Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 210/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. apríla 2013

predbežne prerokoval sťažnosť J. O., P., zastúpenej advokátom JUDr. M. P., P., pre

namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Piešťany

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. O. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. februára

2013 doručená sťažnosť J. O., P. (ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Piešťany

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. , ktorou žiadala vydať

tento nález:

„1. Základné právo J. O. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené

v postupom Okresného súdu Piešťany v konaní

vedenom pod sp. zn. predtým pod sp. zn. porušené bolo.

2. Okresnému súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. predtým

5 C/233/2000 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. J. O. priznáva finančné zadosťučinenie v sume predstavujúcej 12.000,00 € (slovom

dvanásťtisíc eur), ktoré je povinný Okresný súd Piešťany jej vyplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Piešťany je povinný uhradiť J. O. trovy právneho zastúpenia v sume

589,90 € (slovom: päťstoosemdesiatdeväť eur a deväťdesiat centov) na účet právneho

zástupcu JUDr. M. P. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ako vyplynulo zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu, jej príloh a spisu okresného

súdu sp. zn. , ktorý ústavný súd pre účely rozhodovania o sťažnosti pripojil,

v tomto konaní sa žalobou doručenou okresnému súdu 26. októbra 2000 S. B. (ďalej len

„žalobkyňa“) domáhala proti sťažovateľke a J. O. (manželovi sťažovateľky) vypratania

nehnuteľnosti v k. ú. P., a to rodinného domu súp. č. 72, postaveného na parc. č. 3325/1

2

a parc. č. 3325/1 zastavané plochy o výmere 415 mzapísaných na LV č. 783 na Správe

katastra P. (ďalej len „nehnuteľnosť“). Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že je výlučnou

vlastníčkou nehnuteľnosti, pričom vlastnícke právo nadobudla ako kupujúca na základe

kúpnej zmluvy z 20. septembra 1999 uzatvorenej so sťažovateľkou a jej manželom ako

predávajúcimi (ďalej len „kúpna zmluva“), ktorí sa zaviazali nehnuteľnosť do ôsmich

mesiacov od účinnosti kúpnej zmluvy vypratať, avšak neurobili tak ani na výzvu žalobkyne.

Vec bola na okresnom súde pôvodne vedená pod sp. zn. a neskôr pod sp. zn.

.

Okresný súd po doručení žaloby (26. októbra 2000) vyzval sťažovateľku a jej

manžela, aby sa k nej vyjadrili (11. júla 2003). Sťažovateľka a jej manžel, zastúpení

advokátkou, doručili okresnému súdu 3. septembra 2003 vyjadrenie, v ktorom uviedli, že na

okresnom súde prebieha konanie o neplatnosť kúpnej zmluvy, ktorou žalobkyňa

nehnuteľnosť od sťažovateľky a jej manžela nadobudla, a to pod sp. zn. .

Sťažovateľka a jej manžel preto navrhli konanie o vypratanie nehnuteľnosti vedené pred

okresným súdom pod sp. zn. prerušiť do právoplatného skončenia konania

o neplatnosť kúpnej zmluvy vedeného pred okresným súdom pod sp. zn. .

Na základe tohto návrhu bol 31. augusta 2004 pripojený spis okresného súdu sp. zn.

(vylúčený bol 7. januára 2005). Okresný súd nariadil 21. októbra 2004 termín

pojednávania na 26. november 2004, na ktorom sťažovateľka a jej manžel zotrvali

na návrhu na prerušenie konania.

Okresný súd uznesením č. k. -29 z 22. decembra 2004 konanie prerušil

do právoplatného skončenia veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. .

Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 19. januára 2005.

Následne okresný súd vo veci sp. zn. (o vypratanie nehnuteľnosti)

zisťoval stav veci vedenej pod sp. zn. , neskôr vedenej pod sp. zn.

(o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy).

