Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 168/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-63

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. augusta 2011

v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Jána Lubyho v konaní o sťažnosti J. O. a J. O., obaja bytom P., zastúpených advokátom

Mgr. M. Ch., P., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom

pod sp. zn. , za účasti Okresného súdu Piešťany, takto

rozhodol:

1. Základné právo J. O. a J. O. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie ich záležitosti v

primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Piešťany p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. J. O. a J. O. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému po 6 000 € (slovom

šesťtisíc eur), ktoré im j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky u k l a d á uhradiť J. O. a J. O. trovy

konania v sume 471,28 € (slovom štyristosedemdesiatjeden eur a dvadsaťosem centov) na

účet ich právneho zástupcu Mgr. M. Ch., P., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

5. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý uhradiť štátu trovy konania v sume

471,28 € (slovom štyristosedemdesiatjeden eur a dvadsaťosem centov) na účet Kancelárie

Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 7000060515/8180 vedený v Štátnej pokladnici do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. februára

2011 doručená sťažnosť J. O. (ďalej len „sťažovateľ“) a J. O. (ďalej len „sťažovateľka“,

spolu aj „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva podľa čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej aj

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Podaním doručeným ústavnému súdu 24. marca 2011 sťažovatelia požiadali

o ustanovenie právneho zástupcu na konanie pred ústavným súdom z dôvodu nepriaznivých

majetkových pomerov. Ústavný súd žiadosti sťažovateľov vyhovel a uznesením

č. k. -28 z 19. apríla 2011 im za právneho zástupcu ustanovil advokáta

Mgr. M. Ch., P.

Zo sťažnosti doplnenej podaním právneho zástupcu sťažovateľov, ako aj

z pripojeného spisu vyplýva, že sťažovatelia sú od 21. septembra 2001 účastníkmi súdneho

konania vedeného okresným súdom v procesnom postavení navrhovateľov; predmetom

označeného konania je rozhodovanie o žalobe sťažovateľov o neplatnosť kúpnopredajnej

zmluvy k nehnuteľnosti. Vec bola pôvodne okresným súdom vedená pod sp. zn.

. V súvislosti s reorganizáciou súdnictva uskutočnenou v zmysle zákona

č. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona

č. v znení neskorších predpisov bol v predmetnej

veci od 1. januára 2005 príslušný konať Okresný súd Trnava, na ktorom bola vec evidovaná

pod sp. zn. PN 11 C 234/200. V súvislosti s ďalšou reorganizáciou súdnictva uskutočnenou

, ktorým sa mení a dopĺňa o sídlach

a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších predpisov a dopĺňa

Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších

predpisov, prešiel výkon súdnictva v posudzovanej veci od 1. januára 2008 opätovne na

okresný súd, na ktorom je vedená pod sp. zn. .

Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uvádzajú:

„Sťažovatelia sú navrhovatelia vo veci sp. zn. vedenej na Okresnom

súde Piešťany, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy proti odporkyni S. B., pričom

sťažovatelia tvrdia, že ich návrh na začatie konania je dôvodný a kúpna zmluva je neplatná,

všetky skutočnosti a predložené dôkazy nasvedčujú o opodstatnenosti podaného návrhu.

Preto sú toho názoru, že kúpna zmluva je neplatná a ich vlastníctvo k rodinnému domu na

ulici... v P. trvá i naďalej. Avšak z dôvodu nekonania, resp. zdĺhavého konania Okresného

súdu Piešťany so sídlom Nálepkova 36, Piešťany PSČ 921 01 (predtým bývalý Okresný súd

Piešťany, neskôr Okresný súd Trnava) v tejto veci sú sťažovatelia v právnej neistote v

ohľadom na ich vek a zdravotný stav, ako aj minimálny mesačný príjem, žijú v neustálom

strese a v obave na ich budúcnosť, čo obom prináša zhoršovanie ich zdravotného stavu a

vylučuje im pohodu života a najmä bývania...

