Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 421/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. novembra 2012

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Jána Lubyho

a Ladislava Orosza v konaní o sťažnosti Ing. T. M., P., zastúpenej advokátom JUDr. Š. B.,

T., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn.

(pôvodne vedenom Okresným súdom Trnava pod sp. zn. ), za

účasti Okresného súdu Piešťany, takto

rozhodol:

1. Základné právo Ing. T. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l i .

2. Okresnému súdu Piešťany p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. T. M. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 4 000 € (slovom

štyritisíc eur), ktoré jej j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý uhradiť Ing. T. M. trovy konania v sume

269,58 € (slovom dvestošesťdesiatdeväť eur a päťdesiatosem centov) na účet jej právneho

zástupcu JUDr. Š. B., T., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. mája 2012

doručená sťažnosť Ing. T. M. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v

primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovoru“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti, ako aj z obsahu spisu vyplýva, že na základe návrhu

sťažovateľky, ktorý bol Okresnému súdu Trnava doručený 6. apríla 2005, sa začalo konanie

o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva; konanie bolo Okresným súdom

Trnava vedené pod sp. zn. . V zmysle , ktorým sa

mení a dopĺňa zákon č. 371/04 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky

a o zmene v znení neskorších predpisov

a dopĺňa o súdnych poplatkoch a poplatku

za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „

Z. z.“), bola vec postúpená okresnému súdu a v súčasnosti je vedená pod sp. zn.

.

Sťažovateľka v sťažnosti analyzuje doterajší priebeh namietaného konania tak pred

Okresným súdom Trnava, ako aj okresným súdom, pričom poukazujúc na neefektívnu

činnosť oboch vo veci konajúcich súdov a formálnosť ich úkonov, ako aj „veľké časové

rozdiely v konaní oboch súdov od podania žaloby“ navrhuje, aby ústavný súd o jej sťažnosti

nálezom takto rozhodol:

„1.) Základné právo Ing. T. M... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie veci súdom v

primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd v znení protokolov č. 3, 5, 8 postupom Okresného súdu v Piešťanoch, v konaní

vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

2.) Okresnému súdu Piešťany prikazuje, aby v konaní vedenom pod

č. k. konal bez zbytočných prieťahov.

3.) Ing. T. M... priznáva finančné zadosťučinenie v sume 12.000,- € (slovom

dvanásťtisíc eur), ktoré jej je Okresný súd Piešťany povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4.) Okresný súd Piešťany je povinný uhradiť Ing. T. M... trovy konania v sume 269,58

€ (slovom dvestošesťdesiatdeväťeur, päťdesiatosem centov), na účet jej advokátka JUDr. Š.

B... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. -16

zo 16. augusta 2012 ju prijal na ďalšie konanie. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie

ústavný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľky a predsedníčku okresného súdu, aby sa

vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčku

okresného súdu ústavný súd zároveň vyzval, aby sa vyjadrila k sťažnosti. Právny zástupca

sťažovateľky a predsedníčka okresného súdu ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom,

aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Vzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľky a predsedníčky okresného

súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade

s o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania,

pretože dospel k záveru, že od neho nie je možné očakávať ďalšie objasnenie veci.

Predsedníčka okresného súdu vo svojom prípise č. Spr 408/2012 z 9. júla 2012

predložila ústavnému súdu svoje vyjadrenie k sťažnosti, v ktorom po chronológii postupu

súdu v namietanom konaní najmä uviedla:

«Predmetné konanie je skutkovo zložité, čo potvrdzujú vyjadrenia znalca, podané

znalecké úkony, pričom zo strany odporcu voči týmto úkonom sú podávané námietky,

s ktorými je súd povinný sa vysporiadať. Keďže však ide o námietky na vysporiadanie

ktorých sú potrebné odborné znalosti, bolo nutné pojednávania opätovne odročovať, preto

vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľky, ktorým označuje úkony súdu za formálne

s poukazom na ustanovenie nie sú namieste. Je

nutné poukázať na skutočnosť, že k väčším časovým rozdielom medzi úkonmi súdu došlo

z objektívnych dôvodov pre mimoriadnu zaťaženosť, keďže v senáte „9“ bolo k 04. 07. 2012

