Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 2/2010
PDF · 238.18 KB
No categories available
I. ÚS 2/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
I. ÚS 2/2010-49
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. apríla 2010 v senáte
zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Petra Brňáka a Marianny Mochnáčovej
v konaní o sťažnosti Ing. M. O., T., Ing. M. G., T., Ing. T. M., H., a Ing. P. G., T.,
zastúpených advokátom JUDr. M. K., T., ktorou namietali porušenie základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaní
vedenom pod sp. zn. 21 C/145/2007, takto
rozhodol:
1. Okresný súd Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 21 C/145/2007 p o r u š i l
základné právo Ing. M. O., Ing. M. G., Ing. T. M. a Ing. P. G. na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na
prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd.
2. Okresnému súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 21 C/145/2007
p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.
3. Ing. M. O., Ing. M. G., Ing. T. M. a Ing. P. G. p r i z n á v a primerané finančné
zadosťučinenie každému v sume po 500 € (slovom päťsto eur), ktoré j e Okresný súd
Trenčín p o v i n n ý vyplatiť každému do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Ing. M. O., Ing. M. G., Ing. T. M. a Ing. P. G. p r i z n á v a náhradu trov
právneho zastúpenia v sume 1 095,01 € (slovom tisícdeväťdesiatpäť eur a jeden cent), ktorú
j e Okresný súd Trenčín p o v i n n ý vyplatiť na účet ich právneho zástupcu JUDr. M. K.,
T., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
z 20. januára 2010 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. M. O., Ing. M. G., Ing. T. M. a Ing. P. G. (ďalej len
„sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu
Trenčín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 21 C/145/2007.
2. Porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy vidia sťažovatelia v takto opísanom skutkovom stave:
„Sťažovatelia sú účastníkmi súdneho konania vedeného na Okresnom súde...
Konanie bolo začaté na základe žaloby žalobcov 1-4 zo dňa 27. 3. 2007... sťažovatelia
podali... žalobu o zaplatenie odmeny z pracovného pomeru s prísl. Žalovanou stranou
v predmetnom konaní je spoločnosť L. ...
Doteraz bolo v danej veci uskutočnených niekoľko pojednávaní.
Prvé pojednávanie sa uskutočnilo dňa 14. 1. 2008, druhé pojednávanie dňa 11. 2.
2008... tretie pojednávanie... 7. 4. 2008.
Je síce pravdou, že v danom prípade sa zdanlivo jedná o náročný právny spor, avšak
procesné návrhy žalobcov v rade 1-4 zo dňa 18. 3. 2008 - najmä výsluch navrhovaných
svedkov navrhnutých na prvom pojednávaní dňa 14. 1. 2008 nie sú takého charakteru, že by
ich od vtedy nebolo možné súdom vykonať. Naviac je tu obava u účastníkov - žalobcov
v rade 1-4, že nimi navrhovaný výsluch svedkov už ani nebude možné s odstupom času
vykonať, resp. predvolaný svedkovia si skutočnosti, o ktorých majú byť súdom
v predmetnom konaní vypočutý už nebudú pamätať. Rovnako tak chceme zdôrazniť, že
žalobcovia si v konaní pred Okresným súdom... uplatňujú nárok na zaplatenie plnenia -
nároku plynúceho z pracovného pomeru. Nároky plynúce z pracovného pomeru pritom
bezprostredne súvisia s existenčnými potrebami sťažovateľov - zamestnancov, preto i súdna
ochrana, ktorá sa má takým to pracovnoprávnym nárokom poskytnúť musí byť o to viac
rýchlejšia, účinnejšia...“
3. Na základe uvedeného sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd nálezom takto
rozhodol:
„Základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,
zaručené ustanovením článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na
prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, bolo v konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín sp. zn.
21 C/145/2007 porušené.
Prikazuje sa, aby Okresný súd Trenčín vo veci vedenej pod sp. zn. 21C/145/2007
konal.
