Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 24 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (29)I. ÚS 29/97
PDF · 103.85 KB
No categories available
I. ÚS 29/97
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu
konanom 14. mája 1997 predbežne prerokoval podnet Michala Kováča, prezidenta
Slovenskej republiky, vo veci porušenia jeho ústavného práva podľa čl. 95 Ústavy
Slovenskej republiky uznesením vlády Slovenskej republiky č. 278/1997 z 22. apríla 1997 v
časti B.1 a 2 a v časti C.1 a takto
r o z h o d o l :
1. Podnet Michala Kováča, prezidenta Slovenskej republiky, o porušenie ústavného
práva upraveného v čl. 95 Ústavy Slovenskej republiky o d m i e t a , pretože ho podala
zjavne neoprávnená osoba.
2. Žiadosti Michala Kováča, prezidenta Slovenskej republiky, o nariadenie
predbežného opatrenia podľa § 31a ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.
38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o
postavení jeho sudcov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 293/1995 Z. z.
v spojení s § 74 až 76 Občianskeho súdneho poriadku n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) dostal 30. apríla 1997
podanie Michala Kováča, prezidenta Slovenskej republiky, označené ako: „Návrh na začatie
konania podľa článku 128 ods. 1 Ústavy SR o výklad čl. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 2 ods. 1 vo
vzťahu k čl. 2 ods. 2 Ústavy a o výklad čl. 95 vo vzťahu k čl. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy SR“ a
tiež „Podnet na začatie konania pre porušenie ústavných práv prezidenta podľa čl. 130 ods.
3 Ústavy“. Ústavný súd rozdelil návrh a podnet prezidenta Slovenskej republiky na dve
samostatné konania. Podľa názoru prezidenta Slovenskej republiky (ďalej len
„navrhovateľ“) uvedeného v podnete došlo k porušeniu jeho ústavného práva vyhlásiť
referendum podľa čl. 95 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) prijatím
uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 278/1997 z 22. apríla 1997 k rozhodnutiu
prezidenta Slovenskej republiky z 13. marca 1997 č. 76/1997 Z. z. o vyhlásení referenda.
Podľa názoru navrhovateľa „Vláda časťou B.1 a 2 a časťou C.1 svojho uznesenia zasiahla
bez akéhokoľvek oprávnenia do právomoci prezidenta upravenej v čl. 95 Ústavy. Vláda
mala a má právo požiadať ústavný súd o výklad ústavy, ale to ju nijako neoprávňuje
zasiahnuť do práv prezidenta upravených v čl. 95 Ústavy navyše neústavnou a nezákonnou
formou pozastavenia výkonu jeho rozhodnutia. Podľa článku 130 ods. 3 Ústavy môže
ústavný súd začať konanie aj na podnet fyzických alebo právnických osôb, teda aj
prezidenta republiky, ak namietajú porušenie svojich ústavných práv. Namietam porušenie
môjho ústavného práva vyhlásiť referendum, preto žiadam podnet prijať a vysloviť, že vláda
citovanou časťou svojho uznesenia porušila ústavné právo prezidenta republiky.“ Prezident
Slovenskej republiky požiadal, aby Ústavný súd Slovenskej republiky ešte pred
rozhodnutím vo veci samej nariadil predbežné opatrenie podľa § 31a ods. 2 zákona č.
38/1993 Z. z. (v platnom znení) a § 74 až 76 Občianskeho súdneho poriadku, keďže:
„výkon štátnej moci jej pôvodným nositeľom, t. j. občanom, by bol ohrozený a neskoršie
vydané rozhodnutie by už nebolo možné realizovať“. Na základe uvedeného navrhovateľ
požiadal, aby ústavný súd prijal uznesenie, ktorým by uložil:
„1. vláde Slovenskej republiky, ministrovi vnútra Slovenskej republiky a predsedovi
Štatistického úradu Slovenskej republiky zdržať sa úkonov, ktoré bránia vykonať
referendum vyhlásené prezidentom Slovenskej republiky rozhodnutím z 13. marca 1997,
uverejneným pod č. 76/1997 Z. z., alebo časť tohto referenda,
2. vláde Slovenskej republiky zdržať sa zasahovania do pôsobnosti Ústrednej
komisie pre referendum Slovenskej republiky,
3. ministrovi vnútra Slovenskej republiky včas a v potrebnom počte doručiť obciam
hlasovací lístok so všetkými štyrmi otázkami.“
Navrhovateľ požiadal, aby ústavný súd po prijatí podnetu a po uskutočnenom konaní
vyniesol nález, ktorým:
„Ústavný súd zisťuje, že vláda Slovenskej republiky časťou B.1, 2 a časťou C.1
svojho uznesenia z 22. apríla 1997 č. 278 porušila ústavné právo prezidenta Slovenskej
republiky rozhodovať o vyhlásení referenda, upravené v čl. 95 Ústavy Slovenskej republiky.