pridelených na rozhodnutie 3516 vecí, z toho 668 civilných vecí (z ktorých 103 vecí je

reštančných - 26 starších ako 5 rokov), 42 obchodných vecí a 214 vecí týkajúcich sa

maloletých detí, osobného stavu, ktoré je sudkyňa povinná vybavovať prednostne. Je

zrejmé, že za uvedeného stavu, ktorý je dlhodobý - od 01. 01. 2008, a ktorý si sudkyňa

nezapríčinila sama, nie je v žiadnom prípade v ľudských silách objektívne možné dosiahnuť,

aby súd postupoval a konal vo veci v kratších lehotách.»

Právny zástupca sťažovateľky v podaní z 15. októbra 2012 v reakcii na vyjadrenia

predsedníčky okresného súdu okrem iného uviedol: „K vyjadreniam predsedníčky

Okresného súdu Piešťany zo dňa 9. 7. 2012 a zo dňa 2. 10. 2012 v krátkosti len dodávam, že

obe potvrdzujú prieťahy v konaní zo strany prvostupňového konajúceho súdu, keď sudkyňa

na pojednávaní dňa 31. 10. 2011 odročila pojednávanie na neurčito za účelom nariadenia

kontrolného znaleckého dokazovania a vyššia súdna úradníčka podľa predsedníčky súdu

vypracovala dňa 16. augusta 2012 uznesenie o ustanovení znalca...“

Ústavný súd zo spisu okresného súdu zisťoval doterajší priebeh namietaného konania

a v tejto súvislosti poukazuje najmä na tieto skutočnosti:

1. Návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

k nehnuteľnostiam sťažovateľka doručila 6. apríla 2005 Okresnému súdu Trnava, kde bola

vec zaevidovaná pod sp. zn. .

2. Okresný súd Trnava 5. januára 2006 vyzval sťažovateľku na predloženie dokladu

o hodnote nehnuteľností na účely vyrubenia súdneho poplatku. Vzhľadom na zmenu adresy,

ktorú sťažovateľka vo veci konajúcemu súdu neoznámila, ju Okresný súd Trnava opätovne

vyzval na predloženie dokladu o hodnote nehnuteľností. Na túto výzvu reagoval právny

zástupca sťažovateľky, ktorý v podaní doručenom mu 5. mája 2006 uviedol hodnotu

predmetných nehnuteľností (bez predloženia relevantného dôkazu).

3. Výzvou doručenou právnemu zástupcovi sťažovateľky 7. júna 2006 bola

sťažovateľka opätovne vyzvaná na predloženie dokladu o hodnote nehnuteľností. Právny

zástupca sťažovateľky na túto výzvu nereagoval, a preto Okresný súd Trnava ďalšou

výzvou z 25. júla 2006 (doručenou 16. augusta 2006) urgoval pod hrozbou uloženia

poriadkovej pokuty na opätovné doloženie dokladu o hodnote nehnuteľností; sťažovateľka

Okresnému súdu Trnava oznámila hodnotu nehnuteľností (doloženú o vyjadrenie realitnej

kancelárie) v podaní doručenom vo veci konajúcemu súdu 19. septembra 2006.

4. Okresný súd Trnava vyzval 2. októbra 2006 sťažovateľka na zaplatenie súdneho

poplatku v lehote 10 dní; sťažovateľka si poplatkovú povinnosť splnila 24. októbra 2006.

5. Dňa 21. novembra 2006 Okresný súd Trnava nariadil termín pojednávania na

18. december 2006; toto pojednávanie bolo odročené na neurčito na účely ustanovenia

znalca na ocenenie nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania, a tiež na zistenie ich reálnej

deliteľnosti.

6. Uznesením vyššej súdnej úradníčky Okresného súdu Trnava č. k. -62

zo 7. marca 2007 bol ustanovený znalec, ktorému bola na podanie znaleckého posudku

určená dvojmesačná lehota; spis bol znalcovi doručený 4. apríla 2007.

7. Okresný súd Trnava urgoval znalca na podanie znaleckého posudku výzvami

z 13. júla 2007, 8. októbra 2007, 16. januára 2008, 28. marca 2008 a 19. mája 2008. Znalec

v reakcii na tieto výzvy vrátil spis okresnému súdu 27. júna 2008 bez vypracovaného

posudku, pričom svoju nečinnosť ospravedlňoval dlhodobou práceneschopnosťou.

