Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 168/2011
PDF · 226.87 KB
No categories available
IV. ÚS 168/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. augusta 2011
v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu
Jána Lubyho v konaní o sťažnosti J. O. a J. O., obaja bytom P., zastúpených advokátom
Mgr. M. Ch., P., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na
prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom
pod sp. zn. 6 C 32/2008, za účasti Okresného súdu Piešťany, takto
rozhodol:
1. Základné právo J. O. a J. O. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie ich záležitosti v
primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 32/2008
p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Piešťany p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.
6 C 32/2008 konal bez zbytočných prieťahov.
3. J. O. a J. O. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému po 6 000 € (slovom
šesťtisíc eur), ktoré im j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky u k l a d á uhradiť J. O. a J. O. trovy
konania v sume 471,28 € (slovom štyristosedemdesiatjeden eur a dvadsaťosem centov) na
účet ich právneho zástupcu Mgr. M. Ch., P., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
5. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý uhradiť štátu trovy konania v sume
471,28 € (slovom štyristosedemdesiatjeden eur a dvadsaťosem centov) na účet Kancelárie
Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 7000060515/8180 vedený v Štátnej pokladnici do
dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. februára
2011 doručená sťažnosť J. O. (ďalej len „sťažovateľ“) a J. O. (ďalej len „sťažovateľka“,
spolu aj „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej aj
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 32/2008.
Podaním doručeným ústavnému súdu 24. marca 2011 sťažovatelia požiadali
o ustanovenie právneho zástupcu na konanie pred ústavným súdom z dôvodu nepriaznivých
majetkových pomerov. Ústavný súd žiadosti sťažovateľov vyhovel a uznesením
č. k. IV. ÚS 168/2011-28 z 19. apríla 2011 im za právneho zástupcu ustanovil advokáta
Mgr. M. Ch., P.
Zo sťažnosti doplnenej podaním právneho zástupcu sťažovateľov, ako aj
z pripojeného spisu vyplýva, že sťažovatelia sú od 21. septembra 2001 účastníkmi súdneho
konania vedeného okresným súdom v procesnom postavení navrhovateľov; predmetom
označeného konania je rozhodovanie o žalobe sťažovateľov o neplatnosť kúpnopredajnej
zmluvy k nehnuteľnosti. Vec bola pôvodne okresným súdom vedená pod sp. zn.
11 C 234/2001. V súvislosti s reorganizáciou súdnictva uskutočnenou v zmysle zákona
č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov bol v predmetnej
veci od 1. januára 2005 príslušný konať Okresný súd Trnava, na ktorom bola vec evidovaná
pod sp. zn. PN 11 C 234/200. V súvislosti s ďalšou reorganizáciou súdnictva uskutočnenou
zákonom č. 511/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach
a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších
predpisov, prešiel výkon súdnictva v posudzovanej veci od 1. januára 2008 opätovne na
okresný súd, na ktorom je vedená pod sp. zn. 6 C 32/2008.
Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uvádzajú:
„Sťažovatelia sú navrhovatelia vo veci sp. zn. 6 C/32/2008 vedenej na Okresnom
súde Piešťany, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy proti odporkyni S. B., pričom
sťažovatelia tvrdia, že ich návrh na začatie konania je dôvodný a kúpna zmluva je neplatná,
všetky skutočnosti a predložené dôkazy nasvedčujú o opodstatnenosti podaného návrhu.
Preto sú toho názoru, že kúpna zmluva je neplatná a ich vlastníctvo k rodinnému domu na
ulici... v P. trvá i naďalej. Avšak z dôvodu nekonania, resp. zdĺhavého konania Okresného
súdu Piešťany so sídlom Nálepkova 36, Piešťany PSČ 921 01 (predtým bývalý Okresný súd
Piešťany, neskôr Okresný súd Trnava) v tejto veci sú sťažovatelia v právnej neistote v
ohľadom na ich vek a zdravotný stav, ako aj minimálny mesačný príjem, žijú v neustálom
strese a v obave na ich budúcnosť, čo obom prináša zhoršovanie ich zdravotného stavu a
vylučuje im pohodu života a najmä bývania...
