Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 127/2010
PDF · 111.99 KB
No categories available
I. ÚS 127/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. marca 2010
predbežne prerokoval sťažnosť P. L., Ž., t. č. vo väzbe, ktorou namieta porušenie svojho
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného
súdu Bratislava I v konaniach vedených pod sp. zn. 24 C 86/2007, sp. zn. 22 C 123/2007,
sp. zn. 12 C 55/2007, sp. zn. 18 C 71/2007 a sp. zn. 14 C 150/2007, a takto
rozhodol:
Sťažnosť P. L. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 9. októbra
2009 doručená sťažnosť P. L. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“)
postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených
pod sp. zn. 24 C 86/2007, sp. zn. 22 C 123/2007, sp. zn. 12 C 55/2007, sp. zn. 18 C
71/2007 a sp. zn. 14 C 150/2007.
2. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza, že v uvedených konaniach sa domáha
priznania práv vyplývajúcich z ustanovení garantujúcich ochranu osobnosti. Jednotlivé
návrhy na začatie konania boli podané v roku 2007.
3. Vzhľadom na to, že sťažovateľ nebol spokojný s postupom okresného súdu
v predmetných konaniach, 11. februára 2008 podal predsedníčke okresného súdu sťažnosť
na prieťahy v konaní. Predsedníčka okresného súdu odpovedala zvlášť samostatným listom
ku každému zo sťažovateľom označených konaní (všetky odpovede sú datované dňom
21. februára 2008 a vedené pod č. 2038/2008).
4. Zo spisového materiálu konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn.
24 C 86/2007 predsedníčka okresného súdu zistila, že návrh na začatie konania bol
doručený 2. apríla 2007 miestne nepríslušnému Okresnému súdu Nitra. Predmetná vec bola
postúpená okresnému súdu 11. mája 2007. Dňa 2. augusta 2007 okresný súd uznesením č. k.
24 C 86/2007-18 vyzval sťažovateľa na odstránenie nedostatkov návrhu na začatie konania.
Dňa 16. augusta 2007 doručil sťažovateľ opravený návrh.
Predsedníčka okresného súdu k tomuto konaniu ďalej konštatuje, že od uznesenia o
odstránení nedostatkov návrhu, t. j. od 2. augusta 2007, súd vo veci nevykonal žiadny
procesný úkon a sťažnosť je dôvodná.
5. Ku konaniu vedenému pod sp. zn. 22 C 123/2007 predsedníčka okresného súdu
uvádza, že 9. augusta 2007 bol súdu doručený návrh na začatie konania. V období od
doručenia návrhu až do vyhotovenia písomného stanoviska predsedníčky nebol vo veci
vykonaný žiaden procesný úkon. Vzhľadom na túto skutočnosť je podľa vyjadrenia
predsedníčky sťažnosť dôvodná.
6. Z ďalšej odpovede na sťažnosť vyplýva, že návrh na začatie konania vo veci
vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 12 C 55/2007 bol doručený súdu 9. augusta 2007. Od
podania návrhu nebol vo veci uskutočnený žiaden procesný úkon. Predsedníčka okresného
súdu vyhodnotila sťažnosť ako dôvodnú.
7. Návrh na začatie konania vo veci vedenej pod sp. zn. 18 C 71/2007 bol doručený
okresnému súdu 22. októbra 2007. Okresný súd 7. novembra 2007 postúpil vec na
prerokovanie Okresnému súdu Trnava z dôvodu miestnej príslušnosti. V čase vyhotovenia
odpovede na sťažnosť, t. j. k 21. februáru 2008, nebolo oznámenie o postúpení veci
vypravené zo spisovej kancelárie. V predmetnej veci nebol uskutočnený žiaden iný
procesný úkon. V zmysle stanoviska predsedníčky okresného súdu sťažnosť bola podaná
dôvodne.
8. Predsedníčka okresného súdu rovnako aj v konaní vedenom pod sp. zn.
14 C 150/2007 konštatovala, že sťažnosť je dôvodná. Návrh na začatie konania bol
doručený okresnému súdu 22. októbra 2007 a od podania návrhu nebol v predmetnej veci
uskutočnený žiaden procesný úkon.
9. Sťažovateľ v nadväznosti na uvedené odpovede predsedníčky okresného súdu,
v predloženej sťažnosti ďalej uvádza, že napriek konštatovaniu, že v každom z namietaných
konaní došlo k prieťahom v konaní, nenastal v označených veciach žiaden posun.
