Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 138/2010
PDF · 209.77 KB
No categories available
IV. ÚS 138/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. júna 2010 v senáte
zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Ladislava
Orosza v konaní o sťažnosti P. T., P., zastúpeného advokátom JUDr. M. L., P., ktorou
namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Piešťany
v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 316/2008 (pôvodne vedenom Okresným súdom Trnava
pod sp. zn. 16 C 105/2005), za účasti Okresného súdu Piešťany, takto
rozhodol:
1. Základné právo P. T. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom
pod sp. zn. 7 C 316/2008 (pôvodne vedenom Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 16 C
105/2005) p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Piešťany p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.
7 C 316/2008 konal bez zbytočných prieťahov.
3. P. T. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur),
ktoré mu j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý uhradiť P. T. trovy konania v sume
254,88 € (slovom dvestopäťdesiatštyri eur a osemdesiatosem centov) na účet jeho právneho
zástupcu JUDr. M. L., P., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. marca 2010
doručená sťažnosť P. T., P. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. M. L.,
P., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom
Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C
316/2008 (pôvodne vedenom Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 16 C 105/2005).
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ doručil 16. augusta 2005 Okresnému súdu
Trnava návrh na zrušenie a vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej
aj „BSM“). O predmetnom návrhu konal Okresný súd Trnava pod sp. zn. 16 C 105/2005.
V sťažnosti sa ďalej uvádza:
„Ostatné pojednávanie vo veci sa konalo 31. 10. 2006, keď OS Trnava odročil
pojednávanie na neurčito za účelom znaleckého dokazovania.
V súvislosti s prechodom výkonu súdnictva k 01. 01. 2008 bola predmetná vec
odovzdaná z Okresného súdu Trnava na Okresný súd Piešťany, bola jej pridelená spisová
značka 7 C 316/2008 a bola pridelená na prejednanie zákonnej sudkyni JUDr. L. Ch., ktorá
neurobila žiaden procesný úkon.“
Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd
rozhodol o nej nálezom, v ktorom vysloví porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 7 C 316/2008 a prikáže okresnému súdu v označenom konaní konať
bez zbytočných prieťahov. Zároveň sťažovateľ žiada, aby mu ústavný súd priznal primerané
finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € a úhradu trov konania pred ústavným súdom
v sume 254,88 €. Primeraného finančného zadosťučinenia sa sťažovateľ domáha z dôvodov,
že v dôsledku dosiaľ neskončeného konania o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov nemá dostatok finančných prostriedkov na splácanie
hypotekárneho úveru, ktorý si zobral pre účely vyriešenia svojej bytovej otázky.
Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. IV. ÚS 138/2010-8
z 25. marca 2010 ju prijal na ďalšie konanie.
Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval právneho zástupcu
sťažovateľa a predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo
veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčku okresného súdu ústavný súd zároveň vyzval,
aby sa vyjadrila k sťažnosti. Právny zástupca sťažovateľa a predsedníčka okresného súdu
ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.
Vzhľadom na oznámenie právneho zástupcu sťažovateľa a predsedníčky okresného
súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade
s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania,
pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti sp. zn. Spr 336/2010
z 26. apríla 2010, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 30. apríla 2010, okrem iného
uviedla:
„Z obsahu spisového materiálu vedeného pod sp. zn. 7 C 316/2008 som zistila, že
sťažovateľ ako žalobca podal na Okresnom súde Trnava dňa 16. 08. 2005 žalobu proti
žalovanej J. T. na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Vec bola
pridelená sudkyni JUDr. J. H. Okresný súd Trnava bol v predmetnej veci miestne príslušný
do 31. 12. 2007. Od 01. 01. 2008 v súvislosti s prechodom výkonu súdnictva z Okresného
súdu Trnava je miestne príslušný Okresný súd Piešťany. Predmetná vec bola pridelená na
rozhodnutie zákonnej sudkyni JUDr. L. Ch., ktorá neurobila žiaden procesný úkon. Dňa 22.
07. 2009 bola vec pridelená v rámci prerozdeľovania spisov novovymenovanej sudkyni
JUDr. N. K., ktorá nariadila termín pojednávania na deň 28. 06. 2010 o 13.00 hod. Dňa 30.
