Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 138/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. júna 2010 v senáte

zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Ladislava

Orosza v konaní o sťažnosti P. T., P., zastúpeného advokátom JUDr. M. L., P., ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Piešťany

v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom Okresným súdom Trnava

pod sp. zn. ), za účasti Okresného súdu Piešťany, takto

rozhodol:

1. Základné právo P. T. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom

pod sp. zn. (pôvodne vedenom Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 16 C

105/2005) p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Piešťany p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. P. T. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur),

ktoré mu j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý uhradiť P. T. trovy konania v sume

254,88 € (slovom dvestopäťdesiatštyri eur a osemdesiatosem centov) na účet jeho právneho

zástupcu JUDr. M. L., P., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. marca 2010

doručená sťažnosť P. T., P. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. M. L.,

P., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) postupom

Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C

316/2008 (pôvodne vedenom Okresným súdom Trnava pod sp. zn. ).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ doručil 16. augusta 2005 Okresnému súdu

Trnava návrh na zrušenie a vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej

aj „BSM“). O predmetnom návrhu konal Okresný súd Trnava pod sp. zn. .

V sťažnosti sa ďalej uvádza:

„Ostatné pojednávanie vo veci sa konalo 31. 10. 2006, keď OS Trnava odročil

pojednávanie na neurčito za účelom znaleckého dokazovania.

V súvislosti s prechodom výkonu súdnictva k 01. 01. 2008 bola predmetná vec

odovzdaná z Okresného súdu Trnava na Okresný súd Piešťany, bola jej pridelená spisová

značka a bola pridelená na prejednanie zákonnej sudkyni JUDr. L. Ch., ktorá

neurobila žiaden procesný úkon.“

Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd

rozhodol o nej nálezom, v ktorom vysloví porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. a prikáže okresnému súdu v označenom konaní konať

bez zbytočných prieťahov. Zároveň sťažovateľ žiada, aby mu ústavný súd priznal primerané

finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € a úhradu trov konania pred ústavným súdom

v sume 254,88 €. Primeraného finančného zadosťučinenia sa sťažovateľ domáha z dôvodov,

že v dôsledku dosiaľ neskončeného konania o vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov nemá dostatok finančných prostriedkov na splácanie

hypotekárneho úveru, ktorý si zobral pre účely vyriešenia svojej bytovej otázky.

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. -8

z 25. marca 2010 ju prijal na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval právneho zástupcu

sťažovateľa a predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo

veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčku okresného súdu ústavný súd zároveň vyzval,

aby sa vyjadrila k sťažnosti. Právny zástupca sťažovateľa a predsedníčka okresného súdu

ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Vzhľadom na oznámenie právneho zástupcu sťažovateľa a predsedníčky okresného

súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade

s o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania,

pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti sp. zn. Spr 336/2010

z 26. apríla 2010, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 30. apríla 2010, okrem iného

uviedla:

„Z obsahu spisového materiálu vedeného pod sp. zn. som zistila, že

sťažovateľ ako žalobca podal na Okresnom súde Trnava dňa 16. 08. 2005 žalobu proti

žalovanej J. T. na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Vec bola

pridelená sudkyni JUDr. J. H. Okresný súd Trnava bol v predmetnej veci miestne príslušný

do 31. 12. 2007. Od 01. 01. 2008 v súvislosti s prechodom výkonu súdnictva z Okresného

súdu Trnava je miestne príslušný Okresný súd Piešťany. Predmetná vec bola pridelená na

rozhodnutie zákonnej sudkyni JUDr. L. Ch., ktorá neurobila žiaden procesný úkon. Dňa 22.

07. 2009 bola vec pridelená v rámci prerozdeľovania spisov novovymenovanej sudkyni

JUDr. N. K., ktorá nariadila termín pojednávania na deň 28. 06. 2010 o 13.00 hod. Dňa 30.

09. 2009 bola Okresnému súdu Piešťany doručená sťažnosť sťažovateľa P. T., ktorú som

vyhodnotila ako opodstatnenú. Prieťahy v predmetnom konaní boli spôsobené objektívnymi

okolnosťami súvisiacimi s množstvom odovzdaných spisov z Okresného súdu Trnava

a nedostatočným personálnym obsadením Okresného súdu Piešťany, keď civilnú agendu

vybavovali iba štyria sudcovia, pričom mal každý sudca vo svojom oddelení

900 nevybavených spisov a po nástupe novovymenovaných sudkýň má každý civilný sudca

vo svojom oddelení 550 nevybavených spisov.“

II.

