Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 185/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. júna 2010 v senáte

zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa Mészárosa

prerokoval prijatú sťažnosť MUDr. V. M., K., zastúpenej advokátkou JUDr. D. S., K., vo

veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

1. Základné právo MUDr. V. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v a právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. MUDr. V. M. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €

(slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. MUDr. V. M. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 260,70 €

(slovom dvestošesťdesiat eur a sedemdesiat centov), ktoré j e Okresný súd Košice I

p o v i n n ý vyplatiť na účet jej právnej zástupkyne JUDr. D. S., K., do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-18 z 8. apríla 2010 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť MUDr. V. M., K. (ďalej len „sťažovateľka“),

ktorou namietala porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v (ďalej len „“)

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa návrhom podaným

okresnému súdu 5. mája 2005 domáhala neplatnosti okamžitého skončenia pracovného

pomeru a náhrady mzdy proti P., K. (ďalej len „odporca“).

Vo veci bolo okresným súdom prvýkrát rozhodnuté 22. novembra 2007 rozsudkom

č. k. -119. Proti tomuto rozhodnutiu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom

Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) uznesením č. k. -138 zo

14. mája 2009 rozhodol tak, že rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. Do podania sťažnosti sťažovateľkou ústavnému súdu predmetná vec právoplatne

skončená nebola. Podľa názoru sťažovateľky okresný súd v jej veci koná „pomaly“

v rozpore s ustanoveniami a , čím dochádza

k porušovaniu jej základného práva zaručeného v a práva zaručeného

v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Sťažovateľka svoje tvrdenie odôvodnila takto:

„Prvé pojednávanie vo veci sa konalo až dňa 11. 4. 2007, druhé dňa 17. a na

treťom pojednávaní dňa 22. 11. 2007 súd návrh sťažovateľky rozsudkom zamietol...

Na odvolanie sťažovateľky odvolací súd... zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu

vrátil na ďalšie konanie.

Pretože sťažovateľka po doručení odvolania nemala trpezlivosť čakať tak dlho na

rozhodnutie, podala dňa 10. 7. 09 predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v

konaní.

Predseda okresného súdu odpoveďou zo dňa 24. 7. 2009 uznal sťažnosť sťažovateľky

za dôvodnú a ospravedlnil sa za prieťahy. Súčasne prisľúbil, predpoklad termínu

pojednávania v 4 štvrťroku r. 2009 s tým, že vec bude pravidelne sledovať do jej

právoplatného skončenia, ale keďže sťažovateľka sa splnenia sľubu nedočkala v uvedenom

termíne a štvrté pojednávanie sa uskutočnilo až dňa 5. 2. 2010, na ktorom ale sa vec

sťažovateľky nerozhodla a pojednávanie sa len odročilo na 5. 3. 2010, má za to, že

pomalým postupom, v rozpore s ust. , , okresného súdu je porušované jej

právo na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov... ako aj právo na prejednanie veci v

primeranej lehote..., ak súdne konanie trvá už 5 rok a nie je právoplatne ukončené...

Svoj návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľka

odôvodňuje tým, že okresný súd nekonal čo najrýchlejšie a ani plynulo od začatia konania

5. 5. 2005, ani po podaní odvolania proti rozsudku okresného súdu z 22. 11. 2007, ktoré

bolo podané dôvodne, lebo okresný súd rozhodol v neprimeranej lehote, navyše nesprávne,

v dôsledku čoho bolo žiaľ až o ďalších 16 mesiacov uvedené uznesenie odvolacím súdom

zrušené čím právna neistota, sťažovateľky, ktorá u nej trvá už 5 rok, je značne porušená a

okresný súd napriek tomu pojednávanie odročil. Pretože predmetom sporu je otázka

zabezpečenia výživy sťažovateľky a j ej členov rodiny a teda v spore ide o existenčnú otázku

pre sťažovateľku a jej členov rodiny súd by mal konať a rozhodnúť urýchlene...“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí jej sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Okresný súd Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. porušil základné

právo MUDr. V. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2

a na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Okresnému súdu Košice I prikazuje konať vo veci vedenej pod sp. zn. bez

zbytočných prieťahov a čo najrýchlejšie.

