Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 74/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. apríla 2010 v senáte

zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Ladislava

Orosza o sťažnosti P. L., t. č. vo výkone väzby, zastúpeného advokátom JUDr. J. G., T.,

ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa a 5 Slovenskej

republiky uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo 6. októbra 2009,

za účasti Krajského súdu v Trnave, takto

rozhodol:

Sťažnosti P. L. n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. januára

2010 doručená sťažnosť P. L., t. č. vo výkone väzby (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného

advokátom JUDr. J. G., T., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 17

ods. 2 a 5 (ďalej len „“) uznesením Krajského súdu

v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. zo 6. októbra 2009 (ďalej aj

„napadnuté uznesenie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je trestne stíhaný pre obzvlášť závažný zločin

nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich

držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c) a d) a ods. 3 písm. c) Trestného

zákona, pričom v jeho trestnej veci prokurátor Krajskej prokuratúry v Trnave (ďalej len

„krajská prokuratúra“) podal 8. septembra 2009 obžalobu.

Sťažovateľ bol uznesením Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

3/09 z 10. januára 2009 vzatý do väzby. Uznesením okresného súdu sp. zn. 58/2009

zo 16. júna 2009 bola lehota trvania jeho väzby predĺžená do 8. septembra 2009. Po podaní

obžaloby (8. septembra 2009) okresný súd uznesením sp. zn. z 10. septembra

2009 rozhodol o ďalšom trvaní väzby. Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podal

sťažovateľ sťažnosť, o ktorej rozhodol napadnutým uznesením krajský súd tak, že sťažnosť

sťažovateľa zamietol. Napadnuté uznesenie bolo sťažovateľovi doručené 20. novembra

2009.

Podľa názoru sťažovateľa boli napadnutým uznesením krajského súdu porušené jeho

základné práva podľa a 5 , keďže krajský súd týmto uznesením

akceptoval právny stav, podľa ktorého uznesením okresného súdu sp. zn. 58/2009 zo

16. júna 2009 bola lehota trvania jeho väzby predĺžená len do 8. septembra 2009, pričom

okresný súd rozhodol o ďalšom trvaní jeho väzby uznesením sp. zn.

z 10. septembra 2009, „teda 2 dni po tom, čo uplynula lehota trvania väzby určená súdnym

rozhodnutím. Absencia formálneho rozhodnutia okresného súdu k 8. septembru 2009, vo

svojich dôsledkoch znamená, že na ďalšie trvanie väzby počnúc 8. septembrom 2009 po

17 h. nebol právny titul, ktorý by zabezpečil jej legitímnosť a legálnosť.“. V súvislosti

s uvedeným tvrdením sťažovateľ poukazuje aj na právne názory vyjadrené v náleze

ústavného súdu sp. zn. z 21. februára 2008.

Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd

o nej rozhodol nálezom, v ktorom vysloví, že uznesením krajského súdu sp. zn.

zo 6. októbra 2009 boli porušené jeho základné práva podľa čl. 17 ods. 2

a 5 , zrušil napadnuté uznesenie a sťažovateľa prepustil z väzby na slobodu.

Sťažovateľ tiež žiada, aby mu ústavný súd priznal úhradu trov konania v sume 254,88 €.

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. -16

z 18. februára 2010 ju prijal na ďalšie konanie. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie

ústavný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa a predsedníčku krajského súdu, aby sa

vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčku

krajského súdu zároveň vyzval, aby sa vyjadrila k sťažnosti.

Právny zástupca sťažovateľa a predsedníčka krajského súdu oznámili, že netrvajú na

tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Vzhľadom na tieto oznámenia ústavný súd

v súlade s

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil od

ústneho pojednávania, keďže dospel k názoru, že od ústneho pojednávania nebolo možné

očakávať ďalšie objasnenie veci.

Predsedníčka krajského súdu v prípise zo 4. marca 2010 ústavnému súdu oznámila,

že zotrváva na svojom vyjadrení k sťažnosti z 11. februára 2010, ktoré si ústavný súd od nej

vyžiadal ešte pred predbežným prerokovaním sťažnosti. V tomto vyjadrení sa okrem iného

uvádza:

„... Preskúmaním spisového materiálu Krajského súdu Trnava sp. zn. 5 Tos

136/2009 som zistila, že Krajský súd v Trnave dňa 6. 10. 2009 rozhodoval o sťažnostiach

obvinených M. H. a P. L. proti uzneseniu Okresného súdu v Trnave zo dňa 10. 9. 2009 sp.

zn. .

