Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 332/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. augusta 2012

predbežne prerokoval sťažnosť F. K., B., zastúpeného A., s. r. o., B., v mene ktorej koná

advokát a konateľ JUDr. P. Č., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v

Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. po právoplatnosti nálezu Ústavného

súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 9. marca 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť F. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. júna 2012

doručená sťažnosť F. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. po právoplatnosti nálezu ústavného súdu

sp. zn. z 9. marca 2010.

Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že na Okresnom súde Bratislava I (ďalej len „okresný

súd“) sa vedie od 10. júla 2003 konanie pod sp. zn. „o určenie výšky

nájomného a služieb s ním spojených“, v ktorom je sťažovateľ označený ako odporca.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem podrobnej chronológie úkonov okresného súdu

a účastníkov konania v závere uvádza, že 11. februára 2011 bol spis okresného súdu

predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní, ale do podania sťažnosti ústavnému

súdu vo veci samej ešte krajský súd meritórne nerozhodol.

Zo sťažnosti tiež vyplýva, že sťažovateľ doručil 30. novembra 2011 krajskému súdu

„Žiadosť o zaslanie správy o stave konania“, na ktorú krajský súd nereagoval, preto podal

9. mája 2012 opätovnú žiadosť.

Keďže krajský súd od 11. februára 2011 vôbec nekoná aj napriek nálezu ústavného

súdu sp. zn. z 9. marca 2010, ktorým vyslovil porušenie jeho práv

postupom okresného súdu v tejto veci, sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vyslovil, že

v konaní vedenom pod sp. zn. aj krajský súd porušil jeho základné právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a prikázal

krajskému súdu vo veci konať.

Domáha sa tiež priznania finančného zadosťučinenia v sume 10 000 € a úhrady trov

konania.

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

a právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd

skúma, či dôvody uvedené v nebránia jej prijatiu na

ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých

nemá ústavný súd právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné sťažnosti alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je

zjavne neopodstatnená.

Z obsahu sťažnosti i navrhovaného petitu je zrejmé, že sťažovateľ namieta zbytočné

prieťahy v konaní krajského súdu, ktorý nekonal o jeho odvolaní proti rozhodnutiu

okresného súdu po dobu 16 mesiacov, od 11. februára 2011, keď bol spis predložený

krajskému súdu, až do podania sťažnosti ústavnému súdu (12. jún 2012), čím malo dôjsť

k porušeniu jeho základného práva podľa a práva podľa

dohovoru.

Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach vyslovil, že zjavná

neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (i práva podľa dohovoru)

môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní

pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo

uvažovať o zbytočných prieťahoch (napr. , ).

Ústavný súd po preskúmaní sťažnosti konštatuje, že sťažnosť sťažovateľa je na prvý

pohľad zjavne neopodstatnená, pretože samotnú namietanú dĺžku odvolacieho konania pred

krajským súdom (spolu 16 mesiacov) nemožno hodnotiť ako zjavne neprimeranú a ani celé

toto obdobie ako zbytočné prieťahy, keďže je potrebné brať na zreteľ aj čas nevyhnutný na

štúdium obsiahleho spisového materiálu predloženého prvostupňovým súdom, ako aj

skutočnosť, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je prípustný riadny opravný

prostriedok a odvolací súd vec uzatvára právoplatne.

Z judikatúry ústavného súdu navyše vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (napr. , ,

, ).

Ústavný súd na základe uvedeného sťažnosť, ktorou sťažovateľ namieta porušenie

základného práva podľa a práva podľa dohovoru postupom

krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , odmietol ako zjavne

neopodstatnenú podľa vzhľadom na to, že podľa jeho

názoru doterajšia namietaná dĺžka konania pred krajským súdom nesignalizuje v súčasnosti

reálnu možnosť zbytočných prieťahov v konaní v takom rozsahu a intenzite, ktoré by si

vyžadovali prijatie sťažnosti na ďalšie konanie iba vo vzťahu ku krajskému súdu.

Nad rámec uvedeného ústavný súd konštatuje, že sťažnosť sťažovateľa je aj

neprípustná.

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých

použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti, ktorou sťažovateľ v odôvodnení sťažnosti

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa v konaní pred všeobecným súdom, ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou tiež vyžaduje, aby preukázal využitie právneho prostriedku

ochrany, na uplatnenie ktorého má právo podľa a nasl.

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“), t. j.

podanie sťažnosti predsedovi príslušného všeobecného súdu.

Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených listín však nevyplýva, že by sťažovateľ podal

osobne alebo prostredníctvom svojho právneho zástupcu v súvislosti s namietanými

zbytočnými prieťahmi v predmetnom konaní kvalifikovanú sťažnosť podľa § 3 ods. 7 a § 62

ods. 1 a nasl. ustanovení zákona o súdoch predsedovi krajského súdu. Sťažovateľ sa o tom

v sťažnosti ani nezmieňuje a ku svojmu podaniu nepripojili kópiu sťažnosti adresovanej

predsedovi krajského súdu. Okrem toho mal pred podaním sťažnosti ústavnému súdu aj

ďalší účinný prostriedok nápravy - žiadať o prešetrenie vybavenia sťažnosti (ak ju podal

a ak krajský súd na ňu nereagoval) aj predsedu súdu vyššieho stupňa (§ 63 ods. 2 zákona

o súdoch) alebo ministerstvo [podľa § 67 ods. 1 písm. b) zákona o súdoch], čo však tiež z

jeho sťažnosti nevyplýva.

Ústavný súd nemohol považovať za účinný prostriedok nápravy podanie jeho

žiadostí o zaslanie správ o stave konania z novembra 2011 a mája 2012, ktoré adresoval iba

krajskému súdu, ak navyše tieto nepripojil k svojej sťažnosti ako dôkaz (§ 20 ods. 1 a § 50

ods. 2 ).

Na základe uvedených skutočností preto ústavný súd mohol sťažnosť sťažovateľa

odmietnuť tiež pre neprípustnosť podľa § 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a)

a nebráni tomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísaných

náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade zotrvania na stanovisku, že postupom krajského

súdu v nej stále dochádza k zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť

(obdobne ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. augusta 2012