Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 57/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. marca 2010

predbežne prerokoval sťažnosť M. D., Ch., a P. M., P., zastúpených advokátkou V. S., P.,

vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48

ods. 2 a práva na spravodlivé prejednanie záležitosti podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj namietaného

porušenia Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd rozsudkami Okresného súdu Prešov sp. zn. zo 7. mája 2008 a Krajského

súdu v Prešove sp. zn. z 19. marca 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. D. a P. M. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. júla 2009

doručená sťažnosť M. D. (ďalej aj „sťažovateľ“) a P. M. (ďalej aj „sťažovateľka“ alebo

spolu aj „sťažovatelia“), doplnená na výzvu ústavného súdu podaním z 27. júla 2009, vo

veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na spravodlivé prejednanie

záležitosti podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“), ako aj namietaného porušenia Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) rozsudkami

Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. zo 7. mája 2008

a Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 19. marca

2009.

2. Sťažovatelia v podaní z 27. júla 2009 označenom ako „Odstránenie nedostatkov

podania na základe výzvy zo dňa...“ v upravenom petite namietali v bode 1 aj porušenie

„protokolu č. 1 (prvý dodatkový protokol k Dohovoru)“. Aké právo zaručené dodatkovým

protokolom bolo porušené, však bližšie nekonkretizovali.

3. Zo sťažnosti a z k nej pripojených písomností vyplýva, že sťažovatelia boli

účastníkmi konania v občianskoprávnom spore vedenom okresným súdom pod sp. zn.

a krajskom súde pod sp. zn. (sťažovateľka bola v procesnom

postavení vedľajšej účastníčky konania). Predmetom sporu bolo určenie vlastníctva (návrh

2

sťažovateľa na určenie vlastníctva k pozemkovej nehnuteľnosti – záhrade o výmere 1120 m

zapísanej na liste vlastníctva č. 638 katastrálneho územia Ch. ako parcela č. 328 vo

vlastníckom podiele 15/160 pre sťažovateľa).

4. Sťažovatelia v sťažnosti po opise chronologického priebehu súdnych konaní

(sp. zn. a sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. , sp. zn.

) vedených na okresnom súde, Krajskom súde v Košiciach, krajskom súde

a Najvyššom súde Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ktoré sa týkali vývoja

nadobúdania vlastníctva k pozemkovej nehnuteľnosti tvoriacej predmet sporu, uviedli:

„... V uvedenej veci rozhodol Najvyšší súd SR a to tak, že zrušil uznesenie Krajského

súdu... zo dňa 10. 1. 2007 a vec vrátil na ďalšie konanie...

Na to Krajský súd... uznesením zo dňa 30. 1. 2008 zrušil uznesenie súdu prvého

stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie.

V uvedenej veci rozhodol Okresný súd... rozsudkom zo dňa 7. 5. 2008, ktorý sa

odvolal na dedičstvo po J. B. zomretom dňa... a na základe osvedčenia o dedičstve č. 18 D

1045/94, D not 346/94 nadobudol predmetnú nehnuteľnosť v celosti. Okresný súd si vôbec

nerozobral závery Najvyššieho súdu, kde sa konštatuje, že J. B. mal vlastniť nehnuteľností

vrátane spoluvlastníckeho podielu už v čase svojej smrti a tomuto tak nebolo a preto aj

rozsudok súdu prvého stupňa je nepreskúmateľný a právne nesprávny. V rozsudku sú

priznané neúmerné trovy konania a dodnes nie je známy človek, ktorý ich zastupoval.

Krajský súd... rozsudkom zo dňa 19. 03. 2009 potvrdil rozsudok prvého stupňa.

Takisto tento rozsudok nevychádza z pôvodných záverov ako boli prezentované v prvom

uznesení tohto súdu. Rozsudok súdu je nesprávny aj z toho dôvodu, že účastníkom konania

bola aj vedľajšia účastníčka, ktorá v rozsudku vôbec nie je uvedená a ani jej rozsudok nebol

doručený a ona sa proti uvedeným rozsudkom dovoláva spravodlivosti...

Rozsudok súdu má tvoriť vnútorne konzistentný a logický celok. Závery súdu o určení

vlastníckeho práva nezodpovedajú tomu...“.

Po odcitovaní a právneho názoru k nemu sa

viažuceho sťažovatelia uviedli, že „... krajský súd rozhodol bez prítomnosti účastníka čo je

v rozpore s . ods. 2 SR, podľa ktorého každý ma právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku

všetkým vykonávaným dôkazom. Účastník konania nebol vyzvaný súdom na to či súhlasí

s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania a ani na takýto postúp neudelil súhlas,

nakoľko v odvolaní namietal nielen nesprávne právne posúdenie veci, ale aj nedostatočné

zistenie skutkového stavu...“.

5. Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„... Rozsudkom Okresného súdu... zo... 07. 05. 2008, č. k. ... a Krajského

súdu... z... 19. 03. 2009, č. k. ... došlo k porušeniu ústavného práva podľa čl.

20 ods. 1., a ... a k porušeniu Dohovoru... a protokolu

č. 1 (prvý dodatkový protokol k Dohovoru)

...Ústavný súd zrušuje rozsudok Krajského súdu... č. k. a Okresného

súdu... č. k. a vracia mu vec na ďalšie konanie.

