Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 198/2010
PDF · 153.6 KB
No categories available
I. ÚS 198/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. mája 2010
predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti T., s. r. o., G., zastúpenej advokátom JUDr.
J. T., P., pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Svidník v konaní vedenom pod sp. zn.
5 C/905/00 a takto
rozhodol:
Sťažnosť spoločnosti T., s. r. o., G., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. apríla
2010 doručená sťažnosť spoločnosti T., s. r. o., G. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou
namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie
veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Svidník (ďalej len „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C/905/00.
2. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti okrem iného uvádza: „... V konaní na OS Svidník,
č. 5 C 905/00 podal navrhovateľ S. ... 11. 7. 2000 žalobu, proti sťažovateľovi... o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam... Žaloba bola následne rozšírená o žalobcu v 2. rade
- Ing. M. P., správcu konkurznej podstaty žalobcu v 1. rade...
Nálezom ÚS SR, č. k. III US 194/08-30 z 2. 9. 2008 rozhodol ústavný súd, že
základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov... postupom
odporcu bolo porušené...
Vzhľadom na to, že žaloba bola podaná v r. 2000, konanie prebieha už desiaty rok
a od nálezu ústavného súdu v prieťahoch v konaní uplynuli už viac ako dva roky, postup
súdu spôsobuje ďalšie prieťahy v konaní nerešpektovaním (opakovaným) právneho názoru
odvolacieho súdu a tým, že činnosť súdu je neefektívna...
Za tohto stavu sťažovateľ ani nepodal sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi
súdu, pretože charakter konania súdu, ktorým spôsobuje prieťahy, by zrejme nedovoľoval
ani predsedovi súdu urobiť opatrenia, pretože by tým mohol zasahovať do nezávislosti
zákonnej sudkyne... Prihliadal pritom aj na skutočnosť, že sudca neplní nález ústavného
súdu.“
3. V nadväznosti na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:
„Okresný súd... v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 905/00 porušil právo
sťažovateľa... zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy... a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru..., aby sa jeho vec
prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Prikazuje odporcovi konať vo veci 5 C 905/00 bez zbytočných prieťahov.
Sťažovateľovi priznáva primerané zadosťučinenie v sume 5.000,- EUR, ktoré je
Okresný súd... povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.
Okresný súd... je povinný vyplatiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia na účet
právneho zástupcu vo výške 1.027,84 EUR... do dvoch mesiacov od právoplatnosti.“
II.
4. V zmysle čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
5. Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí podľa
ustanovenia § 25 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Skúmal pritom, či má na jej
prerokovanie právomoc, či sťažnosť má náležitosti podľa ustanovení § 20 a § 50 zákona
o ústavnom súde, či nie je neprípustná, podaná niekým zjavne neoprávneným alebo
oneskorene, ako aj to, či nie je zjavne neopodstatnená.
6. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec
bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným
súdom.
7. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,
ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi
označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú možno preto
považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil možnosť
porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po
prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 140/03, III. ÚS 118/04). Zjavná
neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na konanie bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čo platí aj vo vzťahu k čl. 6 ods. 1
dohovoru, môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta
v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak
dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. II. ÚS 93/03,
8. Predmetom konania pred ústavným súdom je nárok sťažovateľky na ochranu pred
postupom okresného súdu, ktorým boli podľa nej spôsobené zbytočné prieťahy a porušené
jej označené práva. Ústavný súd sa sťažnosťou sťažovateľky na prieťahy v konaní
okresného súdu už zaoberal a nálezom č. k. III. ÚS 194/08-30 z 2. septembra 2008 vyslovil
porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy (čl. 6 ods. 1 dohovoru) okresným súdom v konaní vedenom pod sp. zn.
5 C/905/00 (t. j. v tomto konaní, pozn.). Ďalej ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby
konal bez zbytočných prieťahov a zároveň priznal sťažovateľke primerané finančné
zadosťučinenie v sume 60 000 Sk a trovy konania. Na základe uvedeného posudzoval
ústavný súd pri opakovane podanej sťažnosti doručenej ústavnému súdu 8. apríla 2010
prieťahy okresného súdu za obdobie od 2. septembra 2008 do 8. apríla 2010, t. j. viac ako
19 mesiacov.
9. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom
konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 154/03,
IV. ÚS 147/04, IV. ÚS 221/05). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu
všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné
kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, čo platí aj pokiaľ ide
o čl. 6 ods. 1 dohovoru, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku
(napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00),
alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01,
10. Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou a s jej prílohami, ako aj
vykonanou kontrolou súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 5 C/905/00 dospel k záveru, že
sťažnosť sťažovateľky je zjavne neopodstatnená. Uvedený právny záver ústavného súdu
vychádza z vyhodnotenia doterajšieho priebehu konania pred okresným súdom, a to v čase
od 2. septembra 2008 do 8. apríla 2010 (pozri bod 8 in fine).
