Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 29/97

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu

konanom 14. mája 1997 predbežne prerokoval podnet Michala Kováča, prezidenta

Slovenskej republiky, vo veci porušenia jeho ústavného práva podľa

Slovenskej republiky uznesením vlády Slovenskej republiky č. 278/1997 z 22. apríla 1997 v

časti B.1 a 2 a v časti C.1 a takto

r o z h o d o l :

1. Podnet Michala Kováča, prezidenta Slovenskej republiky, o porušenie ústavného

práva upraveného v o d m i e t a , pretože ho podala

zjavne neoprávnená osoba.

2. Žiadosti Michala Kováča, prezidenta Slovenskej republiky, o nariadenie

predbežného opatrenia podľa § 31a ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o

postavení jeho sudcov v znení

v spojení s až 76 n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) dostal 30. apríla 1997

podanie Michala Kováča, prezidenta Slovenskej republiky, označené ako: „Návrh na začatie

konania podľa článku 128 ods. 1 SR o výklad , , vo

vzťahu k a o výklad vo vzťahu k a SR“ a

tiež „Podnet na začatie konania pre porušenie ústavných práv prezidenta podľa čl. 130 ods.

3 “. Ústavný súd rozdelil návrh a podnet prezidenta Slovenskej republiky na dve

samostatné konania. Podľa názoru prezidenta Slovenskej republiky (ďalej len

„navrhovateľ“) uvedeného v podnete došlo k porušeniu jeho ústavného práva vyhlásiť

referendum podľa (ďalej len „“) prijatím

uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 278/1997 z 22. apríla 1997 k rozhodnutiu

prezidenta Slovenskej republiky z 13. marca 1997 č. o vyhlásení referenda.

Podľa názoru navrhovateľa „Vláda časťou B.1 a 2 a časťou C.1 svojho uznesenia zasiahla

bez akéhokoľvek oprávnenia do právomoci prezidenta upravenej v . Vláda

mala a má právo požiadať ústavný súd o výklad , ale to ju nijako neoprávňuje

zasiahnuť do práv prezidenta upravených v navyše neústavnou a nezákonnou

formou pozastavenia výkonu jeho rozhodnutia. Podľa článku 130 ods. 3 môže

ústavný súd začať konanie aj na podnet fyzických alebo právnických osôb, teda aj

prezidenta republiky, ak namietajú porušenie svojich ústavných práv. Namietam porušenie

môjho ústavného práva vyhlásiť referendum, preto žiadam podnet prijať a vysloviť, že vláda

citovanou časťou svojho uznesenia porušila ústavné právo prezidenta republiky.“ Prezident

Slovenskej republiky požiadal, aby Ústavný súd Slovenskej republiky ešte pred

rozhodnutím vo veci samej nariadil predbežné opatrenie podľa § 31a ods. 2 zákona č.

(v platnom znení) a až 76 , keďže:

„výkon štátnej moci jej pôvodným nositeľom, t. j. občanom, by bol ohrozený a neskoršie

vydané rozhodnutie by už nebolo možné realizovať“. Na základe uvedeného navrhovateľ

požiadal, aby ústavný súd prijal uznesenie, ktorým by uložil:

„1. vláde Slovenskej republiky, ministrovi vnútra Slovenskej republiky a predsedovi

Štatistického úradu Slovenskej republiky zdržať sa úkonov, ktoré bránia vykonať

referendum vyhlásené prezidentom Slovenskej republiky rozhodnutím z 13. marca 1997,

uverejneným pod č. , alebo časť tohto referenda,

2. vláde Slovenskej republiky zdržať sa zasahovania do pôsobnosti Ústrednej

komisie pre referendum Slovenskej republiky,

3. ministrovi vnútra Slovenskej republiky včas a v potrebnom počte doručiť obciam

hlasovací lístok so všetkými štyrmi otázkami.“

Navrhovateľ požiadal, aby ústavný súd po prijatí podnetu a po uskutočnenom konaní

vyniesol nález, ktorým:

„Ústavný súd zisťuje, že vláda Slovenskej republiky časťou B.1, 2 a časťou C.1

svojho uznesenia z 22. apríla 1997 č. 278 porušila ústavné právo prezidenta Slovenskej

republiky rozhodovať o vyhlásení referenda, upravené v .