Pred podaním sťažnosti sa sťažovatelia domáhali nápravy na Okresnom súde

Piešťany písomnou sťažnosťou zo dňa 29. 10. 2010 z dôvodu zbytočných prieťahov v

konaní, na ktorú dostali len všeobecnú odpoveď od predsedníčky Okresného súdu Piešťany

zo dňa 23. 11. 2010. Po tejto sťažnosti bolo nariadené pojednávanie na deň 30. 11. 2010,

ktoré bolo uskutočnené a to v poradí ako tretie, čo je s poukazom na dĺžku sporu neskutočne

málo... Sťažovatelia, vzhľadom na postoj zákonného sudcu a po nadobudnutí presvedčenia

o svojej diskriminácii v tomto konaní podali voči zákonnému sudcovi námietku zaujatosti.

Po vrátení spisu z Krajského súdu v Trnave požiadali sťažovatelia o nariadenie

pojednávania dňa 04. 01. 2011. Dňa 07. 02. 2011 podali sťažovatelia opäť sťažnosť proti

prieťahom v konaní. Z dôvodov vyššie uvedených, ako aj z nemožnosti účinne sa brániť na

nariadenom pojednávaní súdu podali sťažnosť proti porušovaniu základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa či. 48 ods. 2

a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom súdov.“

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd

o nej nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľov J. O. a J. O., obaja bytom: P. na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právo na

prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C

32/2008 porušené bolo.

Okresnému súdu Piešťany prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi J. O., bytom: P., priznáva finančné zadosťučinenie v sume 11.000 €,

ktoré mu je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu. Sťažovateľke J. O., bytom: P., priznáva finančné zadosťučinenie v sume

11.000 €, ktoré jej je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Piešťany je povinný uhradiť sťažovateľom J. O. a J. O., obaja bytom: ...

trovy právneho zastúpenia v sume podľa vyčíslenia ich právneho zástupcu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Uznesením č. k. -44 z 9. júna 2011 ústavný súd prijal sťažnosť

sťažovateľov na ďalšie konanie. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval

predsedníčku okresného súdu a právneho zástupcu sťažovateľov, aby sa vyjadrili, či trvajú

na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčku okresného súdu ústavný

súd zároveň vyzval, aby sa vyjadrila k sťažnosti.

Predsedníčka okresného súdu v prípise sp. zn. Spr. 198/11 zo 7. júla 2011 ústavnému

súdu oznámila, že netrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, a zároveň

pripojila k svojmu vyjadreniu aj vyjadrenie zákonného sudcu v predmetnej veci. Zákonný

sudca vo svojom vyjadrení okrem iného uvádza, že potom, ako mu bola vec spolu

s približne 500 ďalšími vecami pridelená od 23. júna 2008, „... Vzhľadom na extrémnu

vyťaženosť som v uvedenej veci nebol schopný z týchto objektívnych dôvodov vytýčiť termín

pojednávania a vecou sa zaoberať skôr ako v mesiaci máj 2009... Od mája 2009 do

dnešného dňa bolo v predmetnej veci vytýčených celkovo 9 pojednávaní... Doposiaľ

vytýčené pojednávania sa buď uskutočnili alebo boli odročené, a to z dôvodu, že

o odročenie požiadali právni zástupcovia účastníkov... Vytýčiť termíny odročených

pojednávaní v častejších intervaloch... nie som z objektívnych dôvodov schopný, pretože

tohto času mám v senáte pridelených približne 450 vecí, ktorými sa musím zaoberať

a v ktorých musím konať.“.

Právny zástupca sťažovateľov v podaní z 28. júla 2011 ústavnému súdu oznámil, že

sťažovatelia netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, pričom vyslovil

nesúhlas s ospravedlňovaním prieťahov v namietanom konaní z objektívnych dôvodov

(preťaženosť zákonného sudcu) a oznámil, že sťažovatelia zotrvávajú na svojom pôvodnom

návrhu.

