Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 12/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. marca 2010 v senáte

zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika

prerokoval prijatú sťažnosť Š. Š., F., zastúpeného advokátom JUDr. Ľ. M., Česká republika,

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a Listiny

základných práv a slobôd a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo Š. Š. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a Listiny základných práv a slobôd a právo

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. Š. Š. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur),

ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť Š. Š. trovy konania v sume

250,29 € (slovom dvestopäťdesiat eur a dvadsaťdeväť centov) na účet jeho právneho

zástupcu JUDr. Ľ. M., Česká republika, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-07 z 20. januára 2010 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o

ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie sťažnosť Š. Š. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a Listiny

základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Predsedníčka okresného súdu vo vyjadrení k sťažnosti podaním Spr. 3110/10

z 15. februára 2010 k priebehu konania uviedla:

«V danom prípade sa navrhovateľ domáhal náhrady škody (náklady trestu a

pôvodného trestného konania).

K priebehu konania (t. j. uvedenie všetkých procesných úkonov vo veci od podania

návrhu na začatie konania dosiaľ):

Dňa 26. 06. 2006 bol tunajšiemu súdu doručený návrh na začatie konania v právnej

veci navrhovateľa: Š. Š., proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti

a bol zapísaný pod sp. zn. . Dňa 25. 07. 2006 bol predmetný spis prevedený

do registra C a zapísaný pod sp. .zn. . Dňa 07. 09. 2006 súd vyzval odporcu,

aby sa vyjadril k návrhu na začatie konania. Dňa 02. 11. 2006 doručené vyjadrenie

odporcu. Dňa 10. 11. 2006 súd doručil vyjadrenie odporcu navrhovateľovi. Dňa 02. 01.

2007 doručené vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľa. Dňa 23. 02. 2007 bol v

predmetnej veci vytýčený termín pojednávania na deň 11. máj 2007. Dna 20. 04. 2007

doručené ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní právneho zástupcu navrhovateľa a

navrhovateľa. Dňa 24. 04. 2007 doručené ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní

právneho zástupcu navrhovateľa a navrhovateľa stým, že pojednávanie môže prebehnúť bez

ich prítomnosti. Dňa 11. 05. 2007 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený

rozsudok vo veci samej, č. k. -32. Dňa 21. 06. 2007 doručené odvolanie

právneho zástupcu navrhovateľa. Dňa 29. 06. 2007 bol predmetný spis predložený

Krajskému súdu v B. na rozhodnutie. Dňa 06. 11. 2007 pokyn na doručenie odvolania

odporcovi. Dňa 04. 02. 2008 bol nariadený termín pojednávania na deň 09. apríl 2008 o

9.45 hod. Dňa 31. 03. 2008 doručené ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní právneho

zástupcu navrhovateľa a navrhovateľa, s tým, že pojednávanie môže prebehnúť bez ich

prítomnosti. Dňa 08. 04. 2009 doručené ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní odporcu,

doplnené originálom dňa 09. 04. 2008. Dňa 09. 04. 2008 sa uskutočnilo pojednávanie, na

ktorom bolo vyhlásené uznesenie, č. k. -44. Dňa 19. 05. 2008 bol predmetný

spis vrátený tunajšiemu súdu. Dňa 04. 06. 2008 pokyn na doručenie rozhodnutia

odvolacieho súdu účastníkom konania. Dňa 04. 06. 2008 pokyn na preloženie predmetného

spisu vyššiemu súdnemu úradníkovi. Dňa 27. 10. 2008 súd uznesením, č. k. 11 C 108/2006-

48 vyzval navrhovateľa na odstránenie vád podania. Dňa 27. 10. 2008 pokyn na

zapožičanie spisového materiálu. Dňa 27. 10. 2008 výzva adresovaná právnemu zástupcovi

navrhovateľa. Dňa 06. 11. 2008 žiadosť o súčinnosť adresovaná Najvyššiemu súdu

Slovenskej republiky. Dňa 06. 11. 2008 žiadosť o súčinnosť adresovaná Sociálnej poisťovni.

Dňa 06. 11. 2008 žiadosť o súčinnosť adresovaná Vojenskému obvodnému súdu P. Dňa 20.

11. 2008 doručené vyjadrenie z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Dňa 21. 11. 2008

doručené vyjadrenie zo Sociálnej poisťovne. Dňa 25. 11. 2008 doručené vyjadrenie z

Obvodného súdu P. Dňa 05. 12. 2008 doručené podanie z Ministerstva obrany Slovenskej

republiky. Dňa 09. 12. 2008 doručené podanie právneho zástupcu navrhovateľa. Dňa 11.

12. 2008 doručené podanie právneho zástupcu navrhovateľa. Dňa 02. 04. 2009 bola

predmetná vec pridelená novému zákonnému sudcovi v súlade s príslušným dodatkom k

rozvrhu práce na rok 2009. Dňa 29. 09. 2009 úradný záznam o nahliadnutí právneho

zástupcu navrhovateľa do predmetného spisu. Dňa 01. 12. 2009 dožiadanie adresované

Okresnému súdu R. Dňa 01. 12. 2009 výzva adresovaná Sociálnej poisťovni. Dňa 07. 01.