MUDr. V. M. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 3.300,- Eur, ktoré

je jej povinný Okresný súd Košice II (správne má byť „Košice I“, pozn.) vyplatiť v lehote do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Košice I je povinný vyplatiť MUDr. V. M. 260,70 Eur, do jedného

mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu na účet advokátky JUDr. D. S. ...“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: za okresný súd jeho predseda listom sp. zn. Spr 58/09 zo 17. mája 2010 a právna

zástupkyňa sťažovateľky stanoviskom k uvedenému vyjadreniu listom z 31. mája 2010.

2.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení okrem prehľadu procesných

úkonov vykonaných vo veci uviedol:

„Po právnej stránke veci nie je náročná. Je však náročná po stránke skutkovej.

Sťažnosť žalobkyne je čiastočne dôvodná, nakoľko k predĺženiu konania prispela aj

viacnásobná zmena v osobe zákonného sudcu.“

Predseda okresného súdu zároveň ústavnému súdu oznámil, že súhlasí s upustením

od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti sťažovateľky.

2.2 Právna zástupkyňa sťažovateľky vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu

okresného súdu uviedla:

„Je pravdou, že sťažovateľka podala ešte dňa 5. 5. 2005 žalobu o určenie neplatnosti

skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy proti žalovanej.

Ďalší obsah vyjadrenia Okresného súdu Košice I... korešponduje s obsahom spisu

súdu, preto k priebehu súdneho konania popísaného súdom nemám čo dodať, najmä ak si

ústavný súd predmetný súdny spis od súdu vyžiada a ak teda môže súdom tvrdený priebeh

konania verifikovať.

Je pravdou aj to, že častá zmena zákonných sudcov prispela podstatnou mierou

k predĺženiu konania, čo ale domnievam sa nemôže byť pripísané na ťarchu sťažovateľke,

nakoľko takéto zmeny sťažovateľka nemohla ovplyvniť žiadnym svojim úkonom.

Pretože sám súd považuje sťažnosť sťažovateľky za dôvodnú, navrhujem

s prihliadnutím na predmet súdneho sporu... s prihliadnutím na konštantnú judikatúru

Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva a teda s

prihliadnutím na celkovú neprimeranú dĺžku súdneho konania, ktoré ani v 6 roku svojho

trvania od jeho začatia nie je ukončené konečným rozhodnutím, aby ústavný súd vydal nález

v zmysle petitu ústavnej sťažnosti.“

Právna zástupkyňa sťažovateľky zároveň oznámila, že „súhlasím s tým aby ústavný

súd upustil od ústneho pojednávania, pretože zastávam názor, že od ústneho pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenia veci“.

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v , resp. práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jej

prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je

určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za

nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne

rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom okresného súdu bolo,

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (,

, ).

II.

Z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh

a stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. :

- 5. máj 2005 – sťažovateľka podala žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a o

náhradu mzdy,

- 17. máj 2005 – okresný súd uznesením sp. zn. vyzval sťažovateľku, aby sa

vyjadrila, či súhlasí s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania, a zároveň vyzval aj

odporcu, aby sa vyjadril k návrhu sťažovateľky,

- 10. jún 2005 – odporca sa vyjadril k návrhu,

- 27. jún 2005 – sťažovateľka nesúhlasila s rozhodnutím bez pojednávania, zároveň

požiadala o bezplatnú právnu pomoc,

- 13. september 2005 – okresný súd vyzval sťažovateľku na predloženie potvrdenia o jej

majetkových pomeroch, zároveň žiadal o doplnenie jej pôvodného podania – presné

označenie odporcu a petit návrhu,

- 10. október 2005 – sťažovateľka označila odporcu a uviedla, čoho sa v konaní domáha –

petit,

- 15. november 2005 – sťažovateľka predložila potvrdenie o osobných, majetkových

a zárobkových pomeroch,

- 16. máj 2006 – okresný súd požiadal Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, odbor

dopravnej polície Košice (ďalej len „OR PZ“) o oznámenie, či sťažovateľka je vlastníčkou

motorového vozidla,

- 8. jún 2006 – OR PZ oznámilo, že sťažovateľka nevlastní žiadne motorové vozidlo,

