska odporcu (žiadal správu od Registra
obyvateľov SR, lustrum Sociálnej poisťovne, lustrum v dedičskej agende na tunajšom súde,
ako aj dopyty na notárov v obvode tunajšieho súdu). Odpovede na tieto dopyty, resp.
šetrenia boli súdu doručené v priebehu mesiaca október a november 2009 (čl. 47-52).
Následne bol vyzvaný Matričný úrad, aby súdu oznámil, či má vedomosť o dátume úmrtia
odporcu (čl. 54). Na základe vykonaného šetrenia bola súdu doručená správa starostu obce
R. z 2. 12. 2009, z ktorej vyplýva, že odporca F. B. má v obci R. priamych príbuzných, a to
pána J. P., bytom R. č.... Pán J. P. sa na tunajší súd dostavil osobne dňa 2. 12. 2009 potom,
ako ho kontaktoval starosta obce a uviedol, že je vnukom odporcu F. B. (úradný záznam).
Do spisu doložil údaj o narodení a úmrtí odporcu. Bol súčasne vyzvaný na predloženie
zápisnice ohľadom prejednania dedičstva po odporcovi F. B., zomrelom dňa ... v R., výzve
súdu vyhovel. Z doposiaľ zistených skutočností vyplýva, že poručiteľ F. B. zanechal závet,
ktorý dedičia uznali za platný a súhlasili, aby bolo dedičstvo podľa tohto závetu potvrdené.
Z tohto dokladu predloženého súdu je teda zrejmé, že odporca F. B. zanechal dedičov, čo
má pre predmetnú vec význam. Súd bude v ďalšom konaní v tejto veci postupovať s
prihliadnutím aj na túto skutočnosť a bude z nej v ďalšom konaní vychádzať.
Zákonný sudca vo svojom písomnom vyjadrení k podanej sťažnosti okrem iného
uviedol, že v predmetnej veci po podaní sťažnosti navrhovateľom koná. Vzhľadom na
doposiaľ zistené skutočnosti však nemožno v konaní postupovať tak, že odporcovi bude
ustanovený opatrovník okamžite bez dôkladného preverenia skutočností majúcich význam
pre prípadné ustanovenie opatrovníka, ktorému musí predchádzať vykonanie úkonov
potrebných pre zistenie totožnosti odporcu, prípadného okruhu existujúcich dedičov, a to aj
s prihliadnutím na skutočnosť, že predmetom konania je návrh na zrušenie podielového
spoluvlastníctva na jednej sírane navrhovateľa a na strane druhej odporcu, jeho
vyporiadanie prikázaním do výlučného vlastníctva navrhovateľa s určením primeranej
náhrady odporcovi za jeho spoluvlastnícky -podiel, ktorú navrhovateľ v podanom návrhu
navrhol priznať v sume 8 500,- Sk. Je pravdou, že od pridelenia predmetnej veci ako
zákonnému sudcovi (od 25. 6. 2008) do podania sťažnosti navrhovateľom vo veci nekonal
plynulé, avšak poukázal na skutočnosť, že ako zákonný sudca vybavujem aj agendu P (veci
starostlivosti súdu o maloletých), veci ktoré je zo zákona z dôvodu ich povahy povinný
vybavovať prednostne, pričom mu od 23. 6. 2008 boli pridelené aj ostatné nevybavené spisy
6 C, z ktorých bolo celkovo 70 reštančných vecí starších ako 5 rokov a celkový počet
nevybavených vecí v jeho jednotlivých senátoch predstavoval do 13. 7. 2009 spolu 525 vecí.
Týmto poukázal na svoju dlhodobú preťaženosť. Vzhľadom na charakter konania, jeho
doterajší priebeh a dátum podania návrhu vo veci bude konať, a to aj s prihliadnutím na
doposiaľ zistené skutočnosti, ktoré majú pre konanie v tejto veci význam.“
Rovnaké skutočnosti zistil aj ústavný súd z obsahu sťažnosti a k nej priložených
písomností, z vyjadrení účastníkov konania a zo súdneho spisu, ktorý mu bol predložený
k previerke 29. decembra 2009.
Okresný súd vo svojom vyjadrení zo 17. decembra 2009 zároveň oznámil, že súhlasí
s upustením od ústneho pojednávania.
Ústavný súd prípisom z 29. decembra 2009 zaslal právnej zástupkyni sťažovateľky
uznesenie o prijatí sťažnosti a stanovisko okresného súdu k sťažnosti s možnosťou vyjadriť
sa k nemu a zároveň ju vyzval, aby oznámila, či trvá na konaní verejného ústneho
pojednávania v zmysle § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Predmetný prípis bol právnej zástupkyni sťažovateľky doručený 4. januára 2009.
Vzhľadom na to, že v stanovenej lehote nebola ústavnému súdu doručená jej odpoveď,
ústavný súd zastával názor, že sťažovateľka súhlasí s upustnením od ústneho pojednávania
v predmetnej veci.