...Ústavný súd priznáva sťažovateľovi náhradu trov konania pozostávajúcich

z trov právneho zastúpenia... spolu: 245,7 EUR.“

6. K sťažnosti sťažovatelia pripojili:

a) rozsudok okresného súdu č. k. -91 zo 7. mája 2008. Týmto rozsudkom

bol zamietnutý návrh sťažovateľa z 31. augusta 2005 na určenie vlastníckeho práva

„k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. 638 parc. č. KN 328 o výmere 1120 m2 v podiele

15/160...“;

b) rozsudok krajského súdu sp. zn. z 19. marca 2009, ktorým odvolací

súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Obe rozhodnutia nadobudli právoplatnosť

12. mája 2009.

c) rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. z 19. septembra 2007, ktorým

zrušil „uznesenie krajského súdu z 10. januára 2007 sp. zn. “ a vec mu vrátil

na ďalšie konanie („... v právnej veci žalobcu M. D... proti žalovanej Ľ. B... za účasti

vedľajšej účastníčky P. M... o určenie vlastníctva vedenej na Okresnom súde... pod sp. zn.

na dovolanie žalovanej proti uzneseniu Krajského súdu...“).

II.

7. V rámci prípravy predbežného prerokovania sťažnosti ústavný súd nahliadol do

súdneho spisu okresného súdu sp. zn. , z ktorého považuje za dôvodné

oboznámiť tieto jeho relevantné časti:

7.1 „Žaloba o určenie vlastníckeho práva v zmysle “ doručená

okresnému súdu 31. augusta 2005. Žalobcom je sťažovateľ, žalovanou Ľ. B., Š. (č. l. 1 – 2).

7.2 Výpis z listu vlastníctva č. 638, kat. územia Ch., potvrdzujúci, že spoluvlastníkmi

2

parcely č. 328, záhrady (o výmere 1120 m) sú aj sťažovateľ a jeho manželka M., rod. G.,

a to v podieloch 20/160 a 10/160.

7.3 Osvedčenie o dedičstve (opravné osvedčenie o dedičstve) sp. zn. ,

z 23. mája 1996, resp. 8. novembra 1996 po neb. J. B., v ktorom v bode II

2

v zozname aktív je aj nehnuteľnosť parc. č. 328, záhrada o výmere 1120 mv celosti na

základe právoplatného rozsudku okresného súdu č. k. -164 z 22. januára 1993.

Dedičstvo k predmetnej nehnuteľnosti na základe dohody o vyporiadaní dedičstva

nadobudol v celosti M. B., s povinnosťou vyplatiť ostatných dedičov (č. l. 32 – 33).

7.4 Notárska zápisnica č. N 140/2004, Nz 20366/2004 z 9. marca 2004 (vklad

vlastníctva povolený 2. apríla 2004); predmetnú nehnuteľnosť darovacou zmluvou previedol

M. B. na J. B. (č. l. 34 – 35).

7.5 Notárska zápisnica č. N 208/04, Nz 42584/04 z 18. mája 2004. Vlastníctvo

k predmetnej nehnuteľnosti od J. B. titulom darovacej zmluvy nadobudla Ľ. Š., Š. (vklad

bol povolený 3. júna 2004) (č. l. 36).

7.6 Na pojednávaní konanom 2. júla 2006 okresný súd uznesením „pripúšťa do

konania vedľajšieho účastníka P. M., bytom P...“ (č. l. 27).

7.7 Uznesenie okresného súdu č. k. -29 z 26. júna 2006, ktorým konanie

zastavil. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že rozsudkom okresného súdu sp. zn.

z 22. januára 1993 bolo vyhovené žalobe právnych predchodcov žalovanej. Výlučným

vlastníkom nehnuteľnosti sa stál titulom vydržania J. B.. Na základe osvedčenia o dedičstve

sp. zn. , po neb. J. B. predmetnú nehnuteľnosť nadobudol M. B.

„Tento následne darovacou zmluvou z 9. 3. 2004 nehnuteľnosť previedol na svojho syna J.

B..., ktorý ju previedol darovacou zmluvou z 18. 5. 2004 na žalovanú“. Okresný súd

konštatoval, že „je nesporné, že v tomto konaní bolo právoplatne rozhodnuté, že predmetná

nehnuteľnosť patrí do dedičstva po zomrelom právnom predchodcovi žalovanej, ktorý sa

stal jej výlučným vlastníkom na základe oprávnenej držby... v zmysle

Zb. Účastníkom tohto konania bol aj samotný žalobca, voči ktorému rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť dňa 8. 6. 1993, keďže ho nenapadol odvolaním“. Predmetný prvostupňový

rozsudok z 22. januára 1993 napadla odvolaním P. M. Krajský súd v Košiciach rozsudkom

z 29. apríla 1994 zmenil prvostupňový rozsudok tak, že žalobu voči nej zamietol „pre

nedostatok pasívnej legitimácie v spore... v čase rozhodnutia vo veci samej už nebola

podielovou spoluvlastníčkou... z dôvodu odpredaja svojho spoluvlastníckeho podielu

žalovanému v 10. rade M. D. kúpnou zmluvou zo dňa 9. 4. 1990“. Okresný súd konanie

vedené pod sp. zn. zastavil preto, lebo vo veci sa už právoplatne rozhodlo

(v konaní vedenom pod sp. zn. ), čo podľa názoru okresného súdu predstavuje

„neodstrániteľný nedostatok podmienky konania“ a vec sa nemôže prerokovať znova (č. l.

