Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 3/2010
PDF · 176.38 KB
No categories available
I. ÚS 3/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 3/2010-15
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. januára 2010
predbežne prerokoval sťažnosť L. B., P., zastúpeného advokátom Mgr. R. L., P., vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Poprad
a Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 1064/00 a takto
rozhodol:
Sťažnosť L. B. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
13. novembra 2009 doručená sťažnosť L. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal
porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu
Poprad (ďalej len „okresný súd“) a Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 1064/00.
2. Sťažovateľ má v predmetnej veci procesné postavenie odporcu v 1. rade
a v sťažnosti okrem iného uviedol:
„... - dňa 21. 09. 2000 podala žalobkyňa návrh na začatie konania o vyslovenie
neplatnosti právnych úkonov s prísl.,
- Okresný súd... vydal Rozsudok zo dňa 05. 03. 2001, sp. zn. 8 C 1064/00, ktorým
žalobe žalobkyni vyhovel...
- dňa 20. 04. 2001 podal žalovaný v 1./ rade... proti rozsudku OS v Poprade, sp. zn.
8 C 1064/00 zo dňa 05. 03. 2001 odvolanie
- Krajský súd v Prešove vydal Uznesenie zo dňa 17. 09. 2002, sp. zn. 8 C 1064/00,
ktorým rozhodol o zrušení odvolaním napadnutého Rozsudku OS v Poprade zo dňa 05. 03.
2001 a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie...
- Okresný súd v Poprade vydal Uznesenie zo dňa 18. 05. 2004, ktorým návrh
žalovaného v 1. rade na prerušenie konania zamietol...
- dňa 19. 09. 2004 podal žalovaný v 1./ rade odvolanie voči Uzneseniu OS v Poprade
zo dňa 18. 05. 2004, ktorým žiadal Krajský súd v Prešove ako odvolací súd, rozhodnutie OS
v Poprade zmeniť a rozhodnúť, že konanie v tejto veci súd prerušuje a to do doby, kým sa
nevyrieši v tejto veci otázka zásadného právneho významu a to obžaloba žalovaného
v 2. rade... v trestnom konaní
- do dnešného dňa, t. j. ani po necelých 4 rokoch Krajský súd v Prešove vo veci
odvolania proti Uzneseniu OS v Poprade zo dňa 18. 05. 2004, podaného žalovaným v 1./
rade, nerozhodol
Ako z uvedeného vyplýva, Okresný súd v Poprade je nečinný vo veci rozhodnutia
o námietke zaujatosti voči predsedníčke senátu...
Krajský súd v Poprade je v konaní nečinný, a to s poukazom na to, že v čase od
19. 09. 2004, kedy žalovaný v 1. rade podal odvolanie proti Uzneseniu OS v Poprade zo
dňa 18. 05. 2004, ktorým súd zamietol návrh žalovaného v 1./ rade na prerušenie súdneho
konania, nevydal žiadne rozhodnutie, ktorým by odvolaniu žalovaného v 1./ rade vyhovel,
resp. nevyhovel a vo veci samej do dnešného dňa, t. j. ani po necelých 4 rokoch od
posledného procesného úkonu žalovaného v 1. rade, ani Krajský súd v Prešove a ani
Okresný súd v Poprade nevykonal žiaden procesný úkon smerujúci k rozhodnutiu vo veci
samej. Týmto konaním Krajský súd v Prešove a Okresný súd v Poprade porušil
sťažovateľove základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené
v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.“
3. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po vykonanom dokazovaní o jeho sťažnosti
nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo L. B..., upravené v čl. 48 ods. 2. Ústavy Slovenskej republiky
postupom Okresného súdu v Poprade a Krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
8 C 1064/00 týkajúcom sa právnej veci žalobkyne Ing. M. A... proti žalovaným 1/ L. B... a 2/
Ing. Š. A... o vyslovenie neplatnosti právnych úkonov s príslušenstvom, porušené bolo.
