Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 100/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. marca 2010

predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., ktorou namieta porušenie svojho

základného práva podľa a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Senica

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho výzvami na zaplatenie súdnych

poplatkov z 27. marca 2008, ako aj postupom Krajského súdu v Trenčíne v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením sp. zn. z 2. apríla 2007, a

takto

rozhodol:

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. mája 2009

doručená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), z ktorej obsahu možno

vyvodiť, že sťažovateľ ňou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva podľa Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Senica (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

výzvami na zaplatenie súdnych poplatkov z 27. marca 2008, ako aj postupom Krajského

súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a

jeho uznesením sp. zn. z 2. apríla 2007.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 24. októbra 2006

Okresnému súdu Trnava žalobu o ochranu osobnosti, náhradu nemajetkovej ujmy a náhradu

škody proti sudcovi tohto súdu JUDr. Ľ. B. [v súčasnosti dočasne pridelenému na výkon

funkcie sudcu na Krajský súd v Trnave (ďalej len „odporca“)].

Sťažovateľ v záhlaví sťažnosti označil za porušovateľa svojich práv krajský súd,

ktorý podľa neho „v konaní sp. zn.: -110... rozhodol chybne a konanie – vec

postúpil Okresnému súdu v Senici. Ide o konanie na OS Senica, ktorého

odvolacím súdom je Krajský súd v Trnave, na ktorom sudca JUDr. Ľ. B., ktorý je v konaní

zažalovaný, tento na KS Trnava pracuje.

Krajský súd v Trenčíne rozhodol protizákonne, keď vec mal postúpiť Okresnému

súdu Bratislava II ako miestne príslušnému, nakoľko ide o žalobu na ochranu osobnosti.“.

Podľa sťažovateľa porušuje jeho garantované práva aj okresný súd v konaní

vedenom pod sp. zn. , ktorý „... vymáha protizákonné poplatky vo výške

83.660,- Sk a 300.000,- Sk a súčasne nepriznáva žalobcovi oslobodenie od poplatkov,

pritom uvádza výšky satisfakcií od Európskeho súdu ako dôvod na nepriznanie oslobodenia

od poplatkov, čím porušuje ...

Ďalej sudkyňa V. porušuje SR a medzinárodného

dohovoru – marí právo na spravodlivé súdne konanie bez zbytočných prieťahov. Evidentne

nadŕža účastníkovi konania sudcovi – kolegovi a chce ho zbaviť zodpovednosti za

spôsobené škody.“.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd o jeho sťažnosti

nálezom takto rozhodol:

„Okresný súd v Senici a Krajský súd v Trenčíne porušujú základné práva D. B.

garantované a právo na spravodlivé

súdne konanie garantované medzinárodným dohovorom...

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje výzvy na zaplatenie poplatkov vo výške

83660,- Sk a 300.000,- Sk a prikazuje vec postúpiť Okresnému súdu Bratislava II bez

ďalších prieťahov...

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Krajského súdu v Trenčíne

17 NcC/6/2007-77 zo dňa 02. 04. 2007...

Okresný súd v Senici je povinný zaplatiť zadosťučinenie D. B. vo výške 383.660,- Sk

= 12736 Eur v lehote 15 dní od dňa doručenia Nálezu Ústavného súdu.

Okresný úd v Senici je povinný zaplatiť trovy konania advokátovi a sťažovateľovi

v lehote 15 dní.“

Sťažovateľ súčasne požiadal ústavný súd aj o ustanovenie advokáta na konanie pred

ústavným súdom z dôvodov, že „je plne invalidný, nositeľom ŤZP, nemá možnosť zárobku,

majetok má na príťaž. Nemá peniaze na nákup advokáta.“.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na takéto nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí

odôvodniť.

Z už citovaného vyplýva, že úlohou ústavného

súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti

návrhu hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu

základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. ,

). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti

sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita

namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu

verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (,

m. m. ).

Podľa je ústavný súd viazaný sťažnosťou (

a nasl. ) a najmä jej petitom.