- 24. júl 2006 – okresný súd urgoval sťažovateľku predložiť potvrdenie o jej majetkových

pomeroch,

- 4. august 2006 – okresný súd vyzval sťažovateľku na zdokladovanie výšky svojho

súčasného príjmu a súčasných výdavkov pre účely posúdenia jej žiadosti o ustanovenie

právneho zástupcu,

- 6. november 2006 – sťažovateľka znovu predložila potvrdenie o svojich osobných,

majetkových a zárobkových pomeroch a doklady o svojich príjmoch a výdavkoch,

- 29. november 2006 – okresný súd zisťoval cez kataster portál vlastnícke práva

sťažovateľky k nehnuteľnostiam,

- 30. november 2006 – okresný súd uznesením č. k. -50, ktoré nadobudlo

právoplatnosť 23. decembra 2006, ustanovil sťažovateľke zástupcu z radov advokátov,

- 11. január 2007 – okresný súd uznesením vyzval právneho zástupcu sťažovateľky na

oznámenie, či súhlasí s rozhodnutím o veci bez nariadenia pojednávania,

- 12. marec 2007 – okresný súd nariadil pojednávanie na 11. apríl 2007,

- 10. apríl 2007 – sťažovateľka podaním z 2. apríla 2007 požiadala o odročenie

pojednávania z dôvodu neprítomnosti jej právneho zástupcu, ktorý sa pojednávania nemôže

zúčastniť zo „závažných“ dôvodov,

- 10. apríl 2007 – právny zástupca sťažovateľky ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní

nariadenom na 11. apríl 2007 z dôvodu kolízie termínov pojednávaní a nemožnosti

zabezpečenia súbstitúcie, preto požiadal o odročenie pojednávania (faxom bolo toto

ospravedlnenie doručené 5. apríla 2007),

- 11. apríl 2007 – po vyjadrení právneho zástupcu odporcu bolo pojednávanie odročené na

17. máj 2007,

- 16. apríl 2007 – právny zástupca odporcu sa vyjadril k veci a predložil písomné doklady

týkajúce sa sťažovateľky ako ich zamestnankyne,

- 17. máj 2007 – sťažovateľka sa vyjadrila k veci,

- 17. máj 2007 – po vyjadreniach právnych zástupcov účastníkov konania, sťažovateľky

a zástupkyne odporcu (riaditeľky) okresný súd odročil pojednávanie na 2. júl 2007 s tým, že

okresný súd uložil právnemu zástupcovi sťažovateľky predložiť do 30 dní stanovisko

k výpovedi zástupcu odporcu a k podaniu zo 16. apríla 2007,

- 2. júl 2007 – okresný súd pojednával v neprítomnosti zástupkyne odporcu, po vyjadrení

sťažovateľky okresný súd pojednávanie odročil na 7. september 2007 s tým, že právny

zástupca odporcu predloží mená a adresy navrhnutých svedkov,

- 3. júl 2007 – právny zástupca odporcu oznámil adresu pobytu svedka a druhého svedka

navrhol predvolať z adresy odporcu,

- 7. september 2007 – substitút právneho zástupcu sťažovateľky predložil na pojednávaní

relevantné listinné dôkazy, na pojednávanie sa nedostavili svedkovia Ing. Z. M. a J. T.,

účastníci konania predniesli, že k mimosúdnej dohode medzi nimi nedošlo, okresný súd

pojednávanie odročil na 1. október 2007 s tým, že opätovne budú volané svedkyne,

- 10. september 2007 – právny zástupca odporcu požiadal o odročenie termínu pojednávania

nariadeného na 1. október 2007 z dôvodu kolízie pojednávaní,

- 19. september 2007 – okresný súd predvolával svedkyňu J. T. prostredníctvom Mestskej

polície v Košiciach (ďalej len „mestská polícia“),

- 28. september 2007 – zástupkyňa odporcu požiadala o odročenie pojednávania z dôvodu

neprítomnosti ich právneho zástupcu (kolízia pojednávaní),

- 28. september 2007 – svedkyňa Ing. Z. M. ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní z

dôvodu jej vedomosti o žiadosti o odročenie pojednávania odporcom,

- 1. október 2007 – na pojednávanie sa nik z účastníkov konania, ich právnych zástupcov

ani svedkov nedostavil, okresný súd odročil pojednávanie na 22. november 2007 s tým, že

opätovne budú volaní účastníci a svedkovia, zároveň okresný súd predvolával svedkyňu J.