Okresný súd Trnava citovaným rozhodnutím podľa § 79 ods. 2 a § 238 ods. 3 Tr.

por. deklaroval, že naďalej pretrvávajú dôvody väzby a obvinených ponechal vo väzbe.

Obvinení už v podaných sťažnostiach poukázali na to, že lehota väzby uplynula 8. 9.

2009.

Plynutím lehoty väzby sa podrobne zaoberal už Okresný súd Trnava v napadnutom

uznesení. Zhodne preto Krajský súd v Trnave konštatoval, že väzba u obvinených

neuplynula dňa 8. 9. 2009 tak ako to tvrdili obvinení v podanej sťažnosti.

Poukázal pritom na ust. a na ust. v znení

účinnom do 1. 2. 2009 na základe čoho dospel k záveru, že väzba u obvinených sa

započítava od 8. 1. 2009, lehota trvania väzby v prípravnom konaní (šesťmesačná) bola

uznesením zo dňa 16. 6. 2009 predĺžená do 8. 9. 2009. Dňa 21. 7. 2009 okresný prokurátor

predložil spis na Okresný súd v Trnave za účelom schválenia dohody o vine a treste.

Kontinuitu plynutia väzby okresný súd zachoval v rámci lehoty väzby predĺženej do 8. 9.

2009, keď dňa 27. 8. 2009 rozhodol, že dôvody väzby u obvinených naďalej trvajú. Keďže

k dohode o vine a treste nedošlo, vec bola dňa 31. 9. 2009 vrátená prokurátorovi do

prípravného konania. Od tohto momentu začala v zmysle účinného do

1. 2. 2009 plynúť nová šesťmesačná lehota v rámci lehôt uvedených v odseku 7 tohto

ustanovenia. Okresný prokurátor podal obžalobu dňa 8. 9. 2009 v rámci plynutia novej

šesťmesačnej lehoty a okresný súd rozhodol o ďalšom trvaní väzby dňa 10. 9. 2009 rovnako

v zákonnej lehote v zmysle účinného do 1. 2. 2009.

Pokiaľ sťažovateľ tvrdí, že koniec väzby bol ohraničený dňom 8. 9. 2009, jeho

tvrdenie je zavádzajúce, nakoľko to platilo do rozhodnutia súdu o ďalšom trvaní väzby

sťažovateľa po predložení spisu za účelom schválenia dohody o vine a treste. Kontinuita

plynutia väzby bola zachovaná v rámci lehoty predĺženej do 8. 9. 2009 rozhodnutím

okresného súdu dňa 27. 8. 2009. Plynutie novej šesťmesačnej lehoty v zmysle ust. § 76

ods. 10 účinného do 1. 2. 2009 po vrátení veci prokurátorovi je zákonné. Popretie

tohto ustanovenia by dávalo priestor na zneužitie inštitútu Dohody o vine a treste

obvinenými, nakoľko ak by v konečnom dôsledku nedošlo k jej schváleniu a vec by sa

vracala do prípravného konania, obvinený by musel takmer vždy byť prepustený z väzby,

keďže základná lehota trvania väzby v prípravnom konaní je 7 mesiacov a predĺžená lehota

väzby len ak nebolo možné pre obtiažnosť veci alebo z iných závažných dôvodov trestné

stíhanie v základnej lehote skončiť, pričom do skončenia týchto lehôt by nemuselo prísť

k právoplatnému rozhodnutiu o ďalšom trvaní väzby.

Krajský súd v Trnave rozhodnutím sp. zn. neporušil čl. 17 ods. 2 a 5

...“

Právny zástupca sťažovateľa po predchádzajúcej výzve ústavného súdu nevyužil

možnosť reagovať na vyjadrenie predsedníčky krajského súdu.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojich základných práv

podľa a 5 uznesením krajského súdu sp. zn. zo

6. októbra 2009.

Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako

z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre

neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

Podľa do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený

zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

V záujme objektívneho zistenia skutkových okolností predmetnej veci si ústavný súd

vyžiadal spis okresného súdu vedený pod sp. zn. týkajúci sa trestnej veci

sťažovateľa a z jeho časti relevantnej na posúdenie sťažnosti zistil toto:

1. Vyšetrovateľ Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trnave uznesením sp. zn.

ČVS: KRP-150/OEK-TT-08 z 9. januára 2009 vzniesol obvinenie sťažovateľovi a ďalšiemu

spoluobvinenému pre obzvlášť závažný trestný zločin nedovolenej výroby omamných

a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi

spolupáchateľstvom podľa § 20 a § 172 ods. 1 písm. a), c) a d) a ods. 3 písm. c) Trestného

zákona.

