Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 421/2012
PDF · 206.01 KB
No categories available
IV. ÚS 421/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. novembra 2012
v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Jána Lubyho
a Ladislava Orosza v konaní o sťažnosti Ing. T. M., P., zastúpenej advokátom JUDr. Š. B.,
T., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn.
4 C 510/2008 (pôvodne vedenom Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 18 C 35/2005), za
účasti Okresného súdu Piešťany, takto
rozhodol:
1. Základné právo Ing. T. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 510/2008 p o r u š e n é
b o l i .
2. Okresnému súdu Piešťany p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.
4 C 510/2008 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Ing. T. M. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 4 000 € (slovom
štyritisíc eur), ktoré jej j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý uhradiť Ing. T. M. trovy konania v sume
269,58 € (slovom dvestošesťdesiatdeväť eur a päťdesiatosem centov) na účet jej právneho
zástupcu JUDr. Š. B., T., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. mája 2012
doručená sťažnosť Ing. T. M. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v
primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovoru“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 510/2008.
Z obsahu sťažnosti, ako aj z obsahu spisu vyplýva, že na základe návrhu
sťažovateľky, ktorý bol Okresnému súdu Trnava doručený 6. apríla 2005, sa začalo konanie
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva; konanie bolo Okresným súdom
Trnava vedené pod sp. zn. 18 C 35/2005. V zmysle zákona č. 511/2007 Z. z., ktorým sa
mení a dopĺňa zákon č. 371/04 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky
a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 511/2007
Z. z.“), bola vec postúpená okresnému súdu a v súčasnosti je vedená pod sp. zn.
Sťažovateľka v sťažnosti analyzuje doterajší priebeh namietaného konania tak pred
Okresným súdom Trnava, ako aj okresným súdom, pričom poukazujúc na neefektívnu
činnosť oboch vo veci konajúcich súdov a formálnosť ich úkonov, ako aj „veľké časové
rozdiely v konaní oboch súdov od podania žaloby“ navrhuje, aby ústavný súd o jej sťažnosti
nálezom takto rozhodol:
„1.) Základné právo Ing. T. M... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci súdom v
primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd v znení protokolov č. 3, 5, 8 postupom Okresného súdu v Piešťanoch, v konaní
vedenom pod sp. zn. 4 C 510/2008 porušené bolo.
2.) Okresnému súdu Piešťany prikazuje, aby v konaní vedenom pod
č. k. 4 C/510/2008 konal bez zbytočných prieťahov.
3.) Ing. T. M... priznáva finančné zadosťučinenie v sume 12.000,- € (slovom
dvanásťtisíc eur), ktoré jej je Okresný súd Piešťany povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
4.) Okresný súd Piešťany je povinný uhradiť Ing. T. M... trovy konania v sume 269,58
€ (slovom dvestošesťdesiatdeväťeur, päťdesiatosem centov), na účet jej advokátka JUDr. Š.
B... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. IV. ÚS 421/2012-16
zo 16. augusta 2012 ju prijal na ďalšie konanie. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie
ústavný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľky a predsedníčku okresného súdu, aby sa
vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčku
okresného súdu ústavný súd zároveň vyzval, aby sa vyjadrila k sťažnosti. Právny zástupca
sťažovateľky a predsedníčka okresného súdu ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom,
aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.
Vzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľky a predsedníčky okresného
súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade
s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania,
pretože dospel k záveru, že od neho nie je možné očakávať ďalšie objasnenie veci.
Predsedníčka okresného súdu vo svojom prípise č. Spr 408/2012 z 9. júla 2012
predložila ústavnému súdu svoje vyjadrenie k sťažnosti, v ktorom po chronológii postupu
súdu v namietanom konaní najmä uviedla:
«Predmetné konanie je skutkovo zložité, čo potvrdzujú vyjadrenia znalca, podané
znalecké úkony, pričom zo strany odporcu voči týmto úkonom sú podávané námietky,
s ktorými je súd povinný sa vysporiadať. Keďže však ide o námietky na vysporiadanie
ktorých sú potrebné odborné znalosti, bolo nutné pojednávania opätovne odročovať, preto
vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľky, ktorým označuje úkony súdu za formálne
s poukazom na ustanovenie § 141 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku nie sú namieste. Je
nutné poukázať na skutočnosť, že k väčším časovým rozdielom medzi úkonmi súdu došlo
z objektívnych dôvodov pre mimoriadnu zaťaženosť, keďže v senáte „9“ bolo k 04. 07. 2012
pridelených na rozhodnutie 3516 vecí, z toho 668 civilných vecí (z ktorých 103 vecí je
reštančných - 26 starších ako 5 rokov), 42 obchodných vecí a 214 vecí týkajúcich sa
maloletých detí, osobného stavu, ktoré je sudkyňa povinná vybavovať prednostne. Je
zrejmé, že za uvedeného stavu, ktorý je dlhodobý - od 01. 01. 2008, a ktorý si sudkyňa
nezapríčinila sama, nie je v žiadnom prípade v ľudských silách objektívne možné dosiahnuť,
aby súd postupoval a konal vo veci v kratších lehotách.»
