Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 210/2013
PDF · 169.05 KB
No categories available
II. ÚS 210/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. apríla 2013
predbežne prerokoval sťažnosť J. O., P., zastúpenej advokátom JUDr. M. P., P., pre
namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Piešťany
v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 151/2008 a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. O. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. februára
2013 doručená sťažnosť J. O., P. (ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Piešťany
(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 151/2008, ktorou žiadala vydať
tento nález:
„1. Základné právo J. O. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené
v čl. 48 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Piešťany v konaní
vedenom pod sp. zn. 4 C/151/2008 predtým pod sp. zn. 5 C/233/2000 porušené bolo.
2. Okresnému súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C/151/2008 predtým
5 C/233/2000 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.
3. J. O. priznáva finančné zadosťučinenie v sume predstavujúcej 12.000,00 € (slovom
dvanásťtisíc eur), ktoré je povinný Okresný súd Piešťany jej vyplatiť do dvoch mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Piešťany je povinný uhradiť J. O. trovy právneho zastúpenia v sume
589,90 € (slovom: päťstoosemdesiatdeväť eur a deväťdesiat centov) na účet právneho
zástupcu JUDr. M. P. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
Ako vyplynulo zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu, jej príloh a spisu okresného
súdu sp. zn. 4 C 151/2008, ktorý ústavný súd pre účely rozhodovania o sťažnosti pripojil,
v tomto konaní sa žalobou doručenou okresnému súdu 26. októbra 2000 S. B. (ďalej len
„žalobkyňa“) domáhala proti sťažovateľke a J. O. (manželovi sťažovateľky) vypratania
nehnuteľnosti v k. ú. P., a to rodinného domu súp. č. 72, postaveného na parc. č. 3325/1
2
a parc. č. 3325/1 zastavané plochy o výmere 415 mzapísaných na LV č. 783 na Správe
katastra P. (ďalej len „nehnuteľnosť“). Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že je výlučnou
vlastníčkou nehnuteľnosti, pričom vlastnícke právo nadobudla ako kupujúca na základe
kúpnej zmluvy z 20. septembra 1999 uzatvorenej so sťažovateľkou a jej manželom ako
predávajúcimi (ďalej len „kúpna zmluva“), ktorí sa zaviazali nehnuteľnosť do ôsmich
mesiacov od účinnosti kúpnej zmluvy vypratať, avšak neurobili tak ani na výzvu žalobkyne.
Vec bola na okresnom súde pôvodne vedená pod sp. zn. 5 C 233/2000 a neskôr pod sp. zn.
Okresný súd po doručení žaloby (26. októbra 2000) vyzval sťažovateľku a jej
manžela, aby sa k nej vyjadrili (11. júla 2003). Sťažovateľka a jej manžel, zastúpení
advokátkou, doručili okresnému súdu 3. septembra 2003 vyjadrenie, v ktorom uviedli, že na
okresnom súde prebieha konanie o neplatnosť kúpnej zmluvy, ktorou žalobkyňa
nehnuteľnosť od sťažovateľky a jej manžela nadobudla, a to pod sp. zn. 11 C 234/01.
Sťažovateľka a jej manžel preto navrhli konanie o vypratanie nehnuteľnosti vedené pred
okresným súdom pod sp. zn. 5 C 233/00 prerušiť do právoplatného skončenia konania
o neplatnosť kúpnej zmluvy vedeného pred okresným súdom pod sp. zn. 11 C 234/01.
Na základe tohto návrhu bol 31. augusta 2004 pripojený spis okresného súdu sp. zn.
11 C 234/01 (vylúčený bol 7. januára 2005). Okresný súd nariadil 21. októbra 2004 termín
pojednávania na 26. november 2004, na ktorom sťažovateľka a jej manžel zotrvali
na návrhu na prerušenie konania.
Okresný súd uznesením č. k. 5 C 233/00-29 z 22. decembra 2004 konanie prerušil
do právoplatného skončenia veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 11 C 234/01.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 19. januára 2005.
Následne okresný súd vo veci sp. zn. 4 C 151/2008 (o vypratanie nehnuteľnosti)
zisťoval stav veci vedenej pod sp. zn. 11 C 234/01, neskôr vedenej pod sp. zn. 6 C 32/2008
(o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy).