2. Uznesením okresného súdu sp. zn. 3/09 z 10. januára 2009 boli sťažovateľ

a spoluobvinený vzatí do väzby z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. a) a c) Trestného

poriadku s tým, že väzba u sťažovateľa začala plynúť 8. januára 2009 o 17.00 h.

3. Okresný súd uznesením sp. zn. 58/2009 zo 16. júna 2009 rozhodol o predĺžení

väzby sťažovateľa a spoluobvineného do 8. septembra 2009.

4. Prípisom krajského prokurátora č. k. -67 zo 6. júla 2009 bol sťažovateľ

upovedomený o tom, že „dňa 21. 07. 2009... bude na Krajskej prokuratúre v Trnave, Dolné

Bašty č. 1, začaté konanie o dohode o vine a treste“.

5. Dňa 21. júla 2009 bolo na krajskej prokuratúre začaté konanie o dohode o vine

a treste, z ktorého bola vyhotovená zápisnica. Z obsahu zápisnice vyplýva, že sťažovateľ

vyslovil súhlas s prokurátorom predloženým návrhom dohody o vine a treste vrátane druhu

a výmery trestu (trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov) za spáchanie predmetného

trestného činu, čo potvrdil svojím podpisom; prokurátor návrh dohody v ten istý deň doručil

okresnému súdu.

6. Dňa 27. augusta 2009 sa na okresnom súde uskutočnilo verejné zasadnutie,

ktorého predmetom bolo rozhodovanie o návrhu prokurátora krajskej prokuratúry na

schválenie dohody o vine a treste v trestnej veci sťažovateľa vedenej pod sp. zn.

. Zo zápisnice z tohto verejného zasadnutia vyplýva, že sťažovateľ, ako aj

spoluobvinený v jeho priebehu vyslovili nesúhlas s návrhom dohody predloženej

prokurátorom krajskej prokuratúry. Na tomto základe okresný súd na verejnom zasadnutí

vyhlásil uznesenia, ktorými rozhodol o vrátení trestnej veci sťažovateľa a spoluobvineného

do prípravného konania, o tom, že u sťažovateľa a spoluobvineného pretrvávajú dôvody

väzby a o ich ponechaní vo väzbe; po vyhlásení týchto uznesení sa sťažovateľ,

spoluobvinený, ako aj prokurátor krajskej prokuratúry do zápisnice vyjadrili, že sa vzdávajú

sťažnosti, v dôsledku čoho nadobudli tieto uznesenia právoplatnosť 27. augusta 2009.

Trestný spis bol vrátený krajskej prokuratúre 3. septembra 2009.

7. Prokurátor krajskej prokuratúry podal 8. septembra 2009 v trestnej veci

sťažovateľa a spoluovineného obžalobu, o čom upovedomil sťažovateľa prípisom

č. k. -91 z 8. septembra 2009.

8. Dňa 10. septembra 2009 okresný súd na neverejnom zasadnutí uznesením sp. zn.

rozhodol, že u sťažovateľa a spoluobvineného pretrvávajú dôvody väzby,

pričom obaja sa ponechávajú vo väzbe; proti tomuto uzneseniu podali sťažovateľ, ako aj

spoluobvinený sťažnosti (ten aj prostredníctvom obhajcu).

9. O sťažnostiach sťažovateľa a spoluobvineného rozhodol krajský súd uznesením

sp. zn. zo 6. októbra 2009 tak, že ich zamietol.

Zo spisu okresného súdu sp. zn. ústavný súd ďalej zistil, že podstatou

sťažnosti sťažovateľa podanej proti uzneseniu okresného súdu sp. zn.

z 10. septembra 2009 bola námietka, že okresný súd „rozhodol o trvaní väzby v rozpore

s ústavným súdom“ (rozumej judikatúrou ústavného súdu, pozn.), keďže lehota trvania jeho

väzby uplynula 8. septembra 2009, do ktorého bola jeho väzba predĺžená predchádzajúcim

uznesením okresného súdu (uznesenie okresného súdu sp. zn. 58/2009 zo 16. júna 2009).

