Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 3/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. januára 2010

predbežne prerokoval sťažnosť L. B., P., zastúpeného advokátom Mgr. R. L., P., vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Poprad

a Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť L. B. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

13. novembra 2009 doručená sťažnosť L. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu

Poprad (ďalej len „okresný súd“) a Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Sťažovateľ má v predmetnej veci procesné postavenie odporcu v 1. rade

a v sťažnosti okrem iného uviedol:

„... - dňa 21. 09. 2000 podala žalobkyňa návrh na začatie konania o vyslovenie

neplatnosti právnych úkonov s prísl.,

- Okresný súd... vydal Rozsudok zo dňa 05. 03. 2001, sp. zn. , ktorým

žalobe žalobkyni vyhovel...

- dňa 20. 04. 2001 podal žalovaný v 1./ rade... proti rozsudku OS v Poprade, sp. zn.

zo dňa 05. 03. 2001 odvolanie

- Krajský súd v Prešove vydal Uznesenie zo dňa 17. 09. 2002, sp. zn. ,

ktorým rozhodol o zrušení odvolaním napadnutého Rozsudku OS v Poprade zo dňa 05. 03.

2001 a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie...

- Okresný súd v Poprade vydal Uznesenie zo dňa 18. 05. 2004, ktorým návrh

žalovaného v 1. rade na prerušenie konania zamietol...

- dňa 19. 09. 2004 podal žalovaný v 1./ rade odvolanie voči Uzneseniu OS v Poprade

zo dňa 18. 05. 2004, ktorým žiadal Krajský súd v Prešove ako odvolací súd, rozhodnutie OS

v Poprade zmeniť a rozhodnúť, že konanie v tejto veci súd prerušuje a to do doby, kým sa

nevyrieši v tejto veci otázka zásadného právneho významu a to obžaloba žalovaného

v 2. rade... v trestnom konaní

- do dnešného dňa, t. j. ani po necelých 4 rokoch Krajský súd v Prešove vo veci

odvolania proti Uzneseniu OS v Poprade zo dňa 18. 05. 2004, podaného žalovaným v 1./

rade, nerozhodol

Ako z uvedeného vyplýva, Okresný súd v Poprade je nečinný vo veci rozhodnutia

o námietke zaujatosti voči predsedníčke senátu...

Krajský súd v Poprade je v konaní nečinný, a to s poukazom na to, že v čase od

19. 09. 2004, kedy žalovaný v 1. rade podal odvolanie proti Uzneseniu OS v Poprade zo

dňa 18. 05. 2004, ktorým súd zamietol návrh žalovaného v 1./ rade na prerušenie súdneho

konania, nevydal žiadne rozhodnutie, ktorým by odvolaniu žalovaného v 1./ rade vyhovel,

resp. nevyhovel a vo veci samej do dnešného dňa, t. j. ani po necelých 4 rokoch od

posledného procesného úkonu žalovaného v 1. rade, ani Krajský súd v Prešove a ani

Okresný súd v Poprade nevykonal žiaden procesný úkon smerujúci k rozhodnutiu vo veci

samej. Týmto konaním Krajský súd v Prešove a Okresný súd v Poprade porušil

sťažovateľove základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené

v .“

3. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po vykonanom dokazovaní o jeho sťažnosti

nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo L. B..., upravené v .

postupom Okresného súdu v Poprade a Krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

týkajúcom sa právnej veci žalobkyne Ing. M. A... proti žalovaným 1/ L. B... a 2/

Ing. Š. A... o vyslovenie neplatnosti právnych úkonov s príslušenstvom, porušené bolo.

2. L. B... Ústavný súd priznáva finančné zadosťučinenie 8.630,00 € (slovom:

Osemtisícšesťstotridsať eúr ), ktoré je Krajský súd v Prešove povinný vyplatiť L. B... do

15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky L. B... priznáva náhradu trov právneho

zastúpenia vo výške 1.184,40 €, ktoré je Krajský súd v Prešove povinný zaplatiť na účet

advokáta, Mgr. R. L...“

4. Ústavný súd vyzval sťažovateľa prostredníctvom jeho právneho zástupcu listom

č. k. -6 z 2. decembra 2009, aby v lehote 10 dní odstránil nedostatky podania

a predložil písomné splnomocnenie pre svojho právneho zástupcu na konanie pred

ústavným súdom, predložil listinný dôkaz o tom, že sťažovateľ využil možnosť podať

sťažnosť na prieťahy v konaní podľa a o súdoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o súdoch“).

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) každý návrh predbežne prerokuje na

neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri

predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25

ods. 2 nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré

nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým

zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že postupom okresného súdu

a krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. (pri okresnom súde nie je

uvedená spisová značka konania pred okresným súdom v texte ani v petite) došlo

k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

, pretože okresný súd a krajský súd sú dlhodobo nečinné a doteraz

v merite veci nerozhodli.

7. Právny zástupca na výzvu ústavného súdu (bod 4), ktorú prevzal 4. decembra

2009, reagoval listom z 11. decembra 2009 doručeným ústavnému súdu 15. decembra 2009,

v ktorom požiadal o predĺženie lehoty na odstránenie nedostatkov podania z dôvodu jeho

dlhodobej pracovnej neschopnosti. Dôkaz o jeho pracovnej neschopnosti ani požadované

splnomocnenie nepredložil. Podaním doručeným ústavnému súdu 18. januára 2010 právny

zástupca sťažovateľa doručil odpoveď krajského súdu sťažovateľovi z 22. decembra 2009

a list sťažovateľa adresovaný okresnému súdu (nie je možné z neho zistiť dátum jeho

napísania ani doručenia, pozn.). Splnomocnenie opakovane nepredložil.