39 – 40).

7.8 O odvolaní navrhovateľa (sťažovateľa) zo 7. augusta 2006 krajský súd rozhodol

uznesením sp. zn. z 10. januára 2007, ktorým zrušil uznesenie súdu prvého

stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že „vo veci 9 C

82/90 a vo veci nie je procesná totožnosť účastníkov... nie je možné hovoriť

o prekážke rozhodnutej veci, pre ktorú by nemohol súd vo veci pokračovať...“

(č. l. 44 – 45).

7.9 Proti druhostupňovému rozhodnutiu podala 2. marca 2007 okresnému súdu

dovolanie žalovaná Ľ. B. Dovolanie odôvodnila § 237 písm. d) Občianskeho súdneho

poriadku – ďalej aj „OSP“ (existencia prekážky vo veci už rozhodnutej) a tiež § 237 písm. f)

(odňatie jej možnosti konať pred súdom, lebo jej nebolo doručené na vyjadrenie

odvolanie žalobcu) (č. l. 47 – 49).

7.10 Najvyšší súd rozsudkom sp. zn. z 19. septembra 2007

druhostupňové rozhodnutie sp. zn. z 10. januára 2007 zrušil a krajskému

súdu vrátil vec na ďalšie konanie. Najvyšší súd po konštatovaní, že dovolanie je prípustné,

v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol:

a) K námietke existencie neodstrániteľnej podmienky konania (res iudicata)

„Pokiaľ žalovaná tvrdí, že odvolací súd sa dopustil procesnej vady konania v zmysle

v spojení s (t. j. že v tej istej veci sa už

prv právoplatne rozhodlo), dovolací súd s jej názorom nesúhlasí...

Pri riešení otázky, či právoplatné rozhodnutie v konaní sp. zn. Okresného

súdu... bránilo podaniu žaloby v konaní sp. zn. Okresného súdu..., bolo

potrebné vziať na zreteľ, že v konaní tohto súdu sp. zn. išlo o určovaciu žalobu,

ktorú (ako aktívne legitimovaní) podali tí, ktorí prichádzali do úvahy ako dedičia

poručiteľa, proti osobám (pasívne legitimovaným), vlastníctvo ktorých osvedčovali

dostupné doklady o vlastníckych vzťahoch k danej nehnuteľnosti. Opodstatnenosť tejto

žaloby boja vyvodzovaná zo skutkového deja, v rámci ktorého mal J. B. splniť podmienky

nadobudnutia vlastníctva nehnuteľnosti vydržaním... a nehnuteľnosť vcelosti (vrátane

spoluvlastníckeho podielu 15/160) vlastniť aj v čase svojej smrti. Pokiaľ súd prvého stupňa

tejto žalobe v plnom rozsahu vyhovel, odvolací súd jeho rozhodnutie sčasti (čo do

spoluvlastníckeho podielu P. M.) zmenil, lebo dospel k záveru, že žalobou uplatnené určenie

sa v tejto časti požaduje voči tomu, voči komu sa požadovať nemôže (nesmie), lebo žalovaný

subjekt nie je nositeľom povinnosti v hmotnoprávnom vzťahu, z ktorého je vyvodzovaná

opodstatnenosť žaloby. V dôsledku zamietnutia tejto časti uvedenej žaloby nebolo súdmi

určené, kto je vlastníkom predmetného spoluvlastníckeho podielu (na tom nemení nič

skutočnosť, že odvolací súd v odôvodnení svojho zmeňujúceho rozsudku naznačil, že

žalovaným mal byť čo do tohto podielu M. D.).

Na rozdiel od toho v konaní sp. zn. Okresného súdu... sa M. D. ako

žalobca domáhal určenia, že je v podiele 15/160 spoluvlastníkom nehnuteľnosti.

Opodstatnenosť žaloby vyvodzoval z toho, že v katastri nehnuteľností nie je vedený ako

podielový spoluvlastník tejto nehnuteľnosti, hoci predmetný spoluvlastnícky podiel

nadobudol od P. M. kúpnou zmluvou, ktorú registrovalo Štátne notárstvo P... a ktorej

právne účinky zohľadnil aj Krajský súd v Košiciach v konaní sp. zn. .

Vzhľadom na vyššie uvedené odlišnosti skutkového stavu, z ktorého sa vyvodzuje

opodstatnenosť žalôb v označených súdnych konaniach, a rovnako aj vzhľadom na to, že

Krajský súd v Košiciach v konaní sp. zn. záväzne neurčil, komu patrí

predmetný spoluvlastnícky podiel (vyslovil len, že požadovaného určenia sa nemožno

domáhať voči P. M.), dospel dovolaci súd k názoru zhodnému s názorom Krajského súdu...,

že totiž podaniu žaloby vo veci sp. zn. Okresného súdu... nebránila prekážka

veci právoplatne rozhodnutej (v konaní tohto súdu sp. zn. , resp. v konaní

Krajského súdu v Košiciach sp. zn. )...

Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že žalovaná neopodstatnene vytýka

odvolaciemu súdu, že v otázke prekážky veci právoplatne rozhodnutej zaujal nesprávne

právne závery a že sa dopustil procesnej vady v zmysle “

b) K námietke vadného postupu súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa

účastníkovi odníma možnosť konať pred súdom [ ]

„Pokiaľ ale žalovaná namieta, že odvolací súd sa dopustil závažného procesného

pochybenia, ktorým jej odňal možnosť pred súdom konať..., majú jej tvrdenia

opodstatnenosť...

Žalobca podal odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa..., odvolací súd ale po

predložení veci súdom prvého stupňa... nedoručil odvolanie žalovanej a rozhodol o

odvolaní bez toho, aby jej vytvoril možnosť vyjadriť sa k tomuto opravnému prostriedku.

Tým porušil svoju procesnú povinnosť... a žalovanej znemožnil realizáciu procesného

oprávnenia, ktoré jej vyplýva z tohto ustanovenia... Žalovaná preto opodstatnene namieta,

že odvolací súd jej odňal možnosť pred súdom konať...

Vzhľadom na to... Najvyšší súd... dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu

zrušil a vec vrátil Krajskému súdu... na ďalšie konanie...“ (č. l. 63 – 66).

7.11 Výzva krajského súdu právnemu zástupcovi žalovanej, aby sa „v lehote 10 dní...

vyjadril k odvolaniu právnej zástupkyne žalobcu proti uzneseniu okresného súdu... zo dňa

26. 6. 2006 č. k. -39 a uviedli, či súhlasíte s rozhodnutím odvolacieho súdu bez

nariadenia pojednávania ( )“ (č. l. 70).

7.12 Na výzvu krajského súdu z 23. novembra 2007 predložil 4. decembra 2007

právny zástupca žalovanej jej vyjadrenie „k odvolaniu žalobcu zo dňa 7. 8. 2006“ a listom

zo 7. decembra 2007 (faxom) súhlasil „s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia

pojednávania“ (č. l. 71, 72, 74).

7.13 Krajský súd uznesením sp. zn. z 30. januára 2008 zrušil

prvostupňové uznesenie z 26. júna 2006 a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Podstatu odôvodnenia tvorila táto jeho relevantná časť:

„... Aj dovolací Najvyšší súd... v rozhodnutí z 19. 9. 2007 č. k. -63

skonštatoval, že vo veci nie je prekážka právoplatne rozhodnutej veci,

pretože žaloba je postavená na inom odlišnom skutkovom stave.

Ak nie je totožnosť veci ani totožnosť osôb v rozhodnutí sp. zn. a vo veci

sp. zn. , nie je možné hovoriť o prekážke rozhodnutej veci, pre ktorú by

nemohol súd vo veci sp. zn. ďalej pokračovať. Z toho dôvodu krajský súd

zrušil uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie...“ (č. l. 75 – 78).

7.14 (č. l. 85 – 86) Na pojednávaní konanom 7. mája 2008 za účasti právnych

zástupcov účastníkov konania (vedľajšia účastníčka svoju neprítomnosť neospravedlnila),

po ich vyjadreniach k predmetu sporu okresný súd po skončení dokazovania vyhlásil

rozsudok, ktorým žalobu zamietol. Podstatu odôvodnenia písomného vyhotovenia rozsudku

(č. l. 91 – 94) tvorili tieto jeho relevantné časti:

„... Žalobca svoj nárok opieral iba o rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach zo dňa

29. 4. 1994 pod sp. zn. , ktorým bola žaloba voči P. M. ako žalovanej v 9. rade

zamietnutá majúc za to, že predmetom konania teda nebol jej podiel na spornej

nehnuteľnosti 15/160, ktorý nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa 9. 4. 1990.

V čase vyhlásenia rozsudku Okresného súdu... v konaní vedenom pod sp. zn.

zo dňa 22. 1.1993 predmetom konania bolo určenie vlastníctva k nehnuteľnosti

a to parcele č. 328 o výmere 1.120.m2, t. č. vedenej na LV č. 638.

Žalobca bol v uvedenom konaní označený ako žalovaný v 10. rade vzhľadom na

nadobudnutý spoluvlastnícky podiel k spornej parcele 5/160 od J. S. (žalovaného v 8. rade)

a 15/160 od P. M. (žalovanej v 9. rade) kúpnou zmluvou zo dňa 9. 4. 1990, a to ešte v čase

pred podaním žaloby vo veci samej.

Keďže uvedeným rozsudkom prvostupňový súd vyhovel žalobe aj voči žalovaným

v 8. a 9. rade, Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania zo strany žalovanej

v 9. rade v rozsudku zo dňa 29. 4. 1994 pod sp. zn. iba konštatoval, že

účastníkmi konania v predmetnom konaní už neboli, žalovaní v 8. a 9. rade z dôvodu

nedostatku pasívnej legitimácie, pretože už neboli nositeľmi hmotnoprávnej povinnosti, teda

už v čase podania žaloby neboli podielovými spoluvlastníkmi spornej parcely a svoj

spoluvlastnícky podiel previedli na M. D. označeného v konaní ako žalovanej v 10. rade.

Ďalej uviedol, že vecnú legitimáciu v spore síce nemal aj žalovaný v 8. rade, ale z

dôvodu podania odvolania iba zo strany žalovanej v 9. rade bolo možné rozhodnúť o zmene

prvostupňového rozsudku iba voči nej...