Ústavný súd podľa a o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov (v

platnom znení) z r u š u j e časť B.1, 2 a časť C.1 uznesenia vlády Slovenskej republiky z

22. apríla 1997 č. 278.

Vláda Slovenskej republiky je povinná vec znova prerokovať a rozhodnúť, pričom je

viazaná právnym názorom Ústavného súdu.“.

Navrhovateľ tiež požiadal, aby ústavný súd prerokoval jeho podnet ako naliehavý

vzhľadom na charakter problematiky a „čas určený na vykonanie referenda“.

I.

Konanie o podnete podľa začína jeho prijatím na konanie, ak

ústavný súd pri jeho predbežnom prerokovaní zistil, že boli splnené zákonom predpísané

náležitosti upravené v Z.

z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení a že nie sú

dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona.

Ústavný súd na neverejnom zasadnutí senátu predbežne prerokoval podnet

navrhovateľa, pričom zisťoval splnenie zákonom predpísaných náležitostí, ako aj zákonom

ustanovených podmienok konania o ňom ( a ) v

znení V rámci predbežného prerokovania skúmal aj otázku

procesne oprávneného subjektu na podanie podnetu. Podľa Slovenskej

republiky: „Ústavný súd Slovenskej republiky môže začať konanie aj na podnet fyzických

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich práv“. Prezident Slovenskej

republiky vo svojom podnete o. i. uviedol, že: „Podľa článku 130 ods. 3 môže

ústavný súd začať konanie aj na podnet fyzických alebo právnických osôb, teda aj

prezidenta republiky, ak namietajú porušenie svojich ústavných práv. Namietam porušenie

môjho ústavného práva vyhlásiť referendum, preto žiadam podnet prijať a vysloviť, že vláda

citovanou časťou svojho uznesenia porušila ústavné právo prezidenta republiky“.

Prezident Slovenskej republiky požiadal, aby ústavný súd v konaní o podnete

preskúmal „porušenie môjho ústavného práva vyhlásiť referendum“ a pri zdôvodnení

svojho podnetu „rationae personae“ uviedol, že ústavný súd môže začať konanie: „aj na

podnet fyzických alebo právnických osôb, teda aj prezidenta republiky“. V rámci

predbežného prerokovania podnetu sa ústavný súd zaoberal otázkou, či prezidenta

Slovenskej republiky možno pri výkone jeho ústavných právomocí považovať za fyzickú

alebo právnickú osobu oprávnenú obrátiť sa na ústavný súd s podnetom namietajúcim

porušenie svojich ústavných práv iným štátnym orgánom Slovenskej republiky. Je nesporné,

že ako prezident Slovenskej republiky, tak aj iní ústavní činitelia Slovenskej republiky majú

svoje upravené právomoci.

Tieto právomoci sú však oprávnení vykonávať len potom, čo boli ustanovení do

svojich funkcií predpísaným spôsobom. Aj napriek tomu, že ústavní činitelia sú

„fyzickými osobami“, právomoc tých štátnych orgánov, uskutočňovanie ktorej im bola

zverená, vykonávajú výlučne ako ústavní činitelia Slovenskej republiky.

Ako ústavný súd už uviedol predtým vo veci vedenej pod sp. zn. :

„... nielenže určuje spôsob ustanovovania do funkcií

jednotlivých ústavných činiteľov Slovenskej republiky a rozsah ich ústavných právomocí,

ale aj presne určuje, ktorí ústavní činitelia sú tieto ústavné právomoci povinní vykonávať.

Sú to tí, ktorým boli ich ústavné funkcie zverené spôsobom určeným Slovenskej

republiky (voľba, vymenovanie). Osoba, ktorá nebola ustanovená do funkcie

predpísaným spôsobom preto ani nie je oprávnená vykonávať vymedzené

právomoci“. Z uvedeného vyplýva, že určuje pre výkon

ústavných právomocí jedine ústavných činiteľov Slovenskej republiky, ktorí sa svojich

funkcií ujali predpísaným spôsobom na základe svojej voľby alebo menovania.