Pred podaním sťažnosti sa sťažovatelia domáhali nápravy na Okresnom súde
Piešťany písomnou sťažnosťou zo dňa 29. 10. 2010 z dôvodu zbytočných prieťahov v
konaní, na ktorú dostali len všeobecnú odpoveď od predsedníčky Okresného súdu Piešťany
zo dňa 23. 11. 2010. Po tejto sťažnosti bolo nariadené pojednávanie na deň 30. 11. 2010,
ktoré bolo uskutočnené a to v poradí ako tretie, čo je s poukazom na dĺžku sporu neskutočne
málo... Sťažovatelia, vzhľadom na postoj zákonného sudcu a po nadobudnutí presvedčenia
o svojej diskriminácii v tomto konaní podali voči zákonnému sudcovi námietku zaujatosti.
Po vrátení spisu z Krajského súdu v Trnave požiadali sťažovatelia o nariadenie
pojednávania dňa 04. 01. 2011. Dňa 07. 02. 2011 podali sťažovatelia opäť sťažnosť proti
prieťahom v konaní. Z dôvodov vyššie uvedených, ako aj z nemožnosti účinne sa brániť na
nariadenom pojednávaní súdu podali sťažnosť proti porušovaniu základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa či. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom súdov.“
Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd
o nej nálezom takto rozhodol:
„Základné právo sťažovateľov J. O. a J. O., obaja bytom: P. na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na
prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C
32/2008 porušené bolo.
Okresnému súdu Piešťany prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 32/2008
konal bez zbytočných prieťahov.
Sťažovateľovi J. O., bytom: P., priznáva finančné zadosťučinenie v sume 11.000 €,
ktoré mu je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti
tohto nálezu. Sťažovateľke J. O., bytom: P., priznáva finančné zadosťučinenie v sume
11.000 €, ktoré jej je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
Okresný súd Piešťany je povinný uhradiť sťažovateľom J. O. a J. O., obaja bytom: ...
trovy právneho zastúpenia v sume podľa vyčíslenia ich právneho zástupcu do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
Uznesením č. k. IV. ÚS 168/2011-44 z 9. júna 2011 ústavný súd prijal sťažnosť
sťažovateľov na ďalšie konanie. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval
predsedníčku okresného súdu a právneho zástupcu sťažovateľov, aby sa vyjadrili, či trvajú
na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčku okresného súdu ústavný
súd zároveň vyzval, aby sa vyjadrila k sťažnosti.
Predsedníčka okresného súdu v prípise sp. zn. Spr. 198/11 zo 7. júla 2011 ústavnému
súdu oznámila, že netrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, a zároveň
pripojila k svojmu vyjadreniu aj vyjadrenie zákonného sudcu v predmetnej veci. Zákonný
sudca vo svojom vyjadrení okrem iného uvádza, že potom, ako mu bola vec spolu
s približne 500 ďalšími vecami pridelená od 23. júna 2008, „... Vzhľadom na extrémnu
vyťaženosť som v uvedenej veci nebol schopný z týchto objektívnych dôvodov vytýčiť termín
pojednávania a vecou sa zaoberať skôr ako v mesiaci máj 2009... Od mája 2009 do
dnešného dňa bolo v predmetnej veci vytýčených celkovo 9 pojednávaní... Doposiaľ
vytýčené pojednávania sa buď uskutočnili alebo boli odročené, a to z dôvodu, že
o odročenie požiadali právni zástupcovia účastníkov... Vytýčiť termíny odročených
pojednávaní v častejších intervaloch... nie som z objektívnych dôvodov schopný, pretože
tohto času mám v senáte pridelených približne 450 vecí, ktorými sa musím zaoberať
a v ktorých musím konať.“.
Právny zástupca sťažovateľov v podaní z 28. júla 2011 ústavnému súdu oznámil, že
sťažovatelia netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, pričom vyslovil
nesúhlas s ospravedlňovaním prieťahov v namietanom konaní z objektívnych dôvodov
(preťaženosť zákonného sudcu) a oznámil, že sťažovatelia zotrvávajú na svojom pôvodnom
návrhu.