V danom prípade zo sťažnosti a petitu možno vyvodiť, že sťažovateľ namieta

1. porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej

lehote, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. ;

2. porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej

lehote, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

krajského súdu v konaní vedenom od sp. zn. ;

3. porušenie svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

výzvami okresného súdu na zaplatenie súdnych poplatkov z 27. marca 2008 v konaní

vedenom pod sp. zn. ;

4. porušenie svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

uznesením krajského súdu sp. zn. z 2. apríla 2007.

1. K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn.

Sťažovateľ predovšetkým namieta porušenie svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Na preskúmanie opodstatnenosti sťažnosti si ústavný súd vyžiadal spis okresného

súdu vedený pod sp. zn. , z ktorého zistil, že Okresnému súdu Trnava bola

24. októbra 2006 doručená žaloba sťažovateľa vo veci ochrany osobnosti, náhrady

nemajetkovej ujmy a náhrady škody proti odporcovi. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn.

a bola pridelená na rozhodnutie sudkyni JUDr. D. V. Uvedená zákonná

sudkyňa 13. novembra 2006 oznámila, že sú u nej dané dôvody, pre ktoré je ako sudkyňa

vylúčená z prerokovávania a rozhodovania veci. Následne aj ostatní sudcovia Okresného

súdu Trnava oznámili dôvody svojho vylúčenia predsedníčke tohto súdu.

Následne Okresný súd Trnava prípisom z 20. novembra 2006 predložil spis

Krajskému súdu v Trnave na rozhodnutie v zmysle § 16 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej aj „OSP“). Krajskému súdu v Trnave bol spis doručený 22. novembra 2006.

Potom, ako aj sudcovia občianskoprávneho a obchodného kolégia Krajského súdu

v Trnave oznámili dôvody svojho vylúčenia predsedníčke Krajského súdu v Trnave, bol

spis vedený na tomto súde pod sp. zn. predložený 10. januára 2007 na

rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“). Najvyšší

súd uznesením sp. zn. z 12. februára 2007 rozhodol o vylúčení sudcov

Krajského súdu v Trnave z prerokovávania a rozhodovania veci v konaní sp. zn.

, pričom rozhodnutie o tom, či sudcovia Okresného súdu Trnava sú vylúčení

z prerokovávania a rozhodovania v konaní sp. zn. , prikázal krajskému súdu.

Krajský súd uznesením sp. zn. z 2. apríla 2007 rozhodol o vylúčení

sudcov Okresného súdu Trnava z prerokovávania a rozhodovania veci vedenej na

Okresnom súde Trnava pod sp. zn. a zároveň prikázal vec na prerokovanie

a rozhodnutie okresnému súdu.

Okresný súd Trnava po doručení uznesenia krajského súdu (10. apríla 2007) následne

postúpil spis okresnému súdu. Po jeho doručení 11. mája 2007 bola vec sťažovateľa na

okresnom súde zaevidovaná pod sp. zn. .

Uznesením sp. zn. zo 17. mája 2007 okresný súd vyzval sťažovateľa,

aby opravil a doplnil svoje podanie – návrh na ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej

ujmy a na náhradu škody z 24. októbra 2006, ktoré nespĺňalo zákonom predpísané

náležitosti riadneho návrhu na začatie konania. Dňa 21. mája 2007 bolo doručené

okresnému súdu doplnené podanie sťažovateľa z 19. mája 2007, ktorým však neboli

odstránené nedostatky návrhu v súlade so zákonom. Z uvedeného dôvodu okresný súd

uznesením z 11. júna 2007 podanie sťažovateľa z 24. októbra 2006 a 19. mája 2007

odmietol.

Krajský súd v Trnave, ktorému bol spisový materiál predložený na rozhodnutie

(27. júla 2007) o odvolaní sťažovateľa (doručenom okresnému súdu 4. júla 2007), z dôvodu,

že sudcovia tohto odvolacieho súdu opätovne oznámili dôvody svojho vylúčenia

v predmetnej veci, predložil vec 20. septembra 2007 najvyššiemu súdu.