09. 2009 bola Okresnému súdu Piešťany doručená sťažnosť sťažovateľa P. T., ktorú som
vyhodnotila ako opodstatnenú. Prieťahy v predmetnom konaní boli spôsobené objektívnymi
okolnosťami súvisiacimi s množstvom odovzdaných spisov z Okresného súdu Trnava
a nedostatočným personálnym obsadením Okresného súdu Piešťany, keď civilnú agendu
vybavovali iba štyria sudcovia, pričom mal každý sudca vo svojom oddelení
900 nevybavených spisov a po nástupe novovymenovaných sudkýň má každý civilný sudca
vo svojom oddelení 550 nevybavených spisov.“
II.
Z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 7 C 316/2008 ústavný súd zistil tento
priebeh namietaného konania:
1. Dňa 16. augusta 2005 bola Okresnému súdu Trnava doručená žaloba sťažovateľa
o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorá bola vedená pod sp. zn.
2. Uznesením z 19. decembra 2005 Okresný súd Trnava vyzval sťažovateľa, aby
doplnil svoj návrh na konkretizáciu a špecifikáciu vecí patriacich do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov; sťažovateľ na predmetnú výzvu reagoval podaním z 27. januára
2006, ktorým doplnil pôvodný návrh.
3. Dňa 15. februára 2006 Okresný súd Trnava vyzval sťažovateľa, aby v lehote
10 dní predložil všetky doklady o veciach, ktoré patria do BSM; sťažovateľ na výzvu
reagoval podaním, ktoré bolo Okresnému súdu Trnava doručené 6. marca 2006.
4. Dňa 6. apríla 2006 Okresný súd Trnava opätovne vyzval sťažovateľa na
predloženie konkretizácie hnuteľných vecí jednotlivo po položkách s uvedením roku
nadobudnutia a uvedením ich nadobúdacej ceny; sťažovateľ na výzvu reagoval 22. mája
2006 predložením požadovaného zoznamu.
5. Okresný súd Trnava prípisom z 12. júna 2006 vyzval odporkyňu, aby sa vyjadrila
k veci; vyjadrenie odporkyne mu bolo doručené 25. septembra 2006.
6. Dňa 28. septembra 2006 sa vo veci konalo pojednávanie, na ktorom boli vypočutí
sťažovateľ, odporkyňa a zástupca odporkyne; pojednávanie bolo odročené na 31. október
2006.
7. Na pojednávaní konanom 31. októbra 2006 bol vypočutý svedok, následne bolo
pojednávanie odročené pre účely ustanovenia znalcov.
8. Okresný súd Trnava svojimi uzneseniami č. k. 16 C 105/05-82, č. k. 16 C 105/05-
83 a č. k. 16 C 105/05-84 zo 6. decembra 2006 rozhodol o ustanovení znalcov z odboru
stavebníctva, z odboru bytového zariadenia a z odboru cestnej dopravy.
9. Na základe žiadosti znalkyne z odboru stavebníctva jej Okresný súd Trnava zaslal
21. januára 2007 predmetný súdny spis.
10. Dňa 29. marca 2007 bolo Okresnému súdu Trnava doručené nesúhlasné
vyjadrenie sťažovateľa k znaleckému posudku k stanoveniu hodnoty nehnuteľnosti.
11. Dňa 28. júna 2007 Okresný súd Trnava urgoval sťažovateľa a odporkyňu, aby
sa vyjadrili k ďalšiemu znaleckému posudku.
12. Dňa 30. júla 2007 Okresný súd Trnava rozhodol o priznaní znalečného.
13. V zmysle § 18b ods. 1 zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov
Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení
neskorších predpisov došlo v posudzovanej veci k 1. januáru 2008 k prechodu výkonu
súdnictva z Okresného súdu Trnava na okresný súd, ktorý v ďalšom období vo veci
nekonal.
14. Sťažovateľ doručil 30. septembra 2009 okresnému súdu sťažnosť na prieťahy,
ktorú predsedníčka okresného súdu vyhodnotila ako opodstatnenú, pričom v odpovedi
uviedla, že v záujme zjednania nápravy dohliadne na zabezpečenie nariadenia pojednávania
na čo najskorší termín.
15. Dňa 27. apríla 2010 okresný súd nariadil pojednávanie vo veci na 28. jún 2010.
III.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou
„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného
súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa
rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie
právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa
ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec
bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný urobiť vhodné opatrenia, aby
sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná
povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže
odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje,
predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové
pojednávanie.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so
svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje tri
základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),
správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade
s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria
prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre
sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa uvedených kritérií
posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.
1. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ktoré ústavný súd uplatňuje
pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd
vychádzajúc zo skutočnosti, že predmetom namietaného konania pred okresným súdom je
rozhodovanie o žalobe sťažovateľa, ktorou sa domáha vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, konštatoval, že ide o konanie, ktoré nemožno považovať za
právne zložité vzhľadom na skutočnosť, že tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej agendy
všeobecných súdov, v rámci ktorej sa už sformovala stabilizovaná judikatúra.
Pre rozhodovanie súdu vo veciach, ktorých predmetom je vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je potrebné predovšetkým určiť (stanoviť)
okruh vecí tvoriacich jeho predmet, zistiť ich hodnotu ku dňu zániku manželstva a napokon
rozhodnúť o jeho vyporiadaní. Pri oceňovaní vecí v konaní o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva ide spravidla o posúdenie skutočností, ktoré si vyžadujú odborné znalosti,
a preto nie zriedka vyvstáva potreba ustanovenia znalca podľa § 127 OSP. Faktickú
zložitosť veci preto v takýchto veciach nemožno vylúčiť a môže byť vyvolaná počtom
a povahou vecí tvoriacich predmet bezpodielového spoluvlastníctva, súhlasným alebo
nesúhlasným stanoviskom účastníkov konania o veciach tvoriacich predmet bezpodielového
spoluvlastníctva, ako aj potrebou zisťovania ich hodnoty ku dňu zániku manželstva
prostredníctvom znaleckého dokazovania.
Uvedené skutočnosti sa prejavili aj v namietanom konaní, a preto ústavný súd
pripúšťa faktickú zložitosť veci, ale v tejto súvislosti zároveň považoval za potrebné
poukázať na svoju judikatúru, podľa ktorej ani faktická zložitosť sporu nezbavuje sudcu
ústavnej zodpovednosti za prieťahy v konaní zapríčinené nesprávnou organizáciou práce
a nečinnosťou bez relevantného právneho dôvodu (m. m. I. ÚS 47/96).
2. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom, ktoré sa
uplatňuje pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd pri
preskúmaní predloženého spisu nezistil žiadnu okolnosť, ktorou by sťažovateľ prispel
k zbytočným prieťahom v namietanom konaní.
3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, je samotné konanie súdu.
Z predloženého spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn. 7 C 316/2008 (pôvodne
vedeného Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 16 C 105/2005) vyplýva, že v období, keď
bol vo veci príslušný Okresný súd Trnava, sa vo veci konalo v zásade plynulo, t. j. bez
neodôvodnených prieťahov. Po prechode súdnictva (od 1. januára 2008) až do 27. apríla
2010 (nariadenie pojednávania na 28. jún 2010) však okresný súd vo veci bez akéhokoľvek
ospravedlniteľného dôvodu nekonal, t. j. v namietanom konaní došlo k zbytočným
prieťahom v trvaní takmer 28 mesiacov.
Na tomto základe ústavný súd rozhodol, že postupom okresného súdu v namietanom
konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (bod 1
výroku tohto nálezu).
Keďže označené konanie nebolo do času rozhodnutia ústavného súdu o sťažnosti
právoplatne skončené, ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod
sp. zn. 7 C 316/2008 v ďalšom období postupoval bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku
tohto nálezu).
IV.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Sťažovateľ žiadal o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume
5 000 €.
Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného
práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje
nielen vyslovenie porušenia tohto práva, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez
pokračujúceho porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného
súdu v tomto prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení
finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných
Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa
čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na
konkrétne okolnosti prípadu.
Vzhľadom na doterajšiu celkovú dĺžku namietaného konania (takmer päť rokov od
podania žaloby), berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, správanie sťažovateľa
ako účastníka konania a najmä dĺžku obdobia neodôvodnenej nečinnosti okresného súdu
považoval ústavný súd priznanie sumy 2 000 € sťažovateľovi za primerané finančné
zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde (výrok 3 tohto nálezu).
Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj
o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym
zastupovaním advokátom JUDr. M. L. (výrok 4 tohto nálezu); sťažovateľ žiadal úhradu trov
konania v sume 254,88 €. Vzhľadom na to, že trovy konania požadované sťažovateľom
neprekračovali sumu vypočítanú podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov, ústavný súd ich priznal v sume ním požadovanej.
Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho
zástupcu sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 31a zákona
o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. júna 2010