Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 667/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. marca 2014

v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Jána Lubyho o sťažnosti E. D., zastúpenej advokátom

JUDr. Radkom Timkaničom, Jakobyho 19, Košice, ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. , za účasti Okresného

súdu Košice I, takto

rozhodol:

1. Základné právo E. D. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l i .

2. Okresnému súdu Košice I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. E. D. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 7 000 € (slovom sedemtisíc

eur), ktoré jej j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť E. D. trovy konania v sume

331,13 € (slovom tristotridsaťjeden eur a trinásť centov) na účet jej právneho zástupcu

JUDr. Radka Timkaniča, Jakobyho 19, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. októbra

2013 doručená sťažnosť E. D. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom

JUDr. Radkom Timkaničom, Jakobyho 19, Košice, ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“) o vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uvádza:

«Sťažovateľka návrhom na začatie konania z 23. januára 2001 podanom

na Okresnom súde Košice I dňa 29. januára 2001 proti odporcovi: P. D... žiadala

vyporiadať ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Okresný súd Košice I vedie

uvedené konanie pod sp. zn. a toto nebolo ku dňu podania tejto ústavnej

sťažnosti právoplatne skončené (ďalej len „konanie“). Konanie ku dňu podania tejto

ústavnej sťažnosti trvá 12 rokov a 9 mesiacov a nebolo v ňom zatiaľ vydané ani

prvostupňové rozhodnutie. Konanie bolo na návrhy sťažovateľky prerušené v období od

mája 2003 do mája 2009.

Sťažovateľka má za to, že napriek jej návrhom na prerušenie konania je konanie

vedené na Okresnom súde Košice I poznačené zbytočnými prieťahmi a to z dôvodu

nečinnosti a neefektívnej činnosti Okresného súdu Košice I...

... Nečinnosť a neefektívna činnosť Okresného súdu Košice I v konaní trvá podľa

názoru sťažovateľky od júna 2009 do súčasnosti. Dôvody zbytočných prieťahov spočívajú

podľa názoru sťažovateľky najmä v neprimeraných časových intervaloch medzi

nariadenými pojednávaniami, ktoré sú častokrát ihneď odročované, nezabezpečení prípravy

pojednávania tak, aby sa na nich zúčastnili predvolané osoby ako aj neprimerane dlhom

vypracovaní znaleckého posudku zo strany ustanoveného znalca.

Sťažovateľka v zmysle ust. o súdoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov podala predsedovi Okresného súdu Košice I dňa 26. júna

2013 sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. . Predseda

Okresného súdu Košice I na sťažnosť sťažovateľky ku dňu podania tejto ústavnej sťažnosti

neodpovedal.

Vzhľadom na to, že týmto sťažovateľka vyčerpala prostriedky proti nečinnosti

Okresného súdu Košice I obracia sa touto ústavnou sťažnosťou na Ústavný súd Slovenskej

republiky.»

Sťažovateľka na základe uvedeného navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Okresný súd Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. svojou

nečinnosťou a neefektívnou činnosťou porušil základné právo sťažovateľky podľa čl. 48

ods. 2 SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Ústavný súd Slovenskej republiky preto prikazuje Okresnému súdu Košice I vo veci

konať a vydať rozhodnutie.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľke primerané finančné

zadosťučinenie za porušenie jej základného práva podľa SR a

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vo výške 10.000 €, ktoré

je Okresný súd Košice I povinný zaplatiť sťažovateľke do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

Okresný súd Košice I je povinný nahradiť sťažovateľke trovy právneho

konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 331,13 € (2 úkony právnej

služby a 130,16 €, 2 x režijný paušál a 7,81 € + 20 % DPH) a to do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ústavný súd sťažnosť sťažovateľky po jej predbežnom prerokovaní prijal podľa § 25

ods. 1 a 3 o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) uznesením

č. k. -10 z 12. decembra 2013 na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti sťažovateľky na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 9. januára

2014 predsedu okresného súdu, aby sa vyjadril k otázke vhodnosti ústneho pojednávania,

a zároveň ho vyzval, aby sa vyjadril aj k sťažnosti.

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti z 27. januára 2014

(sp. zn. Spr 71/13, doručenom ústavnému súdu 30. januára 2014) okrem iného uviedol:

„Po oboznámení sa s obsahom sťažnosti a spisu sp. zn. Vám dávam

nasledovné vyjadrenie:

Konanie sa začalo na návrh sťažovateľky E. D., ktorý doručila súdu 29. 1. 2001.