Sťažovateľka a jej manžel doručili vo veci sp. zn. okresnému súdu

25. júna 2012 podanie, v ktorom uviedli, že kúpna zmluva je absolútne neplatným právnym

úkonom najmä z dôvodu, že žalobkyňa v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy bola cudzou

štátnou príslušníčkou (občanom Chorvátskej republiky), pričom takáto osoba nebola

oprávnená nadobúdať nehnuteľnosti na území Slovenskej republiky, a preto je návrh na

vypratanie nehnuteľnosti neopodstatnený. Ďalej uviedli, že pokiaľ podaním z 24. októbra

2011 navrhla sťažovateľka a jej manžel konanie prerušiť do skončenia konania o určenie

neplatnosti kúpnej zmluvy (ako bolo dodatočne 27. júna 2012 okresným súdom zistené, toto

podanie bolo založené do spisu okresného súdu sp. zn. ), má ho okresný súd

považovať za bezpredmetné. Zároveň žiadali okresný súd, aby vo veci konal.

Sťažovateľka a jej manžel podali 6. augusta 2012 predsedovi okresného súdu

sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. , ktorú vybavil predseda

okresného súdu upovedomením o spôsobe vybavenia sťažnosti sp. zn. Spr. 501/12

z 30. augusta 2012. Predseda okresného súdu považoval sťažnosť za neopodstatnenú

s poukazom na to, že konanie vedené pod sp. zn. je od 19. januára 2005

právoplatne prerušené do skončenia veci vedenej pod sp. zn. , pričom táto

prekážka dosiaľ neodpadla, a poukázal na to, že v zmysle § 111 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) v prerušenom konaní lehoty neplynú.

Sťažovateľka a jej manžel sa sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 22. februára

2011 domáhali vydania nálezu, ktorým bude konštatované, že okresný súd vo veci vedenej

pod sp. zn. svojím postupom porušil základné právo sťažovateľky a jej

manžela na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd nálezom č. k.

-63 z 24. augusta 2011 vyslovil, že postupom okresného súdu vo veci

vedenej pod sp. zn. došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky a jej

manžela na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, prikázal okresnému súdu, aby

vo veci sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov a priznal každému

zo sťažovateľov finančné zadosťučinenie po 6 000 €.

Sťažovateľka sťažnosť ústavnému súdu pre porušenie postupom

okresného súdu vo veci sp. zn. odôvodnila tým, že toto konanie trvá dvanásť

rokov a tri mesiace. Trvanie konania má nepriaznivý vplyv na zdravotný stav sťažovateľky,

právna neistota jej ničí život a rodinu, čoho dôkazom je aj úmrtie jej manžela (8. októbra

2012), ktorý sa spravodlivosti už nedožil. Konanie o vypratanie nehnuteľnosti je

štandardnou agendou okresných súdov, nejde o vec skutkovo ani právne zložitú. Stupeň

starostlivosti, ktorý je povinný súd venovať jednotlivému konaniu, závisí aj od významu

veci, ktorý je pre sťažovateľku zásadný, pretože ide o vyriešenie jej bytovej otázky.

Zvýšenú pozornosť musia súdy venovať aj veciam, v ktorých sú účastníkmi ľudia chorí

alebo starí. Sťažovateľka mala v čase podania žaloby 71 rokov, dnes má 83 rokov; jej

manžel mal v čase podania žaloby 68 rokov a zomrel ako 80 ročný. Dĺžka konania pred

okresným súdom je aj s ohľadom na tieto osobitné okolnosti z ústavného hľadiska

neakceptovateľná.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný

súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.

Podanie sťažovateľky možno kvalifikovať ako sťažnosť v zmysle

v spojení s , a nasl. .

Sťažovateľka v sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , ku ktorému malo

dôjsť tým, že okresný súd vo veci vedenej pod sp. zn. , ktorá nie je skutkovo

a ani právne zložitá, dosiaľ nerozhodol o žalobe podanej proti sťažovateľke o vypratanie

nehnuteľnosti podanej ešte 26. októbra 2000.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, podľa ktorej

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho

orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (, ).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého

kritéria považuje ústavný súd aj povahu veci.