Identickú námietku uplatnil sťažovateľ aj v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu,

keď uviedol, že okresný súd rozhodol o ďalšom trvaní jeho väzby dva dni „po tom, čo

uplynula lehota trvania väzby určená súdnym rozhodnutím“, t. j. dva dni po 8. septembri

2009. Podľa sťažovateľa v jeho veci neexistoval po 8. septembri 2009 pre ďalšie trvanie

jeho väzby „právny titul, ktorý by zabezpečil jej legitímnosť a legálnosť“. Sťažovateľ v tejto

súvislosti argumentuje aj nálezom ústavného súdu sp. zn. z 21. februára

2009. Zo skutočností uvedených v sťažnosti možno vyvodiť, že sťažovateľ mal na mysli

tento právny záver ústavného súdu vyjadrený v označenom náleze: „Absencia formálneho

rozhodnutia okresného súdu k 5. aprílu 2006, na ktorý pripadol koniec zákonnej

šesťmesačnej väzobnej lehoty ustanovenej na prípravné konanie, vo svojich dôsledkoch

znamená, že na ďalšie trvanie väzby počnúc 6. aprílom 2006 nebol právny titul, ktorý by

zabezpečil jej legitímnosť a legálnosť. Ak sťažovateľ bol vo väzbe po 5. apríli 2006, jej

ďalšie trvanie až do 5. septembra 2006, keď bol nariadený výkon trestu súdom, treba

považovať za nezákonnú, pričom nezákonnosť trvania väzby zakladá aj jej protiústavnosť,

pretože je nevyhnutné dôsledne rešpektovať ústavnú požiadavku, aby sa väzba vždy

opierala o rozhodnutie súdu.“

Porušenie svojich základných práv podľa a 5 napadnutým

uznesením krajského súdu odvodzuje sťažovateľ od toho, že krajský súd zamietol jeho

sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu z 10. septembra 2009 napriek tomu, že po

8. septembri 2009 sa podľa jeho tvrdenia už jeho väzba neopierala o žiadne súdne

rozhodnutie, t. j. o žiadny právny titul, ktorý by ju legitimizoval, pričom navyše tvrdí, že ide

o rozhodnutie, ktoré odporuje doterajšej judikatúre ústavného súdu v obdobných veciach.

Vychádzajúc z uvedeného bolo úlohou ústavného súdu zistiť, či vo veci sťažovateľa

existoval v čase od 8. septembra 2009 právny titul, t. j. súdne rozhodnutie, ktoré by

legitimizovalo jeho väzbu, t. j. obmedzenie jeho osobnej slobody, a zároveň posúdiť, či bolo

obmedzenie jeho osobnej slobody v tomto čase legitímne a z ústavného hľadiska

akceptovateľné.

V odôvodnení napadnutého uznesenia krajského súdu sa vo vzťahu k sťažovateľovej

námietke (a identickej námietke spoluobvineného) uplatnenej v sťažnosti proti uzneseniu

okresného súdu sp. zn. z 10. septembra 2009 najmä uvádza:

„K námietkam obvinených ohľadom uplynutia lehoty v ktorej bol prokurátor povinný

podať obžalobu a súd rozhodnúť, ktorú vzniesli obvinení, okresný súd poukázal na

ustanovenie a v znení účinnom do 1. 2. 2009

s tým, že po vrátení veci prokurátorovi do prípravného konania po neschválení dohody

o vine a treste začala plynúť nová šesťmesačná lehota väzby.

Proti tomuto uzneseniu podali v zákonnej lehote sťažnosť obaja obvinení... Sú toho

názoru, že lehota väzby uplynula dňom 8. 9. 2009... Súd mal preto dňom 8. 9. 2009, ktorý

bol dňom skončenia predĺženia väzby, obvinených prepustiť na slobodu.

Krajský súd z podnetu riadne a včas podaných sťažností obvinených preskúmal

v zmysle správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým

podali sťažovatelia sťažnosť a správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo týmto

výrokom a tak zistil, že sťažnosti obvinených nie sú dôvodné.

Po preskúmaní spisového materiálu si krajský súd napadnuté uznesenie okresného

súdu osvojil ako zodpovedajúce stavu veci a zákonu.

Základnú otázku, ktorú je treba posúdiť je, či okresný súd rozhodol o ďalšom trvaní

väzby obvinených v zákonnej lehote.

Okresný súd svoje rozhodnutie oprel o ustanovenie a

ods. 3 , pričom tieto ustanovenia citoval v napadnutom uznesení

v znení účinnom do 1. 2. 2009, keďže väzba obvinených začala plynúť pred 1. 2. 2009.

Obvinení boli do väzby vzatí uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 10. 1. 2009

sp. zn. v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava zo dňa 15. 1. 2009 sp. zn.

z dôvodov , , s tým, že lehota väzby sa u oboch

započítava dňom 8. 1. 2009.

Lehota trvania väzby v prípravnom konaní (šesťmesačná) bola uznesením zo dňa

16. 6. 2009 predĺžená do 8. 9. 2009.

Dňa 21. 7. 2009 okresný prokurátor predložil spis na okresný súd za účelom

schválenia dohody o vine a treste. Kontinuitu plynutia väzby okresný súd zachoval v rámci

lehoty väzby predĺženej do 8. 9. 2009, keď dňa 27. 8. 2009 rozhodol, že dôvody väzby

u obvinených naďalej trvajú.