8. Na základe došlo k prechodu výkonu súdnictva

z Okresného súdu Trnava na okresný súd aj vo veci sťažovateľky; spis bol 16. júla 2008

okresným súdom zaevidovaný pod sp. zn. .

9. Uznesením sp. zn. zo 16. decembra 2008 okresný súd ustanovil

nového znalca na vypracovanie znaleckého posudku v lehote dvoch mesiacov od doručenia

spisu; spis bol znalcovi doručený 14. januára 2009, znalec doručil znalecký posudok

okresnému súdu 14. apríla 2009.

10. Okresný súd vyzval 17. septembra 2009 účastníkov konania na vyjadrenie

k znaleckému posudku a následne nariadil termín pojednávania na 9. november 2009, ktoré

ale odročil na neurčito z dôvodu výhrad odporcu voči záverom znaleckého posudku.

11. Okresný súd (po takmer siedmich mesiacoch od vznesenia výhrad odporcu)

24. mája 2010 vrátil spis znalcovi na doplnenie znaleckého posudku; znalec po doplnení

znaleckého posudku spis vrátil okresnému súdu 27. júla 2010, ktorý 28. októbra 2010

nariadil pojednávanie na 17. január 2011.

12. Pojednávanie nariadené na 17. január 2011 bolo z dôvodu výhrad právneho

zástupcu odporcu k znaleckému posudku odročené na účely opätovného doplnenia

znaleckého dokazovania; spis bol v ten istý deň zaslaný znalcovi, ktorý znalecký posudok

doplnil a vrátil spis okresnému súdu 28. marca 2011.

13. Dňa 14. apríla 2011 okresný súd nariadil pojednávanie na 27. jún 2011, ktoré

bolo odročené na účely doplnenia dokazovania na 19. september 2011.

14. Pojednávanie nariadené na 19. september 2011 bolo po prerokovaní veci

odročené na 31. október 2011 na účely výsluchu znalca.

15. Pojednávanie nariadené na 31. október 2011 bolo odročené na neurčito z dôvodu

nariadenia kontrolného znaleckého dokazovania. Po vyžiadaní otázok účastníkov konania,

na ktoré má znalec odpovedať (tieto boli okresnému súdu doručené odporcom 1. novembra

2011 a sťažovateľkou 30. januára 2012), vo veci konajúca sudkyňa vydala vyššej súdnej

úradníčke 21. júna 2012 pokyn na vypracovanie uznesenia o ustanovení znalca.

16. Uznesením z 24. októbra 2012 okresný súd ustanovil znalca; označené uznesenie

bolo v čase rozhodnutia ústavného súdu o sťažnosti doručované účastníkom konania.

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v , ako aj

práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná, čo je v zásade to isté právo, ktoré pre

účastníka konania zaručuje .

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, , ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí aj o dohovoru) vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (obdobne , ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj

k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade so svojou

doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje tri

základné kritéria, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Ústavný súd

(obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu

veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľov.

1. Predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je rozhodovanie

o návrhu sťažovateľky, ktorým sa domáha zrušenia a vyporiadania podielového

spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. Predmetom namietaného konania je rozhodovanie

o veci, ktorá patrí do štandardnej rozhodovacej agendy súdov prvého stupňa, a aj preto

ústavný súd nepovažuje vec za právne zložitú. Zo skutkového hľadiska ústavný súd

pripúšťa, že ide o vec zložitejšiu, a to aj vzhľadom na potrebu vykonať znalecké

dokazovanie vrátane vypracovania kontrolného znaleckého posudku. Zároveň však

zdôrazňuje, že skutková zložitosť veci nemôže ospravedlňovať stav namietaného konania

v čase doručenia sťažnosti sťažovateľky.