Sťažovateľka a jej manžel doručili vo veci sp. zn. 4 C 151/2008 okresnému súdu
25. júna 2012 podanie, v ktorom uviedli, že kúpna zmluva je absolútne neplatným právnym
úkonom najmä z dôvodu, že žalobkyňa v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy bola cudzou
štátnou príslušníčkou (občanom Chorvátskej republiky), pričom takáto osoba nebola
oprávnená nadobúdať nehnuteľnosti na území Slovenskej republiky, a preto je návrh na
vypratanie nehnuteľnosti neopodstatnený. Ďalej uviedli, že pokiaľ podaním z 24. októbra
2011 navrhla sťažovateľka a jej manžel konanie prerušiť do skončenia konania o určenie
neplatnosti kúpnej zmluvy (ako bolo dodatočne 27. júna 2012 okresným súdom zistené, toto
podanie bolo založené do spisu okresného súdu sp. zn. 6 C 32/2008), má ho okresný súd
považovať za bezpredmetné. Zároveň žiadali okresný súd, aby vo veci konal.
Sťažovateľka a jej manžel podali 6. augusta 2012 predsedovi okresného súdu
sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 151/2008, ktorú vybavil predseda
okresného súdu upovedomením o spôsobe vybavenia sťažnosti sp. zn. Spr. 501/12
z 30. augusta 2012. Predseda okresného súdu považoval sťažnosť za neopodstatnenú
s poukazom na to, že konanie vedené pod sp. zn. 4 C 151/2008 je od 19. januára 2005
právoplatne prerušené do skončenia veci vedenej pod sp. zn. 6 C 32/2008, pričom táto
prekážka dosiaľ neodpadla, a poukázal na to, že v zmysle § 111 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) v prerušenom konaní lehoty neplynú.
Sťažovateľka a jej manžel sa sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 22. februára
2011 domáhali vydania nálezu, ktorým bude konštatované, že okresný súd vo veci vedenej
pod sp. zn. 6 C 32/2008 svojím postupom porušil základné právo sťažovateľky a jej
manžela na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd nálezom č. k.
IV. ÚS 168/2011-63 z 24. augusta 2011 vyslovil, že postupom okresného súdu vo veci
vedenej pod sp. zn. 6 C 32/2008 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky a jej
manžela na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, prikázal okresnému súdu, aby
vo veci sp. zn. 6 C 32/2008 konal bez zbytočných prieťahov a priznal každému
zo sťažovateľov finančné zadosťučinenie po 6 000 €.
Sťažovateľka sťažnosť ústavnému súdu pre porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy postupom
okresného súdu vo veci sp. zn. 4 C 151/2008 odôvodnila tým, že toto konanie trvá dvanásť
rokov a tri mesiace. Trvanie konania má nepriaznivý vplyv na zdravotný stav sťažovateľky,
právna neistota jej ničí život a rodinu, čoho dôkazom je aj úmrtie jej manžela (8. októbra
2012), ktorý sa spravodlivosti už nedožil. Konanie o vypratanie nehnuteľnosti je
štandardnou agendou okresných súdov, nejde o vec skutkovo ani právne zložitú. Stupeň
starostlivosti, ktorý je povinný súd venovať jednotlivému konaniu, závisí aj od významu
veci, ktorý je pre sťažovateľku zásadný, pretože ide o vyriešenie jej bytovej otázky.
Zvýšenú pozornosť musia súdy venovať aj veciam, v ktorých sú účastníkmi ľudia chorí
alebo starí. Sťažovateľka mala v čase podania žaloby 71 rokov, dnes má 83 rokov; jej
manžel mal v čase podania žaloby 68 rokov a zomrel ako 80 ročný. Dĺžka konania pred
okresným súdom je aj s ohľadom na tieto osobitné okolnosti z ústavného hľadiska
neakceptovateľná.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú
sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný
súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,
reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.
Podanie sťažovateľky možno kvalifikovať ako sťažnosť v zmysle čl. 127 ústavy
v spojení s § 18 ods. 1 písm. g), § 49 a nasl. zákona o ústavnom súde.
Sťažovateľka v sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ku ktorému malo
dôjsť tým, že okresný súd vo veci vedenej pod sp. zn. 4 C 151/2008, ktorá nie je skutkovo
a ani právne zložitá, dosiaľ nerozhodol o žalobe podanej proti sťažovateľke o vypratanie
nehnuteľnosti podanej ešte 26. októbra 2000.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, podľa ktorej
účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho
orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa
rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie
právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (II. ÚS 219/04, IV. ÚS 220/04).