Keďže k dohode o vine a treste nedošlo, vec bola dňa 3. 9. 2009 vrátená

prokurátorovi do prípravného konania. Od tohto momentu začala v zmysle § 76 ods. 10

účinného do 1. 2. 2009 plynúť nová šesťmesačná lehota v rámci lehôt uvedených

v odseku 7 tohto ustanovenia.

Podľa názoru krajského súdu toto ustanovenie je potrebné aplikovať pri všetkých

typoch vrátenia veci do prípravného konania.

Z uvedeného vyplýva, že okresný prokurátor podal obžalobu dňa 8. 9. 2009 v rámci

plynutia novej šesťmesačnej lehoty a okresný súd rozhodol o ďalšom trvaní väzby dňa 10. 9.

2009 rovnako v zákonnej lehote, v zmysle účinného do 1. 2. 2009.

S poukazom na uvedené skutočnosti, keďže dôvody väzby u obvinených trvajú

nezmenene aj v súčasnom štádiu konania, krajský súd sťažnosti obvinených zamietol podľa

ako nedôvodné.“

V odôvodnení uznesenia okresného súdu sp. zn. z 10. septembra 2009,

na ktoré sa krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia odvoláva, sa vo vzťahu

k podstate sťažovateľovej námietky najmä uvádza:

„K námietke obvinených ohľadom uplynutia lehoty v ktorej bol povinný prokurátor

podať obžalobu po vrátení veci do prípravného konania a v ktorej bol súd povinný

rozhodnúť o väzbe obvinených, súd poukazuje na skutočnosť, že po vrátení veci do

prípravného konania pokračuje v zmysle (v znení účinnom

do 1. 2. 2009, keďže väzba začala plynúť pred 1. 2. 2009) väzba v prípravnom konaní, ktorá

však nesmie spolu s už vykonanou väzbou v prípravnom konaní presiahnuť lehotu uvedenú

v . Z takéhoto znenia potom vyplýva, aj to, že pre potreby

výpočtu dĺžky trvania väzby v prípravnom konaní sa môže brať do úvahy iba väzba

vykonaná v prípravnom konaní, nie však doba, počas ktorej bola vec v štádiu konania pred

súdom po podaní návrhu na schválenie dohody o vine a treste až po vrátenie veci do

prípravného konania. K otázke v akej lehote je prokurátor povinný podať obžalobu po

vrátení veci do prípravného konania, súd vychádza z ustanovenia § 76 ods. 10 (v znení

účinnom do 1. 2. 2009, keďže väzba začala plynúť pred 1. 2. 2009) ,

v zmysle ktorého po vrátení veci prokurátorovi na došetrenie plynie nová šesťmesačná

lehota väzby odo dňa, keď bol spis doručený prokurátorovi.

Ak by aj súd pripustil, že v tomto ustanovení (v znení účinnom do 1. 2. 2009) sa

vyslovene neuvádza prípad vrátenia veci do prípravného konania podľa § 334 ods. 3

, a preto nemožno konštatovať, že plynie nová šesťmesačná lehota od

vrátenia veci prokurátorovi, je aj v takomto prípade podľa názoru súdu potrebné

posudzovať lehotu, v ktorej je prokurátor povinný podať obžalobu rovnako ako celkovú

dobu trvania väzby v prípravnom konaní a to v súvislosti a s poukazom na ustanovenie

. Teda pre posúdenie, či už uplynula šesťmesačná lehota

(prípadne lehota, do ktorej bola väzba v prípravnom konaní pôvodne predĺžená) je potrebné

brať do úvahy len skutočnú dobu, počas ktorej bola vec v prípravnom konaní, teda bez

započítania doby, kedy bol vo veci predložený na súd návrh na schválenie dohody o vine

a treste a kedy bola vec v konaní pred súdom). Zároveň je potrebné uviesť, že súd

preskúmaval dôvody trvania väzby aj pri rozhodovaní o návrhu na schválenie dohody o

vine a treste a rozhodol uznesením zo dňa 27. 8. 2009.

V danom prípade sa u obvinených započítava väzba odo dňa 8. 1. 2009, dňa 16. 6.