2. L. B... Ústavný súd priznáva finančné zadosťučinenie 8.630,00 € (slovom:
Osemtisícšesťstotridsať eúr ), ktoré je Krajský súd v Prešove povinný vyplatiť L. B... do
15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Ústavný súd Slovenskej republiky L. B... priznáva náhradu trov právneho
zastúpenia vo výške 1.184,40 €, ktoré je Krajský súd v Prešove povinný zaplatiť na účet
advokáta, Mgr. R. L...“
4. Ústavný súd vyzval sťažovateľa prostredníctvom jeho právneho zástupcu listom
č. k. Rvp 2016/09-6 z 2. decembra 2009, aby v lehote 10 dní odstránil nedostatky podania
a predložil písomné splnomocnenie pre svojho právneho zástupcu na konanie pred
ústavným súdom, predložil listinný dôkaz o tom, že sťažovateľ využil možnosť podať
sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 3 ods. 7 a § 62 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o súdoch“).
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na
neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri
predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré
nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým
zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
6. Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že postupom okresného súdu
a krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 1064/00 (pri okresnom súde nie je
uvedená spisová značka konania pred okresným súdom v texte ani v petite) došlo
k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy, pretože okresný súd a krajský súd sú dlhodobo nečinné a doteraz
v merite veci nerozhodli.
7. Právny zástupca na výzvu ústavného súdu (bod 4), ktorú prevzal 4. decembra
2009, reagoval listom z 11. decembra 2009 doručeným ústavnému súdu 15. decembra 2009,
v ktorom požiadal o predĺženie lehoty na odstránenie nedostatkov podania z dôvodu jeho
dlhodobej pracovnej neschopnosti. Dôkaz o jeho pracovnej neschopnosti ani požadované
splnomocnenie nepredložil. Podaním doručeným ústavnému súdu 18. januára 2010 právny
zástupca sťažovateľa doručil odpoveď krajského súdu sťažovateľovi z 22. decembra 2009
a list sťažovateľa adresovaný okresnému súdu (nie je možné z neho zistiť dátum jeho
napísania ani doručenia, pozn.). Splnomocnenie opakovane nepredložil.
8. Z obsahu sťažnosti a dopytom na okresnom súde a krajskom súde ústavný súd
zistil, že krajský súd ako odvolací súd vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn.
8 C 1064/00 konal a rozhodoval v dôsledku odvolania podaného sťažovateľom, a to
v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Co 249/04. V rámci tohto konania odvolaním napadnuté
rozhodnutie okresného súdu potvrdil a spis vrátil okresnému súdu ešte 13. apríla 2005.
Následne okresný súd rozsudkom z 22. marca 2006 rozhodol tak, že žalobu zamietol;
rozsudok nadobudol právoplatnosť 16. mája 2006. Sťažovateľ v uvedenom konaní pred
okresným súdom sťažnosť na prieťahy v konaní nepodal a pred krajským súdom sťažnosť
na prieťahy podal až 11. decembra 2009, na ktorú odpovedal predseda krajského súdu
podaním z 22. decembra 2009. V podstatnom predseda krajského súdu uviedol, že vo veci
odvolania konal a rozhodol krajský súd ešte v apríli 2005, keď spis aj vrátil okresnému
súdu.
9. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť
preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil
žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by
mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05,
IV. ÚS 221/05). Ústavný súd pri svojom rozhodovaní vychádzal aj zo svojej doterajšej
judikatúry, podľa ktorej poskytuje ochranu základnému právu na konanie bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy len vtedy, ak bola sťažnosť ústavnému súdu uplatnená
v čase, keď k namietanému porušeniu označeného práva ešte dochádza alebo porušenie
v tom čase ešte trvá (I. ÚS 34/99, III. ÚS 20/00, II. ÚS 204/03, IV. ÚS 102/05). Keďže
okresný súd ani krajský súd v čase podania sťažnosti ústavnému súdu (13. novembra 2009)
nemohli žiadnym ústavne relevantným spôsobom porušovať sťažovateľom v sťažnosti
označené práva (vec bola už meritórne právoplatne skončená viac ako 3 roky), ústavný súd
odmietol sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú.