Uznesením najvyššieho súdu sp. zn. z 26. septembra 2007 boli

sudcovia Krajského súdu v Trnave vylúčení z prerokovávania a rozhodovania veci vedenej

Krajským súdom v Trnave pod sp. zn. , pričom zároveň bola vec prikázaná

krajskému súdu. Predmetné uznesenie bolo Krajskému súdu v Trnave doručené 10. októbra

2007 a okresnému súdu 11. októbra 2007.

Krajský súd, ktorému okresný súd doručil odvolanie sťažovateľa 2. novembra 2007,

uznesením sp. zn. zo 6. marca 2008 zrušil uznesenie okresného súdu sp. zn.

z 11. júna 2007 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd vo veci vád

podania sťažovateľa dospel k názoru, že označenie osoby odporcu (sudcu Okresného súdu

Trnava) chýbajúcim bydliskom a štátnym občianstvom možno prvostupňovým súdom

uskutočniť na pojednávaní vo veci samej. Za vadu podania, pre ktorú nemožno v konaní

pokračovať, odvolací súd nepovažoval ani nevyhovenie výzve okresného súdu na

špecifikáciu výšky náhrady škody sťažovateľom. Predmetné uznesenie krajského súdu bolo

okresnému súdu doručené 25. marca 2008.

Následne okresný súd výzvou z 27. marca 2008 vyzval sťažovateľa na úhradu

súdneho poplatku za návrh na náhradu škody v sume 83 660 Sk. Výzvou z toho istého dňa

okresný súd vyzval sťažovateľa na úhradu súdneho poplatku za návrh na náhradu

nemajetkovej ujmy v sume 300 000 Sk. Vo výzvach bol sťažovateľ poučený, že ak nebude

súdny poplatok v určenej dobe (v lehote 10 dní od doručenia výzvy) zaplatený, súd konanie

zastaví [ o súdnych poplatkoch

a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o súdnych poplatkoch“)].

Sťažovateľ 18. apríla 2008 oznámil okresnému súdu, že spĺňa podmienky na

oslobodenie od súdnych poplatkov. Z uvedeného dôvodu okresný súd prípisom z 30. apríla

2008 zaslal sťažovateľovi tlačivo „Potvrdenie o osobných, majetkových a zárobkových

pomeroch“. Sťažovateľ vyplnené a potvrdené tlačivo o majetkových pomeroch doručil

okresnému súdu 14. mája 2008.

Okresný súd uznesením sp. zn. z 5. júna 2008 nepriznal sťažovateľovi

oslobodenie od súdnych poplatkov z dôvodu, že sťažovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal

dôvodnosť svojej žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov a navyše zrejme vedome

zamlčal skutočnosť, že v priebehu konania získal finančné prostriedky v sume 10 000 €

(priznaná nemajetková ujma rozsudkom Európskeho súdu pre ľudské práva z 8. novembra

2005 týkajúcim sa sťažnosti č. 46844/99) a v sume 4 800 € (priznaná nemajetková ujma

rozsudkom Európskeho súdu pre ľudské práva z 27. júna 2006 k sťažnosti č. 57678/00).

Dňa 17. júna 2008 sťažovateľ podal proti predmetnému uzneseniu okresného súdu

z 5. júna 2008 odvolanie. Odvolací krajský súd, ktorému bolo odvolanie sťažovateľa s celou

spisovou dokumentáciou doručené 27. júna 2008, uznesením sp. zn.

z 26. februára 2009 uznesenie okresného súdu z 5. júna 2008 potvrdil. Predmetné uznesenie

bolo okresnému súdu doručené 18. marca 2009.

Výzvou z 19. marca 2009 okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie doplatku

súdneho poplatku z návrhu na ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy v sume 65 €.

Prípisom z toho istého dňa okresný súd sťažovateľovi oznámil, že má povinnosť zaplatiť

súdny poplatok za návrh na náhradu škody v zmysle výzvy z 27. marca 2008 v sume 2 777

€, čo predstavuje sumu rovnajúcu sa vyrubenému súdnemu poplatku 83 660 Sk, a v zmysle

výzvy z 27. marca 2008 za návrh na náhradu nemajetkovej ujmy v sume 9 958 €, čo

predstavuje sumu rovnajúcu sa vyrubenému súdnemu poplatku 300 000 Sk.