11. Ústavný súd z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 5 C/905/00 zistil, že
okresný súd od 3. septembra 2008 vykonal vo veci tieto úkony:
- 4. septembra 1998 uskutočnil súdne pojednávanie, na ktorom rozhodol vo veci
samej,
- 5. septembra 1998 právny zástupca žalobcu predložil okresnému súdu vyčíslenie
trov právneho zastúpenia,
- 3. októbra 2008 okresný súd vyhotovený rozsudok č. k. 5 C/905/2000-350 zo
4. septembra 2008 odoslal prostredníctvom pošty účastníkom konania,
- 22. októbra 2008 sťažovateľka podala proti rozsudku odvolanie,
- okresný súd 28. októbra 2008 vyzval účastníkov, aby v lehote do 10 dní sa
k pripojenému odvolaniu sťažovateľky písomne vyjadrili, aj či súhlasia s rozhodnutím
odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania,
- 6. novembra 2008 sťažovateľka oznámila okresnému súdu, že nesúhlasí
s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania,
- okresný súd 13. novembra 2008 odovzdal spis sp. zn. 5 C/905/2000 Krajskému
súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľky,
- 2. júna 2009 sťažovateľka predložila písomný dôkaz vo veci samej,
- sudca krajského súdu dal pokyn kancelárii na nariadenie termínu pojednávania na
16. december 2009.
- 16. decembra 209 krajský súd uskutočnil súdne pojednávanie, na ktorom rozhodol
tak, že zrušil rozsudok okrem výroku o čiastočnom zamietnutí žaloby a výroku o trovách
konania vo vzťahu medzi žalobcom v 2. rade a sťažovateľkou a v rozsahu zrušenia vrátil
vec okresnému súdu na ďalšie konanie. Krajský súd zrušil rozsudok okresného súdu
z dôvodu, že sa „ nevysporiadal so všetkými okolnosťami, podstatnými pre rozhodnutie vo
veci, čím sa jeho postupom odňala účastníkom možnosť konať pred súdom a nedostatočne
zistil skutkový stav“,
- 2. februára 2010 zaslal krajský súd spis spolu s vyhotoveným rozhodnutím
o odvolaní vo veci okresnému súdu, ktorý prevzal spis 10. februára 2010,
- 5. februára 2010 dal sudca pokyn kancelárii na doručenie uznesenia krajského súdu,
- okresný súd 22. februára 2010 nariadil pojednávanie vo veci na 16. marec 2010,
- okresný súd 16. marca 2010 uskutočnil súdne pojednávanie a po vyjadrení
právnych zástupcov účastníkov konania k veci pojednávanie odročil na 8. apríl 2010 pre
účely doplnenia dokazovania,
- 6. apríla 2010 okresný súd pojednávanie nariadené na 8. apríl 2010 odročil na
neurčito z dôvodu úrazu sudkyne,
- okresný súd 12. apríla 2010 nariadil pojednávanie vo veci na 22. apríl 2010,
- okresný súd 22. apríla 2010 uskutočnil súdne pojednávanie, na ktorom rozhodol vo
veci samej tak, že žalobu zamietol.
12. V sťažnosti je oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa § 20
ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného
súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľka
domáhala. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľka domáha v petite
svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označila za porušovateľa svojich práv
13. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že z doterajšej dĺžky konania, t. j. viac ako
19 mesiacov (bod 8 in fine) bola vec na krajskom (odvolacom) súde od 13. novembra 2008
do 2. februára 2010 (t. j. viac ako 14 mesiacov), pričom sťažnosť proti krajskému súdu
nesmeruje (bod 12). Po vrátení veci okresnému súdu tento konal plynulo a 22. apríla 2010
vo veci rozhodol.
14. V zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti ústavného súdu jedným z dôvodov
odmietnutia sťažnosti je zjavná neopodstatnenosť, ktorú možno vysloviť, ak ústavný súd
nezistí priamu príčinnú súvislosť medzi namietaným postupom štátu a základným právom
alebo slobodou, porušenie ktorých sťažovateľ namieta – napr. rozhodnutia sp. zn.
I. ÚS 93/97, I. ÚS 87/97, I. ÚS 20/97, I. ÚS 24/98, III. ÚS 248/05. Zistené skutočnosti
zatiaľ nepostačujú na prijatie záveru, že by postupom okresného súdu a celková doterajšia
dĺžka konania od ostatného nálezu ústavného súdu v posudzovanej veci dosahovali ústavne
relevantnú intenzitu. Z týchto dôvodov ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
15. V dôsledku odmietnutia sťažnosti ako celok bolo už bez právneho významu, aby
sa ústavný súd zaoberal ďalšími požiadavkami uvedenými v sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. mája 2010