Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 19/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. januára 2010

predbežne prerokoval sťažnosť súdneho exekútora JUDr. J. F., S., zastúpeného JUDr. D. S.,

H., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Svidník v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. J. F. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. decembra

2009 doručená sťažnosť súdneho exekútora JUDr. J. F., S. (ďalej len „sťažovateľ“),

zastúpeného JUDr. D. S., H., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Svidník (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je účastníkom súdneho

konania o náhradu škody proti odporcovi – Slovenská republika, v zastúpení Ministerstvom

spravodlivosti Slovenskej republiky, organizačná zložka Okresný súd Humenné, ktoré

začalo jeho návrhom doručeným Okresnému súdu Humenné 10. marca 2008. Vec bola

prikázaná okresnému súdu, pretože sudcovia Okresného súdu Humenné boli uznesením

Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 2. apríla 2009 vylúčení z prejednávania

a rozhodovania veci. Okresný súd vyzval 30. júla 2009 navrhovateľa na zaplatenie súdneho

poplatku, proti čomu navrhovateľ zaslal námietky zo 17. augusta 2009. Sťažovateľ ďalej

uvádza: „Navrhovateľ sa dožaduje svojich práv na všeobecných súdoch SR od 10. 3. 2008.

Odvtedy uplynulo viac ako 20 mesiacov a odporca sa zmohol akurát na jednu výzvu, obsah

ktorej je dokonca v rozpore so zákonom. Práva navrhovateľa garantované SR sú

preto porušené.“

Sťažovateľ preto navrhuje, aby ústavný súd vydal takýto nález:

„1. Základné právo navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa SR a podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a slobôd; postupom odporcu v právnej veci vedenej pod sp. zn. navrhovateľa:

JUDr. J. F., S., SR, proti odporcovi: Slovenská republika, Okresný súd Svidník, Sovietskych

hrdinov 200/35, 089 01 Svidník, o náhradu škody vo výške 5.048,63 EUR s príslušenstvom,

porušené bolo.

2. Prikazuje sa odporcovi Okresný súd Svidník, aby vo veci konal bez zbytočných

prieťahov.

3. Navrhovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v sume 5.000,- EUR, ktoré mu

je odporca povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Odporca je povinný uhradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 245,70 EUR

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet navrhovateľovho právneho

zástupcu (advokáta).“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podmienky konania o sťažnostiach sú upravené v ustanoveniach § 20 a § 49 až § 56

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“), pričom nesplnenie všeobecnej alebo

osobitnej podmienky je dôvodom na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 citovaného

zákona.

Ústavný súd podľa každú sťažnosť predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitostí predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný

súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad

a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (napr. ).

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorého sa mal dopustiť okresný súd

v konaní vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru,

že účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho

orgánu (napr. ). Posúdenie otázky, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo

porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v (ako aj právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru), ústavný súd skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (napr. ). Z judikatúry ústavného súdu ďalej

vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (, , , ).

Ústavný súd na základe svojej konštantnej judikatúry (, ,

) berie do úvahy, že odmietnuť sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú možno

aj vzhľadom na skutočnosť, že argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase

podania sťažnosti takú intenzitu porušenia základného práva podľa ,

aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie (), resp. že na základe skutočností

uvedených v sťažnosti nemožno postup súdu považovať za taký, ktorý by signalizoval

pri predbežnom prerokovaní možné porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48

ods. 2 ().

Ústavný súd preto sťažnosť v časti, v ktorej sťažovateľ namieta porušenie

základného práva podľa a práva podľa dohovoru postupom

okresného súdu, odmietol ako zjavne neopodstatnenú vzhľadom na to, že podľa jeho názoru

doterajší priebeh konania pred označeným súdom nesignalizuje reálnu možnosť porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v takom rozsahu

a intenzite, ktoré by si vyžadovali prijatie sťažnosti na ďalšie konanie. Okresnému súdu bola

vec prikázaná uznesením z 2. apríla 2009, súd ďalej konal tak, že zaslal navrhovateľovi

výzvu na zaplatenie súdneho poplatku z 30. júla 2009. Sťažovateľ namietal proti výzve

podaním zo 17. augusta 2009. Od tohto podania sťažovateľa do podania sťažnosti

ústavnému súdu 4. decembra 2009 uplynuli 3 mesiace a 16 dní, čo ani vzhľadom na celkovú

dĺžku konania nie je možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle citovaného

článku . Dĺžka konania a všetky uvedené skutočnosti, t. j. doba, počas ktorej bol spis

na Okresnom súde Humenné, ako aj doba, ktorá uplynula od podania námietok sťažovateľa

na výzvu súdu, vylučujú, aby v konaní vedenom pod sp. zn. došlo

ku zbytočným prieťahom znamenajúcim porušenie sťažovateľovho označeného ústavného

práva.