Z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. ústavný súd zistil tento

priebeh namietaného konania:

1. Dňa 16. augusta 2005 bola Okresnému súdu Trnava doručená žaloba sťažovateľa

o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorá bola vedená pod sp. zn.

.

2. Uznesením z 19. decembra 2005 Okresný súd Trnava vyzval sťažovateľa, aby

doplnil svoj návrh na konkretizáciu a špecifikáciu vecí patriacich do bezpodielového

spoluvlastníctva manželov; sťažovateľ na predmetnú výzvu reagoval podaním z 27. januára

2006, ktorým doplnil pôvodný návrh.

3. Dňa 15. februára 2006 Okresný súd Trnava vyzval sťažovateľa, aby v lehote

10 dní predložil všetky doklady o veciach, ktoré patria do BSM; sťažovateľ na výzvu

reagoval podaním, ktoré bolo Okresnému súdu Trnava doručené 6. marca 2006.

4. Dňa 6. apríla 2006 Okresný súd Trnava opätovne vyzval sťažovateľa na

predloženie konkretizácie hnuteľných vecí jednotlivo po položkách s uvedením roku

nadobudnutia a uvedením ich nadobúdacej ceny; sťažovateľ na výzvu reagoval 22. mája

2006 predložením požadovaného zoznamu.

5. Okresný súd Trnava prípisom z 12. júna 2006 vyzval odporkyňu, aby sa vyjadrila

k veci; vyjadrenie odporkyne mu bolo doručené 25. septembra 2006.

6. Dňa 28. septembra 2006 sa vo veci konalo pojednávanie, na ktorom boli vypočutí

sťažovateľ, odporkyňa a zástupca odporkyne; pojednávanie bolo odročené na 31. október

2006.

7. Na pojednávaní konanom 31. októbra 2006 bol vypočutý svedok, následne bolo

pojednávanie odročené pre účely ustanovenia znalcov.

8. Okresný súd Trnava svojimi uzneseniami č. k. -82, č. k.

83 a č. k. -84 zo 6. decembra 2006 rozhodol o ustanovení znalcov z odboru

stavebníctva, z odboru bytového zariadenia a z odboru cestnej dopravy.

9. Na základe žiadosti znalkyne z odboru stavebníctva jej Okresný súd Trnava zaslal

21. januára 2007 predmetný súdny spis.

10. Dňa 29. marca 2007 bolo Okresnému súdu Trnava doručené nesúhlasné

vyjadrenie sťažovateľa k znaleckému posudku k stanoveniu hodnoty nehnuteľnosti.

11. Dňa 28. júna 2007 Okresný súd Trnava urgoval sťažovateľa a odporkyňu, aby

sa vyjadrili k ďalšiemu znaleckému posudku.

12. Dňa 30. júla 2007 Okresný súd Trnava rozhodol o priznaní znalečného.

13. V zmysle o sídlach a obvodoch súdov

Slovenskej republiky a o zmene v znení

neskorších predpisov došlo v posudzovanej veci k 1. januáru 2008 k prechodu výkonu

súdnictva z Okresného súdu Trnava na okresný súd, ktorý v ďalšom období vo veci

nekonal.

14. Sťažovateľ doručil 30. septembra 2009 okresnému súdu sťažnosť na prieťahy,

ktorú predsedníčka okresného súdu vyhodnotila ako opodstatnenú, pričom v odpovedi

uviedla, že v záujme zjednania nápravy dohliadne na zabezpečenie nariadenia pojednávania

na čo najskorší termín.

15. Dňa 27. apríla 2010 okresný súd nariadil pojednávanie vo veci na 28. jún 2010.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v .