T. prostredníctvom mestskej polície,

- 10. október 2007 – mestská polícia oznámila doručenie zásielky – predvolania – svedkyni

J. T. 25. septembra 2007,

- 16. október 2007 – okresnému súdu bola vrátená zásielka adresovaná svedkyni J. T. s

predvolaním na pojednávanie 1. októbra 2007,

- 7. november 2007 – mestská polícia oznámila doručenie zásielky svedkyni J. T. –

predvolanie – 24. októbra 2007,

- 22. november 2007 – po výsluchu svedkyne Ing. M. a svedkyne J. T., a po vyjadreniach

právnych zástupcov účastníkov konania, ako aj samotných účastníkov konania okresný súd

vyhlásil rozsudok (č. k. -119), ktorým žalobu zamietol,

- 21. december 2007 – zákonný sudca žiadal predsedníčku občianskoprávneho grémia o

predĺženie lehoty na vyhotovenie rozhodnutia do 10. januára 2008; žiadosti bolo vyhovené,

- 18. január 2008 – rozsudok okresného súdu (expedovaný 10. januára 2010) bol doručený

právnym zástupcom účastníkov konania,

- 5. február 2008 – sťažovateľka podala proti rozsudku okresného súdu odvolanie, zároveň

„zrušila“ z jej strany zastupovanie ustanoveným advokátom,

- 8. február 2008 – okresný súd doručoval odvolanie sťažovateľky odporcovi na vyjadrenie,

- 18. február 2008 – právny zástupca odporcu sa vyjadril k odvolaniu sťažovateľky,

- 22. február 2008 – súdny spis bol predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní

sťažovateľky,

- 14. máj 2009 – krajský súd uznesením č. k. -138 zrušil rozsudok okresného

súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie,

- 1. júl 2009 – spis bol vrátený okresnému súdu,

- 7.júl 2009 – okresný súd doručoval rozhodnutie krajského súdu účastníkom konania,

- 13. júl 2009 – právny zástupca sťažovateľky oznámil okresnému súdu, že súhlasí so

zrušením uznesenia, ktorým bol ustanovený za právneho zástupcu sťažovateľky, ktorá

podaním z 29. januára 2008 prejavila vôľu nebyť zastupovaná JUDr. J. M.,

- 13. júl 2009 – sťažovateľka podala predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v

konaní,

- 10. september 2009 – okresný súd vyzval sťažovateľku, aby oznámila, či navrhuje zrušiť

zastupovanie JUDr. J. M., ktorý jej bol okresným súdom ustanovený, a či trvá na svojej

žiadosti o ustanovenie advokáta na zastupovanie v tomto konaní,

- 28. september 2009 – sťažovateľka odpovedala na výzvu okresného súdu a navrhla zrušiť

jej zastupovanie JUDr. J. M. a oznámila, že trvá na ustanovení nového právneho zástupcu,

- 12. október 2009 – okresný súd uznesením č. k. -148 odvolal sťažovateľke

ustanoveného právneho zástupcu JUDr. J. M. a ustanovil sťažovateľke novú právnu

zástupkyňu JUDr. B. V.,

- 3. november 2009 – advokátka JUDr. B. V. podala odvolanie proti uzneseniu, ktorým bola

ustanovená za právnu zástupkyňu sťažovateľky, a to z dôvodu čerpania rodičovskej

dovolenky,

- 24. november 2009 – okresný súd uznesením č. k. -153 odvolal JUDr. B. V.

ustanovenú sťažovateľke za právnu zástupkyňu a ustanovil jej za právneho zástupcu JUDr.

J. F.,

- 4. január 2010 – okresný súd nariadil pojednávanie na 5. február 2010,

- 5. február 2010 – po vyjadreniach účastníkov konania a ich právnych zástupcov okresný

súd odročil pojednávanie na 5. marec 2010 pre účely zhodnotenia dokazovania,

- 10. február 2010 – právny zástupca odporcu sa vyjadril k veci,

- 25. február 2010 – okresný súd zaslal vyjadrenie právneho zástupcu odporcu právnemu

zástupcovi sťažovateľky,

- 3. marec 2010 – právny zástupca odporcu sa znova vyjadril k veci a predložil okresnému

súdu ďalšie písomné materiály,

- 5. marec 2010 – okresný súd po vyjadreniach účastníkov konania a ich právnych

zástupcov pojednávanie odročil na 13. apríl 2010 pre účely doplnenia dokazovania.