Na základe oznámení účastníkov konania ústavný súd v zmysle § 30 ods. 2 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania vo veci,

keďže dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Zo spisu okresného súdu sp. zn. ústavný súd zistil takýto priebeh

namietaného konania:

Dňa 21. septembra 2001 bola okresnému súdu doručená žaloba sťažovateľov

o neplatnosť kúpnopredajnej zmluvy týkajúcej sa nehnuteľnosti a návrh na vydanie

predbežného opatrenia; vec bola vedená pod sp. zn. .

Dňa 3. októbra 2001 okresný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľov na

zaplatenie súdneho poplatku; poplatok bol uhradený 9. októbra 2001, a zároveň bol návrh

na vydanie predbežného opatrenia v časti týkajúcej sa sprístupnenia nehnuteľnosti vzatý

späť.

Uznesením zo 16. októbra 2001 okresný súd zamietol návrh na predbežné opatrenie

v časti týkajúcej sa nakladania s nehnuteľnosťou a v časti týkajúcej sa sprístupnenia

nehnuteľnosti konanie zastavil.

Dňa 21. novembra 2001 bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľov na

nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhali, aby okresný súd zakázal žalovanej

vykonávať na spornej nehnuteľnosti stavby; okresný súd nariadil predbežné opatrenie

uznesením zo 4. decembra 2001, ktoré nadobudlo právoplatnosť 15. augusta 2002.

Podaním z 12. februára 2002 sťažovatelia rozšírili dôvody žaloby.

Dňa 29. júla 2003 okresný súd vyzval žalovanú na vyjadrenie k žalobe a jej

rozšíreniu; žalovaná doručila svoje vyjadrenie okresnému súdu 24. septembra 2003.

S účinnosťou od 1. januára 2005 došlo k prechodu súdnictva v predmetnej veci na

Okresný súd Trnava, ktorý nariadil vo veci pojednávanie na 16. marec 2006; pojednávanie

bolo odročené na 19. apríl 2006 z dôvodu neúčasti účastníkov konania.

Na pojednávaní konanom 19. apríla 2006 sa uskutočnil výsluch účastníkov konania

a pojednávanie bolo odročené na neurčito pre účely zistenia, či žalovaná má povolenie na

trvalý pobyt; po predchádzajúcej výzve bola Okresného súdu Trnava doručená 16. júna

2006 odpoveď Prezídia Policajného zboru, oddelenia cudzineckej polície, podľa ktorej

žalovaná má povolenie na trvalý pobyt.

Dňa 23. januára 2007 sa uskutočnilo ďalšie pojednávanie na Okresnom súde Trnava,

ktoré bolo odročené na 20. február 2007 z dôvodu ospravedlnenej neúčasti sťažovateľky na

pojednávaní; toto pojednávanie bolo opätovne odročené na neurčito z dôvodu choroby

žalovanej (jej neúčasť bola ospravedlnená).

Podaním doručeným 27. marca 2007 právna zástupkyňa žalovanej oznámila

Okresnému súdu Trnava, že liečba jej klientky potrvá asi mesiac.

Dňa 26. júna 2007 sa uskutočnilo vo veci ďalšie pojednávanie, ktoré bolo odročené

na 11. september 2007 z dôvodu ospravedlnenej neúčasti účastníkov konania; toto

pojednávanie bolo odročené na základe žiadosti právneho zástupcu žalovanej (z dôvodu

kolízie s termínom pojednávania v inej veci) na 23. október 2007.

Dňa 23. októbra 2007 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené pre

účely predvolania svedkyne na 29. november 2007; toto pojednávanie bolo odročené na

neurčito z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne, účastníci konania sa pojednávania

nezúčastnili.

S účinnosťou od 1. januára 2008 došlo k prechodu súdnictva v predmetnej veci na

okresný súd; vec bola 23. júna 2008 pridelená zákonnému sudcovi a je vedená pod sp. zn.

; zákonný sudca nariadil v máji 2009 pojednávanie na 10. júl 2009. Termín

pojednávania bol zrušený z dôvodu ospravedlnenia právnej zástupkyne sťažovateľov;

pojednávanie bolo odročené na 27. október 2009.

