Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 10/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. marca 2010 v senáte

zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika

prerokoval prijatú sťažnosť F. K., B., zastúpeného A., s. r. o., B., v mene ktorej koná

advokát a konateľ JUDr. P. Č., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo F. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. F. K. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovom

dvetisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť F. K. trovy konania v sume

292,38 € (slovom dvestodeväťdesiatdva eur a tridsaťosem centov) na účet spoločnosti A.,

s. r. o., B., v mene ktorej koná advokát JUDr. P. Č., do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. III. ÚS

10/2010-15 z 20. januára 2010 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o

ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie sťažnosť F. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Predsedníčka okresného súdu vo vyjadrení k sťažnosti podaním sp. zn. Spr. 3180/10

z 11. februára 2010 k priebehu konania uviedla:

«V danom prípade sa navrhovateľ domáhal určenia výšky nájomného a služby

spojenej s ním.

K priebehu konania (t. j. uvedenie všetkých procesných úkonov vo veci od podania

návrhu na začatie konania dosiaľ):

Dňa 10. 06. 2003 bol tunajšiemu súdu doručený návrh na začatie konania v právnej

veci navrhovateľa: R. B., proti odporcovi: F. K. Dňa 13. 03. 2003 bol predmetný spis

predložený zákonnému sudcovi. Dňa 01. 02. 2005 bol predmetný spis predložený vyššiemu

súdnemu úradníkovi. Dňa 02. 02. 2005 súd uznesením, č. k. -21 vyzval

navrhovateľa, aby odstránil vady návrhu na začatie konania. Dňa 29. 03. 2005 bolo

doručené podanie navrhovateľa. Dňa 31. 03. 2005 súd vyzval navrhovateľa na zaplatenie

súdneho poplatku. Dňa 17. 08. 2005 urgencia výzvy zo dňa 31. 03. 2005. Dňa 04. 10. 2005

bol zaplatený súdny poplatok v kolkoch. Dňa 27. 01. 2006 bolo doručené podanie

navrhovateľa. Dňa 27. 03. 2006 výzva adresovaná navrhovateľovi. Dňa 11. 04. 2006 bol

súdny poplatok doplatený v kolkoch. Dňa 19. 11. 2007 úradný záznam. Dňa 10. 01. 2008

súd vyzval odporcu na vyjadrenie k návrhu na začatie konania. Dňa 21. 04. 2008 bol

nariadený termín pojednávania na deň 23. september 2008 o 13.00 hod. Dňa 23. 05. 2008

bolo vyjadrenie odporcu doručené navrhovateľovi na vyjadrenie. Dňa 22. 04. 2008

doručené podanie právneho zástupcu odporcu. Dňa 07. 07. 2008 doručené podanie

právneho zástupcu navrhovateľa. Dňa 10. 07. 2008 pokyn na zapožičanie spisového

materiálu. Dňa 23. 07. 2008 doručený spisový materiál. Dňa 19. 08. 2008 súd uznesením, č.

k. -51 pripustil ďalšieho účastníka do konania na stranu navrhovateľa. Dňa

23. 09. 2008 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bolo vyhlásené uznesenie, že termín

pojednávania sa odročuje z dôvodu doplnenia znaleckého dokazovania na neurčito. Dňa

30. 09. 2008 bolo doručené podanie právneho zástupcu navrhovateľa. Dňa 15. 12. 2008

úradný záznam. Dňa 16. 01. 2009 bolo doručené podanie právneho zástupcu navrhovateľa.

Dňa 21. 01. 2009 doručené podanie právneho zástupcu odporcu. Dňa 09. 02. 2009 súd

uznesením, č. k. -78 nariadil znalecké dokazovanie a poveril súdneho znalca

vypracovaním znaleckého posudku. Dňa 23. 04. 2009 súdny znalec doručil súdu znalecký

posudok. Dňa 23. 04. 2009 doručené vyúčtovanie odmeny znalca. Dňa 24. 02. 2009

doručené podanie súdneho znalca. Dňa 13. 07. 2009 bolo doručené podanie právneho

zástupcu odporcu. Dňa 19. 10. 2009 pokyn vyššieho súdneho úradníka. Dňa 19. 10. 2009

súd uznesením, č. k. -172 priznal súdnemu znalcovi odmenu. Dňa 28. 10.