10. Sťažovateľ žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
v konaniach vedených na okresnom súde sp. zn. 22 C 123/2007, sp. zn. 12 C
55/2007, sp. zn. 18 C 71/2007, spis. zn. 24 C 86/2007 a spis. zn. 14 C 150/2007 s tým, aby
sa zároveň okresnému súdu prikázalo v označených veciach konať bez zbytočných
prieťahov. Napokon sa sťažovateľ domáha finančného zadosťučinenia vo výške 20 000 €.
11. V závere sťažovateľ s poukazom na svoje majetkové pomery žiada, aby mu
v konaní pred ústavným súdom bol ustanovený právny zástupca.
12. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný
súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím,
opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší
také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1
vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody
porušil, vo veci konal.
13. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
14. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
15. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti v zmysle judikatúry ústavného súdu
možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánom štátu (súdu) nemohlo
vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to
buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným rozhodnutím a
základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, alebo z iných dôvodov.
Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno preto považovať tú, pri predbežnom prerokovaní
ktorej ústavný súd nezistí možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,
ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (II. ÚS 101/03
alebo IV. ÚS 136/05).
16. Ústavný súd ďalej dodáva, že zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej
porušenie základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
môže podľa štandardnej judikatúry ústavného súdu vyplývať aj z toho, že porušenie tohto
základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska
jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch
(IV. ÚS 343/04, III. ÚS 59/05, I. ÚS 41/01, III. ÚS 59/05, III. ÚS 82/07).
17. Z judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah
v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. II. ÚS 57/01, I. ÚS 48/03,
18. Ústavný súd posudzoval každé sťažovateľom označené konanie vo vzťahu
k možnému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
samostatne. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd zohľadnil svoju doterajšiu
judikatúru konštatujúc, že konanie vedené pod sp. zn. 24 C 86/2007 prebieha od 2. apríla
2007, konanie vedené pod sp. zn. 22 C 123/2007 a sp. zn. 12 C 55/2007 od 9. augusta
2007, a konanie vedené pod sp. zn. 18 C 71/2007 a sp. zn. 14 C 150/2007 od 22. októbra
2007, pričom sťažnosť na porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy bola
doručená ústavnému súdu 9. októbra 2009. Ústavný súd zastáva názor, že doterajšia dĺžka
predmetného súdneho konania v okolnostiach prípadu nie je takej povahy, aby bolo možné
v danej veci vysloviť namietané porušenie práv sťažovateľa. Prieťahy v konaní ešte totiž
nenadobudli ústavnoprávny rozmer nevyhnutne potrebný pre možný zásah zo strany
ústavného súdu.
19. Súčasne ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že dĺžka konania, ktoré bolo
začaté ako prvé a je vedené pod sp. zn. 24 C 86/2007, je ovplyvnená aj samotným konaním
sťažovateľa. Sťažovateľ podal návrh na mieste nepríslušný súd a navyše okresný súd,
ktorému bola vec postúpená, bol nútený vyzvať sťažovateľa na odstránenie nedostatkov
návrhu na začatie konania. Obdobne aj v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 71/2007
sťažovateľ sám svojím konaním, konkrétne podaním návrhu na miestne nepríslušný súd,
zapríčinil predĺženie súdneho konania.
20. Prihliadajúc na to, že sťažovateľ nie je v súlade s § 20 ods. 2 zákona o ústavnom
súde zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, ako aj s prihliadnutím na skutočnosť,
že v tomto prípade ústavný súd nepovažoval za potrebné ustanoviť sťažovateľovi právneho
zástupcu z radov advokátov z dôvodu, že v návrhu ide zrejme o bezúspešné uplatňovanie
nároku na ochranu ústavných práv, ústavný súd sa námietkami sťažovateľa zaoberal
v rozsahu, ktorý mu bol zrejmý z petitu sťažnosti, ako aj jej odôvodnenia a príloh.
21. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené
vo výroku tohto uznesenia.
22. Keďže sťažnosť bola odmietnutá pre zjavnú neopodstatnenosť, ústavný súd sa už
ďalšími návrhmi sťažovateľa uplatnenými v sťažnosti nezaoberal.
23. Ústavný súd nad rámec uvedeného poznamenáva, že nič nebráni tomu, aby
v prípade, ak okresný súd v ďalšom priebehu konania nebude postupovať efektívne
a plynulo, sťažovateľ opätovne v tej istej veci podal sťažnosť ústavnému súdu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 31. marca 2010