2009 doručené podanie Sociálnej poisťovne. Dňa 26. 01. 2010 úradný záznam. Dňa 07. 12.

2009 bolo dožiadanie tunajšieho súdu doručené Okresnému súdu R. Dňa 23. 1. 2009

predvolanie účastníka konania. Dňa 15. 01. 2010 zápisnica o výsluchu. Dňa 28. 01. 2010

bol predmetný spis vrátený tunajšiemu súdu z Okresného súdu R.

S poukazom na jednotlivé úkony vykonané v predmetnom konaní musím konštatovať,

že v období od 29. 06. 2007 do 19. 05. 2008 sa predmetný spis nachádzal na Krajskom súde

v B.

V danom prípade neboli zistené žiadne prekážky postupu konania v súlade s ust.

a nasl. .

Predmetné konanie je poznačené prieťahmi, čo možno považovať v danej veci za

objektívny prieťah, ktorý bol spôsobený predovšetkým vysokým nápadom vecí v oddelení

vyššieho súdneho úradníka, zákonného sudcu, ako aj nedostatočným personálnym

obsadením sudcov na civilnom úseku tunajšieho súdu. Vzhľadom na vysoký nápad v

oddelení „11 C“ a pretrvávajúci veľký počet nevybavených vecí v oddelení 11 C sa

jednotlivé časové úseky medzi úkonmi sudkyne a vyšších súdnych úradníkov predĺžili.

V danom prípade prieťahy v konaní neboli spôsobené účastníkom konania na strane

navrhovateľa.

Zároveň si Vám dovoľujem oznámiť, že som pristúpila k sledovaniu veci a požiadala

som zákonného sudcu o konanie vo veci tak, aby k ďalším prieťahom v konaní

nedochádzalo. Nakoľko zaťaženosť súdneho oddelenia resp. jednotlivých obchodných

sudcov nemôže byť dôvodom na porušenie práva účastníka konania garantovaného v čl. 48

ods. 2 SR, mám za to, že predmetné konanie je poznačené zbytočnými prieťahmi,

avšak objektívneho charakteru.

V prípade, že Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje, že bolo porušené právo

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, aby bolo vzaté do úvahy, že

zákonný sudca subjektívnym konaním nezavinil vznik prieťahov v konaní. S poukazom na

uvedené objektívne dôvody, za ktorých došlo k prieťahu v konaní prosím Ústavný súd

Slovenskej republiky, aby uvedené skutočnosti pri rozhodovaní o priznaní finančného

zadosťučinenia vzal do úvahy a nepriznal mu finančné zadosťučinenie v plnej výške.

Konečné rozhodnutie ponechávam na zváženie Ústavnému súdu Slovenskej

republiky.»

Rovnaké skutočnosti zistil aj ústavný súd z obsahu sťažnosti a k nej priložených

písomností, z vyjadrení účastníkov konania a zo súdneho spisu, ktorý mu bol predložený

k previerke 19. februára 2010.

Právny zástupca sťažovateľa sa k vyjadreniu okresného súdu vyjadril podaním

z 26. februára 2010, v ktorom neuviedol žiadne nové skutočnosti.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného

práva podľa ( listiny), podľa ktorého „Každý má právo, aby

sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“, a práva podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru, podľa ktorého „Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná...“.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa ( listiny) i práva podľa dohovoru

vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Odstránenie stavu právnej

neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov“ (napr. ), pričom „tento účel možno dosiahnuť zásadne až

právoplatným rozhodnutím. Nepostačuje, že štátny orgán vo veci koná“ (,

). K vytvoreniu „stavu právnej istoty preto dochádza až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu“ (napr. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z (ďalej aj

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého akonáhle sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre

sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z

dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu

spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , v súlade so svojou

doterajšou judikatúrou (, , ) ústavný súd zohľadnil

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Ústavný súd

(obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu

veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.

1. Pokiaľ ide o právnu a skutkovú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že

rozhodovanie o náhrade škody požadovanej sťažovateľom v dôsledku jeho nezákonného

trestného stíhania ešte v čase minulého nedemokratického režimu v roku 1959 (ktoré bolo

napravené Najvyšším súdom Slovenskej republiky v roku 2004) nemôže pripísať na vrub

zložitosti prerokovávanej veci, pretože vychádzajúc zo spisu okresného súdu a z okolností

daného prípadu nevyplýva, že ide o právne a skutkovo zložitú vec. Ani okresný súd vo

svojom vyjadrení nepoukázal na prípadnú skutkovú a právnu zložitosť veci.

2. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v

konaní pred súdom došlo k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa . Ústavný súd konštatuje, že správanie

sťažovateľa v danom prípade nemalo podstatný vplyv na predĺženie konania, bolo aktívne a

súčinnostné. Dňa 12. februára 2007 a 29. septembra 2009 podal aj sťažnosti na zbytočné

prieťahy v konaní. Ani okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti neuviedol, že by

správanie sťažovateľa prispelo k predĺženiu konania v danej veci.