Právny zástupca sťažovateľky v podaní z 15. októbra 2012 v reakcii na vyjadrenia
predsedníčky okresného súdu okrem iného uviedol: „K vyjadreniam predsedníčky
Okresného súdu Piešťany zo dňa 9. 7. 2012 a zo dňa 2. 10. 2012 v krátkosti len dodávam, že
obe potvrdzujú prieťahy v konaní zo strany prvostupňového konajúceho súdu, keď sudkyňa
na pojednávaní dňa 31. 10. 2011 odročila pojednávanie na neurčito za účelom nariadenia
kontrolného znaleckého dokazovania a vyššia súdna úradníčka podľa predsedníčky súdu
vypracovala dňa 16. augusta 2012 uznesenie o ustanovení znalca...“
Ústavný súd zo spisu okresného súdu zisťoval doterajší priebeh namietaného konania
a v tejto súvislosti poukazuje najmä na tieto skutočnosti:
1. Návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnostiam sťažovateľka doručila 6. apríla 2005 Okresnému súdu Trnava, kde bola
vec zaevidovaná pod sp. zn. 18 C 35/2005.
2. Okresný súd Trnava 5. januára 2006 vyzval sťažovateľku na predloženie dokladu
o hodnote nehnuteľností na účely vyrubenia súdneho poplatku. Vzhľadom na zmenu adresy,
ktorú sťažovateľka vo veci konajúcemu súdu neoznámila, ju Okresný súd Trnava opätovne
vyzval na predloženie dokladu o hodnote nehnuteľností. Na túto výzvu reagoval právny
zástupca sťažovateľky, ktorý v podaní doručenom mu 5. mája 2006 uviedol hodnotu
predmetných nehnuteľností (bez predloženia relevantného dôkazu).
3. Výzvou doručenou právnemu zástupcovi sťažovateľky 7. júna 2006 bola
sťažovateľka opätovne vyzvaná na predloženie dokladu o hodnote nehnuteľností. Právny
zástupca sťažovateľky na túto výzvu nereagoval, a preto Okresný súd Trnava ďalšou
výzvou z 25. júla 2006 (doručenou 16. augusta 2006) urgoval pod hrozbou uloženia
poriadkovej pokuty na opätovné doloženie dokladu o hodnote nehnuteľností; sťažovateľka
Okresnému súdu Trnava oznámila hodnotu nehnuteľností (doloženú o vyjadrenie realitnej
kancelárie) v podaní doručenom vo veci konajúcemu súdu 19. septembra 2006.
4. Okresný súd Trnava vyzval 2. októbra 2006 sťažovateľka na zaplatenie súdneho
poplatku v lehote 10 dní; sťažovateľka si poplatkovú povinnosť splnila 24. októbra 2006.
5. Dňa 21. novembra 2006 Okresný súd Trnava nariadil termín pojednávania na
18. december 2006; toto pojednávanie bolo odročené na neurčito na účely ustanovenia
znalca na ocenenie nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania, a tiež na zistenie ich reálnej
deliteľnosti.
6. Uznesením vyššej súdnej úradníčky Okresného súdu Trnava č. k. 18 C 35/2005-62
zo 7. marca 2007 bol ustanovený znalec, ktorému bola na podanie znaleckého posudku
určená dvojmesačná lehota; spis bol znalcovi doručený 4. apríla 2007.
7. Okresný súd Trnava urgoval znalca na podanie znaleckého posudku výzvami
z 13. júla 2007, 8. októbra 2007, 16. januára 2008, 28. marca 2008 a 19. mája 2008. Znalec
v reakcii na tieto výzvy vrátil spis okresnému súdu 27. júna 2008 bez vypracovaného
posudku, pričom svoju nečinnosť ospravedlňoval dlhodobou práceneschopnosťou.