2009 bolo rozhodnuté o predĺžení lehoty väzby v prípravnom konaní do 8. 9. 2009, teda

o dva mesiace. Dňa 21. 7. 2009 – teda po šiestich mesiacoch a trinástich dňoch bol na súd

predložený návrh na schválenie dohody o vine a treste u oboch obvinených a dňa 3. 9. 2009

bol spis doručený prokurátorovi po vrátení veci do prípravného konania. Vec bola v dobe

od 21. 7. 2007 do 2. 9. 2009 (pokiaľ sa berie do úvahy deň doručenia spisu prokurátorovi)

v konaní pred súdom, spolu jeden mesiac a dvanásť dní. Obžaloba na oboch obvinených

bola podaná dňa 8. 9. 2009. Vec bola teda v skutočnosti v prípravnom konaní spolu po

dobu šiestich mesiacov a devätnásť dní. Väzba oboch obvinených v prípravnom konaní bola

predĺžená o dva mesiace, teda spolu na osem mesiacov. O väzbe obvinených po podaní

obžaloby je rozhodované dnešným dňom – 10. 9. 2009, dva dni po podaní obžaloby, t. j. po

šiestich mesiacoch a dvadsaťjeden dňoch a zároveň teda aj v rámci osemmesačnej lehoty na

ktorú bola väzba v prípravnom konaní predĺžená.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, že dôvody väzby u P. L. a M. H.

naďalej trvajú.“

Vychádzajúc z citovaného ústavný súd preskúmal právne závery krajského súdu, ako

aj okresného súdu v kontexte so znením príslušných ustanovení v znení

relevantnom pre vec sťažovateľa.

Podľa (prechodné ustanovenia k úpravám účinným

od 1. februára 2009, pozn.) ak lehota väzby začala plynúť pred 1. februárom 2009, použijú

sa ustanovenia § 76, § 78, § 80 ods. 3 a § 81 ods. 4 v znení účinnom do 31. januára 2009.

V danom prípade lehota väzby sťažovateľa začala plynúť 8. januára 2009, a preto na

posudzovanie predmetnej veci boli príslušné ustanovenia relevantné

v znení účinnom do 31. januára 2009. Pri posudzovaní veci sťažovateľa bolo potrebné

ústavne konformným spôsobom interpretovať a aplikovať najmä ustanovenia § 76 ods. 2

až 7, a v znení účinnom do 31. januára 2009

(ďalej len „v relevantnom znení“), ako aj (toto ustanovenie

nebolo dosiaľ novelizované, a preto bolo aplikovateľné na vec

sťažovateľa v pôvodnom znení, pozn.).

Podľa v relevantnom znení ak by lehota trvania väzby

v prípravnom konaní presiahla šesť mesiacov, je prokurátor povinný podať sudcovi pre

prípravné konanie návrh na predĺženie lehoty väzby, ak obvineného z väzby neprepustí sám.

Predĺžiť lehotu väzby obvineného možno len vtedy, ak bol návrh prokurátora doručený súdu

najmenej 15 pracovných dní pred uplynutím šesťmesačnej lehoty a ak nebolo možné pre

obťažnosť veci alebo z iných závažných dôvodov trestné stíhanie v tejto lehote skončiť

a prepustením obvineného na slobodu hrozí, že bude zmarené alebo podstatne sťažené

dosiahnutie účelu trestného konania.

Podľa v relevantnom znení sudca pre prípravné

konanie rozhodne o návrhu prokurátora na predĺženie lehoty väzby tak, aby v prípade

podania sťažnosti proti rozhodnutiu mohol byť spis predložený nadriadenému súdu

najneskôr päť dní pred uplynutím lehoty väzby; nadriadený súd rozhodne do uplynutia

lehoty, ktorá sa má predĺžiť. Predĺžená lehota väzby môže trvať až šesť mesiacov, nesmie

však presiahnuť lehotu uvedenú v odseku 7.

Podľa v relevantnom znení ak bolo rozhodnuté, že

lehota väzby obvineného sa predlžuje, je v prípravnom konaní prokurátor po každom

takomto rozhodnutí povinný opäť podať návrh podľa odseku 2 alebo prepustiť obvineného

na slobodu.

Podľa v relevantnom znení súdu plynie lehota väzby

podľa odseku 7 od podania obžaloby alebo návrhu na dohodu o vine a treste.

Podľa v relevantnom znení celková doba trvania

väzby v prípravnom konaní spolu s väzbou v konaní pred súdom nesmie presiahnuť

a) dvanásť mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre prečin,

b) tridsaťšesť mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre zločin,

c) štyridsaťosem mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin.

Podľa v relevantnom znení z lehoty uvedenej

v odseku 6 pripadá jedna polovica na prípravné konanie a jedna polovica na konanie pred

súdom.