8. Z obsahu sťažnosti a dopytom na okresnom súde a krajskom súde ústavný súd

zistil, že krajský súd ako odvolací súd vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn.

konal a rozhodoval v dôsledku odvolania podaného sťažovateľom, a to

v konaní vedenom pod sp. zn. . V rámci tohto konania odvolaním napadnuté

rozhodnutie okresného súdu potvrdil a spis vrátil okresnému súdu ešte 13. apríla 2005.

Následne okresný súd rozsudkom z 22. marca 2006 rozhodol tak, že žalobu zamietol;

rozsudok nadobudol právoplatnosť 16. mája 2006. Sťažovateľ v uvedenom konaní pred

okresným súdom sťažnosť na prieťahy v konaní nepodal a pred krajským súdom sťažnosť

na prieťahy podal až 11. decembra 2009, na ktorú odpovedal predseda krajského súdu

podaním z 22. decembra 2009. V podstatnom predseda krajského súdu uviedol, že vo veci

odvolania konal a rozhodol krajský súd ešte v apríli 2005, keď spis aj vrátil okresnému

súdu.

9. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by

mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ,

). Ústavný súd pri svojom rozhodovaní vychádzal aj zo svojej doterajšej

judikatúry, podľa ktorej poskytuje ochranu základnému právu na konanie bez zbytočných

prieťahov podľa len vtedy, ak bola sťažnosť ústavnému súdu uplatnená

v čase, keď k namietanému porušeniu označeného práva ešte dochádza alebo porušenie

v tom čase ešte trvá (, , , ). Keďže

okresný súd ani krajský súd v čase podania sťažnosti ústavnému súdu (13. novembra 2009)

nemohli žiadnym ústavne relevantným spôsobom porušovať sťažovateľom v sťažnosti

označené práva (vec bola už meritórne právoplatne skončená viac ako 3 roky), ústavný súd

odmietol sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú.

10. Sťažnosť sťažovateľa je podaná tiež oneskorene, pretože podľa ustanovenia § 53

ods. 3 jednou z podmienok prijatia sťažnosti fyzickej osoby na

konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti v lehote dvoch mesiacov od

právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu,

pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť (pozri napr. , ).

neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (napr.

). Ústavný súd už rozhodol, že v kontexte ustanovenia § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie lehoty na včasnosť podania

sťažnosti (, ). Konanie vo veci sp. zn. na okresnom súde

je právoplatne skončené viac ako 3 roky (16. mája 2006), preto sťažnosť, ktorou sťažovateľ

namietal prieťahy v tomto konaní, nebola podaná v zákonom ustanovenej lehote (§ 53

ods. 3 ). Z uvedeného dôvodu bolo potrebné sťažnosť odmietnuť

pre jej oneskorenosť.

11. Podľa názoru ústavného súdu sťažnosť sťažovateľa bolo potrebné odmietnuť aj

pre jej neprípustnosť. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , ,

), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť

na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny

stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa

, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené

právne prostriedky, ktoré mal do 31. marca 2005 k dispozícii podľa zákona Slovenskej

národnej rady č. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej

správe súdov, vybavovaní sťažnosti a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov)

v znení neskorších predpisov a v súčasnosti podľa zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže,

že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2

). Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy

v konaní v zmysle citovaných zákonov zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany

takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj

so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. ,

). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi

v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých

ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za

také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116

ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1

ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené

prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného

ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci

prešetriť všetky skutočnosti.“. Napokon podľa tretieho odseku predmetného zákonného

ustanovenia „Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná,

prijme a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí

za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“. V súvislosti s tým ústavný

súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych

prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne

poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným

z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa , a teda podmienkou konania vo

veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom. Špecifickosť

sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného aj v tom, že k jej podaniu

môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že

ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je

takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci predovšetkým všeobecného

súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý

nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov

verejnej moci.

12. Sťažovateľ v prerokúvanej veci nepreukázal, že splnil požiadavku namietania

prieťahov v konaní pred orgánom štátnej správy súdov. V nadväznosti na to ústavný súd

dodáva, že „povinnosť vyčerpania dostupných a účinných prostriedkov ochrany základných

práv a slobôd, porušenie ktorých sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje,

aby sťažovateľ konal v súlade s pravidlami, ktoré s uplatnením daného prostriedku súvisia.

Nekonanie týmto spôsobom... má za následok nesplnenie sťažovateľovej povinnosti

vyčerpať dostupný prostriedok ochrany svojich práv.“ (m. m. ). Ústavný súd

zastáva okrem už uvedeného názor, že podanie sťažnosti predsedovi krajského súdu

(11. decembra 2009) po podaní sťažnosti ústavnému súdu (13. novembra 2009) a navyše po

výzve ústavného súdu (2. decembra 2009) na jej predloženie sa javí byť iba formálnym

úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak taká sťažnosť mohla mať, ak by

predseda krajského súdu dostal primeranú (rozumnú) lehotu na prijatie opatrení proti

zbytočným prieťahom vo veci samej (m. m. , , ).

Navyše predseda krajského súdu iba sťažovateľovi oznámil, že vec bola skončená na tomto

súde ešte v roku 2005 (bod 8). Na základe týchto zistení ústavný súd dospel k záveru, že

v zmysle sťažnosť nie je prípustná, a preto ju aj z tohto

dôvodu odmietol.

13. Ďalším dôvodom odmietnutia sťažnosti je nesplnenie zákonom predpokladaných

náležitosti návrhu, keďže nebolo preukázané splnomocnenie sťažovateľa na jeho

zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, a to ani v rámci odpovede označeného

právneho zástupcu z 13. januára 2010, a to aj napriek výzve ústavného súdu. V tejto bol

právny zástupca sťažovateľa na následky nečinnosti upozornený.

14. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho

významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. januára 2010