8. Na základe zákona č. 511/2007 Z. z. došlo k prechodu výkonu súdnictva
z Okresného súdu Trnava na okresný súd aj vo veci sťažovateľky; spis bol 16. júla 2008
okresným súdom zaevidovaný pod sp. zn. 4 C 510/2008.
9. Uznesením sp. zn. 4 C 510/2008 zo 16. decembra 2008 okresný súd ustanovil
nového znalca na vypracovanie znaleckého posudku v lehote dvoch mesiacov od doručenia
spisu; spis bol znalcovi doručený 14. januára 2009, znalec doručil znalecký posudok
okresnému súdu 14. apríla 2009.
10. Okresný súd vyzval 17. septembra 2009 účastníkov konania na vyjadrenie
k znaleckému posudku a následne nariadil termín pojednávania na 9. november 2009, ktoré
ale odročil na neurčito z dôvodu výhrad odporcu voči záverom znaleckého posudku.
11. Okresný súd (po takmer siedmich mesiacoch od vznesenia výhrad odporcu)
24. mája 2010 vrátil spis znalcovi na doplnenie znaleckého posudku; znalec po doplnení
znaleckého posudku spis vrátil okresnému súdu 27. júla 2010, ktorý 28. októbra 2010
nariadil pojednávanie na 17. január 2011.
12. Pojednávanie nariadené na 17. január 2011 bolo z dôvodu výhrad právneho
zástupcu odporcu k znaleckému posudku odročené na účely opätovného doplnenia
znaleckého dokazovania; spis bol v ten istý deň zaslaný znalcovi, ktorý znalecký posudok
doplnil a vrátil spis okresnému súdu 28. marca 2011.
13. Dňa 14. apríla 2011 okresný súd nariadil pojednávanie na 27. jún 2011, ktoré
bolo odročené na účely doplnenia dokazovania na 19. september 2011.
14. Pojednávanie nariadené na 19. september 2011 bolo po prerokovaní veci
odročené na 31. október 2011 na účely výsluchu znalca.
15. Pojednávanie nariadené na 31. október 2011 bolo odročené na neurčito z dôvodu
nariadenia kontrolného znaleckého dokazovania. Po vyžiadaní otázok účastníkov konania,
na ktoré má znalec odpovedať (tieto boli okresnému súdu doručené odporcom 1. novembra
2011 a sťažovateľkou 30. januára 2012), vo veci konajúca sudkyňa vydala vyššej súdnej
úradníčke 21. júna 2012 pokyn na vypracovanie uznesenia o ustanovení znalca.
16. Uznesením z 24. októbra 2012 okresný súd ustanovil znalca; označené uznesenie
bolo v čase rozhodnutia ústavného súdu o sťažnosti doručované účastníkom konania.
II.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj
práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 510/2008.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná, čo je v zásade to isté právo, ktoré pre
účastníka konania zaručuje čl. 48 ods. 2 ústavy.
Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre
ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.
II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07).
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí aj o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej
ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba
domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa
právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu (obdobne III. ÚS 127/03, IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety
OSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,
aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj
k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou
doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri
základné kritéria, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),
správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Ústavný súd
(obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu
veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľov.
1. Predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je rozhodovanie
o návrhu sťažovateľky, ktorým sa domáha zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. Predmetom namietaného konania je rozhodovanie
o veci, ktorá patrí do štandardnej rozhodovacej agendy súdov prvého stupňa, a aj preto
ústavný súd nepovažuje vec za právne zložitú. Zo skutkového hľadiska ústavný súd
pripúšťa, že ide o vec zložitejšiu, a to aj vzhľadom na potrebu vykonať znalecké
dokazovanie vrátane vypracovania kontrolného znaleckého posudku. Zároveň však
zdôrazňuje, že skutková zložitosť veci nemôže ospravedlňovať stav namietaného konania
v čase doručenia sťažnosti sťažovateľky.
2. Správanie sťažovateľky ako účastníka konania ústavný súd hodnotí predovšetkým
v období po postúpení veci okresnému súdu v zásade ako aktívne a súčinnostné. V období,
keď vo veci konal Okresný súd Trnava, sťažovateľka reagovala na jeho výzvy (na účely
doplnenia návrhu a zaplatenia súdneho poplatku) s určitým omeškaním, ale tieto skutočnosti
v konečnom dôsledku nemali zásadnejší vplyv na doterajšiu – zjavne neprimeranú dĺžku
namietaného konania.