Podľa v relevantnom znení lehoty uvedené v odseku

6 a 7 sa rátajú od času, keď bol obvinený zatknutý alebo zadržaný; ak nepredchádzalo

zatknutie alebo zadržanie obvineného, od momentu, keď bola na základe rozhodnutia

o väzbe obmedzená osobná sloboda obvineného. Pri odmietnutí obžaloby, vrátení veci

prokurátorovi na došetrenie, alebo ak prokurátor vzal obžalobu späť, plynie nová

šesťmesačná lehota väzby v rámci lehôt uvedených v odseku 7 odo dňa, keď bol spis

doručený prokurátorovi.

Podľa v relevantnom znení ak pominie dôvod väzby,

dôvod na jej ďalšie trvanie alebo uplynie lehota uvedená v § 76 ods. 6 alebo 7 alebo § 78,

musí byť obvinený ihneď prepustený na slobodu. V prípravnom konaní o tom rozhodne

prokurátor.

Podľa ak súd dohodu o vine a treste v navrhnutom

rozsahu neschváli alebo obvinený odpovedal na niektorú otázku „nie“, uznesením vráti vec

prokurátorovi do prípravného konania; ak je obvinený vo väzbe a súd zároveň nerozhodol

o prepustení obvineného na slobodu, pokračuje väzba v prípravnom konaní, ktorá však

nesmie spolu s väzbou už vykonanou v prípravnom konaní presiahnuť lehotu uvedenú

v § 76 ods. 7.

Pri posudzovaní námietky sťažovateľa ústavný súd vychádzal zo svojej doterajšej

judikatúry, z ktorej okrem iného vyplýva, že súčasťou záruk obsiahnutých v ustanoveniach

a 5 je aj právo obvineného nebyť vo väzbe dlhšie ako po dobu

nevyhnutnú (resp. primeranú dobu) alebo byť prepustený počas konania, pokiaľ by mala

byť táto doba prekročená (pozri m. m. , , ,

).

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu sa väzba vždy musí opierať

o rozhodnutie súdu, pričom iba podanie obžaloby nepostačuje na to, aby sa súdna väzba

stala zákonnou po podaní obžaloby bez výslovného rozhodnutia súdu o jej ďalšom trvaní

(napr. , , , , ).

Vychádzajúc z citovaných právnych názorov ústavného súdu a aplikujúc ich na vec

sťažovateľa ústavný súd konštatoval, že z relevantnej zákonnej úpravy obsiahnutej

v príslušných ustanoveniach sťažovateľovi v kontexte s ochranou

zaručenou mu ustanoveniami a 5 vyplývali tieto záruky:

a) záruka, že základná lehota trvania jeho väzby v prípravnom konaní (v relevantnom

čase bola šesťmesačná) môže byť predĺžená len na základe rozhodnutia súdu a pri splnení

podmienok uvedených v v relevantnom znení,

b) záruka, že maximálna lehota trvania jeho väzby, t. j. po jej predĺžení, resp.

predĺženiach (zahŕňajúca väzbu v prípravnom konaní a väzbu v konaní pred súdom)

neprekročí štyridsaťosem mesiacov ( v relevantnom znení),

c) záruka, že maximálna lehota trvania jeho väzby v prípravnom konaní, t. j. po jej

predĺžení, resp. predĺženiach neprekročí dvadsaťštyri mesiacov (§ 76 ods. 6 v spojení s § 76

ods. 7 v relevantnom znení),

d) záruka, že po vrátení veci do prípravného konania podľa § 334 ods. 3 Trestného

poriadku (t. j. v danom prípade z dôvodu, že sťažovateľ v konaní pre súdom vyslovil

nesúhlas s dohodou o vine a treste predloženou prokurátorom krajskej prokuratúry) lehota

trvania jeho väzby v (novo začatom) prípravnom konaní neprekročí spolu s už vykonanou

väzbou v prípravnom konaní lehotu uvedenú v

v relevantnom znení, t. j. lehotu dvadsaťštyri mesiacov.

V danom prípade boli všetky uvedené záruky sťažovateľa vyplývajúce mu z čl. 17

ods. 2 a 5 podľa názoru ústavného súdu zachované. Za danej situácie bolo potrebné

z hľadiska ústavnej akceptovateľnosti napadnutého uznesenia krajského súdu ešte potrebné

posúdiť, či bolo rozhodnutím príslušného súdu (v danom prípade okresného súdu) „pokryté“

aj obdobie od 8. septembra 2009 do 10. septembra 2009, keď okresný súd po podaní

obžaloby uznesením sp. zn. z 10. septembra 2009 rozhodol o tom, že dôvody

väzby sťažovateľa a jeho spoluobvineného pretrvávajú, a ponechal ich vo väzbe.

