Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 95/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. marca 2010

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. A. S., B., zastúpeného advokátom JUDr. E. J., B.,

vo veci namietaného porušenia základného práva podľa Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. XV/3 Spr 165/09-11

z 9. novembra 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. A. S. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. januára

2010 doručená sťažnosť Ing. A. S., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

základného práva podľa (ďalej len „“)

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len

„generálna prokuratúra“) č. k. XV/3 Spr 165/09-11 z 9. novembra 2009.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal trestné oznámenie proti neznámemu

páchateľovi z podozrenia spáchania trestného činu podvodu, a to falšovaním závetu.

Uznesením policajného orgánu Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Úradu justičnej

a kriminálnej polície v D. sp. zn. ČVS: ORP-1134/OVS-DS-04 z 20. novembra 2006 bolo

trestné stíhanie zastavené z dôvodu, že oznámený skutok nie je trestným činom. Sťažovateľ

sa s týmto záverom nestotožnil a podával ďalšie podnety prostredníctvom orgánov

prokuratúry, pretože bol toho názoru, že vo veci nebol dostatočne zistený skutkový stav,

neboli vyvodené správne právne závery, pričom sám navrhol riešenie, ktoré sa malo

šetrením objasniť a na základe toho určiť, či sa trestný čin stal, alebo nie. Jeho sťažnosti boli

vybavené už v roku 2007, sťažovateľ však opakovane podával podnety, naposledy

20. februára 2009, s tým, aby jeho sťažnosť bola vybavená v jeho prospech.

Z organizačného odboru generálnej prokuratúry mu bola doručená odpoveď, že jeho

podnety boli už s konečnou platnosťou vybavené, nebolo vyhovené ani jeho opakovanému

podnetu a nebolo preukázané spáchanie trestného činu. S touto odpoveďou sa však

neuspokojil a videl porušenie svojich práv najmä v tom, že orgány prokuratúry sa

nedostatočne zaoberali zistením skutkového stavu, nenariadili orgánom polície, aby

vykonali znalecké dokazovanie, nevyhodnocovali dostatočne výsledky dedičského konania

sp. zn. D 1030/01 v konaní na Okresnom súde Dunajská Streda a nevyhodnotili ani

súvisiace konanie na príslušnom súde. Žiadal preto, aby ústavný súd vo veci vydal nález:

«Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, svojím konaním a stanoviskom

obsiahnutým v oznámení vydanom pod pod sp. zn. XV/3 Spr 165/09-11 zo dňa 09.11.2009

porušila základné právo sťažovateľa podľa

a a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky je povinná:

Potvrdiť alebo vyvrátiť existenciu dvoch holografíckých závetov s rovnakým

dátumom vzniku 11.08.2000.

Zistiť a potvrdiť spôsob straty prvej verzie závetu zodpovedajúcej prekladu do

slovenského jazyka zo dňa 13.08.2001 ako úradnej listiny zo spisu o dedičskom konaní

č. D 1030/01 v rokoch 2001 až 2003.

Prešetriť, prečo zo strany vyšetrovacieho policajta nebola pripojená k žiadosti

o grafologické preskúmanie – posudok závetu, písomnosť pod názvom „Kedeves Marika és

Lajos“ zo dňa 20.06.2000 ako porovnávací materiál a jeho kópia bola súčasťou trestného

oznámenia zo dňa 20.05.2004.

Potvrdiť alebo vyvrátiť potrebu zadováženia prvej verzie holografického závetu

zo dňa 11.8.2000, zodpovedajúcu prekladu z maďarského jazyka do slovenského jazyka zo

dňa 13.8.2001 vrátane originálu písomnosti – listu „Kedves Marika és Lajos!“ zo dňa

20.6.2000 a zabezpečiť ich grafologické preskúmanie.

Prešetriť dodatočnú opravu zo dňa 24.10.2005 v dedičskom spise č. D 1030/01

vychádzajúc z rozsudku Okresného súdu v Dunajskej Strede č. -61 zo dňa

22.01.2008

Zabezpečiť grafologické preskúmanie originálu listu poručiteľky o späťvzatí plnej

moci na zastupovanie zo dňa 11.08.2000 v spojitosti s vyššieuvedenými písomnosťami.

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky je povinná uhradiť sťažovateľovi

náhrada nemajetkovej újmy vo forme primeraného zadosťučinenia vo výške 4.979,-Eur,

ktorú do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky je povinná uhradiť sťažovateľovi trovy

právneho zastúpenia do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, na účet jeho právneho

zástupcu.»

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. (...)