Súd sťažovateľovi Ing. M. O... priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 663,88
EUR, ktoré mu je Okresný súd Trenčín povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Súd sťažovateľovi Ing. M. G... priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 663,88
EUR, ktoré jej je Okresný súd Trenčín povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Súd sťažovateľovi Ing. T. M... priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 663,88
EUR, ktoré jej je Okresný súd Trenčín povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Súd sťažovateľovi Ing. P. G... priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 663,88
EUR, ktoré mu je Okresný súd Trenčín povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Súd priznáva odmenu a náhradu hotových výdavkov právnemu zástupcovi
sťažovateľa... vo výške 1 095,01 Eur.“
4. Svoju žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovatelia
odôvodnili tým, že „... prieťahy v súdnom konaní vyvolávajú u nich psychický stav
a očakávania, ako bude rozhodnuté, ako aj či bude v prípade ich úspechu vo veci možné
ešte uspokojenie ich pohľadávok. Prieťahmi v konaní sa neustále zvyšuje ich neistota
a zmenšuje sa pravdepodobnosť , že ich pohľadávky budú v budúcnosti uspokojené.“.
5. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci 11. decembra 2009 a 28. januára
2010 písomne vyjadril okresný súd (sp. zn. Spr. 1161/09/2007) a 10. marca 2010 k jeho
vyjadreniu zaujal stanovisko právny zástupca sťažovateľov.
5.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol chronológiu úkonov, ktoré
vykonal okresný súd vo veci. K prieťahom vo veci sp. zn. 21 C/145/207 sa vyjadril takto:
„... ide o vec časovo náročnú vzhľadom na objem predložených listinných dôkazov, ktoré sú
účastníkmi predkladané čiastkovo po každom pojednávaní. Taktiež zo strany sťažovateľov
sú stále predkladané nové dôkazy a navrhovaní ďalší svedkovia a okrem toho v priebehu
konania rozšírili návrh o ďalšie finančné nároky. Dĺžka konania je preto zapríčinená aj
nepripravenosťou navrhovateľa predložiť ucelené dôkazy k preukázaniu nároku.“
5.2 Sťažovatelia prostredníctvom svojho právneho zástupcu k vyjadreniu okresného
súdu okrem iného uviedli: „... Nesúhlasím, s tvrdeniami podpredsedu OS Trenčín, že by
sťažovatelia neboli včas predložili dôkazy o svojom uplatnenom nároku - tie boli predložené
súčasne so žalobou. Nárok sťažovateľov protistrana nikdy nerozporovala i samotný sudca
ho považoval za preukázaný.
V konaní ale bola zo strany žalovaného vznesená kompenzačná námietka v zmysle
ust. § 98 O. s. p. a jej oprávnenosť súd skúmal zdĺhavým dokazovaním, keď nevylúčil
konanie o nej na samostatné konanie. Pritom si sťažovatelia v konaní pred OS Trenčín
uplatnili právo na zaplatenie finančných nárokov z pracovného pomeru, kedy by súdna
ochrana mala byť ďaleko rýchlejšia účinnejšia, nakoľko takéto finančné nároky slúžia
sťažovateľom na zabezpečenie ich základných životných potrieb.“
6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich
vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať
ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia práva podľa označených článkov ústavy
a dohovoru. Prerokovanie sťažnosti na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu
predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva – ústavný súd nepovažuje
ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných
pre meritórne rozhodnutie veci (napr. I. ÚS 157/02, I. ÚS 66/03).
II.
7. Ústavný súd na základe sťažnosti a k nej pripojených písomností, vyjadrení
účastníkov konania a spisu okresného súdu sp. zn. 21 C 145/2007 zistil, že sťažovatelia
v právnom postavení navrhovateľov podali okresnému súdu 27. marca 2007 žalobu proti
žalovanému L., o zaplatenie odmeny z pracovného pomeru s prísl. Žalobný návrh bol
zaevidovaný pod sp. zn. 54 Ro 483/07. Následne okresný súd vykonal tieto procesné úkony:
- Sťažovatelia 16. apríla 2007 uhradili súdny poplatok za podaný žalobný návrh.
- Žalovaný 23. apríla 2007 doručil okresnému súdu vyjadrenie k žalobnému návrhu
a 26. apríla 2007 doručil aj listinné dôkazy.
- Okresný súd uznesením č. k. 54 Ro/483/2007-114 z 13. júla 2007 vrátil preplatok
na súdnom poplatku žalobcovi vo 4. rade.
- Okresný súd 21. augusta 2007 preradil spis do registra „C“ pod sp. zn.
- Dňa 25. októbra 2007 právna zástupkyňa žalobcov žiadala okresný súd o skoré
nariadenie súdneho pojednávania.
- Dňa 13. decembra 2007 dala sudkyňa kancelárii pokyn na nariadenie súdneho
pojednávania na 14. január 2008.