Sťažovateľ odpovedal na výzvu okresného súdu prípisom zo 6. mája 2009, v ktorom

okrem iného uviedol, že „súd a sudkyňa V. vypaľujú súdne poplatky protizákonným

spôsobom, výška poplatku je protizákonná a OS Senica koná vo veci protizákonne, pretože

nie je miestne príslušným súdom“.

Z dôvodu nezaplatenia súdnych poplatkov sťažovateľom okresný súd uznesením

sp. zn. z 19. mája 2009 konanie vo veci samej zastavil.

O odvolaní sťažovateľa doručenom okresnému súdu 15. júna 2009 rozhodol krajský

súd uznesením sp. zn. z 27. augusta 2009 tak, že uznesenie okresného súdu

o zastavení konania potvrdil. Predmetné uznesenie bolo okresnému súdu doručené

16. septembra 2009. Uznesenie okresného súdu o zastavení konania o ochranu osobnosti

a náhradu nemajetkovej ujmy v spojení s potvrdzujúcim uznesením odvolacieho krajského

súdu sp. zn. z 27. augusta 2009 nadobudlo právoplatnosť 28. septembra

2009.

Sťažovateľ 12. októbra 2009 doručil okresnému súdu dovolanie proti uzneseniu

odvolacieho krajského súdu sp. zn. z 27. augusta 2009 namietajúc, že

v konaní došlo k vadám podľa .

Prípisom z 12. októbra 2009 okresný súd zaslal sťažovateľovi tlačivo „Potvrdenie

o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch na oslobodenie od súdnych poplatkov“

s tým, aby sťažovateľ vyplnené potvrdenie zaslal okresnému súdu k žiadosti o priznanie

oslobodenia od súdnych poplatkov v dovolacom konaní.

Prípisom z 12. októbra 2009 okresný súd urgoval sťažovateľa, aby zaslal predmetné

potvrdenie.

Sťažovateľ 11. januára 2010 síce doručil okresnému súdu odpoveď, v ktorej mu

vytýkal „neznalosť zákonov“, avšak požadované vyplnené potvrdenie nezaslal.

Na základe uvedeného ústavný súd konštatoval, že namietané konanie pred okresným

súdom sp. zn. trvalo od podania návrhu (24. októbra 2006) do právoplatného

zastavenia konania bez rozhodnutia vo veci samej takmer tri roky. Zo zistení ústavného

súdu však vyplýva, že viac ako tretinu tohto obdobia (12 mesiacov) tvorilo rozhodovanie

všeobecných súdov (Okresného súdu Trnava, ktorému bol návrh sťažovateľa pôvodne

doručený, Krajského súdu v Trnave, krajského súdu a najvyššieho súdu) o vylúčení sudcov

Okresného súdu Trnava a Krajského súdu v Trnave z prerokovávania a rozhodovania veci

sťažovateľa, na základe ktorého sa príslušným na rozhodovanie vo veci sťažovateľa stal

prvostupňový okresný súd (od 11. mája 2007) a odvolací krajský súd, čo malo objektívny

vplyv na dĺžku namietaného konania. Uvedená dĺžka namietaného konania, zastaveného

napokon pre nezaplatenie súdneho poplatku sťažovateľom, by bez zohľadnenia konkrétnych

okolností prípadu mohla signalizovať, že došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa

podľa a práva podľa dohovoru. Na druhej strane treba vziať

do úvahy, že integrálnou súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru je garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý a nestranný sudca. V danom

prípade zo zistení ústavného súdu vyplynulo, že uvedené súdy (Okresný súd Trnava,

Krajský súd v Trnave, krajský súd, ako aj najvyšší súd) sa objektívne museli zaoberať

a vysporiadať s existenciou dôvodov vylúčenia zákonných sudcov z prerokovávania

a rozhodovania veci sťažovateľa, čo si vyžaduje primeraný čas.