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa toho ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez

ústneho pojednávania na predbežnom prerokovaní.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že postupom generálnej prokuratúry

č. k. XV/3 Spr 165/09-11 z 9. novembra 2009 došlo k porušeniu jeho základného práva

podľa a práva podľa dohovoru.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre

jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom

orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej

možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (mutatis mutandis sp. zn. a v ňom

citovaná literatúra).

Generálna prokuratúra vo svojej odpovedi uviedla:

„Preskúmaním citovaného materiálu som zistil, že prokurátorka Trestného odboru

Generálnej prokuratúry SR dňa 3.10.2007 vybavila zákonným spôsobom Váš opakovaný

podnet zo dňa 28.8.2007, pričom v závere vybavenia ste boli poučený podľa § 34 ods. 2

o prokuratúre v znení neskorších predpisov. Toto rozhodnutie bolo

zo strany prokuratúry konečné, neboli vykonávané v tejto veci žiadne ďalšie úkony a keďže

Vaše niekoľkonásobné ďalšie podania neobsahovali nové skutočnosti, tak ako to má na

zreteli zákon, neboli už zo strany prokuratúry vybavované.

Na nové podania zo dňa 17.2.2009 a 24.8.2009 nebolo z uvedeného dôvodu

prihliadané, pretože rovnako absentovali podmienky uvedené v ustanovení § 34 ods. 2

o prokuratúre.

Postup prokurátorky Trestného odboru Generálnej prokuratúry SR je z uvedených

dôvodov správny, pretože od 3.10.2007 nebol a ani v súčasnosti nie je zákonný dôvod na

ďalšie vybavovanie Vašich podaní. O tejto skutočnosti ste boli písomne vyrozumený už aj

19.11.2008 Organizačným a kontrolným odborom Generálnej prokuratúry SR pod sp.zn.

Ei 105/08.“

Z uvedeného vyplýva, že generálna prokuratúra sa dostatočne zaoberala podnetmi

sťažovateľa, odpovedala mu na jeho podnety, pričom v odpovedi na opakovaný podnet

uviedla, že ďalšie podnety nebude brať do úvahy, pokiaľ nebudú označené nové

skutočnosti. Súčasne z uvedenej odpovedi vyplýva, že sťažovateľ urgoval vybavenie veci

ešte z podnetu podaného v roku 2007, tieto však generálna prokuratúra považovala za

vybavené. Pokiaľ teda tento orgán sťažovateľovi odpovedal na jeho sťažnosť o stave

vybavenia veci, postupoval v zmysle jeho dožiadania a v súlade so zákonom.

Ústavný súd nie je oprávnený posudzovať zákonnosť rozhodnutia, proti ktorému bola

ústavná sťažnosť podaná. Jeho úlohou je zistenie, či napadnutým rozhodnutím alebo

opatrením bolo porušené základné právo alebo sloboda označené sťažovateľom. Ústavný

súd preto nepovažoval za potrebné zaoberať sa zákonnou právnou argumentáciou, ktorou

bola odôvodňovaná opodstatnenosť ústavnej sťažnosti, ale iba jej ústavnoprávnymi

aspektmi ().

Okrem uvedeného ústavný súd v rámci svojej judikatúry opakovane vyslovil, že

právo fyzickej osoby alebo právnickej osoby na začatie trestného konania voči označenej

osobe na základe podaného trestného oznámenia nepatrí medzi základné práva a slobody

podľa druhej hlavy a ani ho nemožno odvodiť z niektorého zo základných práv alebo

slobôd (). Tieto závery je možné v danom prípade vzťahovať aj na

oznamovateľa v trestnom konaní.

Ani z čl. 6 dohovoru (pokiaľ je jeho aplikovateľnosť založená na „trestnom

obvinení“ inej osoby) poškodenému nevyplýva v trestnom konaní právo na začatie

a vedenie trestného stíhania proti niekomu (mutatis mutandis rozhodnutia Európskeho súdu

pre ľudské práva napr. v prípade Helmers v. Švédsko, rozsudok pléna z 29. októbra 1991,

sťažnosť č. 1826/85, séria A, č. 212-A, ods. 20), v prípade Perezová v. Francúzsko

(rozsudok Veľkej komory z 12. februára 2004, sťažnosť č. 47287/99, ods. 70, 71, ECHR

2004-I).

Ani z týchto dôvodov rozhodnutím a postupom generálnej prokuratúry nemohlo

dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu.

Podľa názoru ústavného súdu k porušeniu označených práv zo strany generálnej

prokuratúry nedošlo, preto bolo potrebné sťažnosť odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú

podľa , tak ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. marca 2010