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade
so svojou doterajšou judikatúrou (II. ÚS 813/00, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje
tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),
správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého
kritéria považuje ústavný súd aj povahu veci.
Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, že
musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu sťažovateľom označeného orgánu
verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že
táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný právny prostriedok
na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa
v porušovaní týchto práv nepokračovalo (IV. ÚS 300/07).
Ak je zrejmé, že v čase, keď bola sťažnosť ústavnému súdu doručená, k zbytočným
prieťahom v konaní na označenom súde nedochádzalo, je daný dôvod na odmietnutie
takejto sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť.
Ako vyplýva z obsahu spisu okresného súdu sp. zn. 4 C 151/2008, okresný súd na
návrh sťažovateľky (a jej manžela) uznesením č. k. 5 C 233/00-29 z 22. decembra 2004
konanie prerušil do právoplatného skončenia veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn.
11 C 234/01 a toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 19. januára 2005. Sťažovateľka a jej
manžel proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nepodali.
Okresný súd uznesenie č. k. 5 C 233/00-29 z 22. decembra 2004 odôvodnil takto:
„Na pojednávaní konanom dňa 26. 11. 2004 právna zástupkyňa odporcov v I. a II.
rade navrhla konanie prerušiť až do právoplatného skončenia veci vedenej na tun. súde pod
sp. zn. 11 C 234/01, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, v ktorom sú žalobcami odporcovia
v I. a II. rade a žalovanou je navrhovateľka.
Z pripojeného spisu tun. súdu sp. zn. 11 C 234/01 súd zistil, že odporcovia v I. a II.
rade (ako navrhovatelia) dňa 21. 09. 2001 podali návrh proti navrhovateľke (ako
odporkyni) o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 20. 09. 1999.
Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže
konanie prerušiť, ak prebieha súdne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať
význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.
V konaní vedenom na tun. súde pod sp. zn. 11 C 234/01 sa nesporne rieši otázka
(neplatnosť kúpnej zmluvy), ktorá bude mať význam pre rozhodnutie súdu v konaní vedenom
pod sp. zn. 5 C 233/00, preto súd konanie prerušil.
Podľa § 111 ods. 1 O. s. p. ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa pojednávania
a neplynú lehoty podľa tohto zákona. Ak sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť
znova.
Podľa § 111 ods. 2 O. s .p. ak je konanie prerušené podľa § 109, súd urobí všetky
potrebné opatrenia, aby sa odstránili prekážky, ktoré spôsobili prerušenie alebo pre ktoré
prerušenie trvá. Len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, pokračuje súd
v konaní i bez návrhu.“
Prerušenie konania sp. zn. 5 C 233/00 okresným súdom za daných okolností
a z uvedených dôvodov považuje ústavný súd za rozhodnutie, ktoré nie je ústavne
neakceptovateľné, je riadne a zrozumiteľne odôvodnené.
Ústavný súd zistil, že konanie vedené pred okresným súdom pod sp. zn. 6 C 32/2008
dosiaľ nebolo právoplatne skončené.
Pretože v prerušenom konaní neplynú lehoty a nevykonávajú sa pojednávania (§ 111
OSP), je vylúčené, aby počas prerušenia konania mohlo dochádzať k zbytočným prieťahom
súdu v takomto konaní, a to odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o prerušení
konania až do momentu, v ktorom nastane skutočnosť, po vznik ktorej bolo konanie
prerušené (v tomto prípade do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia okresného súdu
vo veci sp. zn. 6 C 32/2008, ktorým sa toto konanie skončí). Počas tohto obdobia nebol
okresný súd vo veci sťažovateľky vedenej pod sp. zn. 4 C 151/2008 povinný vykonávať
žiadne procesné úkony okrem tých, ktorými overoval trvanie konania vedeného pod sp. zn.
6 C 32/2008. Len čo bude konanie vedené pod sp. zn. 6 C 32/2008 právoplatne skončené,
bude okresný súd povinný pokračovať v konaní sp. zn. 4 C 151/2008, a to aj bez návrhu
sťažovateľky.
Z uvedeného vyplýva, že k namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky
postupom okresného súdu v označenom konaní v čase podania sťažnosti ústavnému súdu
nemohlo dochádzať.
Na základe toho ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť podaná proti postupu
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 233/00 je zjavne neopodstatnená, a preto
ju podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde po jej predbežnom prerokovaní odmietol.
Z týchto dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. apríla 2013