Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 319/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. septembra 2010

predbežne prerokoval sťažnosť ktorou namieta

porušenie svojho základného práva podľa

postupom a rozhodnutím Krajského súdu v Nitre z 10. decembra 2009 v konaní vedenom

pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. marca

2010 doručená sťažnosť (ďalej aj „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva podľa (ďalej len

„ústava“) postupom a rozhodnutím Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“)

z 10. decembra 2009 v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa návrhom z 5. novembra

2007 na Okresnom súde Nitra (ďalej len „okresný súd“) domáhal zaplatenia nemajetkovej

ujmy vo výške 500 000 Sk z titulu náhrady škody spôsobenej mu nesprávnym úradným

postupom odporcu, za ktorého označil Slovenskú republiku, Ministerstvo práce, sociálnych

vecí a rodiny. Podstata pochybenia mala podľa sťažovateľa spočívať v nesprávnom

úradnom postupe Okresného národného výboru , Odboru sociálneho zabezpečenia,

ktorý ako kolízny opatrovník podal 15. decembra 1970 na okresnom súde návrh na určenie

otcovstva k maloletému (sťažovateľovi), smerujúci voči

. Konanie bolo vedené pod sp. zn. . Návrh bol zamietnutý

rozsudkom Krajského súdu v Bratislave ako súdu odvolacieho pod sp. zn.

z 10. júna 1976, ktorý nadobudol právoplatnosť 10. augusta 1976. Podľa sťažovateľa

kolízny opatrovník porušil svoje povinnosti tým, že neoznámil súdu skutočnosť, že jeho

matka bola rozsudkom okresného súdu pod sp. zn.

z 28. mája 1975, právoplatného 14. augusta 1975, úplne pozbavená spôsobilosti na právne

úkony a za opatrovníčku jej bola určená . Sťažovateľ ďalej videl pochybenie

kolízneho opatrovníka v tom, že nezadovážil súdu doklad svedčiaci o tom, že jeho matka

a jej bývalý manžel v kritickom období pre splodenie dieťaťa žili v spoločnej domácnosti,

o čom svedčí záznam v priestupkovom referáte, v ktorom boli v tom čase riešení. Tým

došlo podľa názoru sťažovateľa k zmareniu spravodlivého rozhodnutia, čo malo za následok

vznik „... nenapraviteľnej škody ktorá je spôsobená na výživnom a k sťaženiu

spoločenského uplatnenia pre neuspokojenie jeho spoločenských potrieb materiálnej

povahy pre spôsobené nesprávne úradné postupy“.

3. Sťažovateľ zmeneným návrhom z 29. októbra 2008 žiadal, aby súd určil, že skutok

uvedený v návrhu sa stal a aby určil, že Slovenská republika mu spôsobila celoživotnú

traumu. Návrh v časti zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 500 000 Sk vzal späť.

Okresný súd zmenu návrhu na začatie konania pripustil a konanie v časti o zaplatenie

nemajetkovej ujmy vo výške 500 000 Sk zastavil. Sťažovateľ ďalším zmeneným návrhom

navrhol, aby súd určil, že došlo k porušeniu právneho vzťahu u odporcu na základe

nesprávneho úradného postupu kolízneho opatrovníka, a to nezadovážením dôkazného

prostriedku v konaní o určenie otcovstva, neoznámením procesnej nespôsobilosti jeho

matky z dôvodu jej úplného pozbavenia spôsobilosti na právne úkony a neúčasťou

kolízneho opatrovníka na pojednávaniach v odvolacom konaní. Tým malo dôjsť k zníženiu

ľudskej dôstojnosti sťažovateľa.

4. Okresný súd rozhodol vo veci rozsudkom sp. zn. z 20. júla 2009 tak,

že návrh zamietol a zaviazal sťažovateľa zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 63,68 €.

Okresný súd dospel k názoru, že sťažovateľ nepreukázal existenciu naliehavého právneho

záujmu na predmetnej určovacej žalobe. Súd dospel k záveru, že určovacou žalobou

sťažovateľa, že došlo k porušeniu právneho vzťahu na základe nesprávneho úradného

postupu odporcu, sa nevyrieši konanie o určenie otcovstva (ktoré sa ani nezačne, ani sa

neobnoví, a týmto konaním sa nedá ani podnet na začatie konania o určenie otcovstva).

Preto takéto rozhodnutie ani nespôsobí zmenu žiadneho právneho vzťahu, ani neodstráni

právnu neistotu navrhovateľa vo vzťahu k odporcovi. Rozhodnutie okresného súdu napadol

sťažovateľ 27. júla 2009 odvolaním, v ktorom navrhol, aby krajský súd rozsudok súdu

prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Sťažovateľ namietal,

že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli zo strany navrhovateľa nie vlastnou vinou uplatnené

s poukazom na ustanovenie (ďalej len

„OSP“).

5. O odvolaní rozhodol krajský súd rozsudkom z 10. decembra 2009 tak, že

prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd sa plne stotožnil

s rozhodnutím súdu prvého stupňa, keď bol toho názoru, že súd úplne zistil skutkový stav,

na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne

právne posúdil.

6. Sťažovateľ sa domnieva, že postupom a rozhodnutím krajského súdu došlo

k porušeniu jeho základného práva podľa , a preto žiada, aby ústavný

súd vydal takýto nález:

„i/ Základné právo a slobody u upravené v čl. 46 ods. 2, čl.

