Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 22/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. januára 2010

predbežne prerokoval sťažnosť J. B., D., vo veci namietaného porušenia jeho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. a

takto

rozhodol:

Sťažnosť J. B. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. septembra

2009 doručená sťažnosť J. B., D. (ďalej len „sťažovateľ“), vyznačujúca sa neurčitosťou

svojho obsahu, v ktorej sťažovateľ nešpecifikuje základné práva, ktorých porušenie namieta

označením príslušných článkov , prípadne záväznej medzinárodnej zmluvy. Z obsahu

sťažnosti však možno vyvodiť, že jeho námietky sa v podstate týkajú porušenia základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v

konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a spisového materiálu okresného súdu sp. zn. vyplýva, že

sťažovateľ je účastníkom konania na strane navrhovateľa vo veci neplatného zrušenia

pracovného pomeru vedeného pred okresným súdom pod sp. zn. . Vo vzťahu

k uvedenému konaniu už ústavný súd svojím nálezom sp. zn. z 23. augusta

2006 vyslovil porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote

zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal okresnému súdu konať vo veci sťažovateľa bez

zbytočných prieťahov a priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 60 000 Sk,

ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

Sťažovateľ sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 10. decembra 2008 opätovne

namietal zbytočné prieťahy v predmetnom konaní okresného súdu. Ústavný súd o nej

rozhodol svojím uznesením sp. zn. z 5. februára 2009, pričom preskúmal

konanie okresného súdu v časovom úseku od právoplatnosti nálezu sp. zn.

z 23. augusta 2006, teda od 3. novembra 2006. Sťažnosť ústavný súd odmietol v zmysle

ustanovenia

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

V sťažnosti doručenej ústavnému súdu 7. septembra 2009 sťažovateľ namieta, že

priebeh konania v jeho veci sp. zn. nenaznačuje, že by sa na základe príkazu

ústavného súdu ukladajúceho okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov

(vysloveného nálezom sp. zn. z 23. augusta 2006), prieťahy v konaní

eliminovali.

Sťažovateľ uvádza, že využil právne prostriedky poskytované na ochranu jeho

základného práva a adresoval predsedovi okresného súdu niekoľko sťažností na prieťahy

v konaní.

Z obsahu sťažnosti sa dá odvodiť, že sťažovateľ vidí v postupe okresného súdu

porušenie svojho základného práva zaručeného , a preto ústavnému súdu

navrhuje, aby nálezom prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov

a priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 319 €.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak ( ).

Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25

ods. 2 nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. Podľa návrh nie je prípustný, ak sa týka

veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len

o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

Sťažnosťou zo 7. septembra 2009 sa sťažovateľ opätovne domáha vyslovenia

porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. ,

pričom o jeho skorších sťažnostiach v tej istej veci ústavný súd už rozhodol nálezom č. k.

-37 z 23. augusta 2006, ktorým vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľa podľa a práva podľa dohovoru, a uznesením

sp. zn. z 5. februára 2009, ktorým preskúmal nasledujúcu časť konania

okresného súdu v období po právoplatnosti nálezu sp. zn. z 23. augusta 2006,

teda po 3. novembri 2006, a sťažnosť odmietol sčasti pre jej neprípustnosť a sčasti ako

zjavne neopodstatnenú. S týmto rozhodnutím ústavného súdu sťažovateľ nesúhlasí.

Ústavný súd zároveň zistil, že v konaní o predchádzajúcej sťažnosti sťažovateľa v tej

istej veci (vedenom pod sp. zn. ) ústavný súd už preskúmal a posúdil

predmetné konanie okresného súdu z hľadiska možného zistenia prieťahov až

do 22. augusta 2008, pretože ústavný súd vychádzal v uvedenom konaní z listu podpredsedu

okresného súdu z tohto dňa (ktorým reagoval na sťažnosť sťažovateľa na prieťahy v konaní)

a v ňom je zachytený vtedy aktuálny chronologický prehľad procesných úkonov okresného

súdu v predmetnom konaní.

Na základe uvedeného a v súlade s je sťažnosť

sťažovateľa v časti, ktorá sa týka namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48

ods. 2 do 22. augusta 2008, neprípustná, a preto ústavný súd túto časť sťažnosti

odmietol podľa .

2. O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný

súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez

najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (napr. ).

Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho

orgánu (napr. ). Posúdenie otázky, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo

porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v , ústavný súd skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (napr. ).