Na základe oznámení účastníkov konania ústavný súd v zmysle § 30 ods. 2 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania vo veci,
keďže dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Zo spisu okresného súdu sp. zn. 6 C 32/2008 ústavný súd zistil takýto priebeh
namietaného konania:
Dňa 21. septembra 2001 bola okresnému súdu doručená žaloba sťažovateľov
o neplatnosť kúpnopredajnej zmluvy týkajúcej sa nehnuteľnosti a návrh na vydanie
predbežného opatrenia; vec bola vedená pod sp. zn. 11 C 234/2001.
Dňa 3. októbra 2001 okresný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľov na
zaplatenie súdneho poplatku; poplatok bol uhradený 9. októbra 2001, a zároveň bol návrh
na vydanie predbežného opatrenia v časti týkajúcej sa sprístupnenia nehnuteľnosti vzatý
späť.
Uznesením zo 16. októbra 2001 okresný súd zamietol návrh na predbežné opatrenie
v časti týkajúcej sa nakladania s nehnuteľnosťou a v časti týkajúcej sa sprístupnenia
nehnuteľnosti konanie zastavil.
Dňa 21. novembra 2001 bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľov na
nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhali, aby okresný súd zakázal žalovanej
vykonávať na spornej nehnuteľnosti stavby; okresný súd nariadil predbežné opatrenie
uznesením zo 4. decembra 2001, ktoré nadobudlo právoplatnosť 15. augusta 2002.
Podaním z 12. februára 2002 sťažovatelia rozšírili dôvody žaloby.
Dňa 29. júla 2003 okresný súd vyzval žalovanú na vyjadrenie k žalobe a jej
rozšíreniu; žalovaná doručila svoje vyjadrenie okresnému súdu 24. septembra 2003.
S účinnosťou od 1. januára 2005 došlo k prechodu súdnictva v predmetnej veci na
Okresný súd Trnava, ktorý nariadil vo veci pojednávanie na 16. marec 2006; pojednávanie
bolo odročené na 19. apríl 2006 z dôvodu neúčasti účastníkov konania.
Na pojednávaní konanom 19. apríla 2006 sa uskutočnil výsluch účastníkov konania
a pojednávanie bolo odročené na neurčito pre účely zistenia, či žalovaná má povolenie na
trvalý pobyt; po predchádzajúcej výzve bola Okresného súdu Trnava doručená 16. júna
2006 odpoveď Prezídia Policajného zboru, oddelenia cudzineckej polície, podľa ktorej
žalovaná má povolenie na trvalý pobyt.
Dňa 23. januára 2007 sa uskutočnilo ďalšie pojednávanie na Okresnom súde Trnava,
ktoré bolo odročené na 20. február 2007 z dôvodu ospravedlnenej neúčasti sťažovateľky na
pojednávaní; toto pojednávanie bolo opätovne odročené na neurčito z dôvodu choroby
žalovanej (jej neúčasť bola ospravedlnená).
Podaním doručeným 27. marca 2007 právna zástupkyňa žalovanej oznámila
Okresnému súdu Trnava, že liečba jej klientky potrvá asi mesiac.
Dňa 26. júna 2007 sa uskutočnilo vo veci ďalšie pojednávanie, ktoré bolo odročené
na 11. september 2007 z dôvodu ospravedlnenej neúčasti účastníkov konania; toto
pojednávanie bolo odročené na základe žiadosti právneho zástupcu žalovanej (z dôvodu
kolízie s termínom pojednávania v inej veci) na 23. október 2007.
Dňa 23. októbra 2007 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené pre
účely predvolania svedkyne na 29. november 2007; toto pojednávanie bolo odročené na
neurčito z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne, účastníci konania sa pojednávania
nezúčastnili.
S účinnosťou od 1. januára 2008 došlo k prechodu súdnictva v predmetnej veci na
okresný súd; vec bola 23. júna 2008 pridelená zákonnému sudcovi a je vedená pod sp. zn.
6 C 32/08; zákonný sudca nariadil v máji 2009 pojednávanie na 10. júl 2009. Termín
pojednávania bol zrušený z dôvodu ospravedlnenia právnej zástupkyne sťažovateľov;
pojednávanie bolo odročené na 27. október 2009.