III.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie

veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(, , , ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa

a práva podľa dohovoru nestačí, aby štátne orgány vec

prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet a právoplatne

nerozhodli (m. m. , ). Priznanie práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa

toto právo objektívne realizovalo ().

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v

dohovoru.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľku (, , , ). Podľa rovnakých kritérií

ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého

občianskoprávneho konania je vec, ktorej povaha (spor o existenciu pracovného pomeru,

ktorý je zdrojom príjmov sťažovateľky) si vyžaduje osobitnú starostlivosť všeobecného

súdu o naplnenie účelu súdneho konania, čo okrem iného znamená, že všeobecný súd má

povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná

a skončená ( ) a aby sa čo najskôr odstránil stav

právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (napr.

, , ).

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že v konaní

vedenom na okresnom súde ide o žalobu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia

pracovného pomeru. Žaloby tohto typu a spory týkajúce sa neplatnosti skončenia

pracovného pomeru tvoria štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov.

Z uvedených dôvodov ústavný súd konštatoval, že vec nemožno posúdiť ako právne zložitú.

Napokon ani predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení zo 17. mája 2010

nepovažoval vec za „právne náročnú“. Poukazuje však, a to bez bližšej argumentácie, na

skutkovú zložitosť veci. Ústavný súd sa s týmto stanoviskom do istej miery stotožňuje,

najmä pokiaľ ide o potrebu vykonania výsluchov svedkov a s tým vzniknutými ťažkosťami

pri ich predvolávaní na pojednávania. Zo súdneho spisu a jednotlivých úkonov však

vyplýva, že uvedená okolnosť nie je jedinou ani rozhodujúcou príčinou, ktorá by

ospravedlňovala doterajšie trvanie konania.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľky ako účastníčky konania, ústavný súd

poznamenáva, že sťažovateľka po výzve okresného súdu z 13. septembra 2005 upresňovala

10. októbra 2005 svoj pôvodný návrh a 10. apríla 2007 z dôvodu kolízie termínov

pojednávaní jej právneho zástupcu žiadala o odročenie pojednávania nariadeného na

11. apríl 2007.

Napriek uvedeným skutočnostiam v danom prípade podiel sťažovateľky na

vzniknutých prieťahoch podľa názoru ústavného súdu je minimálny a neospravedlňuje

neúmerne dlho trvajúce konanie okresného súdu a celkové správanie sťažovateľky nemožno

kvalifikovať ako postup, výlučne v dôsledku ktorého došlo k zbytočným prieťahom (napr.

).

Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že aj žiadosť sťažovateľky o ustanovenie právneho

zástupcu a napokon aj rozhodovanie o zrušení jeho ustanovenia a opakované ustanovovanie

iného právneho zástupcu si v konečnom dôsledku vyžiadalo nie zanedbateľnú dobu v rámci

trvania samotného konania vo veci. Aj keď sťažovateľka si ako účastníčka konania týmto

uplatňovala iba svoje procesné práva v súlade so zákonom, musí v takom prípade rátať

s tým, že rozhodovanie o týchto otázkach si nepochybne vyžiada určité časové obdobie,

ktoré nemožno bez ďalšieho prirátať na vrub okresnému súdu. Uvedené skutočnosti teda

nepochybne mali dopad na celkovú dĺžku trvania konania.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, je postup samotného okresného súdu.

Z prehľadu procesných úkonov okresného súdu ústavný súd zistil, že okresný súd

v posudzovanom konaní nevykonal relevantnú procesnú činnosť v období od 15. novembra

2005 (sťažovateľka predložila okresnému súdu potvrdenie o svojich osobných, majetkových

a zárobkových pomeroch) do 16. mája 2006 (okresný súd pristúpil k zisťovaniu

vlastníckych práv sťažovateľky), t. j. 6 mesiacov. Za túto dobu teda nevykonal žiadny úkon

smerujúci k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka ako navrhovateľka

v preskúmavanej veci počas súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva

zaručeného v citovanom článku (pozri napr. ).

