Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)III. ÚS 12/2010
PDF · 190.49 KB
No categories available
III. ÚS 12/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. marca 2010 v senáte
zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika
prerokoval prijatú sťažnosť Š. Š., F., zastúpeného advokátom JUDr. Ľ. M., Česká republika,
vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny
základných práv a slobôd a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného
súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 108/2006 a takto
rozhodol:
1. Základné právo Š. Š. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a právo
na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní
vedenom pod sp. zn. 11 C 108/2006 p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 108/2006
p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.
3. Š. Š. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur),
ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť Š. Š. trovy konania v sume
250,29 € (slovom dvestopäťdesiat eur a dvadsaťdeväť centov) na účet jeho právneho
zástupcu JUDr. Ľ. M., Česká republika, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
III. ÚS 12/2010-07 z 20. januára 2010 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o
ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie sťažnosť Š. Š. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou
namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny
základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie svojej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 108/2006.
Predsedníčka okresného súdu vo vyjadrení k sťažnosti podaním Spr. 3110/10
z 15. februára 2010 k priebehu konania uviedla:
«V danom prípade sa navrhovateľ domáhal náhrady škody (náklady trestu a
pôvodného trestného konania).
K priebehu konania (t. j. uvedenie všetkých procesných úkonov vo veci od podania
návrhu na začatie konania dosiaľ):
Dňa 26. 06. 2006 bol tunajšiemu súdu doručený návrh na začatie konania v právnej
veci navrhovateľa: Š. Š., proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti
a bol zapísaný pod sp. zn. 2 Ro 958/2006. Dňa 25. 07. 2006 bol predmetný spis prevedený
do registra C a zapísaný pod sp. .zn. 11 C 108/2006. Dňa 07. 09. 2006 súd vyzval odporcu,
aby sa vyjadril k návrhu na začatie konania. Dňa 02. 11. 2006 doručené vyjadrenie
odporcu. Dňa 10. 11. 2006 súd doručil vyjadrenie odporcu navrhovateľovi. Dňa 02. 01.
2007 doručené vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľa. Dňa 23. 02. 2007 bol v
predmetnej veci vytýčený termín pojednávania na deň 11. máj 2007. Dna 20. 04. 2007
doručené ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní právneho zástupcu navrhovateľa a
navrhovateľa. Dňa 24. 04. 2007 doručené ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní
právneho zástupcu navrhovateľa a navrhovateľa stým, že pojednávanie môže prebehnúť bez
ich prítomnosti. Dňa 11. 05. 2007 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený
rozsudok vo veci samej, č. k. 11 C 108/2006-32. Dňa 21. 06. 2007 doručené odvolanie
právneho zástupcu navrhovateľa. Dňa 29. 06. 2007 bol predmetný spis predložený
Krajskému súdu v B. na rozhodnutie. Dňa 06. 11. 2007 pokyn na doručenie odvolania
odporcovi. Dňa 04. 02. 2008 bol nariadený termín pojednávania na deň 09. apríl 2008 o
9.45 hod. Dňa 31. 03. 2008 doručené ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní právneho
zástupcu navrhovateľa a navrhovateľa, s tým, že pojednávanie môže prebehnúť bez ich
prítomnosti. Dňa 08. 04. 2009 doručené ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní odporcu,
doplnené originálom dňa 09. 04. 2008. Dňa 09. 04. 2008 sa uskutočnilo pojednávanie, na
ktorom bolo vyhlásené uznesenie, č. k. 10 Co 20/2007-44. Dňa 19. 05. 2008 bol predmetný
spis vrátený tunajšiemu súdu. Dňa 04. 06. 2008 pokyn na doručenie rozhodnutia
odvolacieho súdu účastníkom konania. Dňa 04. 06. 2008 pokyn na preloženie predmetného
spisu vyššiemu súdnemu úradníkovi. Dňa 27. 10. 2008 súd uznesením, č. k. 11 C 108/2006-
48 vyzval navrhovateľa na odstránenie vád podania. Dňa 27. 10. 2008 pokyn na
zapožičanie spisového materiálu. Dňa 27. 10. 2008 výzva adresovaná právnemu zástupcovi
navrhovateľa. Dňa 06. 11. 2008 žiadosť o súčinnosť adresovaná Najvyššiemu súdu
Slovenskej republiky. Dňa 06. 11. 2008 žiadosť o súčinnosť adresovaná Sociálnej poisťovni.