Predmetom konania je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov.

Po právnej stránke nepovažujem vec za zložitú. Zo skutkového hľadiska pripúšťam,

že ide o zložitejšiu vec, ktorá si vyžiadala vypracovanie znaleckých posudkov, výsluch

svedkov a prerušenie konania za účelom vyriešenia otázok, ktoré mali význam pre toto

konanie. Pre prebiehajúce konanie vedené pod sp. zn. bolo toto konanie

prerušené po dobu 3 rokov a 8 mesiacov. Pre prebiehajúce konanie vedené pod sp. zn.

bolo toto konanie prerušené po dobu 1 roka a 4 mesiacov.

K dĺžke namietaného konania prispeli aj samotní účastníci, keď niekoľkokrát na ich

žiadosť boli pojednávania odročené, či už za účelom uzavretia mimosúdnej dohody,

pre zdravotný stav účastníka, zmenu právneho zástupcu a pod.

V predmetnej veci došlo niekoľkokrát aj k zmene v osobe zákonného sudcu..., čo tiež

prispelo k predĺženiu konania.

Vo veci zatiaľ bolo nariadených 13 pojednávaní, ale súd vo veci zatiaľ nerozhodol.

Na základe uvedeného preto hodnotím sťažnosť ako čiastočne odôvodnenú.“

Predseda okresného súdu súčasne oznámil ústavnému súdu, že súhlasí s tým,

aby ústavný súd upustil od ústneho prerokovania prijatej sťažnosti.

Ústavný súd vyzval 31. januára 2014 aj právneho zástupcu sťažovateľky,

aby sa vyjadril k stanovisku okresného súdu, ako aj k otázke nariadenia verejného

pojednávania. Právny zástupca sťažovateľky vo svojom podaní osobne doručenom

ústavnému súdu 18. februára 2014 okrem iného uviedol:

„Predseda Okresného súdu Košice I vo svojom vyjadrení jednoznačne potvrdil,

že neuviedol žiadne relevantné dôkazy ako obranu proti skutočnostiam, ktoré sú uvedené

v sťažnosti, ktorými by vyvrátil tvrdenie sťažovateľky je dôvodná, a to napriek tomu,

že hodnotí jej dôvodnosť ako čiastočnú. S uvedeným tvrdením, resp. hodnotením predsedu

Okresného súdu Košice I sa sťažovateľka stotožňuje len sčasti. Sťažovateľka má naďalej

za to, že jej sťažnosť je dôvodná v celom rozsahu a nie len v časti. Naviac predseda

Okresného súdu Košice I ani neuviedol v ktorej časti, resp. namietané prieťahy za dôvodné

a v ktorej nie. Sťažovateľka naďalej zotrváva na svojej sťažnosti a považuje ju za dôvodnú

v celom rozsahu.“

Sťažovateľka súčasne oznámila, že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho

pojednávania vo veci prijatej sťažnosti.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd využil možnosť podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde a upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože dospel k názoru,

že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľka zároveň namieta aj porušenie práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa

ktorého každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu i sudcu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov

tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia,

aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia

významná povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie

môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie

odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové

pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými

sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho

konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha

prerokúvanej veci.

1. Predmetom napadnutého konania pred okresným súdom je rozhodovanie o návrhu

na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Predseda okresného súdu

vo svojom vyjadrení uviedol, že vec po právnej stránke nepovažuje za zložitú, poukázal

na skutočnosť, že vec je zo skutkového hľadiska zložitejšia, pretože si vyžiadala znalecké

posudky, výsluch svedkov i prerušenie konania na účely vyriešenia súvisiacich otázok

v inom konaní. Podľa názoru ústavného súdu ide o vec, ktorá tvorí štandardnú súčasť

rozhodovacej činnosti všeobecných súdov a nie je právne zložitá. Pokiaľ ide o faktickú

zložitosť veci, podľa názoru ústavného súdu nejde o takú zložitosť veci, ktorou by bolo

možné odôvodniť doterajší neprimerane dlhý čas konania okresného súdu (trinásť rokov),

počas ktorého tento súd stále neprijal meritórne rozhodnutie.