Keďže P. M. v čase konania nebola podielovou spoluvlastníčkou spornej

parcely súd voči nej žalobu zamietol, nakoľko nositeľom tohto podielu už bol žalobca

označený v pôvodnom konaní ako žalovaný v 10 rade.

Preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol s poukazom na skutočnosti preukázané

v konaní vedenom pod sp. zn. konštatujúc, že právny predchodca žalovanej

nadobudol vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti ako celku vydržaním... a to

pokojnou a nerušenou držbou počas celej vydržacej doby od roku 1934 do roku 1968, teda

ešte pred nadobudnutím predmetného spoluvlastníckeho podielu žalobcom kúpnou zmluvou

zo dňa 9. 4. 1990...“.

7.15 Prvostupňové rozhodnutie napadol 24. júna 2008 odvolaním sťažovateľ,

v ktorom okrem iného uviedol:

„... súd sa vôbec neriadil právnym Rozsudkom Najvyššieho súdu zo dňa 19. 09. 2007

a uznesením Krajského súdu... zo dňa 30. 01. 2008...

Okresný súd bez toho, aby sa hlbšie zaoberal a preštudoval si rozsudok Najvyššieho

súdi, bez uváženia zas vo veci rozhodol tak, že žalobu zamietol...

V rozsudku Okresného súdu... je síce uvedený žalovaný v 10 rade M. D., ale kúpnou

zmluvou zo dňa 9. 4. 1990 nadobudla aj jeho manželka M. D. /ktorá v rozsudkoch nie je

uvedená/...

Okresný súd... nesprávne zhodnotil celú situáciu, keď v odôvodnení tvrdí, že v konaní

na Okresnom súde... č. k. a Krajskom súde č. k. sa stal J. B.

predchodca žalobcov výlučným vlastníkom. Toto tvrdenie a nesprávne pochopenie rozsudku

Krajského súdu v Košiciach je dôsledkom aj nesprávneho rozhodnutia v uvedenej veci.

Okresný súd..., vôbec nepochopil odôvodnenie Najvyššieho súdu, že v uvedenej veci

v konaní nebráni prekážka veci právoplatne rozhodnutej a tým, žalobou sa bolo nutné

zaoberať a určiť spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam. Fakticky je potrebné určiť to čo

neurčil Krajský súd v Košiciach, komu patrí predmetný spoluvlastnícky podiel...“ (č. l. 96 –

97).

7.16 Žalovaná vo vyjadrení z 2. júla 2008 k odvolaniu sťažovateľa uviedla:

„... okresný súd celkom evidentne postupoval v intenciách rozsudku Najvyššieho

súdu SR sp. zn. , pretože žalobcovu žalobu prejednal a o nej aj meritórne

rozhodol. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu jasne vyplýva, že okresný

súd posúdil, že žalovaný spoluvlastnícky podiel patrí žalovanej, z čoho vyplýva, že žalobu

zamietol. Žalobca evidentne nechápe rozdiel medzi zastavením konania (ako procesným

rozhodnutím) a zamietnutím žaloby (ako meritórnym rozhodnutím). Preto žalovaná uvádza,

že nie okresný súd, ale žalobca nepochopil odôvodnenie rozsudku najvyššieho súdu...“ (č. l.

104 – 105).

7.17 Na č. l. 107 je výpis z katastra nehnuteľností vyhotovený 8. júla 2008 Správou

katastra P., podľa ktorého vlastníkom nehnuteľností parc. č. 328/1, záhrady o výmere 1030

2 2

ma parc. č. 328/2, zastavané plochy a nádvoria o výmere 90 mv katastrálnom území Ch.

je Ľ. B., rod. Š., titulom darovacej zmluvy.

7.18 Sťažovateľ a aj jeho právna zástupkyňa v liste z 9. a 15. júla 2008 oznámili, že

žiadajú, „aby krajský súd vytýčil vo veci pojednávanie a chceme sa zúčastniť

pojednávania“ (č. l. 109 – 110).

7.19 Okresný súd 30. júla 2008 doručil odvolanie sťažovateľa žalovanej a jej

právnemu zástupcovi (č. l. 112).

7.20 Krajský súd stanovil termín pojednávania na 19. marec 2009 o 10.00 h.

Predvolanie prevzala právna zástupkyňa sťažovateľa 2. marca 2009 a sťažovateľ 4. marca

2009 (č. l. 115).

7.21 Podľa „Zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom“ konanom 19. marca

2009 sa na pojednávaní nezúčastnili účastníci a právna zástupkyňa sťažovateľa. Odvolací

súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (č. l. 123 – 124).

7.22 Na č. l. 132-137 je písomné vyhotovenie rozsudku krajského súdu sp. zn.

z 19. marca 2009. Krajský súd pri svojom rozhodovaní najskôr poukázal na

zistený skutkový stav (v podstate zhodne s uvedenými v bode 7, pozn.) a v rámci

odôvodnenia svojich právnych záverov v podstatnom uviedol:

„Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania

napadnutého rozsudku, a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť...