Pojednávanie nariadené na 27. október 2009 bolo pre neprítomnosť právnych
zástupcov účastníkov konania odročené na 14. január 2010 (účastníci konania boli
predvolaní pod hrozbou uloženia poriadkových opatrení).
Na pojednávaní konanom 14. januára 2010 sa uskutočnil výsluch účastníkov konania
a pojednávanie bolo odročené na 9. marec 2010.
Dňa 29. januára 2010 si okresný súd vyžiadal spisovú dokumentáciu z katastra
nehnuteľností.
Pojednávanie nariadené na 9. marec 2010 sa nekonalo z dôvodu práceneschopnosti
zákonného sudcu; zastupujúci sudca odročil pojednávanie na 25. máj 2010.
Podaniami zo 17. a 18. mája 2010 právny zástupca žalovanej požiadal o odročenie
nariadeného pojednávania z dôvodu kolízie s pojednávaním v inej veci; pojednávanie bolo
odročené na 23. september 2010.
Dňa 21. septembra 2010 okresný súd upovedomil účastníkov konania o tom, že
pojednávanie nariadené na 23. september 2010 sa neuskutoční z dôvodu práceneschopnosti
sudkyne. Zastupujúca sudkyňa odročila pojednávanie na 30. november 2010.
Dňa 30. novembra 2010 predložili sťažovatelia okresnému súdu návrh na zmenu
žaloby a zmenu jej petitu, ako aj návrh na vylúčenie zákonného sudcu z prejednávania
a rozhodovania ich veci.
Pojednávanie konané 30. novembra 2010 sa uskutočnilo bez prítomnosti žalovanej
a bolo odročené na neurčito.
Dňa 8. decembra 2010 okresný súd predložil spis Krajskému súdu v Trnave (ďalej
len „krajský súd“) pre účely rozhodnutia o námietke zaujatosti zákonného sudcu; dňa
12. januára 2011 bol spis z krajského súdu vrátený okresnému súdu s poukazom na to, že
návrh nespĺňa náležitosti (nie je z neho zrejmé, proti komu smeruje ani dôvody vylúčenia).
Dňa 22. februára 2011 bol nariadený termín pojednávania na 31. máj 2011, ktorý bol
z dôvodu práceneschopnosti zákonného sudcu zrušený; nový termín pojednávania bol
nariadený na 21. júl 2011.
III.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o sťažnosti sťažovateľov,
ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre
ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú
odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 146/03).
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo
svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba
domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa
právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety
OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov
tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Sudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa
zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná
povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže
odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje,
predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové
pojednávanie.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,
IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup
samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.
Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľov.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že namietané
konanie, ktorého predmetom je rozhodovanie o žalobe sťažovateľov, ktorou sa domáhajú
vyslovenia neplatnosti kúpnopredajnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti, nemožno po
právnej stránke, vzhľadom na existenciu bohatej a v zásade ustálenej judikatúry
všeobecných súdov k tejto problematike, považovať za zložité. Po faktickej stránke ústavný
súd pripúšťa určitú zložitosť prejednávanej veci vzhľadom na rozsah dokazovania, ktoré je
potrebné v záujme objektívneho zistenia skutkového stavu vykonať, ale zároveň zdôrazňuje,
že žiadna faktická zložitosť veci nemôže ospravedlniť skutočnosť, že okresný súd
v namietanom konaní vo veci samej nerozhodol ani po uplynutí takmer 10 rokov od podania
žaloby. Ústavný súd v tejto súvislosti vzal do úvahy aj skutočnosť, že na zložitosť veci, ako
dôvod na ospravedlnenie zjavne neprimeranej dĺžky namietaného konania nepoukázala vo
svojom vyjadrení ani predsedníčka okresného súdu.
2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľov ako účastníkov konania, ústavný súd po
analýze spisu dospel k záveru, že neexistujú skutočnosti, na základe ktorých by im bolo
možné pripísať vo výraznejšom rozsahu negatívny podiel na doterajšej dĺžke namietaného
konania, a to napriek tomu, že sa na niektorých pojednávaniach nezúčastnili, keďže svoju
neúčasť riadne ospravedlnili spravidla zo zdravotných dôvodov (ústavný súd v tejto
súvislosti vzal do úvahy vysoký vek sťažovateľov).