Prezident Slovenskej republiky sa na ústavný súd obrátil s podnetom namietajúcim

porušenie svojho ústavného práva rozhodovať o vyhlásení referenda, ktoré tvorí súčasť

ústavných právomocí hlavy Slovenskej republiky (čl. 95 v spojení s čl. 102 písm. m)

).

Na uskutočňovanie tohto práva sa však stal oprávneným preto, že je ústavným

činiteľom Slovenskej republiky (hlavou štátu podľa ), a nie preto, že je

fyzickou osobou.

Z uvedeného vyplýva, že v rozsahu a pri výkone svojich ústavných právomocí

nemožno prezidenta republiky ako ústavného činiteľa súčasne považovať aj za fyzickú

osobu. Z ústavného postavenia prezidenta Slovenskej republiky vyplýva aj jeho oprávnenie

obrátiť sa na ústavný súd na základe . Toto oprávnenie je však

(a vo vzťahu k ústavnému súdu) súčasne jediné, ktoré ústavodarca spája s prezidentom

Slovenskej republiky a ktoré mu vyplýva z jeho ústavného postavenia hlavy Slovenskej

republiky. Podľa právneho názoru ústavného súdu preto prezidenta (ale ani ďalších

ústavných činiteľov Slovenskej republiky) pri výkone ich ústavných právomocí nemožno

považovať za fyzické osoby oprávnené namietať ich prípadné porušenie podnetom na

začatie konania pred ústavným súdom.

Podobne ako pri výkone iných právomocí zverených im , aj v prípade

vyhlásenia referenda podľa , je táto právomoc výlučne spojená s postavením

prezidenta republiky ako ústavného činiteľa (štátneho orgánu). S ohľadom na podstatu

podnetu na začatie konania pred ústavným súdom ( ) nemožno zamieňať

výkon ústavných právomocí ústavných činiteľov (štátnych orgánov), vrátane prezidenta

republiky ako hlavy štátu, s právami viažucimi sa ku ktorejkoľvek fyzickej alebo právnickej

osobe.

Vychádzajúc z predchádzajúceho zdôvodnenia bol podnet Michala Kováča,

prezidenta Slovenskej republiky, na porušenie jeho ústavného práva rozhodovať o vyhlásení

referenda podľa označenými časťami uznesenia vlády Slovenskej republiky na

základe

odmietnutý, pretože ho podala zjavne neoprávnená osoba.

II.

V ďalšej časti podnetu z 28. apríla 1997 navrhovateľ požiadal, aby ústavný súd ešte

pred rozhodnutím vo veci samej nariadil „predbežné opatrenie“ podľa § 74 až 76

. Ústavný súd sa pri predbežnom prerokovaní podnetu

zaoberal aj touto požiadavkou navrhovateľa a dospel k názoru, že jej nemožno vyhovieť.

Ustanovenie

uvádza: „Ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na

konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia alebo

“. Citované ustanovenie zákona je však potrebné (a vo vzťahu k

podnetu) posúdiť v spojitosti s jeho § 18 ods. 3 písm. b), ktorý určuje, že konanie pred

ústavným súdom začne: „prijatím podnetu na predbežnom prerokovaní“. K primeranému

použitiu ustanovení (tak ako to navrhol navrhovateľ) by

preto v konaní o podnete mohlo dôjsť len vtedy, ak by ho ústavný súd prijal na predbežnom

prerokovaní. Podnet prezidenta Slovenskej republiky bol však na predbežnom prerokovaní

odmietnutý, pretože ho podala zjavne neoprávnená osoba. Z uvedeného dôvodu ústavný súd

nevyhovel ani jeho požiadavke nariadiť predbežné opatrenie podľa § 74 až 76 Občianskeho

súdneho poriadku.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. mája 1997

Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Richard R a p a n t

Oľga Verešpejová predseda senátu