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia ... Rozhodnutie okresného súdu je správne a k tomu odvolací súd dodáva:

Vo veci sp. zn. Okresného súdu... rozsudkom z... 22. 1. 1993... bolo určené,

že (sporné, pozn.) nehnuteľnosti... patria do dedičstva po nebohom J. B. Krajský súd

v Košiciach rozsudkom zo dňa 29. 4. 1993 pod č. k. -199 zmenil rozsudok súdu

prvého stupňa v spojení s dopĺňacím uznesením zo dňa 25. 3. 1993 vo vzťahu k žalovanej P.

M. tak, že žalobu zamietol. Rozsudok je právoplatný dňom 29. 8. 1994. Okresný súd... v

spojení s rozsudkom Krajského súdu Košice tak skonštatoval, že parcela č. EN 328 -

záhrada o výmere 1120 m2 patrí do dedičstva po nebohom J. B. Rozhodnutie je právoplatné

vo vzťahu k žalovanému v 10. rade M. D., ktorý je žalobcom v tomto novom spore 29

, kde žiada určiť vlastnícke právo k parcele KN 328/ o výmere 1120 m2 záhrada

v k. ú. Ch. Ak Okresný súd... v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach stanovil

rozsah dedičstva po nebohom J. B., stanovil tak aj vlastnícke právo J. B. k spornej

nehnuteľnosti, a to v celosti.

Podľa , výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov

a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého.

Rozsudok okresného súdu vo veci sp. zn. -164 je záväzný aj pre M. D. -

žalobcu v tomto spore. Výrok rozsudku o tom, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po

nebohom J. B., jednoznačne určuje vlastnícke právo nebohého J. B. k spornej nehnuteľnosti.

Táto nehnuteľnosť neskôr bola predmetom dedičského konania a dedičia si vyporiadali

vlastníctvo k nehnuteľnosti tak, že túto nadobudol M. B. M. B. podľa notárskej zápisnice z 9.

3. 2004 spornú nehnuteľnosť daroval J. B. J. B. na základe darovacej zmluvy z 18. 5. 2004

daroval nehnuteľnosť Ľ. B., terajšej žalovanej... Ak pôvodným vlastníkom spornej

nehnuteľnosti v celosti bol J. B., nemohla P. M. prevádzať svoj podiel k nehnuteľnosti na M.

D., ak nebola podielovou spoluvlastníčkou spornej nehnuteľnosti. Táto v celosti patrila J. B.

titulom vydržania vlastníckeho práva od roku 1934 do roku 1968, čo je konštatované v

rozsudku Okresného súdu... pod sp. zn. -164. P. M. kúpnou zmluvou z 9. 4. 1990

nemohla previesť svoj podiel k spornej nehnuteľnosti, ak nebola spoluvlastníčkou

nehnuteľnosti, pretože táto v celosti patrila J. B. To bol aj dôvod, prečo okresný súd žalobu

zamietol. Krajský súd preto potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne,

keďže žalovaná je vlastníčkou spornej nehnuteľnosti.

Krajský súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania,

nakoľko tieto boli vypočítané správne...“

7.23 Na č. l. 127 je podanie sťažovateľa a jeho právnej zástupkyne doručené

krajskému súdu osobne, bez uvedenia presného času doručenia, 19. marca 2003 (t. j. v deň

konania odvolacieho pojednávania) tohto znenia:

„... V horeuvedenej veci je určené pojednávanie na Krajskom súde... na deň 19. 3.

2009 o 10.00 hod. Vzhľadom k tomu, že na Okresnom súde... mám dve pojednávania...

ospravedlňujem svoju neúčasť a neúčasť žalobcu na pojednávaní a žiadam pojednávanie vo

veci odročiť z dôvodu kolízie pojednávaní...“

7.24 Rozsudok krajského súdu (spolu s uznesením krajského súdu č. k.

-138 z 19. marca 2009 potvrdzujúcim prvostupňové rozhodnutie o vyrubení

súdneho poplatku za odvolanie) bol právnej zástupkyni sťažovateľa doručený 5. mája 2009.

Rozsudok nadobudol právoplatnosť 12. mája 2009.

III.

8. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje na

neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa skúmajúc, či nie sú dané dôvody na

jeho odmietnutie podľa . Podľa zákona

o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez

ústneho pojednávania návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá právomoc, návrhy,

ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané

niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže

odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.a Posúdenie sťažnosti z hľadiska jej prípustnosti

9. Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

10. Podľa názoru sťažovateľov k porušeniu ich základných práv a slobôd došlo

postupom a rozsudkami okresného súdu sp. zn. zo 7. mája 2009 a krajského

súdu sp. zn. z 19. marca 2009, ktoré nadobudli právoplatnosť 12. mája 2009.