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v namietanom konaní.
V tejto súvislosti ústavný súd v prvom rade zdôraznil, že namietané konanie posudzoval ako
celok, t. j. vrátane obdobia, v ktorom bol vo veci príslušný konať Okresný súd Trnava
(obdobie od 1. januára 2005 do 31. decembra 2007); vychádzal pritom zo svojej ustálenej
judikatúry, podľa ktorej súčasťou prechodu výkonu súdnictva je aj prenesenie
zodpovednosti za prieťahy v konaní z odovzdávajúceho súdu na nadobúdajúci súd (napr.
IV. ÚS 218/08, III. ÚS 38/2010, IV. ÚS 138/2010).
Z analýzy doterajšieho priebehu namietaného konania (podrobne pozri časť II tohto
nálezu) vyplýva, že v ňom došlo k viacerým obdobiam aj dlhodobej neodôvodnenej
nečinnosti (napr. obdobie od 24. septembra 2003 do 16. marca 2006, od 29. novembra 2007
do 10. júla 2009, keď sa vo veci vôbec nekonalo), pričom konanie je v zásade ako celok
poznačené neefektívnou činnosťou vo veci konajúcich súdov, čo potvrdzuje skutočnosť, že
v merite veci nebolo doteraz rozhodnuté po takmer 10 rokoch od začatia konania, čo je
z ústavnoprávneho hľadiska neprijateľné a neospravedlniteľné (obdobne pozri
IV. ÚS 160/03, IV. ÚS 19/04, IV. ÚS 261/07).
Na základe uvedeného ústavný súd rozhodol, že postupom okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 6 C 32/2008 došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a teda aj
k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie predmetnej veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).
IV.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Sťažovatelia sa tiež domáhali, aby ústavný súd okresnému súdu uložil konať
v namietanom konaní bez zbytočných prieťahov. V čase rozhodovania o sťažnosti nebolo
namietané konanie skončené, a preto ústavný súd vyhovel tomuto návrhu sťažovateľov
a rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto nálezu.
V zmysle čl. 127 ods. 3 ústavy a § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde ústavný súd
môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva alebo
slobody boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovatelia žiadali, aby im ústavný súd priznal primerané finančné zadosťučinenie
v sume každému po 11 000 € s poukazom na závažnosť porušenia ich základných práv, ako
aj dlhotrvajúci stav ich právnej neistoty.
Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad
spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41
dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
Zohľadňujúc predovšetkým doterajšiu dĺžku namietaného konania (takmer 10 rokov),
obdobie neodôvodnenej nečinnosti a neefektívnosť postupu okresného súdu ústavný súd
dospel k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia v sume
6 000 € každému zo sťažovateľov primerané konkrétnym okolnostiam prípadu (bod 3
výroku tohto nálezu).
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
Ústavný súd priznal sťažovateľom úhradu trov konania v súvislosti s ich právnym
zastupovaním advokátom Mgr. M. Ch.; pri rozhodovaní o úhrade trov konania vychádzal z
priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok
2010, ktorá bola 741 €, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku 2011. Úhradu
priznal v súlade so žiadosťou právneho zástupcu sťažovateľov za tri úkony právnej služby
(prevzatie a prípravu zastúpenia, spísanie sťažnosti, vyjadrenie k podaniu predsedníčky
okresného súdu) podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 13 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a b) a § 16
ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to trikrát po 123,50 € za každý úkon právnej služby
(370,50 €) , čo spolu s režijným paušálom trikrát 7,41 € predstavuje odmenu v sume 392,73
€. Po zvýšení odmeny o 20 % DPH (právny zástupca sťažovateľov je platcom DPH, pozn.)
v sume 78,55 € predstavuje tak celková priznaná odmena sumu 471,28 €.
Vzhľadom na skutočnosť, že právny zástupca bol sťažovateľom ustanovený, ústavný
súd uložil Kancelárii ústavného súdu povinnosť uhradiť trovy konania právnemu zástupcovi
sťažovateľov a okresnému súdu uhradiť štátu trovy konania na účet Kancelárie ústavného
súdu (body 4 a 5 výroku tohto nálezu).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou vo
výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. augusta 2011