Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 10/2010
PDF · 179.44 KB
No categories available
III. ÚS 10/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. marca 2010 v senáte
zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika
prerokoval prijatú sťažnosť F. K., B., zastúpeného A., s. r. o., B., v mene ktorej koná
advokát a konateľ JUDr. P. Č., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 101/2003 a takto
rozhodol:
1. Základné právo F. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 101/2003 p o r u š e n é
b o l i .
2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 101/2003
p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.
3. F. K. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovom
dvetisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť F. K. trovy konania v sume
292,38 € (slovom dvestodeväťdesiatdva eur a tridsaťosem centov) na účet spoločnosti A.,
s. r. o., B., v mene ktorej koná advokát JUDr. P. Č., do dvoch mesiacov od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. III. ÚS
10/2010-15 z 20. januára 2010 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o
ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie sťažnosť F. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou
namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 101/2003.
Predsedníčka okresného súdu vo vyjadrení k sťažnosti podaním sp. zn. Spr. 3180/10
z 11. februára 2010 k priebehu konania uviedla:
«V danom prípade sa navrhovateľ domáhal určenia výšky nájomného a služby
spojenej s ním.
K priebehu konania (t. j. uvedenie všetkých procesných úkonov vo veci od podania
návrhu na začatie konania dosiaľ):
Dňa 10. 06. 2003 bol tunajšiemu súdu doručený návrh na začatie konania v právnej
veci navrhovateľa: R. B., proti odporcovi: F. K. Dňa 13. 03. 2003 bol predmetný spis
predložený zákonnému sudcovi. Dňa 01. 02. 2005 bol predmetný spis predložený vyššiemu
súdnemu úradníkovi. Dňa 02. 02. 2005 súd uznesením, č. k. 15 C 101/2003-21 vyzval
navrhovateľa, aby odstránil vady návrhu na začatie konania. Dňa 29. 03. 2005 bolo
doručené podanie navrhovateľa. Dňa 31. 03. 2005 súd vyzval navrhovateľa na zaplatenie
súdneho poplatku. Dňa 17. 08. 2005 urgencia výzvy zo dňa 31. 03. 2005. Dňa 04. 10. 2005
bol zaplatený súdny poplatok v kolkoch. Dňa 27. 01. 2006 bolo doručené podanie
navrhovateľa. Dňa 27. 03. 2006 výzva adresovaná navrhovateľovi. Dňa 11. 04. 2006 bol
súdny poplatok doplatený v kolkoch. Dňa 19. 11. 2007 úradný záznam. Dňa 10. 01. 2008
súd vyzval odporcu na vyjadrenie k návrhu na začatie konania. Dňa 21. 04. 2008 bol
nariadený termín pojednávania na deň 23. september 2008 o 13.00 hod. Dňa 23. 05. 2008
bolo vyjadrenie odporcu doručené navrhovateľovi na vyjadrenie. Dňa 22. 04. 2008
doručené podanie právneho zástupcu odporcu. Dňa 07. 07. 2008 doručené podanie
právneho zástupcu navrhovateľa. Dňa 10. 07. 2008 pokyn na zapožičanie spisového
materiálu. Dňa 23. 07. 2008 doručený spisový materiál. Dňa 19. 08. 2008 súd uznesením, č.
k. 15 C 101/2003-51 pripustil ďalšieho účastníka do konania na stranu navrhovateľa. Dňa
23. 09. 2008 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bolo vyhlásené uznesenie, že termín
pojednávania sa odročuje z dôvodu doplnenia znaleckého dokazovania na neurčito. Dňa
30. 09. 2008 bolo doručené podanie právneho zástupcu navrhovateľa. Dňa 15. 12. 2008
úradný záznam. Dňa 16. 01. 2009 bolo doručené podanie právneho zástupcu navrhovateľa.
Dňa 21. 01. 2009 doručené podanie právneho zástupcu odporcu. Dňa 09. 02. 2009 súd
uznesením, č. k. 15 C 101/2003-78 nariadil znalecké dokazovanie a poveril súdneho znalca
vypracovaním znaleckého posudku. Dňa 23. 04. 2009 súdny znalec doručil súdu znalecký
posudok. Dňa 23. 04. 2009 doručené vyúčtovanie odmeny znalca. Dňa 24. 02. 2009
doručené podanie súdneho znalca. Dňa 13. 07. 2009 bolo doručené podanie právneho
zástupcu odporcu. Dňa 19. 10. 2009 pokyn vyššieho súdneho úradníka. Dňa 19. 10. 2009
súd uznesením, č. k. 15 C 101/2003-172 priznal súdnemu znalcovi odmenu. Dňa 28. 10.