Za neefektívnu ústavný súd považuje činnosť okresného súdu pri zisťovaní

majetkových pomerov sťažovateľky v súvislosti s jej žiadosťou o bezplatnú právnu pomoc.

Jednotlivé výzvy a zisťovania na preukázanie pomerov sťažovateľky okresný súd vykonával

s neprimeranými a nedôvodnými časovými odstupmi, pritom zo súdneho spisu nevyplývajú

žiadne prekážky, pre ktoré by okresný súd tieto výzvy a žiadosti nemohol urobiť naraz.

Sťažovateľka o bezplatnú právnu pomoc požiadala 27. júna 2005. Okresný súd jej právneho

zástupcu ustanovil až 30. novembra 2006. V tomto období sa okresný súd zaoberal iba

zisťovaním jej pomerov.

Postup okresného súdu je poznačený aj jeho nesústredenosťou, keď aj napriek tomu,

že sťažovateľka predložila 15. novembra 2005 okresnému súdu potvrdenie o osobných,

majetkových a zárobkových pomeroch, okresný súd predloženie tohto potvrdenia urgoval

ešte aj 24. júla 2006, t. j. viac ako 8 mesiacov po jeho doručení.

K dĺžke trvania konania rovnako prispela aj žiadosť zákonného sudcu o predĺženie

lehoty na vyhotovenie rozsudku z 22. novembra 2007, ktorý bol napokon účastníkom

konania doručovaný 10. januára 2008.

Napokon ústavný súd konštatuje, že už samotná dĺžka trvania konania, ktorá

predstavuje na okresnom súde viac ako 3 roky a 8 mesiacov, prihliadnuc na povahu konania

a jeho dôležitosť pre sťažovateľku, sama osebe signalizuje porušenie základného práva

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote.

Pre úplnosť je potrebné uviesť, že dobu konania, počas ktorej sa spis z dôvodu

odvolacieho konania nachádzal na krajskom súde (od 22. februára 2008 do 1. júla 2009)

a ktorej dĺžku, resp. trvanie nemohol okresný súd ovplyvniť, nemožno z objektívnych

dôvodov pripočítať na jeho ťarchu.

V súvislosti s argumentáciou predsedu okresného súdu, že vo veci došlo k viacerým

zmenám v osobe zákonného sudcu, ústavný súd len poznamenáva, že v

zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia

umožňujúce prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti

v primeranej lehote. Skutočnosť, že okresný súd mal personálne problémy, ktoré nedokázal

alebo nemohol riešiť, nemôže byť pripočítaná na ťarchu účastníka konania a nemá povahu

okolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na

rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil (pozri napr. ).

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti je zrejmé, že okresný súd v napadnutom

konaní nepostupoval v súlade s účelom základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov, preto ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky

na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

a jej práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v

dohovoru tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľke ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu

podľa a konať vo veci

bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka sa domáhala priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

3 300 €, ktoré odôvodnila najmä právnou neistotou, v ktorej sa počas trvania konania

nachádza, ako aj samotnou celkovou dĺžkou trvania konania a významom predmetu sporu

pre jej osobu.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného

v čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je pre sťažovateľku dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd

preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného

ustanovenia , ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na

všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky, najmä s prihliadnutím na celkovú

doterajšiu dĺžku konania a význam predmetu sporu pre sťažovateľku považuje za primerané

v sume 1 000 €.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľke do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku

tohto rozhodnutia.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Právna zástupkyňa sťažovateľky si uplatnila trovy za právne zastúpenie v celkovej

sume 260,70 €.

Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal

z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba za úkon

právnej služby uskutočnený v roku 2010 je 120,23 € a hodnota režijného paušálu je 7,21 €.

Sťažovateľke vznikol nárok na úhradu trov konania za tri úkony právnej služby

uskutočnené v roku 2010 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie ústavnému súdu

a stanovisko k vyjadreniu okresného súdu) v celkovej sume 382,32 €.

Vzhľadom na to, že právna zástupkyňa sťažovateľky si uplatnila nárok na úhradu

trov iba v sume 260,70 €, ústavný súd priznal úhradu trov iba v sťažovateľkou uplatnenej

výške, tak ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. júna 2010