Aj keď po odmietnutí návrhu sťažovateľa okresným súdom z dôvodu neodstránenia

nedostatkov podania krajský súd zrušil uznesenie okresného súdu sp. zn.

z 11. júna 2007 a vec mu vrátil na ďalšie konanie (uznesením zo 6. marca 2008), tento

nedostatok podľa názoru ústavného súdu nemá takú intenzitu, že by po prijatí sťažnosti

v tejto časti na ďalšie konanie bolo možné dospieť k záveru, že v konaní vedenom

okresným súdom pod sp. zn. došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , resp. práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd v tejto súvislosti poukázal na svoju konštantnú judikatúru, z ktorej

vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (napr. , , , ). V prípadoch,

keď ústavný súd už pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že charakter postupu

všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle , tak takúto sťažnosť

odmietne ako zjavne neopodstatnenú (napr. , , ,

).

Zároveň ústavný súd konštatuje, že z ustanovenia vyplýva pre účastníka

konania procesná povinnosť prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania poskytnutím

náležitej súčinnosti súdu v záujme zabezpečenia plynulého postupu v konaní. V sporovom

konaní, akým je aj posudzované konanie, nesie procesnú zodpovednosť za podanie

kvalifikovaného návrhu na začatie konania, predkladanie dôkazov a včasnú realizáciu iných

úkonov potrebných na dosiahnutie účelu takého konania vo výraznej miere účastník

(obdobne napr. , ).

V dôsledku nezaplatenia súdneho poplatku pri podaní žaloby bol okresný súd

povinný vyzvať sťažovateľa na odstránenie nedostatku v podmienkach konania splnením si

poplatkovej povinnosti ( ).

Ústavný súd v súvislosti s prípravou predbežného prerokovania sťažnosti zistil, že

okresný súd nepriznal sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov (čo potvrdil aj

odvolací krajský súd) a sťažovateľ súdne poplatky za podané návrhy (na ochranu osobnosti,

náhradu nemajetkovej ujmy a náhradu škody) nezaplatil ani v lehote ustanovenej vo

výzvach okresného súdu. V okolnostiach prípadu uznesenie okresného súdu o zastavení

konania nadobudlo právoplatnosť 28. septembra 2009. V dôsledku uvedenej skutočnosti už

okresný súd nemal možnosť ovplyvniť ďalší priebeh konania a rozhodnúť vo veci (a tým

odstrániť právnu neistotu sťažovateľa).

Ústavný súd už judikoval, že nedostatky v zákonom predpísaných náležitostiach

návrhu na začatie konania (ktoré bránia súdu konať a rozhodnúť vo veci samej),

nezaplatenie súdneho poplatku zo strany účastníka konania namietajúceho porušenie jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ako aj porušenie

procesnej povinnosti poskytnúť súdu náležitú súčinnosť v záujme zabezpečenia plynulého

postupu v konaní, patria medzi okolnosti, na ktoré ústavný súd prihliada pri posudzovaní

tvrdenia o porušení označeného základného práva sťažovateľa ().

Je nesporné, že takýmto procesným zavinením sťažovateľ sám zapríčinil stav, pre

ktorý okresný súd nemohol v jeho veci (v merite veci) rozhodnúť. Takéto konanie

sťažovateľa hodnotí ústavný súd ako nezlučiteľné so zmyslom a účelom

a dohovorom garantovaných práv na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

a v primeranej dobe, porušenie ktorých sťažovateľ v sťažnosti namieta.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, ako aj s prihliadnutím na celkovú dĺžku

konania po postúpení veci okresnému súdu (11. mája 2007) dospel ústavný súd pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti k záveru, že sťažnosť je v časti, ktorou sťažovateľ

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru zjavne neopodstatnená, a preto ju v tejto časti z tohto dôvodu

odmietol podľa .

Vo vzťahu k namietanému porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. 1 dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. ústavný súd poukázal na skutočnosť, že jeho

právomoc rozhodovať o sťažnostiach podľa je založená na princípe

subsidiarity.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou,

že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je

právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc

všeobecných súdov (m. m. ).