2009 súd vyzval právneho zástupcu navrhovateľa a právneho zástupcu odporcu na
vyjadrenie k znaleckému posudku. Dňa 11. 11. 2009 doručené odvolanie súdneho znalca.
Dňa 12. 01. 2010 bol predmetný spis predložený zákonnému sudcovi. Dňa 20. 01. 2010
pokyn zákonného sudcu. Dňa 26. 01. 2010 výzva adresovaná súdnemu znalcovi.
V danom prípade neboli zistené žiadne prekážky postupu konania v súlade s ust.
§ 107 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku.
Predmetné konanie je poznačené prieťahmi, čo možno považovať v danej veci za
objektívny prieťah, ktorý bol spôsobený predovšetkým vysokým nápadom vecí v oddelení
vyššieho súdneho úradníka, zákonného sudcu ako aj nedostatočným personálnym
obsadením sudcov na civilnom úseku tunajšieho súdu. Vzhľadom na vysoký nápad v
oddelení „21C“ a pretrvávajúci veľký počet nevybavených vecí v oddelení 21C sa
jednotlivé časové úseky medzi úkonmi sudcu a vyššieho súdneho úradníka predĺžili.
V danom prípade prieťahy v konaní neboli spôsobené účastníkom konania na strane
navrhovateľa, s výnimkou úkonu navrhovateľa voči súdu spočívajúcom v úhrade súdneho
poplatku za návrh na začatie konania.
Zároveň si Vám dovoľujem oznámiť, že som pristúpila k sledovaniu veci a požiadala
som zákonnú sudkyňu o konanie vo veci tak, aby k ďalším prieťahom v konaní
nedochádzalo. Nakoľko zaťaženosť súdneho oddelenia resp. jednotlivých obchodných
sudcov nemôže byť dôvodom na porušenie práva účastníka konania garantovaného včl. 48
ods. 2 Ústavy SR, mám za to, že predmetné konanie je poznačené zbytočnými prieťahmi
avšak objektívneho charakteru.
V prípade, že Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje, že bolo porušené právo
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, aby bolo vzaté do úvahy, že
zákonný sudca subjektívnym konaním nezavinil vznik prieťahov v konaní. S poukazom na
uvedené objektívne dôvody, za ktorých došlo k prieťahu v konaní prosím Ústavný súd
Slovenskej republiky, aby uvedené skutočnosti pri rozhodovaní o priznaní finančného
zadosťučinenia vzal do úvahy a nepriznal mu finančné zadosťučinenie v plnej výške.
Konečné rozhodnutie ponechávam na zváženie Ústavnému súdu Slovenskej
republiky.»
Rovnaké skutočnosti zistil aj ústavný súd z obsahu sťažnosti a k nej priložených
písomností, z vyjadrení účastníkov konania a zo súdneho spisu, ktorý mu bol predložený k
previerke 19. februára 2010.
Právny zástupca sťažovateľa sa k vyjadreniu okresného súdu v stanovenej lehote
nevyjadril.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto
pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov, a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého
každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote
prejednaná.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy i práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej
ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou,
účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (napr. IV. ÚS
59/03), pričom „tento účel možno dosiahnuť zásadne až právoplatným rozhodnutím.
Nepostačuje, že štátny orgán vo veci koná“ (I. ÚS 76/03, II. ÚS 157/02). K vytvoreniu
„stavu právnej istoty preto dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného
štátneho orgánu“ (napr. III. ÚS 127/03).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj
„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa
ktorého akonáhle sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak,
aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru), v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02,
III. ÚS 142/03) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup
samotného súdu (3). Ústavný súd (obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom
prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre
sťažovateľa.
1. Predmetom konania pred okresným súdom je určenie výšky nájomného za
užívanie bytu a služby s ním spojené. Ústavný súd po oboznámení sa so spisom okresného
súdu konštatuje, že vec zo skutkového a právneho hľadiska nevykazuje črty zložitosti, aj
keď bolo v danej veci nariadené znalecké dokazovanie (február 2009), ale táto okolnosť
nemala žiaden vplyv na postup súdu do tohto procesného úkonu súdu. Napokon ani okresný
súd nenamietol vo svojom vyjadrení skutkovú a právnu zložitosť danej veci.
2. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v
konaní pred súdom došlo k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd konštatuje, že správanie
sťažovateľa ako odporcu v danom prípade nemalo podstatný vplyv na predĺženie konania,
bolo aktívne a súčinnostné. Ani okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti neuviedol, že
by správanie sťažovateľa prispelo k predĺženiu konania v danej veci.
3. Pri hodnotení doterajšieho postupu okresného súdu v namietanom konaní ústavný
súd konštatuje, že úkony a postup okresného súdu boli od začiatku (10. júna 2003 bol
doručený návrh na začatie konania) až do 10. januára 2008 (keď spracoval výzvu
sťažovateľovi, aby sa vyjadril k návrhu navrhovateľa) nesústredené a s neprimeranými
odstupmi. V uvedenom období okresný súd urobil len jednoduché výzvy na odstránenie
nedostatkov návrhu navrhovateľa (2. február 2005) a na zaplatenie súdneho poplatku (marec
a august 2005). Okresný súd bol teda bez akéhokoľvek zákonného dôvodu nečinný 4 roky a
7 mesiacov.
Hoci neskôr, 23. septembra 2008, sa konalo jediné relevantné pojednávanie, na
ktorom okresný súd vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov konania (odročil ho pre
účely vypracovania znaleckého posudku), znalecké dokazovanie nariadil až 9. februára
2009 a po doručení znaleckého posudku (23. apríl 2009) ho zaslal právnym zástupcom
účastníkov konania na vyjadrenie až 28. októbra 2009. Od tejto doby až do prerokovania
sťažnosti sťažovateľa na ústavnom súde je okresný súd opätovne nečinný.
Uvedený postup (nečinnosť) okresného súdu nesvedčí o tom, že by svoju činnosť
organizoval v súlade s povinnosťou uloženou mu § 100 ods. 1 OSP tak, aby bola vec čo
najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Okresný súd teda o návrhu navrhovateľa riadne nekonal a prakticky počas celého
doterajšieho trvania súdneho konania jeho postup bol neefektívny a nesústredený
a nesmeroval k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa.
Aj okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti priznal, že „predmetné konanie je
poznačené prieťahmi“.
Stanovisko okresného súdu, v ktorom poukázal na nedostatočné obsadenie súdu,
ústavný súd nemohol akceptovať, pretože v súlade s ustálenou judikatúrou ústavného súdu
(napr. I. ÚS 35/03, I. ÚS 179/03) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť
primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt
požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôže byť dôvodom na zmarenie
uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku
nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v konaní.
Je vecou štátu a organizácie súdov, aby v situácii, keď tomu nebráni žiadna zákonná
prekážka, nedochádzalo k zbytočným prieťahom v konaní (napr. I. ÚS 64/00, II. ÚS 4/03).
Vychádzajúc z uvedeného dospel ústavný súd k názoru, že doterajším postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 101/2003 došlo k zbytočným
prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a
práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom, prikázal mu,
aby vo veci konal a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľ
domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.
III.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Podľa § 56 ods. 4 tohto zákona ústavný súd môže priznať tomu, koho základné
právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie. Z ustanovenia § 56
ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného
finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný
ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného
súdu.
Sťažovateľ žiadal aj o priznanie finančného zadosťučinenia v sume 10 000 €, ktoré
odôvodnil v sťažnosti.
Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia (napr. I. ÚS 15/02, IV. ÚS 84/02).
Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad
spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé
finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne
okolnosti prípadu.
Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu, ktoré je na ňom vedené pod
sp. zn. 15 C 101/2003 (takmer 7 rokov), berúc do úvahy najmä obdobia dlhodobej
nečinnosti i neefektívneho postupu prvostupňového súdu, ako aj skutočnosť, že konanie vo
veci nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný súd považoval za
potrebné priznať sťažovateľovi sumu 2 500 € ako primerané finančné zadosťučinenie podľa
§ 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.
Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj
o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred
ústavným súdom advokátom JUDr. P. Č., konateľom a advokátom A., s. r. o., B. Sťažovateľ
si uplatnil trovy konania spolu v sume 292,38 €, ktoré aj bližšie špecifikoval.
Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania zistil, že uplatnená náhrada trov
konania za dva úkony právnej služby a režijný paušál jej totožná so sumou vypočítanou
ústavným súdom podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v znení neskorších predpisov, preto mu ju priznal v požadovanej sume 292,38 €.
Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet
právneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. marca 2010