- Okresný súd 14. januára 2008 uskutočnil súdne pojednávanie za prítomnosti
sťažovateľov. Pojednávanie bolo odročené na 11. február 2008 pre účely vykonania
dokazovania. Právnemu zástupcovi žalovaného bolo uložené v lehote 15 dní predložiť
listinné dôkazy.
- Podaním okresnému súdu 16. januára 2008 sťažovatelia navrhli vykonanie ďalšieho
dokazovania a navrhli zmenu žalobného petitu.
- Dňa 16. januára 2008 okresný súd zaslal na vedomie žalovanému návrh
sťažovateľov na vykonanie ďalšieho dokazovania a návrh zmeny žalobného petitu.
- Dňa 29. januára 2008 žalovaný predložil okresnému súdu požadované listinné
dôkazy.
- Dňa 7. februára 2008 žalovaný doručil okresnému súdu vyjadrenie k návrhu na
vykonanie ďalšieho dokazovania a k návrhu zmeny žalobného petitu.
- Okresný súd 11. februára 2008 uskutočnil súdne pojednávanie za prítomnosti
sťažovateľov. Pojednávanie bolo odročené na 7. apríl 2008 pre účely umožnenia oboznámiť
sa právnemu zástupcovi sťažovateľov s predloženými listinnými dôkazmi.
- Podaním 19. marca 2008 sa sťažovatelia prostredníctvom svojho právneho zástupcu
vyjadrili k veci, ktoré okresný súd zaslal žalovanému na vyjadrenie.
- Dňa 4. apríla 2008 požiadal právny zástupca žalovaného o odročenie súdneho
pojednávania o 15 dní z dôvodu zabezpečenia odborného vyjadrenia k tvrdeniu
sťažovateľov.
- Okresný súd 7. februára 2008 uskutočnil súdne pojednávanie za prítomnosti
sťažovateľov. Na pojednávanie sa nedostavila protistrana žalovaného. Súd pojednávanie
odročil na neurčito.
- Okresný súd 22. apríla 2008 vyzval právneho zástupcu žalovaného, aby sa v lehote
30 dní vyjadril vo veci a prípadne navrhol doplnenie dokazovania.
- Dňa 27. mája 2008 sa k veci vyjadril právny zástupca žalovaného.
- Podaním 29. mája 2008 sťažovatelia žiadali okresný súd o skoré nariadenie termínu
súdneho pojednávania.
- Dňa 15. júla 2008 predložil sťažovateľ v 1. rade okresnému súdu stanovisko
k vyjadreniu žalovaného a navrhol vykonanie dokazovania.
- Podaním 30. októbra 2008 sťažovatelia žiadali okresný súd o skoré nariadenie
termínu súdneho pojednávania.
- Dňa 11. novembra 2009 dala sudkyňa kancelárii pokyn na nariadenie termínu
pojednávania na 3. december 2009 a predvolanie svedkov.
- Okresný súd 3. decembra 2009 uskutočnil súdne pojednávanie a konštatoval, že
predvolaní svedkovia sa nedostavili na pojednávanie. Pojednávanie bolo odročené na
14. január 2010 pre účely vykonania dokazovania vypočutím svedkov.
- Dňa 16. decembra 2009 sa ospravedlnil predvolaný svedok z neúčasti na
pojednávaní 14. januára 2010.
- Okresný súd 14. januára 2010 uskutočnil súdne pojednávanie. Vypočul predvolanú
svedkyňu a pojednávanie odročil na 22. február 2010 pre účely vypočutia ďalších
navrhovaných svedkov.
- Dňa 19. februára 2010 požiadal právny zástupca žalovaného okresný súd
o odročenie pojednávania a ospravedlnil sa z neúčasti na pojednávaní z dôvodu
prebiehajúceho mimosúdneho rokovania sporových strán.
- Okresný súd 22. februára 2010 spísal zápisnicu zo súdneho pojednávania. Na
pojednávanie sa nedostavili sporové strany ani ich právni zástupcovia. Na pojednávanie sa
dostavil predvolaný svedok.
III.
8. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak
ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím,
opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší
také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1
vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody
porušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím,
ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,
primerané finančné zadosťučinenie.
9. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho
záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
10. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho
súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť
zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04).
11. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu
právnej neistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného
štátneho orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá
povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne
realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto
zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej
neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto
povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),
ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak,
aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo
sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo
najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť
vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie
dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého
sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa
pojednávanie odročuje, predseda senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové
pojednávanie.
12. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade
bolo, alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy
s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch
základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02).
V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na
predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa
(I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd
postupoval aj v danom prípade.
12.1 Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého konania je
posúdenie nároku sťažovateľov na zaplatenie odmeny z pracovného pomeru s prísl., t. j. ide
o existenčnú vec, kde sa predpokladá osobitná pozornosť venovaná efektívnemu a rýchlemu
postupu súdu, aby bol naplnený účel príslušného (v danom prípade súdneho) konania, čo
okrem iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný postup
tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a skončená (§ 6 a § 100 ods. 1 OSP) a aby sa
čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou
o rozhodnutie (napr. I. ÚS 142/03, I. ÚS 145/03, I. ÚS 158/04).
12.2 Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd bral do úvahy aj
v predmetnom prípade skutkový stav veci a platnú právnu úpravu (II. ÚS 26/95, I. ÚS 92/97
a iné) relevantnú na rozhodnutie. Na základe týchto hľadísk konanie o zaplatenie odmeny
z pracovného pomeru nehodnotil ako právne zložité konanie.
12.3 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľov
v preskúmavanej veci, ústavný súd zistil, že sťažovatelia sa neprimeraným spôsobom
nepodieľali na prieťahoch v konaní. Práve naopak, prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne sa opakovane (25. októbra 2007, 29. mája 2008 a 30. októbra 2008) domáhali
skorého nariadenia pojednávania vo veci.
12.4 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci,
pričom zbytočné prieťahy v konaní posudzoval ako celok s prihliadnutím na všetky
okolnosti prípadu vrátane významu predmetného konania pre jeho účastníkov. Pokiaľ ide
o postup okresného súdu, ústavný súd vychádzal nielen z hľadiska sťažovateľmi
namietaného obdobia zbytočných prieťahov, ale aj z hľadiska celkového priebehu
posudzovaného konania. V tomto ohľade zistil, že súdne konanie sa začalo podaním žaloby
o zaplatenie odmeny z pracovného pomeru s prísl. 27. marca 2007 a doteraz nie je skončené
ani na prvom stupni. Konanie vedené okresným súdom do času rozhodovania ústavného
súdu trvá už viac ako 3 roky (do podania sťažnosti trvalo takmer 2 roky a 8 mesiacov,
pozn.). Počas tejto doby bol okresný súd absolútne nečinný v období od 22. apríla 2008,
keď vyzval právneho zástupcu žalovaného, aby sa v lehote 30 dní vyjadril vo veci
a prípadne navrhol doplnenie dokazovania, do 3. decembra 2009, keď uskutočnil súdne
pojednávanie. Ústavný súd hodnotí obdobie absolútnej nečinnosti od 22. apríla 2008 do
3. decembra 2009 ako zbytočný prieťah v trvaní takmer 19 mesiacov.
13. Ústavný súd vzhľadom na všetky uvedené dôvody vyslovil porušenie základného
práva sťažovateľov na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo
výroku tohto rozhodnutia v bode 1.
14. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany
sťažovateľom ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo
veci bez zbytočných prieťahov, pretože konanie doteraz nie je skončené.
15. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili,
aj primerané finančné zadosťučinenie (čl. 127 ods. 2 ústavy, § 56 ods. 4 zákona o ústavnom
súde). Sťažovatelia žiadali priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume každému po
663,88 € z dôvodov uvedených v bode 4. Vzhľadom na okolnosti danej veci (najmä na jej
predmet a význam pre účastníka konania) ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy (čl. 6 ods. 1 dohovoru) nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľov.
Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať im aj finančné zadosťučinenie podľa
citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti
s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľov (pozri body 12.1
až 12.3), ako aj na predmet konania považuje za primerané pre každého sťažovateľa v sume
po 500 €. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku
tohto rozhodnutia v bode 3.
16. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Vyúčtovaná odmena
advokátom za právne zastúpenie sťažovateľov v konaní pred ústavným súdom predstavuje
1 095,01 € s 19 % DPH, ktorá je však nižšia, ako umožňuje vyhláška Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, a preto ju ústavný súd
priznal v sume 1 095,01 € s 19 % DPH, ktorú je okresný súd povinný zaplatiť na účet
právnemu zástupcovi sťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149
OSP). Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku
tohto rozhodnutia.
17. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou vo
výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. apríla 2010