Dňa 06. 11. 2008 žiadosť o súčinnosť adresovaná Vojenskému obvodnému súdu P. Dňa 20.
11. 2008 doručené vyjadrenie z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Dňa 21. 11. 2008
doručené vyjadrenie zo Sociálnej poisťovne. Dňa 25. 11. 2008 doručené vyjadrenie z
Obvodného súdu P. Dňa 05. 12. 2008 doručené podanie z Ministerstva obrany Slovenskej
republiky. Dňa 09. 12. 2008 doručené podanie právneho zástupcu navrhovateľa. Dňa 11.
12. 2008 doručené podanie právneho zástupcu navrhovateľa. Dňa 02. 04. 2009 bola
predmetná vec pridelená novému zákonnému sudcovi v súlade s príslušným dodatkom k
rozvrhu práce na rok 2009. Dňa 29. 09. 2009 úradný záznam o nahliadnutí právneho
zástupcu navrhovateľa do predmetného spisu. Dňa 01. 12. 2009 dožiadanie adresované
Okresnému súdu R. Dňa 01. 12. 2009 výzva adresovaná Sociálnej poisťovni. Dňa 07. 01.
2009 doručené podanie Sociálnej poisťovne. Dňa 26. 01. 2010 úradný záznam. Dňa 07. 12.
2009 bolo dožiadanie tunajšieho súdu doručené Okresnému súdu R. Dňa 23. 1. 2009
predvolanie účastníka konania. Dňa 15. 01. 2010 zápisnica o výsluchu. Dňa 28. 01. 2010
bol predmetný spis vrátený tunajšiemu súdu z Okresného súdu R.
S poukazom na jednotlivé úkony vykonané v predmetnom konaní musím konštatovať,
že v období od 29. 06. 2007 do 19. 05. 2008 sa predmetný spis nachádzal na Krajskom súde
v B.
V danom prípade neboli zistené žiadne prekážky postupu konania v súlade s ust.
§ 107 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku.
Predmetné konanie je poznačené prieťahmi, čo možno považovať v danej veci za
objektívny prieťah, ktorý bol spôsobený predovšetkým vysokým nápadom vecí v oddelení
vyššieho súdneho úradníka, zákonného sudcu, ako aj nedostatočným personálnym
obsadením sudcov na civilnom úseku tunajšieho súdu. Vzhľadom na vysoký nápad v
oddelení „11 C“ a pretrvávajúci veľký počet nevybavených vecí v oddelení 11 C sa
jednotlivé časové úseky medzi úkonmi sudkyne a vyšších súdnych úradníkov predĺžili.
V danom prípade prieťahy v konaní neboli spôsobené účastníkom konania na strane
navrhovateľa.
Zároveň si Vám dovoľujem oznámiť, že som pristúpila k sledovaniu veci a požiadala
som zákonného sudcu o konanie vo veci tak, aby k ďalším prieťahom v konaní
nedochádzalo. Nakoľko zaťaženosť súdneho oddelenia resp. jednotlivých obchodných
sudcov nemôže byť dôvodom na porušenie práva účastníka konania garantovaného v čl. 48
ods. 2 Ústavy SR, mám za to, že predmetné konanie je poznačené zbytočnými prieťahmi,
avšak objektívneho charakteru.