3. Tretím hodnotiacim kritériom, ktorým ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu
základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy, bol postup samotného okresného súdu, ako aj Okresného súdu Trnava
v období do prechodu výkonu súdnictva na okresný súd. Ústavný súd pritom vychádzal
zo svojej ustálenej judikatúry, podľa ktorej súčasťou prechodu výkonu súdnictva je aj
prenesenie zodpovednosti za prieťahy v konaní z odovzdávajúceho súdu na nadobúdajúci
súd (napr. IV. ÚS 218/08, III. ÚS 38/2010, IV. ÚS 138/2010). Zároveň ústavný súd pri
preskúmavaní postupu oboch vo veci sťažovateľky konajúcich súdov vychádzal zo svojho
ustáleného právneho názoru, v zmysle ktorého zbytočné prieťahy v konaní môžu byť
zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou
činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty
(II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).
Zo spisu vyplýva, že v doterajšom priebehu namietaného konania bolo zatiaľ
nariadených šesť pojednávaní, ktoré boli spravidla odročované na doplnenie dokazovania,
čo naznačuje nízku efektívnosť postupu vo veci konajúcich súdov. Za zvlášť neefektívny
považuje ústavný súd postup Okresného súdu Trnava, ako aj okresného súdu pri
zabezpečovaní znaleckého dokazovania. Po prvom ustanovení znalca síce Okresný súd
Trnava viackrát urgoval znalca, ale v konečnom dôsledku mu bol spis po viac ako roku
vrátený bez vypracovania znaleckého posudku. Po ustanovení nového znalca okresným
súdom bol síce znalecký posudok vypracovaný v určenej lehote, ale v dôsledku námietok
účastníkov konania bol znalecký posudok dvakrát dopĺňaný a následne po vypočutí znalca
okresný súd vo veci nariadil kontrolné znalecké dokazovanie, pričom v súvislosti
s ustanovovaním ďalšieho znalca došlo k neodôvodneným prieťahom, v dôsledku čoho nie
je znalecké dokazovanie ani v súčasnosti ukončené (viac ako päť rokov od ustanovenia
prvého znalca). Popri neefektívnom zabezpečovaní znaleckého posudku ústavný súd
v zhode so sťažovateľkou konštatuje, že medzi jednotlivými procesnými úkonmi okresného
súdu sú pomerne dlhé časové obdobia nečinnosti. V dôsledku týchto skutočností okresný
súd ešte po takmer ôsmich rokoch od začatia konania vo veci meritórne nerozhodol, čo už
samo osebe nie je z ústavného hľadiska akceptovateľné.
Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že predovšetkým
neefektívnou činnosťou vo veci konajúcich súdov došlo k zbytočným prieťahom
v namietanom konaní, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jej práva na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku toho nálezu).
Vzhľadom na skutočnosť, že namietané konanie nebolo v čase rozhodovania
ústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2 ústavy
okresnému súdu prikázal, aby v ďalšom v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 510/2008 konal
bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).
III.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný
ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného
súdu.
Vzhľadom na dlhotrvajúci stav právnej neistoty sa sťažovateľka domáha aj priznania
primeraného finančného zadosťučinenia v sume 12 000 €.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného
základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz
na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).
Pri určení sumy primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal
zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý
spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na
konkrétne okolnosti prípadu.
Zohľadňujúc predovšetkým doterajšiu dĺžku namietaného konania a stav, v akom sa
nachádzalo v čase doručenia sťažnosti, ako aj intenzitu neefektívneho postupu okresného
súdu, ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného
zadosťučinenia v sume 4 000 € primerané konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci
(bod 3 výroku tohto nálezu).
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej
vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom JUDr. Š. B. Za
jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2012 patrí podľa vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov odmena v sume 127,16 €,
čo spolu s režijným paušálom (7,63 €) predstavuje odmenu za jeden úkon 134,79 €. Ústavný
súd priznal úhradu trov konania za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie veci,
písomné vyhotovenie sťažnosti), t. j v celkovej sume 269,58 €
(2 x 134,79 €), ktorú je okresný súd povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti
tohto nálezu na účet právneho zástupcu sťažovateľky (bod 4 výroku tohto nálezu).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. novembra 2012