Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 22/2010
PDF · 120.71 KB
No categories available
III. ÚS 22/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. januára 2010
predbežne prerokoval sťažnosť J. B., D., vo veci namietaného porušenia jeho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 1993/98 a
takto
rozhodol:
Sťažnosť J. B. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. septembra
2009 doručená sťažnosť J. B., D. (ďalej len „sťažovateľ“), vyznačujúca sa neurčitosťou
svojho obsahu, v ktorej sťažovateľ nešpecifikuje základné práva, ktorých porušenie namieta
označením príslušných článkov ústavy, prípadne záväznej medzinárodnej zmluvy. Z obsahu
sťažnosti však možno vyvodiť, že jeho námietky sa v podstate týkajú porušenia základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v
konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 1993/98.
Zo sťažnosti a spisového materiálu okresného súdu sp. zn. 9 C 1993/98 vyplýva, že
sťažovateľ je účastníkom konania na strane navrhovateľa vo veci neplatného zrušenia
pracovného pomeru vedeného pred okresným súdom pod sp. zn. 9 C 1993/98. Vo vzťahu
k uvedenému konaniu už ústavný súd svojím nálezom sp. zn. II. ÚS 89/06 z 23. augusta
2006 vyslovil porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote
zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal okresnému súdu konať vo veci sťažovateľa bez
zbytočných prieťahov a priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 60 000 Sk,
ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.
Sťažovateľ sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 10. decembra 2008 opätovne
namietal zbytočné prieťahy v predmetnom konaní okresného súdu. Ústavný súd o nej
rozhodol svojím uznesením sp. zn. IV. ÚS 31/09 z 5. februára 2009, pričom preskúmal
konanie okresného súdu v časovom úseku od právoplatnosti nálezu sp. zn. II. ÚS 89/06
z 23. augusta 2006, teda od 3. novembra 2006. Sťažnosť ústavný súd odmietol v zmysle
ustanovenia § 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
V sťažnosti doručenej ústavnému súdu 7. septembra 2009 sťažovateľ namieta, že
priebeh konania v jeho veci sp. zn. 9 C 1993/98 nenaznačuje, že by sa na základe príkazu
ústavného súdu ukladajúceho okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov
(vysloveného nálezom sp. zn. II. ÚS 89/06 z 23. augusta 2006), prieťahy v konaní
eliminovali.
Sťažovateľ uvádza, že využil právne prostriedky poskytované na ochranu jeho
základného práva a adresoval predsedovi okresného súdu niekoľko sťažností na prieťahy
v konaní.
Z obsahu sťažnosti sa dá odvodiť, že sťažovateľ vidí v postupe okresného súdu
porušenie svojho základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy, a preto ústavnému súdu
navrhuje, aby nálezom prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov
a priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 319 €.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom.
Ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde).
Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
1. Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka
veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len
o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.
Sťažnosťou zo 7. septembra 2009 sa sťažovateľ opätovne domáha vyslovenia
porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 1993/98,
pričom o jeho skorších sťažnostiach v tej istej veci ústavný súd už rozhodol nálezom č. k.
II. ÚS 89/06-37 z 23. augusta 2006, ktorým vyslovil porušenie základného práva
sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a uznesením
sp. zn. IV. ÚS 31/09 z 5. februára 2009, ktorým preskúmal nasledujúcu časť konania
okresného súdu v období po právoplatnosti nálezu sp. zn. II. ÚS 89/06 z 23. augusta 2006,
teda po 3. novembri 2006, a sťažnosť odmietol sčasti pre jej neprípustnosť a sčasti ako
zjavne neopodstatnenú. S týmto rozhodnutím ústavného súdu sťažovateľ nesúhlasí.
Ústavný súd zároveň zistil, že v konaní o predchádzajúcej sťažnosti sťažovateľa v tej
istej veci (vedenom pod sp. zn. IV. ÚS 31/09) ústavný súd už preskúmal a posúdil
predmetné konanie okresného súdu z hľadiska možného zistenia prieťahov až
do 22. augusta 2008, pretože ústavný súd vychádzal v uvedenom konaní z listu podpredsedu
okresného súdu z tohto dňa (ktorým reagoval na sťažnosť sťažovateľa na prieťahy v konaní)
a v ňom je zachytený vtedy aktuálny chronologický prehľad procesných úkonov okresného
súdu v predmetnom konaní.
Na základe uvedeného a v súlade s § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde je sťažnosť
sťažovateľa v časti, ktorá sa týka namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48
ods. 2 ústavy do 22. augusta 2008, neprípustná, a preto ústavný súd túto časť sťažnosti
odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
2. O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom
prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,
reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný
súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez
najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (napr. III. ÚS 199/02).
Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že
účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho
orgánu (napr. I. ÚS 167/03). Posúdenie otázky, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo
porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované
v čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02).