V danom prípade mal sťažovateľ možnosť namietať porušenie svojich práv

postupom okresného súdu uplatnením riadneho opravného prostriedku – odvolaním,

o ktorom bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd. Právomoc krajského súdu

vylučuje právomoc ústavného súdu, a preto v tejto časti ústavný súd odmietol sťažnosť

sťažovateľa podľa z dôvodu nedostatku svojej

právomoci.

2. K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod

sp. zn.

Sťažovateľ sa podľa znenia sťažnosti a jej petitu domáha vyslovenia porušenia

svojho základného práva podľa a práva podľa dohovoru aj

postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. (porušenie svojich

práv už spomínaným uznesením krajského súdu sp. zn. z 26. februára 2009

sťažovateľ v sťažnosti ani v jej petite nespomína, a teda ani nenamieta, pozn.)

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2

). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej

lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr.

, , ).

Z príslušnej spisovej dokumentácie vyplýva, že konanie vedené pred krajským

súdom pod sp. zn. , ktorého predmetom bolo rozhodovanie o odvolaní

sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu z 11. júna 2007, bolo právoplatne skončené po

doručení uznesenia krajského súdu sp. zn. zo 6. marca 2008 okresnému

súdu, t. j. 25. marca 2008. Sťažovateľ doručil ústavnému súdu svoju sťažnosť až 14. mája

2009. Z uvedeného vyplýva, že sťažnosť bola v tejto časti ústavnému súdu doručená zjavne

po uplynutí lehoty uvedenej v .

Na tomto základe ústavný súd v tejto časti sťažnosť sťažovateľa pri predbežnom

prerokovaní odmietol podľa z dôvodu, že bola podaná

oneskorene.

3. K namietanému porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. 1 dohovoru výzvami okresného súdu na zaplatenie súdnych poplatkov z 27. marca

2008 v konaní vedenom pod sp. zn.

V súvislosti s námietkou porušenia základného práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

sťažovateľ v sťažnosti tiež tvrdí, že „Okresný súd v Senici... porušuje zákon

a vymáha protizákonné poplatky vo výške 83.660,- Sk a 300.000,- Sk...“. V tejto súvislosti

sťažovateľ v petite sťažnosti žiada zrušiť výzvy okresného súdu na zaplatenie súdnych

poplatkov z 27. marca 2008 v sume 83 660 Sk a 300 000 Sk.

Z predložených príloh, ako aj z príslušného spisu okresného súdu ústavný súd zistil,

že sťažovateľ sa svojím návrhom podaným pôvodne Okresnému súdu Trnava 24. októbra

2006 domáhal ochrany osobnosti, náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 10 000 000 Sk, ako

aj náhrady spôsobenej škody vo výške 1 394 345 Sk s príslušenstvom. Zo spisu vyplýva, že

sťažovateľ si spolu s podaním žalobného návrhu nesplnil poplatkovú povinnosť.

Podľa kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môže vo veci konať (procesné podmienky konania). Procesné

podmienky teda určujú zákonný rámec na uplatnenie práva na súdnu ochranu v civilnom

procese ( a ), t. j. vyjadrujú predpoklady, ktoré musia byť splnené, aby

súd mohol konať vo veci samej ().

Podľa ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno

odstrániť, súd urobí pre to vhodné opatrenia. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní,

ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok

podmienky konania odstrániť, konanie zastaví.

Medzi odstrániteľné nedostatky procesných podmienok konania možno počítať aj

nedostatok spočívajúci v nesplnení poplatkovej povinnosti, ktorá podľa § 5 ods. 1 písm. a)

vzniká podaním návrhu.

Podľa ak nebol zaplatený poplatok splatný

podaním návrhu na začatie konania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok

zaplatil v lehote, ktorú určí spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj

napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch

nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený. Podľa § 12 ods. 1 zákona

o súdnych poplatkoch vo veciach poplatkov rozhoduje orgán, ktorý je oprávnený vykonať

poplatkový úkon.