Ústavný súd z tohto dôvodu upustil v danej veci od ústneho pojednávania podľa § 30
ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného
súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), pretože dospel k názoru, že od tohto
pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o
ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa
ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Sťažovateľka zároveň namietala aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého
každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote
prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Ústavný súd si pri
výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide
o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno
v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 20/02, IV. ÚS 41/07).
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo
svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu.“ (IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v
súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS
74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť
veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup
samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd v rámci prvého kritéria
prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre
sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa uvedených kritérií
posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.
1. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ktoré ústavný súd uplatňuje
pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1
dohovoru, predmetom konania pred okresným súdom je rozhodovanie o návrhu
sťažovateľky na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k pozemku o
celkovej výmere 260 m². Ústavný súd z predloženého spisu a vyjadrenia okresného súdu
nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by poukazovali na prípadnú právnu a skutkovú náročnosť
danej veci.
2. Správanie účastníka konania je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje pri
rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj
k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru. Ústavný súd konštatuje, že správanie sťažovateľky v predmetnom konaní pred
okresným súdom neovplyvnilo jeho dĺžku tak, aby jej bolo možné pričítať podiel na stave,
v akom sa vec v čase podania sťažnosti ústavnému súdu nachádzala.
3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup samotného
okresného súdu. Ústavný súd zároveň pri posudzovaní veci prihliadal aj na § 100 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), podľa ktorého len čo sa konanie začalo,
postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná
a rozhodnutá.
Ústavný súd zistil, že vec napadla na Okresný súd Trnava ešte 18. októbra 2005.
Prvý jednoduchý úkon urobil tento súd až 30. mája 2006 (nečinnosť takmer 9 mesiacov),
keď ustanovil odporcovi opatrovníka, a okrem jediného pojednávania 19. júla 2006, ktoré
odročil na neurčito, nebol vo veci sťažovateľky urobený žiadny iný relevantný procesný
úkon.
Nečinnosť v konaní okresného súdu, ktorý sa stal v zmysle zákona č. 511/2007 Z. z.,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej
republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších
predpisov a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, podľa § 2 ods. 6
citovaného zákona od 1. januára 2008 vecne a miestne príslušným súdom na prerokovanie
a rozhodnutie veci sťažovateľky (čím na neho prešla aj zodpovednosť za prípadné
porušovanie označených práv sťažovateľky aj za obdobie, v ktorom bol vo veci príslušný
konať Okresný súd Trnava) (m. m. IV. ÚS 164/08, IV. ÚS 217/08), pokračovala vo veci
sťažovateľky až do 28. septembra 2009, keď spracoval jednoduché výzvy pre účely zistenia
informácií o odporcovi.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd z hľadiska posudzovania porušenia označených
základných práv sťažovateľky považoval konanie pôvodne vedené Okresným súdom
Trnava a v súčasnosti vedené okresným súdom za jeden celok.
Nečinnosť v tomto konaní priznala aj predsedníčka okresného súdu vo svojom
vyjadrení k sťažnosti. Ústavný súd však neakceptoval jej obranu, že zbytočné prieťahy boli
objektívneho charakteru.
V tejto súvislosti ústavný súd už uviedol (napr. I. ÚS 23/03, I. ÚS 141/03), že
personálne problémy (nedostatočné obsadenie súdu, zaťaženosť sudcov) a nadmerné
množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne
ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas
adekvátne opatrenia (m. m. I. ÚS 39/00, I. ÚS 55/02). Okresný súd vo svojom vyjadrení
neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné usudzovať, že
v danej veci ide o takýto prípad.
Vychádzajúc zo stavu, v ktorom sa konanie pred okresným súdom nachádza, ústavný
súd dospel k záveru, že jeho postupom v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 341/2008 došlo k
porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo
nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva a slobody porušil, vo veci
konal [podobne aj § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde]. Ústavný súd preto prikázal
okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 341/2008 konal bez zbytočných
prieťahov (bod 2 výroku nálezu), pretože stav právnej neistoty sťažovateľky trvá dosiaľ.
III.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Sťažovateľka žiadala, aby jej bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €
poukazujúc najmä na to, že už viac ako štyri roky sa nachádza v stave právnej neistoty.
Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade prichádza do úvahy priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného
základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz
na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).
Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal aj zo zásad
spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41
dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
Zohľadňujúc predovšetkým nečinnosť okresného súdu, ktorá viedla k zbytočným
prieťahom v konaní, správanie sťažovateľky ako účastníčky konania a povahu prerokovanej
veci, ktorá je predmetom posudzovaného konania, ústavný súd dospel k záveru, že v danom
prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia pre sťažovateľku v sume 500 €
primerané konkrétnym okolnostiam prípadu (§ 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde).
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej
vznikli v dôsledku právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom advokátkou
JUDr. A. M. Sťažovateľka si uplatnila trovy konania spolu v sume 60,38 €.
Ústavný súd zistil, že uplatnená suma trov právneho zastúpenia je nižšia ako suma
vypočítaná ústavným súdom podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) a neodporuje tejto vyhláške.
Preto ústavný súd priznal právnej zástupkyni sťažovateľky (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom
súde) úhradu trov konania v požadovanej sume.
Úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne
sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. januára 2010