11. Sťažovatelia kvalifikovane právne zastúpení advokátkou tvrdia (pozri bližšie bod

4), že „Okresný súd si vôbec nerozobral závery Najvyššieho súdu, kde sa konštatuje...

a preto aj rozsudok súdu prvého stupňa je nepreskúmateľný a právne nesprávny... Krajský

súd... rozsudkom potvrdil rozsudok prvého stupňa... Rozsudok súdu je nesprávny aj z toho

dôvodu, že účastníkom konania bola aj vedľajšia účastníčka, ktorá v rozsudku nie je

uvedená a ani jej rozsudok nebol doručený a ona sa proti uvedeným rozsudkom dovoláva

spravodlivosti... Navyše krajský súd rozhodol bez prítomnosti účastníka... Účastník konania

nebol vyzvaný súdom na to, či súhlasí s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania

a ani na takýto postup neudelil súhlas, nakoľko v odvolaní namietal nielen nesprávne

právne posúdenie veci, ale aj nedostatočné zistenie skutkového stavu. Z procesného

hľadiska je súd povinný svojou činnosťou zabezpečiť výkon spravodlivosti tak, aby nedošlo

k jej odopretiu (denegatio justitiae , ).“

12. Z obsahu citovaných tvrdení jednoznačne vyplýva, že sťažovatelia (tiež) vytýkajú

okresnému a krajskému súdu, že „vôbec nerozobral závery Najvyššieho súdu... a preto je

nepreskúmateľný a právne nesprávny“, teda namietajú v postupe a v rozhodnutiach vo veci

konajúcich všeobecných súdov ich odchýlenie sa od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci, čo je podľa názoru ústavného súdu právnou skutočnosťou

oprávňujúcou prípustnosť podania dovolania z dôvodu uvedeného v . Z už

citovaných tvrdení ďalej vyplýva, že sťažovateľke ako vedľajšej účastníčke konania („ktorá

v rozsudku nie je uvedená a ani jej rozsudok nebol doručený a ona sa proti uvedeným

rozsudkom dovoláva spravodlivosti...“) mala byť postupom vo veci konajúcich

všeobecných súdov odňatá možnosť konať pred súdom, ktorá (ňou tvrdená) skutočnosť

zakladá dovolací dôvod podľa . Taktiež tvrdenie sťažovateľa, že mu

postupom odvolacieho súdu nebolo umožnené zúčastniť sa pojednávania na odvolacom

súde a tam brániť svoje oprávnené záujmy (namietal „nesprávne právne posúdenie veci, ale

aj nedostatočné zistenie skutkového stavu“), obsahovo korešponduje s dovolacím dôvodom

už citovanej právnej normy.

13. Pokiaľ ide o namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru

(a nadväzne na to aj základného práva na prerokovanie veci v jeho prítomnosti podľa čl. 48

ods. 2 ) v súvislosti s napádaným rozsudkom krajského súdu, ústavný súd uvádza, že

ak by bol postup súdu protiprávny, a jeho postupom by bola sťažovateľom odňatá možnosť

domáhať sa ustanoveným postupom ich práv na súde, v tom prípade je potrebné takýto

postup považovať za dovolací dôvod podľa citovaného (napr.

, ). Podobne postup vo veci konajúcich všeobecných súdov,

ktorého dôsledkom by bolo porušenie , spočívajúci v nerešpektovaní

záväzného právneho názoru dovolacieho súdu by bolo potrebné považovať za dovolací

dôvod podľa .

14. Zo sťažnosti je zrejmé, resp. iné nevyplýva, že sťažovatelia proti rozsudku

krajského súdu sp. zn. z 19. marca 2009 dovolanie nepodali, teda

nevyčerpali opravný prostriedok, ktorý im poskytuje na ochranu

ich základných práv.

15. daná právomoc ústavného súdu neumožňuje ústavnému súdu nahrádzať

rozhodovaciu činnosť (právomoc) všeobecných súdov, ak je táto založená zákonom alebo

na základe zákona, t. j. v danom prípade na základe uplatnenia postupu podľa § 237 písm. f)

a tiež podľa . Ústavný súd môže založiť svoju právomoc na konanie

až vtedy, ak fyzická alebo právnická osoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej

ochrany svojich práv. ani nepripúšťajú, aby si sťažovatelia

ako účastníci konania zvolili medzi súdnymi orgánmi ochrany porušených základných práv

a slobôd, naopak, jednoznačne požaduje vyčerpanie všetkých

sťažovateľom dostupných a účinných prostriedkov nápravy. Aj podľa stabilnej judikatúry

ústavného súdu ústavný súd nie je oprávnený poskytovať ochranu ústavnosti vo veciach,

v ktorých sa sťažovatelia mohli domôcť ochrany v konaní pred všeobecným súdom

vlastnými, dovolenými a ustanovenými procesnými

úkonmi (). Ako to vyplýva z , právomoc ústavného súdu

poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,

ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

16. Vychádzajúc z už uvedeného, sťažovatelia teda vo vzťahu k napádanému

rozsudku krajského súdu disponovali dostupným a účinným prostriedkom nápravy v záujme

účinnej ochrany ich základných práv priamo v konaní pred všeobecnými súdmi podľa tretej

hlavy štvrtej časti , čím bola zároveň vylúčená právomoc

ústavného súdu. Z toho dôvodu bolo potrebné sťažnosť sťažovateľov v tejto namietanej

časti (III.a) odmietnuť ako neprípustnú pre nevyčerpanie opravných prostriedkov už po jej

predbežnom prerokovaní podľa v spojení s .