, postupom Odvolacieho Krajského súdu v konaní vo veci

o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom pod spis. zn. 17C

275/2009, v Rozhodnutí č. –263 bolo porušené.

ii/ Rozhodnutie č. –263 vydaného zo dňa 10.12.2009 odvolacím Krajským

súdom v Nitre zrušuje, a vec vracia na ďalšie konanie.

iii/ Krajskému súdu v Nitre prikazuje, aby vo veci o náhrade škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom začal konať a zakazuje v porušovaní základného práva

a slobody.“

Ústavnému súdu bolo doručené 15. júna 2010 doplnenie sťažnosti označené ako

„Doplnenie podania zo dňa 15.03.2010“, ktorým sťažovateľ upravil výrok (petit)

nálezu, ktorého vydania sa od ústavného súdu domáha takto :

„i/ Základné právo a slobody u upravené v čl. 46 ods. 2, čl.

, postupom Odvolacieho Krajského súdu v konaní vo veci

o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom pod spis. zn. 17C

275/2009, v Rozhodnutí č. –263 bolo porušené.

ii/ Rozhodnutie č. –263 vydaného zo dňa 10.12.2009 odvolacím

Krajským súdom v Nitre zrušuje, a vec zastavuje.

iii/ Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky prikazuje,

aby vo veci o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom vrátil

navrhovateľovi súdne trovy vo výške 63,70,- eur.“

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

9. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti v zmysle judikatúry ústavného súdu

možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánom štátu (súdu) nemohlo

vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to

buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným rozhodnutím a

základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, alebo z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno preto považovať tú, pri predbežnom prerokovaní

ktorej ústavný súd nezistí možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, I. ÚS

110/02, , , ).

11. Podľa kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený

rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť

takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť

vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

12. Ustanovenie , ktorého sa sťažovateľ domáha, vo svojej

podstate predstavuje kompetenčné ustanovenie určujúce, kedy súdna moc preskúmava

rozhodnutia orgánov verejnej správy, než o ustanovenie zakladajúce základné právo. Preto

ustanovenie nie je priamo aplikovateľné na konkrétny individuálny

prípad sťažovateľa, ktorý prebiehal pred všeobecnými súdmi. Základné právo je priznané už

v . Z uvedeného dôvodu možno potom sťažnosť posúdiť ako zjavne

neopodstatnenú.

13. Ústavný súd však vzhľadom na obsah sťažnosti, ako aj jej doplnenie

sťažovateľom, ktoré mu bolo doručené 15. júna 2010, ako aj s ohľadom na § 31a zákona

o ústavnom súde v nadväznosti na sa sťažnosťou zaoberal z hľadiska

možného porušenia základného práva podľa .

14. Sťažovateľ predovšetkým považuje za porušenie svojho základného práva

a slobody to, že krajský súd nenariadil na prerokovanie jeho odvolania pojednávanie. Tým

mu bolo podľa jeho názoru znemožnené predniesť, upresniť a doplniť svoj návrh. Poukázal

na to, že krajský súd už neprihliadol na jeho písomné doplnenie odvolania, ktoré podal

17. decembra 2009, pretože o odvolaní bolo rozhodnuté 10. decembra 2009. Podľa názoru

sťažovateľa mu tým bolo znemožnené „uviesť oprávnenosť zmeny označenia veci“.

15. Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozsudku krajského súdu

konštatuje, že tento postupoval v súlade s ustanoveniami relevantného právneho predpisu

( a nasl., a najmä ), ktoré odvolaciemu súdu umožňuje rozhodnúť

o odvolaní bez nariadenia pojednávania. Preto takýto postup nespôsobil porušenie

základného práva sťažovateľa. K ďalšej námietke sťažovateľa, že mu týmto postupom súdu

bolo odopreté oprávnenie upresniť a doplniť svoj návrh, ústavný súd poukazuje na

ustanovenie , podľa ktorého rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,

a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Preto ani

v prípade, ak by krajský súd nariadil na prerokovanie odvolania pojednávanie, súd by už na

prípadné ďalšie sťažovateľove doplnenia nebral zreteľ. V tejto súvislosti ústavný súd vo

svojej stabilizovanej judikatúre uvádza, že postup a rozhodnutie súdu, ktoré vychádzajú

z aplikácie konkrétnej procesnoprávnej úpravy, v zásade nemožno hodnotiť ako

porušovanie základných práv a slobôd (, ). Krajský súd sa ako súd

odvolací v občianskom súdnom konaní odvolaním sťažovateľa riadne zaoberal a napadnuté

rozhodnutie okresného súdu v celom napadnutom rozsahu vrátane konania, ktoré mu

predchádzalo, preskúmal. Rozsudok krajského súdu je náležite odôvodnený, jeho úvahy

vychádzajú z konkrétnych faktov vrátane argumentácie sťažovateľa obsiahnutej v jeho

odvolaní. Rozsudok krajského súdu preto nemožno považovať za arbitrárny či svojvoľný.

16. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa

podľa z dôvodu jej zjavne neopodstatnenosti.

17. Keďže sťažnosť bola odmietnutá z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti, bolo už

bez právneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa na ochranu ústavnosti,

keďže rozhodovanie o nich je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody (čl. 127

ods. 2 prvej vety ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. septembra 2010