2009 súd vyzval právneho zástupcu navrhovateľa a právneho zástupcu odporcu na

vyjadrenie k znaleckému posudku. Dňa 11. 11. 2009 doručené odvolanie súdneho znalca.

Dňa 12. 01. 2010 bol predmetný spis predložený zákonnému sudcovi. Dňa 20. 01. 2010

pokyn zákonného sudcu. Dňa 26. 01. 2010 výzva adresovaná súdnemu znalcovi.

V danom prípade neboli zistené žiadne prekážky postupu konania v súlade s ust.

a nasl. .

Predmetné konanie je poznačené prieťahmi, čo možno považovať v danej veci za

objektívny prieťah, ktorý bol spôsobený predovšetkým vysokým nápadom vecí v oddelení

vyššieho súdneho úradníka, zákonného sudcu ako aj nedostatočným personálnym

obsadením sudcov na civilnom úseku tunajšieho súdu. Vzhľadom na vysoký nápad v

oddelení „21C“ a pretrvávajúci veľký počet nevybavených vecí v oddelení 21C sa

jednotlivé časové úseky medzi úkonmi sudcu a vyššieho súdneho úradníka predĺžili.

V danom prípade prieťahy v konaní neboli spôsobené účastníkom konania na strane

navrhovateľa, s výnimkou úkonu navrhovateľa voči súdu spočívajúcom v úhrade súdneho

poplatku za návrh na začatie konania.

Zároveň si Vám dovoľujem oznámiť, že som pristúpila k sledovaniu veci a požiadala

som zákonnú sudkyňu o konanie vo veci tak, aby k ďalším prieťahom v konaní

nedochádzalo. Nakoľko zaťaženosť súdneho oddelenia resp. jednotlivých obchodných

sudcov nemôže byť dôvodom na porušenie práva účastníka konania garantovaného včl. 48

ods. 2 SR, mám za to, že predmetné konanie je poznačené zbytočnými prieťahmi

avšak objektívneho charakteru.

V prípade, že Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje, že bolo porušené právo

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, aby bolo vzaté do úvahy, že

zákonný sudca subjektívnym konaním nezavinil vznik prieťahov v konaní. S poukazom na

uvedené objektívne dôvody, za ktorých došlo k prieťahu v konaní prosím Ústavný súd

Slovenskej republiky, aby uvedené skutočnosti pri rozhodovaní o priznaní finančného

zadosťučinenia vzal do úvahy a nepriznal mu finančné zadosťučinenie v plnej výške.

Konečné rozhodnutie ponechávam na zváženie Ústavnému súdu Slovenskej

republiky.»

Rovnaké skutočnosti zistil aj ústavný súd z obsahu sťažnosti a k nej priložených

písomností, z vyjadrení účastníkov konania a zo súdneho spisu, ktorý mu bol predložený k

previerke 19. februára 2010.

Právny zástupca sťažovateľa sa k vyjadreniu okresného súdu v stanovenej lehote

nevyjadril.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov, a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého

každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa i práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou,

účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (napr. IV. ÚS

59/03), pričom „tento účel možno dosiahnuť zásadne až právoplatným rozhodnutím.

Nepostačuje, že štátny orgán vo veci koná“ (, ). K vytvoreniu

„stavu právnej istoty preto dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného

štátneho orgánu“ (napr. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z (ďalej aj

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého akonáhle sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa (práva podľa

dohovoru), v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, ,

) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). Ústavný súd (obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa.

1. Predmetom konania pred okresným súdom je určenie výšky nájomného za

užívanie bytu a služby s ním spojené. Ústavný súd po oboznámení sa so spisom okresného

súdu konštatuje, že vec zo skutkového a právneho hľadiska nevykazuje črty zložitosti, aj

keď bolo v danej veci nariadené znalecké dokazovanie (február 2009), ale táto okolnosť

nemala žiaden vplyv na postup súdu do tohto procesného úkonu súdu. Napokon ani okresný

súd nenamietol vo svojom vyjadrení skutkovú a právnu zložitosť danej veci.

2. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v

konaní pred súdom došlo k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa . Ústavný súd konštatuje, že správanie

sťažovateľa ako odporcu v danom prípade nemalo podstatný vplyv na predĺženie konania,

bolo aktívne a súčinnostné. Ani okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti neuviedol, že

by správanie sťažovateľa prispelo k predĺženiu konania v danej veci.

3. Pri hodnotení doterajšieho postupu okresného súdu v namietanom konaní ústavný

súd konštatuje, že úkony a postup okresného súdu boli od začiatku (10. júna 2003 bol

doručený návrh na začatie konania) až do 10. januára 2008 (keď spracoval výzvu

sťažovateľovi, aby sa vyjadril k návrhu navrhovateľa) nesústredené a s neprimeranými

odstupmi. V uvedenom období okresný súd urobil len jednoduché výzvy na odstránenie

nedostatkov návrhu navrhovateľa (2. február 2005) a na zaplatenie súdneho poplatku (marec

a august 2005). Okresný súd bol teda bez akéhokoľvek zákonného dôvodu nečinný 4 roky a

7 mesiacov.

Hoci neskôr, 23. septembra 2008, sa konalo jediné relevantné pojednávanie, na

ktorom okresný súd vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov konania (odročil ho pre

účely vypracovania znaleckého posudku), znalecké dokazovanie nariadil až 9. februára

2009 a po doručení znaleckého posudku (23. apríl 2009) ho zaslal právnym zástupcom

účastníkov konania na vyjadrenie až 28. októbra 2009. Od tejto doby až do prerokovania

sťažnosti sťažovateľa na ústavnom súde je okresný súd opätovne nečinný.

Uvedený postup (nečinnosť) okresného súdu nesvedčí o tom, že by svoju činnosť

organizoval v súlade s povinnosťou uloženou mu tak, aby bola vec čo

najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Okresný súd teda o návrhu navrhovateľa riadne nekonal a prakticky počas celého

doterajšieho trvania súdneho konania jeho postup bol neefektívny a nesústredený

a nesmeroval k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa.

Aj okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti priznal, že „predmetné konanie je

poznačené prieťahmi“.

Stanovisko okresného súdu, v ktorom poukázal na nedostatočné obsadenie súdu,

ústavný súd nemohol akceptovať, pretože v súlade s ustálenou judikatúrou ústavného súdu

(napr. , ) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť

primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt

požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôže byť dôvodom na zmarenie

uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku

nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v konaní.

Je vecou štátu a organizácie súdov, aby v situácii, keď tomu nebráni žiadna zákonná

prekážka, nedochádzalo k zbytočným prieťahom v konaní (napr. , ).

Vychádzajúc z uvedeného dospel ústavný súd k názoru, že doterajším postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa a

práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom, prikázal mu,

aby vo veci konal a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľ

domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa § 56 ods. 4 tohto zákona ústavný súd môže priznať tomu, koho základné

právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie. Z ustanovenia § 56

ods. 5 vyplýva, že ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného

finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný

ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného

súdu.

Sťažovateľ žiadal aj o priznanie finančného zadosťučinenia v sume 10 000 €, ktoré

odôvodnil v sťažnosti.

Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia (napr. , ).

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu, ktoré je na ňom vedené pod

sp. zn. (takmer 7 rokov), berúc do úvahy najmä obdobia dlhodobej

nečinnosti i neefektívneho postupu prvostupňového súdu, ako aj skutočnosť, že konanie vo

veci nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný súd považoval za

potrebné priznať sťažovateľovi sumu 2 500 € ako primerané finančné zadosťučinenie podľa

.

Ústavný súd napokon rozhodol podľa aj

o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred

ústavným súdom advokátom JUDr. P. Č., konateľom a advokátom A., s. r. o., B. Sťažovateľ

si uplatnil trovy konania spolu v sume 292,38 €, ktoré aj bližšie špecifikoval.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania zistil, že uplatnená náhrada trov

konania za dva úkony právnej služby a režijný paušál jej totožná so sumou vypočítanou

ústavným súdom podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov, preto mu ju priznal v požadovanej sume 292,38 €.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľa ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. marca 2010