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to, že

musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu sťažovateľom označeného orgánu

verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že

táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný právny prostriedok

na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa

v porušovaní týchto práv nepokračovalo ().

Ak je zrejmé, že v čase, keď bola sťažnosť ústavnému súdu doručená, k zbytočným

prieťahom v konaní na označenom súde nedochádzalo, je daný dôvod na odmietnutie

takejto sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Ako vyplýva z obsahu spisu okresného súdu sp. zn. , okresný súd na

návrh sťažovateľky (a jej manžela) uznesením č. k. -29 z 22. decembra 2004

konanie prerušil do právoplatného skončenia veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn.

a toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 19. januára 2005. Sťažovateľka a jej

manžel proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nepodali.

Okresný súd uznesenie č. k. -29 z 22. decembra 2004 odôvodnil takto:

„Na pojednávaní konanom dňa 26. 11. 2004 právna zástupkyňa odporcov v I. a II.

rade navrhla konanie prerušiť až do právoplatného skončenia veci vedenej na tun. súde pod

sp. zn. , o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, v ktorom sú žalobcami odporcovia

v I. a II. rade a žalovanou je navrhovateľka.

Z pripojeného spisu tun. súdu sp. zn. súd zistil, že odporcovia v I. a II.

rade (ako navrhovatelia) dňa 21. 09. 2001 podali návrh proti navrhovateľke (ako

odporkyni) o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 20. 09. 1999.

Podľa pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže

konanie prerušiť, ak prebieha súdne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať

význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

V konaní vedenom na tun. súde pod sp. zn. sa nesporne rieši otázka

(neplatnosť kúpnej zmluvy), ktorá bude mať význam pre rozhodnutie súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. , preto súd konanie prerušil.

Podľa ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa pojednávania

a neplynú lehoty podľa tohto zákona. Ak sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť

znova.

Podľa § 111 ods. 2 O. s .p. ak je konanie prerušené podľa § 109, súd urobí všetky

potrebné opatrenia, aby sa odstránili prekážky, ktoré spôsobili prerušenie alebo pre ktoré

prerušenie trvá. Len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, pokračuje súd

v konaní i bez návrhu.“

Prerušenie konania sp. zn. okresným súdom za daných okolností

a z uvedených dôvodov považuje ústavný súd za rozhodnutie, ktoré nie je ústavne

neakceptovateľné, je riadne a zrozumiteľne odôvodnené.

Ústavný súd zistil, že konanie vedené pred okresným súdom pod sp. zn.

dosiaľ nebolo právoplatne skončené.

Pretože v prerušenom konaní neplynú lehoty a nevykonávajú sa pojednávania (§ 111

), je vylúčené, aby počas prerušenia konania mohlo dochádzať k zbytočným prieťahom

súdu v takomto konaní, a to odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o prerušení

konania až do momentu, v ktorom nastane skutočnosť, po vznik ktorej bolo konanie

prerušené (v tomto prípade do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia okresného súdu

vo veci sp. zn. , ktorým sa toto konanie skončí). Počas tohto obdobia nebol

okresný súd vo veci sťažovateľky vedenej pod sp. zn. povinný vykonávať

žiadne procesné úkony okrem tých, ktorými overoval trvanie konania vedeného pod sp. zn.

. Len čo bude konanie vedené pod sp. zn. právoplatne skončené,

bude okresný súd povinný pokračovať v konaní sp. zn. , a to aj bez návrhu

sťažovateľky.

Z uvedeného vyplýva, že k namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky

postupom okresného súdu v označenom konaní v čase podania sťažnosti ústavnému súdu

nemohlo dochádzať.

Na základe toho ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť podaná proti postupu

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. je zjavne neopodstatnená, a preto

ju podľa po jej predbežnom prerokovaní odmietol.

Z týchto dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti

tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. apríla 2013