Pojednávanie nariadené na 27. október 2009 bolo pre neprítomnosť právnych

zástupcov účastníkov konania odročené na 14. január 2010 (účastníci konania boli

predvolaní pod hrozbou uloženia poriadkových opatrení).

Na pojednávaní konanom 14. januára 2010 sa uskutočnil výsluch účastníkov konania

a pojednávanie bolo odročené na 9. marec 2010.

Dňa 29. januára 2010 si okresný súd vyžiadal spisovú dokumentáciu z katastra

nehnuteľností.

Pojednávanie nariadené na 9. marec 2010 sa nekonalo z dôvodu práceneschopnosti

zákonného sudcu; zastupujúci sudca odročil pojednávanie na 25. máj 2010.

Podaniami zo 17. a 18. mája 2010 právny zástupca žalovanej požiadal o odročenie

nariadeného pojednávania z dôvodu kolízie s pojednávaním v inej veci; pojednávanie bolo

odročené na 23. september 2010.

Dňa 21. septembra 2010 okresný súd upovedomil účastníkov konania o tom, že

pojednávanie nariadené na 23. september 2010 sa neuskutoční z dôvodu práceneschopnosti

sudkyne. Zastupujúca sudkyňa odročila pojednávanie na 30. november 2010.

Dňa 30. novembra 2010 predložili sťažovatelia okresnému súdu návrh na zmenu

žaloby a zmenu jej petitu, ako aj návrh na vylúčenie zákonného sudcu z prejednávania

a rozhodovania ich veci.

Pojednávanie konané 30. novembra 2010 sa uskutočnilo bez prítomnosti žalovanej

a bolo odročené na neurčito.

Dňa 8. decembra 2010 okresný súd predložil spis Krajskému súdu v Trnave (ďalej

len „krajský súd“) pre účely rozhodnutia o námietke zaujatosti zákonného sudcu; dňa

12. januára 2011 bol spis z krajského súdu vrátený okresnému súdu s poukazom na to, že

návrh nespĺňa náležitosti (nie je z neho zrejmé, proti komu smeruje ani dôvody vylúčenia).

Dňa 22. februára 2011 bol nariadený termín pojednávania na 31. máj 2011, ktorý bol

z dôvodu práceneschopnosti zákonného sudcu zrušený; nový termín pojednávania bol

nariadený na 21. júl 2011.

III.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o sťažnosti sťažovateľov,

ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú

odlišnosť (napr. , ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza zo

svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov

tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže

odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje,

predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové

pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľov.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že namietané

konanie, ktorého predmetom je rozhodovanie o žalobe sťažovateľov, ktorou sa domáhajú

vyslovenia neplatnosti kúpnopredajnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti, nemožno po

právnej stránke, vzhľadom na existenciu bohatej a v zásade ustálenej judikatúry

všeobecných súdov k tejto problematike, považovať za zložité. Po faktickej stránke ústavný

súd pripúšťa určitú zložitosť prejednávanej veci vzhľadom na rozsah dokazovania, ktoré je

potrebné v záujme objektívneho zistenia skutkového stavu vykonať, ale zároveň zdôrazňuje,

že žiadna faktická zložitosť veci nemôže ospravedlniť skutočnosť, že okresný súd

v namietanom konaní vo veci samej nerozhodol ani po uplynutí takmer 10 rokov od podania

žaloby. Ústavný súd v tejto súvislosti vzal do úvahy aj skutočnosť, že na zložitosť veci, ako

dôvod na ospravedlnenie zjavne neprimeranej dĺžky namietaného konania nepoukázala vo

svojom vyjadrení ani predsedníčka okresného súdu.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľov ako účastníkov konania, ústavný súd po

analýze spisu dospel k záveru, že neexistujú skutočnosti, na základe ktorých by im bolo

možné pripísať vo výraznejšom rozsahu negatívny podiel na doterajšej dĺžke namietaného

konania, a to napriek tomu, že sa na niektorých pojednávaniach nezúčastnili, keďže svoju

neúčasť riadne ospravedlnili spravidla zo zdravotných dôvodov (ústavný súd v tejto

súvislosti vzal do úvahy vysoký vek sťažovateľov).