10. Sťažnosť sťažovateľa je podaná tiež oneskorene, pretože podľa ustanovenia § 53
ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia sťažnosti fyzickej osoby na
konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti v lehote dvoch mesiacov od
právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu,
pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť (pozri napr. I. ÚS 120/02, I. ÚS 124/04).
Zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (napr.
IV. ÚS 14/03). Ústavný súd už rozhodol, že v kontexte ustanovenia § 53 ods. 3 zákona
o ústavnom súde porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie lehoty na včasnosť podania
sťažnosti (I. ÚS 161/02, I. ÚS 6/03). Konanie vo veci sp. zn. 8 C 1064/00 na okresnom súde
je právoplatne skončené viac ako 3 roky (16. mája 2006), preto sťažnosť, ktorou sťažovateľ
namietal prieťahy v tomto konaní, nebola podaná v zákonom ustanovenej lehote (§ 53
ods. 3 zákona o ústavnom súde). Z uvedeného dôvodu bolo potrebné sťažnosť odmietnuť
pre jej oneskorenosť.
11. Podľa názoru ústavného súdu sťažnosť sťažovateľa bolo potrebné odmietnuť aj
pre jej neprípustnosť. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03,
I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť
na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny
stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené
právne prostriedky, ktoré mal do 31. marca 2005 k dispozícii podľa zákona Slovenskej
národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej
správe súdov, vybavovaní sťažnosti a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov)
v znení neskorších predpisov a v súčasnosti podľa zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže,
že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2
zákona o ústavnom súde). Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy
v konaní v zmysle citovaných zákonov zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany
takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj
so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03,
IV. ÚS 278/04). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi
v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých
ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za
také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116
ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1
ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené
prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného
ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci
prešetriť všetky skutočnosti.“. Napokon podľa tretieho odseku predmetného zákonného
ustanovenia „Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná,
prijme a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí
za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“. V súvislosti s tým ústavný
súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych
prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne
poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným
z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo
veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom. Špecifickosť
sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj v tom, že k jej podaniu
môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že
ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je
takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci predovšetkým všeobecného
súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý
nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov
verejnej moci.
12. Sťažovateľ v prerokúvanej veci nepreukázal, že splnil požiadavku namietania
prieťahov v konaní pred orgánom štátnej správy súdov. V nadväznosti na to ústavný súd
dodáva, že „povinnosť vyčerpania dostupných a účinných prostriedkov ochrany základných
práv a slobôd, porušenie ktorých sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje,
aby sťažovateľ konal v súlade s pravidlami, ktoré s uplatnením daného prostriedku súvisia.
Nekonanie týmto spôsobom... má za následok nesplnenie sťažovateľovej povinnosti
vyčerpať dostupný prostriedok ochrany svojich práv.“ (m. m. III. ÚS 44/03). Ústavný súd
zastáva okrem už uvedeného názor, že podanie sťažnosti predsedovi krajského súdu
(11. decembra 2009) po podaní sťažnosti ústavnému súdu (13. novembra 2009) a navyše po
výzve ústavného súdu (2. decembra 2009) na jej predloženie sa javí byť iba formálnym
úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak taká sťažnosť mohla mať, ak by
predseda krajského súdu dostal primeranú (rozumnú) lehotu na prijatie opatrení proti
zbytočným prieťahom vo veci samej (m. m. IV. ÚS 306/04, III. ÚS 78/05, IV. ÚS 194/05).
Navyše predseda krajského súdu iba sťažovateľovi oznámil, že vec bola skončená na tomto
súde ešte v roku 2005 (bod 8). Na základe týchto zistení ústavný súd dospel k záveru, že
v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, a preto ju aj z tohto
dôvodu odmietol.
13. Ďalším dôvodom odmietnutia sťažnosti je nesplnenie zákonom predpokladaných
náležitosti návrhu, keďže nebolo preukázané splnomocnenie sťažovateľa na jeho
zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, a to ani v rámci odpovede označeného
právneho zástupcu z 13. januára 2010, a to aj napriek výzve ústavného súdu. V tejto bol
právny zástupca sťažovateľa na následky nečinnosti upozornený.
14. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho
významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. januára 2010