III.b Posúdenie sťažnosti z hľadiska kritéria jej ne/opodstatnenosti

17. Nad rámec uvedeného v časti III.a ústavný súd posúdil sťažnosť tiež z aspektu

plnenia kritéria jej ne/opodstatnenosti. V súvislosti so sťažovateľmi namietaným

neústavným postupom okresného súdu ako prvostupňového súdu (pozri navrhovaný petit

v bode 5) s poukazom na princíp subsidiarity vyplývajúci z , podľa

ktorého ústavný súd nemá právomoc preskúmavať napadnutý postup a rozhodnutie tohto

súdu (rozsudok sp. zn. zo 7. mája 2008), lebo proti nemu bol prípustný opravný

prostriedok, o ktorom rozhodol krajský súd rozsudkom sp. zn. z 19. marca

2009, ústavný súd poznamenáva, že dôvodom odmietnutia sťažnosti v tejto jej časti je

nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.

18. Pokiaľ ide o napadnutý postup krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozsudok z 19. marca 2009, ústavný súd poznamenáva, že za daného

skutkového stavu veci vychádzajúceho z v konaní vykonaného dokazovania, ako to vyplýva

z obsahu súdneho spisu okresného súdu sp. zn. , a na tento skutkový stav

nadväzujúce právne závery prezentované aplikáciou relevantných právnych noriem

aktuálnych všeobecne záväzných právnych predpisov vo výrokoch a najmä

v odôvodneniach napadnutých súdnych rozhodnutí, za súčasnej dôkaznej argumentácie

sťažovateľov a neprodukovaní (nepredložení) nových právne relevantných dôkazov

preukazujúcich ich tvrdenia, nie sú vytvorené predpoklady na úspešné uplatňovanie

námietok sťažovateľov smerujúce k revízii právnych záverov všeobecných súdov v ich

občianskoprávnej veci v rámci konania pred ústavným súdom. Napadnuté rozhodnutie

krajského súdu (pozri bod 7.22), najmä jeho odôvodnenie, obsahuje podľa názoru ústavného

súdu dostatok skutkových a právnych záverov odôvodňujúcich konštatovanie absencie

takých závažných skutočností, ktoré by podporili tvrdenie sťažovateľov o svojvoľnosti

alebo zjavnej neodôvodnosti výkladu a záverov krajského súdu, a nevyplýva z nich ani taká

aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola

popretím ich podstaty a zmyslu.

19. Skutočnosť, že sťažovatelia sa s názorom krajského súdu nestotožňujú,

nepostačuje sama osobe na prijatie eventuálneho záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo

arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu

(, ) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu

(resp. na spravodlivý proces) stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že

všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov

konania vrátane ich dôvodov a námietok. V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd

za protiústavné aj arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci

samej, alebo aj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne

skutočnosti (, ). Ústavný súd sa z obsahu napadnutého rozsudku

presvedčil, že krajský súd sa námietkami sťažovateľov zaoberal v rozsahu, ktorý postačuje

na konštatovanie, že sťažovatelia v tomto konaní dostali odpoveď na všetky podstatné

okolnosti prípadu. V tejto súvislosti už ústavný súd uviedol, že všeobecný súd nemusí dať

odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec

podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia

bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto

odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový

a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne

realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (m. m. ,

). Z ústavnoprávneho hľadiska preto niet za daného stavu žiadneho dôvodu,

aby sa spochybňovali závery napadnutého odvolacieho rozhodnutia, ktoré sú dostatočne

odôvodnené a majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Podľa názoru ústavného súdu

namietané rozhodnutie krajského súdu nevykazuje znaky svojvôle a je dostatočne

odôvodnené na základe jeho vlastných myšlienkových postupov a hodnotení. Ústavný súd

preto nevidí dôvod, aby bolo potrebné tieto postupy a hodnotenia nahrádzať (podobne aj

, ) a v tejto situácii zasiahnuť do právneho názoru krajského súdu.

Ústavný súd v tejto súvislosti ešte pripomína, že nie je a ani nemôže byť ďalšou opravnou

inštanciou v systému všeobecného súdnictva.

20. Vychádzajúc z uvedeného je ústavný súd tiež toho názoru [nad rámec svojho

záveru už vysloveného v časti III.a týkajúceho sa subsidiarného postavenia ústavného súdu

k možnosti podania dovolania podľa a ], že niet žiadnej

spojitosti medzi rozhodnutím (a odôvodnením rozhodnutia krajského súdu) a namietaným

porušením základného práva sťažovateľov podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru (m. m. ).

21. Možnosť porušenia základného práva sťažovateľov na ochranu ich majetku podľa

(v danom prípade aj podľa dodatkového protokolu) sa spravidla

odvodzuje vo väzbe na porušenie ich základného práva podľa . Keďže

ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade nemohlo byť porušené ich základné právo

na spravodlivý proces (prístup k súdu) podľa , neprichádzala do úvahy

ani možnosť porušenia základného práva podľa prvej vety . Absencia

porušenia ústavnoprocesných princípov ( až ) v tomto prípade totiž

vylučuje založenie sekundárnej zodpovednosti všeobecného súdu za porušenie základného

práva sťažovateľa hmotnoprávneho charakteru upraveného v označenom článku

(m. m. ).

22. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti podľa § 25 ods. 1 zákona

o ústavnom súde dospel k záveru, že účinky výkonu právomoci krajského súdu v danom

prípade sú zlúčiteľné so sťažovateľmi označenými právami a sťažnosť je možné v zmysle

kvalifikovať ako zjavne neopodstatnenú. Z uvedených

dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

23. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd nepovažoval za potrebné

zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľov uvedenými v petite ich sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. marca 2010