V prípade, že Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje, že bolo porušené právo
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, aby bolo vzaté do úvahy, že
zákonný sudca subjektívnym konaním nezavinil vznik prieťahov v konaní. S poukazom na
uvedené objektívne dôvody, za ktorých došlo k prieťahu v konaní prosím Ústavný súd
Slovenskej republiky, aby uvedené skutočnosti pri rozhodovaní o priznaní finančného
zadosťučinenia vzal do úvahy a nepriznal mu finančné zadosťučinenie v plnej výške.
Konečné rozhodnutie ponechávam na zváženie Ústavnému súdu Slovenskej
republiky.»
Rovnaké skutočnosti zistil aj ústavný súd z obsahu sťažnosti a k nej priložených
písomností, z vyjadrení účastníkov konania a zo súdneho spisu, ktorý mu bol predložený
k previerke 19. februára 2010.
Právny zástupca sťažovateľa sa k vyjadreniu okresného súdu vyjadril podaním
z 26. februára 2010, v ktorom neuviedol žiadne nové skutočnosti.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto
pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čl. 38 ods. 2 listiny), podľa ktorého „Každý má právo, aby
sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“, a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, podľa ktorého „Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,
verejne a v primeranej lehote prejednaná...“.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čl. 38 ods. 2 listiny) i práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Odstránenie stavu právnej
neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov“ (napr. IV. ÚS 59/03), pričom „tento účel možno dosiahnuť zásadne až
právoplatným rozhodnutím. Nepostačuje, že štátny orgán vo veci koná“ (I. ÚS 76/03,
II. ÚS 157/02). K vytvoreniu „stavu právnej istoty preto dochádza až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu“ (napr. III. ÚS 127/03).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj
„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa
ktorého akonáhle sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak,
aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo
splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre
sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z
dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu
spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, v súlade so svojou
doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) ústavný súd zohľadnil
tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),
správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Ústavný súd
(obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu
veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.
1. Pokiaľ ide o právnu a skutkovú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že
rozhodovanie o náhrade škody požadovanej sťažovateľom v dôsledku jeho nezákonného
trestného stíhania ešte v čase minulého nedemokratického režimu v roku 1959 (ktoré bolo
napravené Najvyšším súdom Slovenskej republiky v roku 2004) nemôže pripísať na vrub
zložitosti prerokovávanej veci, pretože vychádzajúc zo spisu okresného súdu a z okolností
daného prípadu nevyplýva, že ide o právne a skutkovo zložitú vec. Ani okresný súd vo
svojom vyjadrení nepoukázal na prípadnú skutkovú a právnu zložitosť veci.
2. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v
konaní pred súdom došlo k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd konštatuje, že správanie
sťažovateľa v danom prípade nemalo podstatný vplyv na predĺženie konania, bolo aktívne a
súčinnostné. Dňa 12. februára 2007 a 29. septembra 2009 podal aj sťažnosti na zbytočné
prieťahy v konaní. Ani okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti neuviedol, že by
správanie sťažovateľa prispelo k predĺženiu konania v danej veci.
3. Pri hodnotení doterajšieho postupu okresného súdu v namietanom konaní
poukazuje ústavný súd na to, že i keď návrh sťažovateľa bol doručený ešte 26. júna 2006
a okresný súd vyhlásil rozsudok už 11. mája 2007, odvolací súd jeho rozhodnutie
9. apríla 2008 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že účastníkovi konania
sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Ďalej nadriadený súd vo svojom
zrušujúcom rozhodnutí poukázal aj na to, že okresný súd dostatočne neodstraňoval vady
návrhu sťažovateľa a nevykonal potrebné dokazovanie (napr. nevypočul sťažovateľa,
nezadovážil si pre rozhodnutie súvisiace trestné spisy a pod.)
Po vrátení spisu z odvolacieho súdu (19. máj 2008) okresný súd vypracoval
uznesenie na odstránenie nedostatkov návrhu až 27. októbra 2008 a ďalšie jednoduché
výzvy vyplývajúce z rozhodnutia odvolacieho súdu dokonca až v novembri 2008, teda s
odstupom piatich, resp. šiestich mesiacov. Po týchto výzvach však bol okresný súd ďalej
nečinný a jednoduchú žiadosť na vypočutie sťažovateľa cestou dožiadaného súdu urobil až
1. decembra 2009, teda po vyše 18 mesiacoch od rozhodnutia nadriadeného súdu.