Sťažovateľ tvrdí, že uvedené obdobie nebolo „prekryté“ rozhodnutím súdu, pričom

z jeho argumentácie možno vyvodiť, že tento záver zakladá na skutočnosti, že uznesením

okresného súdu sp. zn. 58/2009 zo 16. mája 2009 bola predĺžená lehota jeho väzby „len“

do 8. septembra 2009.

Z citovaných častí odôvodnení uznesení okresného súdu sp. zn.

z 10. septembra 2009 a krajského súdu sp. zn. zo 6. októbra 2009, ako aj

z vyjadrenia predsedníčky krajského súdu doručeného ústavnému súdu v súvislosti

s konaním o tejto sťažnosti vyplýva, že sa s uvedeným právnym názorom sťažovateľa

nestotožňujú tvrdiac, že vrátením veci do prípravného konania po neschválení dohody

o vine a treste okresným súdom začala plynúť nová šesťmesačná lehota (základná lehota

trvania väzby v prípravnom konaní vyplývajúca z

v relevantnom znení) trvania ich väzby v prípravnom konaní, pričom právnym titulom pre

jej ďalšie trvanie aj po 8. septembri 2009 sa stalo (bolo) uznesenie okresného súdu sp. zn.

z 27. augusta 2009, ktorým okresný súd (potom, ako uznesením rozhodol

o vrátení veci do prípravného konania) rozhodol, že u sťažovateľa a spoluobvineného

pretrvávajú dôvody väzby a že ich ponecháva vo väzbe.

Podľa názoru ústavného súdu je uvedený právny názor vyjadrený v označených

uzneseniach okresného súdu a krajského súdu z ústavného hľadiska akceptovateľný.

Označeným uznesením okresného súdu z 27. augusta 2009 totiž podľa právneho názoru

ústavného súdu došlo k faktickej „konzumpcii“ jeho predchádzajúceho uznesenia zo

16. júna 2009. Uznesenie z 27. augusta 2009 sa tak stalo právnym titulom ďalšieho trvania

jeho väzby (aj po 8. septembri 2009), keďže vrátením veci do prípravného konania začala

plynúť nová základná lehota väzby sťažovateľa, pričom bola sťažovateľovi zároveň týmto

rozhodnutím zachovaná záruka, že táto lehota bude najviac šesťmesačná, ak z dôvodov

uvedených v nedôjde v ďalšom období v rámci prípravného

konania k jej predĺženiu. Rovnako bola týmto uznesením okresného súdu vzhľadom na

konkrétne okolnosti prípadu zachovaná aj ďalšia záruka sťažovateľa vyplývajúca mu

z a 5 , t. j. že celková lehota trvania jeho väzby vykonanej pred

predložením dohody o vine a treste okresného súdu a po vrátení veci do prípravného

konania (po neschválení tejto dohody súdom) neprekročí lehotu dvadsaťštyri mesiacov.

Vzhľadom na uvedené okresný súd pri svojom rozhodovaní o ďalšom trvaní väzby

sťažovateľa na verejnom zasadnutí 27. augusta 2009 mohol, ale nemusel rozhodnúť o trvaní

väzby sťažovateľa do presne stanoveného termínu (času), keďže sťažovateľovi priamo zo

zákona a vyplývali záruky, že bez predĺženia lehoty trvania jeho väzby príslušným

súdom mu nová (základná) lehota trvania jeho väzby v prípravnom konaní uplynie

najneskôr uplynutím šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia okresného súdu

z 27. augusta 2009. Za daných okolností je podľa názoru ústavného súdu ústavne

akceptovateľné aj napadnuté uznesenie krajského súdu, ktorý sa v ňom stotožnil s právnymi

závermi okresného súdu a sťažnosti sťažovateľa a spoluobvineného týmto zamietol.

V prospech interpretácie príslušných ustanovení vo veci sťažovateľa

uplatnenej okresným súdom a krajským súdom podľa názoru ústavného súdu nesporne

svedčí aj argument uvedený vo vyjadrení predsedníčky krajského súdu, podľa ktorého by

výklad založený na právnom názore sťažovateľa mohol viesť v konečnom dôsledku

k popretiu inštitútu dohody o vine a treste a k jeho zneužívaniu obvinenými (pozri už

uvedené, pozn.).

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že krajský súd v napadnutom

uznesení akceptoval záruky vyplývajúce sťažovateľovi z a 5 , ústavne

konformným spôsobom interpretoval a aplikoval na ďalšie trvanie jeho väzby príslušné

ustanovenia , pričom svoje rozhodnutie ústavne akceptovateľným

spôsobom odôvodnil. Na tomto základe ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo

výroku tohto nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. apríla 2010