Ústavný súd na základe svojej konštantnej judikatúry (I. ÚS 120/03, I. ÚS 66/04,
II. ÚS 57/01) berie do úvahy, že odmietnuť sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú možno
„vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom..., ako aj postup zákonného
sudcu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov, a tým ani porušenie
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (II. ÚS 109/03), ďalej tiež preto, že
„argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu
porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie
konanie“ (II. ÚS 93/03), resp. že „na základe skutočností uvedených v sťažnosti nemožno
postup súdu považovať za taký, ktorý by signalizoval pri predbežnom prerokovaní možné
porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (II. ÚS 131/03).
Ústavný súd preskúmal konanie okresného súdu v období po 22. auguste 2008.
Z predloženého spisového materiálu sp. zn. 9 C 1993/98 zistil v predmetnom období tento
priebeh a stav konania:
Uznesením z 22. augusta 2008 okresný súd zbavil predchádzajúceho právneho
zástupcu sťažovateľa funkcie zastupovania a ustanovil mu nového právneho zástupcu.
Ustanovený právny zástupca sa proti uzneseniu 5. septembra 2008 odvolal a okresný súd
po doručení vyjadrenia sťažovateľa o podanom odvolaní rozhodol 22. septembra 2008 tak,
že zbavil ustanoveného právneho zástupcu funkcie a sťažovateľovi ustanovil nového
právneho zástupcu. Proti tomuto uzneseniu sa sťažovateľ 6. októbra 2008 odvolal.
Okresný súd uznesením z 24. novembra 2008 vyzval sťažovateľa na špecifikáciu
jeho podania a podaného odvolania zo 6. októbra 2008. Dňa 15. decembra 2008 vyzval
právneho zástupcu sťažovateľa na splnenie uvedenej výzvy, ktorý na ňu reagoval
14. januára 2009 a súčasne predložil okresnému súdu aj späťvzatie predmetného odvolania.
Dňa 2. marca 2009 bol opravný prostriedok so spisovým materiálom predložený
Krajskému súdu v Žiline, ktorý uznesením z 31. marca 2009 odvolacie konanie zastavil
a vrátil spisový materiál okresnému súdu 15. apríla 2009.
Na základe žiadosti právneho zástupcu sťažovateľa predložil okresný súd 20. mája
2009 spisový materiál pre účely nahliadnutia Okresnému súdu Bratislava II, ktorý mu ho
po vykonaní predmetného úkonu vrátil 17. júna 2009.
Dňa 18. augusta 2009 požiadal okresný súd kompetentný štátny orgán o poskytnutie
súčinnosti, pričom tento reagoval na jeho výzvu 27. augusta 2009.
Okresný súd vykonal 6. októbra 2009 pojednávanie, na ktorom sa vyjadrili právni
zástupcovia strán a na ktorom bola časť veci vylúčená na samostatné konanie, okresný súd
nepripustil návrh na zámenu účastníkov a vyhlásil rozsudok, ktorým návrh sťažovateľa
zamietol. Sťažovateľ podal 23. a 24. novembra 2009 proti rozsudku odvolanie.
Okresný súd 3. decembra 2009 vyzval právneho zástupcu odporcu na predloženie
vyjadrenia k podanému odvolaniu.
Vychádzajúc zo zistení ústavného súdu nemožno považovať postup okresného súdu
za taký, ktorý by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle citovaného
článku ústavy. Okresný súd pri prerokovávaní a rozhodovaní veci sťažovateľa
v predmetnom konaní, resp. pri vykonávaní s nimi súvisiacich úkonov postupoval plynule
bez zbytočných prieťahov, primerane zložitosti prerokovávanej veci, a teda spôsobom
smerujúcim k nastoleniu právnej istoty sťažovateľa vydaním rozsudku vo veci samej
zo 6. októbra 2009. Ústavný súd musí zároveň konštatovať, že okresný súd počas prevažnej
časti skúmaného obdobia vykonával procesné úkony, ktorými reagoval na početné podania
sťažovateľa, resp. jeho právneho zástupcu. Na iniciovanie týchto podaní má sťažovateľ ako
účastník konania nesporne právo, musí si však byť zároveň vedomý toho, že tento jeho
postup objektívne predlžuje dobu súdneho konania.
Ústavný súd preto konštatuje, že postup okresného súdu v posudzovanom časovom
úseku konania nesignalizuje možnosť zbytočných prieťahov v konaní, dôvodnosť ktorej by
bolo potrebné preskúmať po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, preto sťažnosť sťažovateľa
v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako návrh zjavne
neopodstatnený.
Pre úplnosť ústavný súd poznamenáva, že toto jeho rozhodnutie nebráni
sťažovateľovi opätovne sa obrátiť so sťažnosťou na ústavný súd, ak by v budúcnosti
v napadnutom konaní na okresnom súde dochádzalo k zbytočným prieťahom.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. januára 2010