3. Pri hodnotení doterajšieho postupu okresného súdu v namietanom konaní

poukazuje ústavný súd na to, že i keď návrh sťažovateľa bol doručený ešte 26. júna 2006

a okresný súd vyhlásil rozsudok už 11. mája 2007, odvolací súd jeho rozhodnutie

9. apríla 2008 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že účastníkovi konania

sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Ďalej nadriadený súd vo svojom

zrušujúcom rozhodnutí poukázal aj na to, že okresný súd dostatočne neodstraňoval vady

návrhu sťažovateľa a nevykonal potrebné dokazovanie (napr. nevypočul sťažovateľa,

nezadovážil si pre rozhodnutie súvisiace trestné spisy a pod.)

Po vrátení spisu z odvolacieho súdu (19. máj 2008) okresný súd vypracoval

uznesenie na odstránenie nedostatkov návrhu až 27. októbra 2008 a ďalšie jednoduché

výzvy vyplývajúce z rozhodnutia odvolacieho súdu dokonca až v novembri 2008, teda s

odstupom piatich, resp. šiestich mesiacov. Po týchto výzvach však bol okresný súd ďalej

nečinný a jednoduchú žiadosť na vypočutie sťažovateľa cestou dožiadaného súdu urobil až

1. decembra 2009, teda po vyše 18 mesiacoch od rozhodnutia nadriadeného súdu.

Uvedený postup okresného súdu nesvedčí o tom, že by svoju činnosť organizoval v

súlade s povinnosťou uloženou mu tak, aby bola vec čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá.

Okresný súd teda o návrhu sťažovateľa riadne nekonal a prakticky počas celého

doterajšieho trvania súdneho konania (takmer už 4 roky) bol jeho postup neefektívny

a nesústredený a nesmeroval k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa.

Aj okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti priznal, že „predmetné konanie je

poznačené prieťahmi“.

Stanovisko okresného súdu, v ktorom poukázal na nedostatočné obsadenie súdu,

ústavný súd nemohol akceptovať, pretože v súlade s ustálenou judikatúrou ústavného súdu

(napr. , ) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť

primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt

požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôže byť dôvodom na zmarenie

uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku

nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v konaní.

Je vecou štátu a organizácie súdov, aby v situácii, keď tomu nebráni žiadna zákonná

prekážka, nedochádzalo k zbytočným prieťahom v konaní (napr. , ).

Vychádzajúc z uvedeného dospel ústavný súd k názoru, že doterajším postupom

okresného súdu v konaní, ktoré je na ňom vedené pod sp. zn. , došlo

k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48

ods. 2 , listiny a práva podľa dohovoru.

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa , listiny a práva na

prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným

súdom, prikázal mu, aby vo veci konal a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa

nachádza sťažovateľ domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

III.

Podľa „Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie“.

Podľa „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha“. Z ustanovenia ods. ods. 5 ak ústavný súd rozhodne

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo

slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiadal aj o priznanie finančného zadosťučinenia

v sume 2 000 €.

Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia (napr. , ).

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu, ktoré je na ňom vedené pod

sp. zn. (takmer 33 mesiacov), berúc do úvahy opísané obdobia nečinnosti i

neefektívny postup prvostupňového súdu, ako aj skutočnosť, že konanie vo veci nebolo do

rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, priznal ústavný súd sťažovateľovi sumu

1 000 € ako finančné zadosťučinenie podľa .

Ústavný súd napokon rozhodol podľa aj

o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred

ústavným súdom advokátom JUDr. Ľ. M. Sťažovateľ si uplatnil trovy konania spolu v sume

444,38 €, ktoré aj bližšie špecifikoval a žiadal úhradu za tri úkony právnej služby.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania zistil, že uplatnená náhrada trov

konania presahuje sumu vypočítanú ústavným súdom podľa vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Ústavný súd pri priznaní trov vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca

hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2008 (20 950 Sk/695,41 €) a za prvý polrok

2009 (721,40 €).

Sťažovateľovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia celkovo za dva úkony

právnej služby, a to za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2009 (prevzatie a

prípravu zastúpenia) v sume 1 x 115,90 € a náhradu režijného paušálu v sume 1 x 6,95 € a

jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2010 (podanie sťažnosti) v sume 120,23 € a

náhradu režijného paušálu v sume 1 x 7,21 € v zmysle § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1

písm. a), c) a d) a § 16 ods. 3 vyhlášky. Úhrada bola priznaná spolu v celkovej sume

250,29 €. Úhradu za tretí úkon právnej služby, t. j. podanie doručené ústavnému súdu

4. marca 2010, ústavný súd právnemu zástupcovi sťažovateľa nepriznal, pretože právny

zástupca v tomto podaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by ústavnému súdu

neboli v čase rozhodovania o predmetnej sťažnosti známe, a zotrval len na už prednesených

skutočnostiach.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľa ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. marca 2010