Ústavný súd na predbežnom prerokovaní tejto sťažnosti podľa ustanovenia § 25

ods. 1 ďalej skúmal, či v danom prípade nejde aj o jej

neprípustnosť.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Špecifickosť sťažnosti podľa spočíva okrem iného aj v tom,

že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity

vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou

ústavného súdu. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti inštitucionálny mechanizmus,

ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov

verejnej moci. Ústavný súd preto v prípadoch namietaného porušenia základných práv

v dôsledku zbytočných prieťahov v konaní zapríčinených všeobecným súdom skúma,

či sťažovateľ využil právne prostriedky, ktoré mu na ochranu jeho práv poskytuje zákon

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) v ustanoveniach § 62 a nasl. Ústavný súd zistil,

že sťažovateľ pred podaním sťažnosti ústavnému súdu nenamietal postup okresného súdu

tak, ako mu to umožňuje zákon o súdoch, pretože jeho predsedovi nepodal sťažnosť

na prieťahy v konaní.

Nekonanie týmto spôsobom má za následok nesplnenie sťažovateľovej povinnosti

vyčerpať dostupný prostriedok ochrany svojich práv alebo slobôd. Z uvedeného dôvodu

je sťažnosť sťažovateľa posúdená ústavným súdom aj ako neprípustná.

Ústavný súd sa ďalej zaoberal otázkou, či sťažnosť nebola podaná niekým zjavne

neoprávneným.

Sťažnosť podľa je individuálnym právnym prostriedkom

na ochranu ústavne zaručených základných práv alebo slobôd fyzických osôb alebo

právnických osôb.

Definičným znakom pojmu sťažnosť je zásah orgánu verejnej moci do týchto

základných práv alebo slobôd. Zmyslom a účelom sťažnosti je ochraňovať fyzické osoby

a právnické osoby pred zásahmi do ich základných práv alebo slobôd predovšetkým

zo strany orgánov štátu (rozhodnutiami, opatreniami alebo inými zásahmi).

Predpokladom aktívnej procesnej legitimácie na podanie sťažnosti podľa čl. 127

ods. 1 je to, že fyzická osoba a právnická osoba má spôsobilosť byť nositeľom

základných práv a slobôd.

Pokiaľ štát vystupuje v právnych vzťahoch ako subjekt verejného práva a súčasne

ako nositeľ verejnej moci, z povahy veci vyplýva, že nie je a ani nemôže byť súčasne

nositeľom (subjektom) základných práv a slobôd ().

Podľa

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení

ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) je exekútor

štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných

rozhodnutí. V zmysle § 5 ods. 1 citovaného zákona má exekútor v súvislosti s výkonom

exekučnej činnosti postavenie verejného činiteľa. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia

je vykonávanie exekučnej činnosti výkonom verejnej moci.

V zásade pritom nie je vylúčené, aby aj orgány verejnej moci podali sťažnosť podľa

(napr. vo vlastníckych sporoch, keď vystupujú v súkromnoprávnych

vzťahoch v rovnom postavení s ostatnými účastníkmi konania). Orgán verejnej moci (štátny

orgán) môže podať sťažnosť, len pokiaľ je postihnutý ako „každý“, a nie ako „nositeľ

verejných úloh (verejného záujmu)“, resp. pri výkone právomoci štátu.

Iný prístup k tejto otázke by znamenal popretie zmyslu základných práv a slobôd

aj zmyslu samotného konania o sťažnosti.

Sťažovateľa v konaní o náhradu škody proti odporcovi – Slovenská republika,

v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, organizačná zložka

Okresný súd Humenné, nemožno považovať za osobu, ktorá je oprávnená namietať

porušenie svojich základných práv sťažnosťou domáhajúcou sa začatia konania pred

ústavným súdom.

Z uvedených dôvodov ústavný súd usúdil, že sťažnosť bola podaná zjavne

neoprávnenou osobou.

Na základe všetkých uvedených skutočností, ale najmä berúc do úvahy celkovú

doterajšiu dobu konania, ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2

.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. januára 2010