Ústavný súd zistil, že sťažovateľ bol vyzvaný okresným súdom na zaplatenie

súdnych poplatkov za konanie výzvami z 27. marca 2008, ktoré mu boli doručené 14. apríla

2008, a to na zaplatenie súdneho poplatku za návrh na náhradu nemajetkovej ujmy v sume

300 000 Sk [podľa pol. 1 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov ako prílohy zákona

o súdnych poplatkoch platného v čase podania návrhu (ďalej len „sadzobník súdnych

poplatkov“)] a za návrh na náhradu škody v sume 83 660 Sk [podľa pol. 1 písm. a)

sadzobníka súdnych poplatkov]. Sťažovateľ bol poučený, že ak nebude súdny poplatok

v určenej dobe zaplatený, súd konanie zastaví.

Sťažovateľ v lehote určenej okresným súdom súdne poplatky nezaplatil a prípisom

z 18. apríla 2008 podal žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov. Okresný súd

uznesením z 5. júna 2008 nepriznal sťažovateľovi v konaní o ochranu osobnosti, náhradu

nemajetkovej ujmy a náhradu škody oslobodenie od súdnych poplatkov. Na základe

odvolania sťažovateľa krajský súd uznesením sp. zn. z 26. februára 2009

prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Z dôvodu nezaplatenia súdnych poplatkov okresný súd

uznesením sp. zn. z 19. mája 2009 konanie zastavil, čo potvrdil krajský súd

uznesením sp. zn. z 27. augusta 2009.

S prihliadnutím na konkrétne okolnosti danej veci ústavný súd konštatuje, že okresný

súd v predmetnej veci postupoval v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho súdneho

poriadku a . V dôsledku nezaplatenia súdneho poplatku

sťažovateľom pri podaní žaloby bol okresný súd povinný vyzvať sťažovateľa na odstránenie

nedostatku v podmienkach konania splnením si poplatkovej povinnosti (§ 10 ods. 1 zákona

o súdnych poplatkoch), čoho priamym dôsledkom bola reakcia sťažovateľa v podobe jeho

žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov (aj keď jej nebolo vyhovené).

V tejto súvislosti ústavný súd poukázal na svoju konštantnú judikatúru, podľa ktorej

postup a rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré vychádzajú z aplikácie konkrétnej

procesnoprávnej, resp. hmotnoprávnej úpravy, v zásade nemožno hodnotiť ako porušovanie

základných práv a slobôd (m. m. , , ).

Preto napadnutý postup okresného súdu (jeho výzvy sťažovateľovi na zaplatenie

súdnych poplatkov) nesignalizuje žiadnu možnosť priamej príčinnej súvislosti s porušením

práva sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Na základe

uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní v tejto časti sťažnosť sťažovateľa

odmietol podľa z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

4. K namietanému porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. z 2. apríla 2007

Sťažovateľ v návrhu na rozhodnutie ústavného súdu v súvislosti s namietaným

porušením svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru namietal

aj postup a rozhodnutie krajského súdu sp. zn. z 2. apríla 2007, ktorým

prikázal vec sťažovateľa na rozhodnutie okresnému súdu. Sťažovateľ v tejto súvislosti

namietal, že krajský súd rozhodol protizákonne, pretože príslušným na rozhodnutie vo veci

ochrany osobnosti mal byť podľa neho Okresný súd Bratislava II. Žiadal zrušiť predmetné

uznesenie a vec postúpiť Okresnému súdu Bratislava II.

Ako už bolo uvedené, jednou z podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie pred

ústavným súdom podľa je podanie sťažnosti v lehote uvedenej v

. Ústavný súd z obsahu sťažnosti a vyžiadaného súdneho spisu

zistil, že namietané uznesenie krajského súdu sp. zn. z 2. apríla 2007 bolo

sťažovateľovi doručené 30. apríla 2007. Sťažnosť sťažovateľa bola doručená ústavnému

súdu 14. mája 2009. Z toho vyplýva, že sťažnosť sťažovateľa v tejto časti bola ústavnému

súdu doručená zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej v .

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť

sťažovateľa v tejto časti odmietol podľa z dôvodu, že

bola podaná oneskorene.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu, aby

ústavný súd rozhodoval o sťažovateľovej žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu

v konaní pred ústavným súdom, ako aj o ďalších nárokoch uplatnených v jeho sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. marca 2010