Uvedený postup okresného súdu nesvedčí o tom, že by svoju činnosť organizoval v
súlade s povinnosťou uloženou mu § 100 ods. 1 OSP tak, aby bola vec čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá.
Okresný súd teda o návrhu sťažovateľa riadne nekonal a prakticky počas celého
doterajšieho trvania súdneho konania (takmer už 4 roky) bol jeho postup neefektívny
a nesústredený a nesmeroval k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa.
Aj okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti priznal, že „predmetné konanie je
poznačené prieťahmi“.
Stanovisko okresného súdu, v ktorom poukázal na nedostatočné obsadenie súdu,
ústavný súd nemohol akceptovať, pretože v súlade s ustálenou judikatúrou ústavného súdu
(napr. I. ÚS 35/03, I. ÚS 179/03) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť
primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt
požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôže byť dôvodom na zmarenie
uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku
nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v konaní.
Je vecou štátu a organizácie súdov, aby v situácii, keď tomu nebráni žiadna zákonná
prekážka, nedochádzalo k zbytočným prieťahom v konaní (napr. I. ÚS 64/00, II. ÚS 4/03).
Vychádzajúc z uvedeného dospel ústavný súd k názoru, že doterajším postupom
okresného súdu v konaní, ktoré je na ňom vedené pod sp. zn. 11 C 108/2006, došlo
k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48
ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny a práva na
prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným
súdom, prikázal mu, aby vo veci konal a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa
nachádza sťažovateľ domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.
III.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy „Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie“.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha“. Z ustanovenia § 56 ods. ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne
o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo
slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia ústavného súdu.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiadal aj o priznanie finančného zadosťučinenia
v sume 2 000 €.
Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia (napr. I. ÚS 15/02, IV. ÚS 84/02).
Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad
spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé
finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne
okolnosti prípadu.
Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu, ktoré je na ňom vedené pod
sp. zn. 11 C 108/2006 (takmer 33 mesiacov), berúc do úvahy opísané obdobia nečinnosti i
neefektívny postup prvostupňového súdu, ako aj skutočnosť, že konanie vo veci nebolo do
rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, priznal ústavný súd sťažovateľovi sumu
1 000 € ako finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.
Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj
o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred
ústavným súdom advokátom JUDr. Ľ. M. Sťažovateľ si uplatnil trovy konania spolu v sume
444,38 €, ktoré aj bližšie špecifikoval a žiadal úhradu za tri úkony právnej služby.
Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania zistil, že uplatnená náhrada trov
konania presahuje sumu vypočítanú ústavným súdom podľa vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).
Ústavný súd pri priznaní trov vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca
hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2008 (20 950 Sk/695,41 €) a za prvý polrok
2009 (721,40 €).
Sťažovateľovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia celkovo za dva úkony
právnej služby, a to za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2009 (prevzatie a
prípravu zastúpenia) v sume 1 x 115,90 € a náhradu režijného paušálu v sume 1 x 6,95 € a
jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2010 (podanie sťažnosti) v sume 120,23 € a
náhradu režijného paušálu v sume 1 x 7,21 € v zmysle § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1
písm. a), c) a d) a § 16 ods. 3 vyhlášky. Úhrada bola priznaná spolu v celkovej sume
250,29 €. Úhradu za tretí úkon právnej služby, t. j. podanie doručené ústavnému súdu
4. marca 2010, ústavný súd právnemu zástupcovi sťažovateľa nepriznal, pretože právny
zástupca v tomto podaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by ústavnému súdu
neboli v čase rozhodovania o predmetnej sťažnosti známe, a zotrval len na už prednesených
skutočnostiach.
Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet
právneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. marca 2010