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v namietanom konaní.

V tejto súvislosti ústavný súd v prvom rade zdôraznil, že namietané konanie posudzoval ako

celok, t. j. vrátane obdobia, v ktorom bol vo veci príslušný konať Okresný súd Trnava

(obdobie od 1. januára 2005 do 31. decembra 2007); vychádzal pritom zo svojej ustálenej

judikatúry, podľa ktorej súčasťou prechodu výkonu súdnictva je aj prenesenie

zodpovednosti za prieťahy v konaní z odovzdávajúceho súdu na nadobúdajúci súd (napr.

, , ).

Z analýzy doterajšieho priebehu namietaného konania (podrobne pozri časť II tohto

nálezu) vyplýva, že v ňom došlo k viacerým obdobiam aj dlhodobej neodôvodnenej

nečinnosti (napr. obdobie od 24. septembra 2003 do 16. marca 2006, od 29. novembra 2007

do 10. júla 2009, keď sa vo veci vôbec nekonalo), pričom konanie je v zásade ako celok

poznačené neefektívnou činnosťou vo veci konajúcich súdov, čo potvrdzuje skutočnosť, že

v merite veci nebolo doteraz rozhodnuté po takmer 10 rokoch od začatia konania, čo je

z ústavnoprávneho hľadiska neprijateľné a neospravedlniteľné (obdobne pozri

, , ).

Na základe uvedeného ústavný súd rozhodol, že postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a teda aj

k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie predmetnej veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie ich záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

IV.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Sťažovatelia sa tiež domáhali, aby ústavný súd okresnému súdu uložil konať

v namietanom konaní bez zbytočných prieťahov. V čase rozhodovania o sťažnosti nebolo

namietané konanie skončené, a preto ústavný súd vyhovel tomuto návrhu sťažovateľov

a rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto nálezu.

V zmysle a ústavný súd

môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva alebo

slobody boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovatelia žiadali, aby im ústavný súd priznal primerané finančné zadosťučinenie

v sume každému po 11 000 € s poukazom na závažnosť porušenia ich základných práv, ako

aj dlhotrvajúci stav ich právnej neistoty.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41

dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc predovšetkým doterajšiu dĺžku namietaného konania (takmer 10 rokov),

obdobie neodôvodnenej nečinnosti a neefektívnosť postupu okresného súdu ústavný súd

dospel k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia v sume

6 000 € každému zo sťažovateľov primerané konkrétnym okolnostiam prípadu (bod 3

výroku tohto nálezu).

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd priznal sťažovateľom úhradu trov konania v súvislosti s ich právnym

zastupovaním advokátom Mgr. M. Ch.; pri rozhodovaní o úhrade trov konania vychádzal z

priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok

2010, ktorá bola 741 €, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku 2011. Úhradu

priznal v súlade so žiadosťou právneho zástupcu sťažovateľov za tri úkony právnej služby

(prevzatie a prípravu zastúpenia, spísanie sťažnosti, vyjadrenie k podaniu predsedníčky

okresného súdu) podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 13 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a b) a § 16

ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o

odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to trikrát po 123,50 € za každý úkon právnej služby

(370,50 €) , čo spolu s režijným paušálom trikrát 7,41 € predstavuje odmenu v sume 392,73

€. Po zvýšení odmeny o 20 % DPH (právny zástupca sťažovateľov je platcom DPH, pozn.)

v sume 78,55 € predstavuje tak celková priznaná odmena sumu 471,28 €.

Vzhľadom na skutočnosť, že právny zástupca bol sťažovateľom ustanovený, ústavný

súd uložil Kancelárii ústavného súdu povinnosť uhradiť trovy konania právnemu zástupcovi

sťažovateľov a okresnému súdu uhradiť štátu trovy konania na účet Kancelárie ústavného

súdu (body 4 a 5 výroku tohto nálezu).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou vo

výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. augusta 2011