Ústavný súd podľa § 31a ods. 1 a § 57 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov (v
platnom znení) z r u š u j e časť B.1, 2 a časť C.1 uznesenia vlády Slovenskej republiky z
22. apríla 1997 č. 278.
Vláda Slovenskej republiky je povinná vec znova prerokovať a rozhodnúť, pričom je
viazaná právnym názorom Ústavného súdu.“.
Navrhovateľ tiež požiadal, aby ústavný súd prerokoval jeho podnet ako naliehavý
vzhľadom na charakter problematiky a „čas určený na vykonanie referenda“.
I.
Konanie o podnete podľa čl. 130 ods. 3 ústavy začína jeho prijatím na konanie, ak
ústavný súd pri jeho predbežnom prerokovaní zistil, že boli splnené zákonom predpísané
náležitosti upravené v § 20 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z.
z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 293/1995 Z. z. a že nie sú
dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona.
Ústavný súd na neverejnom zasadnutí senátu predbežne prerokoval podnet
navrhovateľa, pričom zisťoval splnenie zákonom predpísaných náležitostí, ako aj zákonom
ustanovených podmienok konania o ňom (§ 24 a § 25 ods. 2) zákona č. 38/1993 Z. z. v
znení zákona č. 293/1995 Z. z. V rámci predbežného prerokovania skúmal aj otázku
procesne oprávneného subjektu na podanie podnetu. Podľa čl. 130 ods. 3 Ústavy Slovenskej
republiky: „Ústavný súd Slovenskej republiky môže začať konanie aj na podnet fyzických
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich práv“. Prezident Slovenskej
republiky vo svojom podnete o. i. uviedol, že: „Podľa článku 130 ods. 3 ústavy môže
ústavný súd začať konanie aj na podnet fyzických alebo právnických osôb, teda aj
prezidenta republiky, ak namietajú porušenie svojich ústavných práv. Namietam porušenie
môjho ústavného práva vyhlásiť referendum, preto žiadam podnet prijať a vysloviť, že vláda
citovanou časťou svojho uznesenia porušila ústavné právo prezidenta republiky“.
Prezident Slovenskej republiky požiadal, aby ústavný súd v konaní o podnete
preskúmal „porušenie môjho ústavného práva vyhlásiť referendum“ a pri zdôvodnení
svojho podnetu „rationae personae“ uviedol, že ústavný súd môže začať konanie: „aj na
podnet fyzických alebo právnických osôb, teda aj prezidenta republiky“. V rámci
predbežného prerokovania podnetu sa ústavný súd zaoberal otázkou, či prezidenta
Slovenskej republiky možno pri výkone jeho ústavných právomocí považovať za fyzickú
alebo právnickú osobu oprávnenú obrátiť sa na ústavný súd s podnetom namietajúcim
porušenie svojich ústavných práv iným štátnym orgánom Slovenskej republiky. Je nesporné,
že ako prezident Slovenskej republiky, tak aj iní ústavní činitelia Slovenskej republiky majú
svoje ústavou upravené právomoci.
Tieto právomoci sú však oprávnení vykonávať len potom, čo boli ustanovení do
svojich funkcií ústavou predpísaným spôsobom. Aj napriek tomu, že ústavní činitelia sú
„fyzickými osobami“, právomoc tých štátnych orgánov, uskutočňovanie ktorej im bola
zverená, vykonávajú výlučne ako ústavní činitelia Slovenskej republiky.
Ako ústavný súd už uviedol predtým vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 22/95:
„Ústava Slovenskej republiky... nielenže určuje spôsob ustanovovania do funkcií
jednotlivých ústavných činiteľov Slovenskej republiky a rozsah ich ústavných právomocí,
ale aj presne určuje, ktorí ústavní činitelia sú tieto ústavné právomoci povinní vykonávať.