Ústavný súd na základe svojej konštantnej judikatúry (, ,

) berie do úvahy, že odmietnuť sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú možno

„vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom..., ako aj postup zákonného

sudcu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov, a tým ani porušenie

základného práva podľa “ (), ďalej tiež preto, že

„argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu

porušenia základného práva podľa , aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie

konanie“ (), resp. že „na základe skutočností uvedených v sťažnosti nemožno

postup súdu považovať za taký, ktorý by signalizoval pri predbežnom prerokovaní možné

porušenie základného práva sťažovateľa podľa “ ().

Ústavný súd preskúmal konanie okresného súdu v období po 22. auguste 2008.

Z predloženého spisového materiálu sp. zn. zistil v predmetnom období tento

priebeh a stav konania:

Uznesením z 22. augusta 2008 okresný súd zbavil predchádzajúceho právneho

zástupcu sťažovateľa funkcie zastupovania a ustanovil mu nového právneho zástupcu.

Ustanovený právny zástupca sa proti uzneseniu 5. septembra 2008 odvolal a okresný súd

po doručení vyjadrenia sťažovateľa o podanom odvolaní rozhodol 22. septembra 2008 tak,

že zbavil ustanoveného právneho zástupcu funkcie a sťažovateľovi ustanovil nového

právneho zástupcu. Proti tomuto uzneseniu sa sťažovateľ 6. októbra 2008 odvolal.

Okresný súd uznesením z 24. novembra 2008 vyzval sťažovateľa na špecifikáciu

jeho podania a podaného odvolania zo 6. októbra 2008. Dňa 15. decembra 2008 vyzval

právneho zástupcu sťažovateľa na splnenie uvedenej výzvy, ktorý na ňu reagoval

14. januára 2009 a súčasne predložil okresnému súdu aj späťvzatie predmetného odvolania.

Dňa 2. marca 2009 bol opravný prostriedok so spisovým materiálom predložený

Krajskému súdu v Žiline, ktorý uznesením z 31. marca 2009 odvolacie konanie zastavil

a vrátil spisový materiál okresnému súdu 15. apríla 2009.

Na základe žiadosti právneho zástupcu sťažovateľa predložil okresný súd 20. mája

2009 spisový materiál pre účely nahliadnutia Okresnému súdu Bratislava II, ktorý mu ho

po vykonaní predmetného úkonu vrátil 17. júna 2009.

Dňa 18. augusta 2009 požiadal okresný súd kompetentný štátny orgán o poskytnutie

súčinnosti, pričom tento reagoval na jeho výzvu 27. augusta 2009.

Okresný súd vykonal 6. októbra 2009 pojednávanie, na ktorom sa vyjadrili právni

zástupcovia strán a na ktorom bola časť veci vylúčená na samostatné konanie, okresný súd

nepripustil návrh na zámenu účastníkov a vyhlásil rozsudok, ktorým návrh sťažovateľa

zamietol. Sťažovateľ podal 23. a 24. novembra 2009 proti rozsudku odvolanie.

Okresný súd 3. decembra 2009 vyzval právneho zástupcu odporcu na predloženie

vyjadrenia k podanému odvolaniu.

Vychádzajúc zo zistení ústavného súdu nemožno považovať postup okresného súdu

za taký, ktorý by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle citovaného

článku . Okresný súd pri prerokovávaní a rozhodovaní veci sťažovateľa

v predmetnom konaní, resp. pri vykonávaní s nimi súvisiacich úkonov postupoval plynule

bez zbytočných prieťahov, primerane zložitosti prerokovávanej veci, a teda spôsobom

smerujúcim k nastoleniu právnej istoty sťažovateľa vydaním rozsudku vo veci samej

zo 6. októbra 2009. Ústavný súd musí zároveň konštatovať, že okresný súd počas prevažnej

časti skúmaného obdobia vykonával procesné úkony, ktorými reagoval na početné podania

sťažovateľa, resp. jeho právneho zástupcu. Na iniciovanie týchto podaní má sťažovateľ ako

účastník konania nesporne právo, musí si však byť zároveň vedomý toho, že tento jeho

postup objektívne predlžuje dobu súdneho konania.

Ústavný súd preto konštatuje, že postup okresného súdu v posudzovanom časovom

úseku konania nesignalizuje možnosť zbytočných prieťahov v konaní, dôvodnosť ktorej by

bolo potrebné preskúmať po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, preto sťažnosť sťažovateľa

v tejto časti odmietol podľa ako návrh zjavne

neopodstatnený.

Pre úplnosť ústavný súd poznamenáva, že toto jeho rozhodnutie nebráni

sťažovateľovi opätovne sa obrátiť so sťažnosťou na ústavný súd, ak by v budúcnosti

v napadnutom konaní na okresnom súde dochádzalo k zbytočným prieťahom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. januára 2010