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný urobiť vhodné opatrenia, aby

sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže

odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje,

predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové

pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade so

svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje tri

základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade

s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (, , ). Podľa uvedených kritérií

posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

1. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ktoré ústavný súd uplatňuje

pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie , ústavný súd

vychádzajúc zo skutočnosti, že predmetom namietaného konania pred okresným súdom je

rozhodovanie o žalobe sťažovateľa, ktorou sa domáha vyporiadania bezpodielového

spoluvlastníctva manželov, konštatoval, že ide o konanie, ktoré nemožno považovať za

právne zložité vzhľadom na skutočnosť, že tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej agendy

všeobecných súdov, v rámci ktorej sa už sformovala stabilizovaná judikatúra.

Pre rozhodovanie súdu vo veciach, ktorých predmetom je vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je potrebné predovšetkým určiť (stanoviť)

okruh vecí tvoriacich jeho predmet, zistiť ich hodnotu ku dňu zániku manželstva a napokon

rozhodnúť o jeho vyporiadaní. Pri oceňovaní vecí v konaní o vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva ide spravidla o posúdenie skutočností, ktoré si vyžadujú odborné znalosti,

a preto nie zriedka vyvstáva potreba ustanovenia znalca podľa . Faktickú

zložitosť veci preto v takýchto veciach nemožno vylúčiť a môže byť vyvolaná počtom

a povahou vecí tvoriacich predmet bezpodielového spoluvlastníctva, súhlasným alebo

nesúhlasným stanoviskom účastníkov konania o veciach tvoriacich predmet bezpodielového

spoluvlastníctva, ako aj potrebou zisťovania ich hodnoty ku dňu zániku manželstva

prostredníctvom znaleckého dokazovania.

Uvedené skutočnosti sa prejavili aj v namietanom konaní, a preto ústavný súd

pripúšťa faktickú zložitosť veci, ale v tejto súvislosti zároveň považoval za potrebné

poukázať na svoju judikatúru, podľa ktorej ani faktická zložitosť sporu nezbavuje sudcu

ústavnej zodpovednosti za prieťahy v konaní zapríčinené nesprávnou organizáciou práce

a nečinnosťou bez relevantného právneho dôvodu (m. m. ).

2. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom, ktoré sa

uplatňuje pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa . Ústavný súd pri

preskúmaní predloženého spisu nezistil žiadnu okolnosť, ktorou by sťažovateľ prispel

k zbytočným prieťahom v namietanom konaní.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , je samotné konanie súdu.

Z predloženého spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn. (pôvodne

vedeného Okresným súdom Trnava pod sp. zn. ) vyplýva, že v období, keď

bol vo veci príslušný Okresný súd Trnava, sa vo veci konalo v zásade plynulo, t. j. bez

neodôvodnených prieťahov. Po prechode súdnictva (od 1. januára 2008) až do 27. apríla

2010 (nariadenie pojednávania na 28. jún 2010) však okresný súd vo veci bez akéhokoľvek

ospravedlniteľného dôvodu nekonal, t. j. v namietanom konaní došlo k zbytočným

prieťahom v trvaní takmer 28 mesiacov.

Na tomto základe ústavný súd rozhodol, že postupom okresného súdu v namietanom

konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa (bod 1

výroku tohto nálezu).

Keďže označené konanie nebolo do času rozhodnutia ústavného súdu o sťažnosti

právoplatne skončené, ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod

sp. zn. v ďalšom období postupoval bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku

tohto nálezu).

IV.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ žiadal o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

5 000 €.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia tohto práva, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez

pokračujúceho porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného

súdu v tomto prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení

finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných

Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa

čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na

konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu celkovú dĺžku namietaného konania (takmer päť rokov od

podania žaloby), berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, správanie sťažovateľa

ako účastníka konania a najmä dĺžku obdobia neodôvodnenej nečinnosti okresného súdu

považoval ústavný súd priznanie sumy 2 000 € sťažovateľovi za primerané finančné

zadosťučinenie podľa (výrok 3 tohto nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol podľa aj

o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym

zastupovaním advokátom JUDr. M. L. (výrok 4 tohto nálezu); sťažovateľ žiadal úhradu trov

konania v sume 254,88 €. Vzhľadom na to, že trovy konania požadované sťažovateľom

neprekračovali sumu vypočítanú podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov, ústavný súd ich priznal v sume ním požadovanej.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 31a zákona

o ústavnom súde v spojení s ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. júna 2010