2. Správanie sťažovateľky ako účastníka konania ústavný súd hodnotí predovšetkým

v období po postúpení veci okresnému súdu v zásade ako aktívne a súčinnostné. V období,

keď vo veci konal Okresný súd Trnava, sťažovateľka reagovala na jeho výzvy (na účely

doplnenia návrhu a zaplatenia súdneho poplatku) s určitým omeškaním, ale tieto skutočnosti

v konečnom dôsledku nemali zásadnejší vplyv na doterajšiu – zjavne neprimeranú dĺžku

namietaného konania.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, ktorým ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu

základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 , bol postup samotného okresného súdu, ako aj Okresného súdu Trnava

v období do prechodu výkonu súdnictva na okresný súd. Ústavný súd pritom vychádzal

zo svojej ustálenej judikatúry, podľa ktorej súčasťou prechodu výkonu súdnictva je aj

prenesenie zodpovednosti za prieťahy v konaní z odovzdávajúceho súdu na nadobúdajúci

súd (napr. , , ). Zároveň ústavný súd pri

preskúmavaní postupu oboch vo veci sťažovateľky konajúcich súdov vychádzal zo svojho

ustáleného právneho názoru, v zmysle ktorého zbytočné prieťahy v konaní môžu byť

zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou

činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty

(, , ).

Zo spisu vyplýva, že v doterajšom priebehu namietaného konania bolo zatiaľ

nariadených šesť pojednávaní, ktoré boli spravidla odročované na doplnenie dokazovania,

čo naznačuje nízku efektívnosť postupu vo veci konajúcich súdov. Za zvlášť neefektívny

považuje ústavný súd postup Okresného súdu Trnava, ako aj okresného súdu pri

zabezpečovaní znaleckého dokazovania. Po prvom ustanovení znalca síce Okresný súd

Trnava viackrát urgoval znalca, ale v konečnom dôsledku mu bol spis po viac ako roku

vrátený bez vypracovania znaleckého posudku. Po ustanovení nového znalca okresným

súdom bol síce znalecký posudok vypracovaný v určenej lehote, ale v dôsledku námietok

účastníkov konania bol znalecký posudok dvakrát dopĺňaný a následne po vypočutí znalca

okresný súd vo veci nariadil kontrolné znalecké dokazovanie, pričom v súvislosti

s ustanovovaním ďalšieho znalca došlo k neodôvodneným prieťahom, v dôsledku čoho nie

je znalecké dokazovanie ani v súčasnosti ukončené (viac ako päť rokov od ustanovenia

prvého znalca). Popri neefektívnom zabezpečovaní znaleckého posudku ústavný súd

v zhode so sťažovateľkou konštatuje, že medzi jednotlivými procesnými úkonmi okresného

súdu sú pomerne dlhé časové obdobia nečinnosti. V dôsledku týchto skutočností okresný

súd ešte po takmer ôsmich rokoch od začatia konania vo veci meritórne nerozhodol, čo už

samo osebe nie je z ústavného hľadiska akceptovateľné.

Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že predovšetkým

neefektívnou činnosťou vo veci konajúcich súdov došlo k zbytočným prieťahom

v namietanom konaní, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj jej práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku toho nálezu).

Vzhľadom na skutočnosť, že namietané konanie nebolo v čase rozhodovania

ústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa

okresnému súdu prikázal, aby v ďalšom v konaní vedenom pod sp. zn. konal

bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný

ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného

súdu.

Vzhľadom na dlhotrvajúci stav právnej neistoty sa sťažovateľka domáha aj priznania

primeraného finančného zadosťučinenia v sume 12 000 €.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Pri určení sumy primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na

konkrétne okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc predovšetkým doterajšiu dĺžku namietaného konania a stav, v akom sa

nachádzalo v čase doručenia sťažnosti, ako aj intenzitu neefektívneho postupu okresného

súdu, ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného

zadosťučinenia v sume 4 000 € primerané konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci

(bod 3 výroku tohto nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom JUDr. Š. B. Za

jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2012 patrí podľa vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov odmena v sume 127,16 €,

čo spolu s režijným paušálom (7,63 €) predstavuje odmenu za jeden úkon 134,79 €. Ústavný

súd priznal úhradu trov konania za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie veci,

písomné vyhotovenie sťažnosti), t. j v celkovej sume 269,58 €

(2 x 134,79 €), ktorú je okresný súd povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu na účet právneho zástupcu sťažovateľky (bod 4 výroku tohto nálezu).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. novembra 2012