Sú to tí, ktorým boli ich ústavné funkcie zverené spôsobom určeným Ústavou Slovenskej
republiky (voľba, vymenovanie). Osoba, ktorá nebola ustanovená do funkcie ústavou
predpísaným spôsobom preto ani nie je oprávnená vykonávať ústavou vymedzené
právomoci“. Z uvedeného vyplýva, že Ústava Slovenskej republiky určuje pre výkon
ústavných právomocí jedine ústavných činiteľov Slovenskej republiky, ktorí sa svojich
funkcií ujali ústavou predpísaným spôsobom na základe svojej voľby alebo menovania.
Prezident Slovenskej republiky sa na ústavný súd obrátil s podnetom namietajúcim
porušenie svojho ústavného práva rozhodovať o vyhlásení referenda, ktoré tvorí súčasť
ústavných právomocí hlavy Slovenskej republiky (čl. 95 v spojení s čl. 102 písm. m)
ústavy).
Na uskutočňovanie tohto práva sa však stal oprávneným preto, že je ústavným
činiteľom Slovenskej republiky (hlavou štátu podľa čl. 101 ods. 1 ústavy), a nie preto, že je
fyzickou osobou.
Z uvedeného vyplýva, že v rozsahu a pri výkone svojich ústavných právomocí
nemožno prezidenta republiky ako ústavného činiteľa súčasne považovať aj za fyzickú
osobu. Z ústavného postavenia prezidenta Slovenskej republiky vyplýva aj jeho oprávnenie
obrátiť sa na ústavný súd na základe čl. 130 ods. 1 písm. b) ústavy. Toto oprávnenie je však
(a vo vzťahu k ústavnému súdu) súčasne jediné, ktoré ústavodarca spája s prezidentom
Slovenskej republiky a ktoré mu vyplýva z jeho ústavného postavenia hlavy Slovenskej
republiky. Podľa právneho názoru ústavného súdu preto prezidenta (ale ani ďalších
ústavných činiteľov Slovenskej republiky) pri výkone ich ústavných právomocí nemožno
považovať za fyzické osoby oprávnené namietať ich prípadné porušenie podnetom na
začatie konania pred ústavným súdom.
Podobne ako pri výkone iných právomocí zverených im ústavou, aj v prípade
vyhlásenia referenda podľa čl. 95 ústavy, je táto právomoc výlučne spojená s postavením
prezidenta republiky ako ústavného činiteľa (štátneho orgánu). S ohľadom na podstatu
podnetu na začatie konania pred ústavným súdom (čl. 130 ods. 3 ústavy) nemožno zamieňať
výkon ústavných právomocí ústavných činiteľov (štátnych orgánov), vrátane prezidenta
republiky ako hlavy štátu, s právami viažucimi sa ku ktorejkoľvek fyzickej alebo právnickej
osobe.
Vychádzajúc z predchádzajúceho zdôvodnenia bol podnet Michala Kováča,
prezidenta Slovenskej republiky, na porušenie jeho ústavného práva rozhodovať o vyhlásení
referenda podľa čl. 95 ústavy označenými časťami uznesenia vlády Slovenskej republiky na
základe § 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
odmietnutý, pretože ho podala zjavne neoprávnená osoba.
II.
V ďalšej časti podnetu z 28. apríla 1997 navrhovateľ požiadal, aby ústavný súd ešte
pred rozhodnutím vo veci samej nariadil „predbežné opatrenie“ podľa § 74 až 76
Občianskeho súdneho poriadku. Ústavný súd sa pri predbežnom prerokovaní podnetu
zaoberal aj touto požiadavkou navrhovateľa a dospel k názoru, že jej nemožno vyhovieť.
Ustanovenie § 31a ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
uvádza: „Ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na
konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku alebo
Trestného poriadku“. Citované ustanovenie zákona je však potrebné (a vo vzťahu k
podnetu) posúdiť v spojitosti s jeho § 18 ods. 3 písm. b), ktorý určuje, že konanie pred
ústavným súdom začne: „prijatím podnetu na predbežnom prerokovaní“. K primeranému
použitiu ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (tak ako to navrhol navrhovateľ) by
preto v konaní o podnete mohlo dôjsť len vtedy, ak by ho ústavný súd prijal na predbežnom
prerokovaní. Podnet prezidenta Slovenskej republiky bol však na predbežnom prerokovaní
odmietnutý, pretože ho podala zjavne neoprávnená osoba. Z uvedeného dôvodu ústavný súd
nevyhovel ani jeho požiadavke nariadiť predbežné opatrenie podľa § 74 až 76 Občianskeho
súdneho poriadku.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. mája 1997
Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Richard R a p a n t
Oľga Verešpejová predseda senátu