2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľky ako účastníčky namietaného

súdneho konania v procesnom postavení žalobkyne. Z vyjadrenia predsedu okresného súdu,

ako aj z predloženého spisu vyplýva, že sťažovateľka niekoľkokrát ospravedlnila svoju

neúčasť na nariadených súdnych pojednávaniach z dôvodu svojej práceneschopnosti.

Ústavný súd zastáva názor, že správanie sťažovateľky ako žalobkyne v napadnutom konaní

nemalo zásadný negatívny vplyv na doterajšiu dĺžku konania.

3. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v napadnutom konaní

došlo k zbytočným prieťahom, bol postup samotného okresného súdu.

Z predloženého spisu, zo sťažnosti, ako aj z vyjadrenia predsedu okresného súdu

ústavný súd zistil, že okresnému súdu bol návrh sťažovateľky na vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov z 23. januára 2001 doručený

29. januára 2001 a ďalej vedený pod sp. zn. .

Okresný súd pojednávanie nariadené na 4. február 2002 odročil na neurčito s tým,

že účastníci konania v rámci 90-dňovej lehoty oznámia, či došlo medzi nimi k mimosúdnej

dohode.

Sťažovateľka navrhla okresnému súdu 25. apríla 2003, aby prerušil konanie vedené

pod sp. zn. až do nadobudnutia právoplatnosti súvisiaceho konania vedeného

pod sp. zn. .

Po pojednávaní okresného súdu uskutočnenom 6. mája 2003 okresný súd uznesením

sp. zn. z 13. januára 2004 (právoplatným 2. marca 2004) prerušil označené

konanie až do právoplatného skončenia konania sp. zn. . Konanie bolo

prerušené počas doby 3 rokov a 8 mesiacov, t. j. do 3. januára 2008.

Okresný súd opätovne prerušil napadnuté konanie až do právoplatného skončenia

súvisiaceho konania vedeného pod sp. zn. . Okresný súd zistil, že toto

konanie bolo skončené uznesením okresného súdu z 29. apríla 2009 na základe späťvzatia

návrhu. Konanie bolo prerušené približne 1 rok.

Ústavný súd v súvislosti s dvomi prerušeniami konania uvádza, že vzhľadom na to,

že aj v súlade s doterajšou judikatúrou ústavného súdu (, ,

a pod.) v prerušenom konaní neplynú lehoty a nevykonávajú sa pojednávania

( ), je vylúčené, aby počas prerušenia konania mohlo dochádzať k zbytočným

prieťahom súdu v takomto konaní, a to odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia

o prerušení konania až do momentu, v ktorom nastane skutočnosť, po vznik ktorej bolo

konanie prerušené. Počas tohto obdobia nie je príslušný súd povinný vykonávať žiadne

procesné úkony okrem tých, ktorými overuje trvanie konania, z dôvodu ktorého je nariadené

konanie prerušené. Ústavný súd zohľadnil prerušenie konania v trvaní 4 rokov 8 mesiacov

pri priznaní finančného zadosťučinenia sťažovateľke.

Okresný súd odročoval pojednávania nariadené na 21. september 2009,

na 2. november 2009 a následne na 4. december 2009 na účely doplnenia dokazovania.

Okresný súd uznesením z 1. februára 2010 ustanovil súdneho znalca z odboru

stavebníctva, ktorému určil lehotu 40 dní na vypracovanie znaleckého posudku na zistenie

trhovej hodnoty sporných nehnuteľností. Súdny znalec doručil 13. apríla 2010 okresnému

súdu svoj znalecký posudok. Okresný súd ďalej uznesením z 25. mája 2010 ustanovil súdnu

znalkyňu z odboru ekonómie a manažmentu na zistenie majetkovej hodnoty vlastníckeho

podielu odporcu v označenej spoločnosti s ručením obmedzeným k 4. februáru 1998,

pričom jej určil na vypracovanie posudku lehotu 30 dní. Súdna znalkyňa 21. júna 2010

odmietla vypracovať znalecký posudok, argumentujúc tým, že nie je v zozname znalcov,

v ktorom bola ustanovená na vypracovanie posudku. Okresný súd v nadväznosti na uvedené

ustanovil 14. júla 2010 za súdneho znalca znaleckú organizáciu z odboru ekonomiky

a riadenia podnikov a uložil jej vypracovať posudok v lehote 3 mesiacov, ktorý znalecká

organizácia predložila okresnému súdu 6. apríla 2011.

Dňa 16. novembra 2010 bolo doručené okresnému súdu oznámenie, že 18. októbra

2010 žalovaný zomrel a do konania vstúpila na základe univerzálnej sukcesie pozostalá

manželka a tri deti (dve z prvého manželstva).

Na pojednávaní, ktoré okresný súd nariadil na 22. august 2011, boli vypočutí

účastníci konania, pričom pojednávanie bolo odročené na účely uzavretia mimosúdnej

dohody. Sťažovateľka 29. septembra 2011 okresnému súdu oznámila, že k mimosúdnej

dohode nedošlo.

Pojednávanie nariadené na 7. október 2011 okresný súd odročil z dôvodu

neprítomnosti právnych nástupcov žalovaného na účely doplnenia dokazovania. Okresný

súd pojednávanie nariadené na 25. november 2011 odročil na neurčito.

Pojednávanie nariadené na 19. júl 2012 okresný súd z dôvodu ospravedlnenia

sťažovateľky pre jej práceneschopnosť a hospitalizáciu odročil na neurčito.

Následne šesť nariadených pojednávaní (na 11. september 2012, 25. október 2012,

4. december 2012, 5. marec 2013, 15. október 2013 a 19. február 2014) boli taktiež

odročené (ostatné pojednávanie bolo odročené na 15. apríl 2014).

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu k porušeniu základného práva podľa

môže dôjsť nielen neodôvodnenou nečinnosťou všeobecného súdu,

ale aj jeho neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré

nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania v primeranom čase

(m. m. napr. , , ). Ústavný súd uzavrel, že už

samotná doterajšia dĺžka namietaného konania (13 rokov) je neakceptovateľná, a preto,

poukazujúc na skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo ani po 13 rokoch od jeho začatia

právoplatne skončené z dôvodu jeho neefektívnej činnosti, došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie

alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127

ods. 3 ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať

tomu, koho práva boli podľa odseku 1 porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

V súlade s ústavný súd prikázal

okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných

prieťahov.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľka žiada aj priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

10 000 €, pričom „Poukazuje na to, že najmä celková dĺžka konania na Okresnom súde

Košice I pod sp. zn. , ktorá podľa jej názoru nie je právne ani fakticky zložitá

je nezdôvodniteľná a neospravedlniteľná, čo v nej zároveň vyvoláva pocit právnej

a vnútornej neistoty. Sťažovateľka zároveň podotýka, že uvedené konanie má pre ňu

zásadný význam, nakoľko toto sa týka vyporiadania spoločného majetku a konečného

vyriešenia otázok spojených so spoločným majetkom a možného nadobúdania majetkovej

hodnoty.“.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

poručovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.

o návrhu sťažovateľky z 21. januára 2001 (viac ako 13 rokov), zohľadňujúc

dobu, za ktorú označené konanie bolo prerušené, so zreteľom na výsledok súvisiacich

konaní (4 roky 8 mesiacov) a berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu,

ako aj skutočnosť, že konanie vo veci sťažovateľky nebolo do rozhodnutia ústavného súdu

právoplatne skončené, ústavný súd považoval priznanie sumy 7 000 € za primerané

finančné zadosťučinenie podľa .

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré

jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom

JUDr. Radkom Timkaničom. Podľa ústavný súd môže

v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému

účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľka si uplatnila úhradu trov konania za dva úkony právnej služby v sume

331,13 €.

V zmysle relevantných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) za jeden úkon právnej služby

vykonaný v roku 2013 patrí odmena 130,16 €, čo spolu s režijným paušálom 7,81 € (§ 16

ods. 3 vyhlášky) predstavuje odmenu za jeden úkon právnej služby 137,97 €. Ústavný súd

priznal úhradu trov konania za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie veci,

písomné vyhotovenie sťažnosti) vykonané v roku 2013, pričom úhradu v sume 275,94 €

(dvakrát po 137,97 €) zvýšil o 20 % DPH (55,19 €) vzhľadom na skutočnosť, že právny

zástupca je platiteľom DPH.

Celková suma trov konania tak predstavuje 331,13 €, ktorú je okresný súd

povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky (

v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. marca 2014