Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 147/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. júna 2010 v senáte

zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika vo veci

sťažnosti J. B., K., zastúpenej advokátkou JUDr. V. B., K., pre porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní

vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo J. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l o .

2. Okresnému súdu Košice I p r i k a z u j e vo veci vedenej pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. J. B. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 4 000 € (slovom štyritisíc

eur), ktoré j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť J. B. trovy právneho zastúpenia v

sume 254,88 € (slovom dvestopäťdesiatštyri eur a osemdesiatosem centov) na účet jej

právnej zástupkyne advokátky JUDr. V. B. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 7. apríla 2010 prijal na

ďalšie konanie sťažnosť J. B., K. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr.

V. B., K., v ktorej namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľka v sťažnosti namietala neprimeranú dĺžku konania o vyslovenie

neplatnosti právneho úkonu – kúpnej zmluvy, ktorou otec sťažovateľky previedol byt na

odporcu. Konanie začalo návrhom sťažovateľky z 3. novembra 1997 a bolo vedené na

okresnom súde pod sp. zn. . Sťažovateľka v sťažnosti uvádza jednotlivé

obdobia, v ktorých okresný súd nevykonal žiaden úkon, resp. vykonával úkony neefektívne.

Spolu podľa nej prieťahy na strane okresného súdu predstavujú viac ako osem rokov.

Zo sťažnosti ďalej vyplýva:

„V zmysle nálezu ÚS SR sp. zn. pri rozhodovaní o tom, či došlo vo veci

k zbytočným prieťahom v súdnom konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa

SR, ústavný súd zohľadňuje tri kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka konania a spôsob, akým súd

v konaní postupoval (sp. zn. , ).

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, predmetom konania pred Okresným

súdom Košice I je vyslovenie neplatnosti právneho úkonu. Nejedná sa o právne zložitú vec.

Skutkovo je možné hodnotiť vec ako zložitejšiu, vyžadujúcu si najmä posúdenie skutočností,

na ktoré sú potrebné odborné znalosti.

2. Pokiaľ ide o správanie sa sťažovateľky ako účastníčky konania, ktoré je druhým

kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom

a tým aj k porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , sťažovateľka má za to, že ona žiadne prieťahy v konaní

nespôsobila.

3. Sťažovateľka sa domnieva, že k porušeniu jej základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa došlo v dôsledku nekonania súdu,

pričom neexistovala zákonná prekážka, aby súd vo veci nekonal ako i jeho konaním, ktoré

však nesmerovalo ku ukončeniu konania a odstráneniu jej právnej neistoty (tretie

hodnotiace kritérium). Obdobia od 03. 11. 1997 (doručenie návrhu na začatie konania) do

11. 11. 1998 (výzva zaslaná odporcovi na vyjadrenie sa k návrhu na začatie konania), od

24. 11. 1998 (odporca doručil vyjadrenie k návrhu na začatie konania) do 04. 11. 1999

(uskutočnilo sa prvé pojednávanie), od 03. 02. 2000 do 16. 11. 2000 (obdobie medzi dvoma

pojednávaniami), od 22. 05. 2003 (MUDr. Juraj Gallo doručil súdu znalecký posudok) do

20. 01. 2005 (uskutočnilo sa pojednávanie), od 20. 01. 2005 do 25. 01. 2007 (obdobie medzi

dvoma pojednávaniami), od 26. 06. 2007 (MUDr. Juraj S. Molnár doručil súdu znalecký

posudok) do 10. 04. 2008 (uskutočnilo sa vo veci pojednávanie), od 03. 07. 2008

(pojednávanie odročené za účelom nariadenia znaleckého dokazovania) do 22. 05. 2009

(uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania znaleckým ), od 19. 08. 2009

(uznesenie o zrušení uznesenia o nariadení znaleckého dokazovania znaleckým )

doposiaľ, v ktorých súd nevykonal žiaden procesný úkon je potrebné hodnotiť ako prekážku

na strane súdu (). Okresný súd Košice I nariadil z nepochopiteľných dôvodov

znalecké dokazovanie znaleckým , napriek tomu, že v konaní už boli k dispozícii dva

znalecké posudky znalcov určených súdom s rovnakým záverom, čím spôsobil ďalšie

prieťahy v konaní, ktoré trvajú doposiaľ.“

Sťažovateľka po niekoľkých urgenciách o určenie termínu pojednávania podala

24. januára 2008 sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu. Predseda

okresného súdu vo svojej odpovedi sp. zn. Spr. 7/08 z 18. februára 2008 k veci uviedol:

„Po oboznámení sa s obsahom sťažnosti a spisu so dospel k záveru, že

právo účastníka na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov bolo postupom súdu

porušené, a preto Vašu sťažnosť hodnotím ako dôvodnú.“

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal tento

nález:

„1. Právo J. B., rod. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Košice II porušené bolo.

2. Okresnému súdu Košice I v konaní vedenom pod sp.zn. prikazuje

konať bez zbytočných prieťahov.

3. J. B. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 15.000,- eur, ktoré je

Okresný súd Košice I povinný vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

4. Okresný súd Košice I je povinný uhradiť sťažovateľke trovy konania vo výške

245,70 eur do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet jej právnej

zástupkyne vedený v T. a. s. pobočka K., č. ú...“

Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnila sťažovateľka

skutočnosťou, že „od rozhodnutia v konaní o vyslovenie neplatnosti právneho úkonu

vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. je závislé rozhodnutie

v konaní o určenie existencie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vedeného pod sp. zn.

, ktoré je až do skončenia konania vedeného pod sp. zn. ,

prerušené. Sťažovateľka tak už niekoľko rokov platí za služby spojené s užívaním bytu na J.

ulici č. 11 v K., ktorý bol prevedený zmluvou, vyslovenia neplatnosti ktorej sa

navrhovateľka domáha v konaní napriek tomu, že do dnešného dňa sa

nestala vlastníckou tohto bytu a nemôže ho preto ani prenajímať. Tento stav v nej vyvoláva

pocit krivdy a beznádeje. Nakoľko uvedené pocity vyvoláva svojou nečinnosťou orgán,

ktorého úlohou je ochrana zákonnosti, spôsobuje to v sťažovateľke stratu dôvery k tomuto

orgánu (ÚS 58/ 02).“.

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním sp.

zn. Spr 7/08 doručeným ústavnému súdu 13. mája 2010, v ktorom predseda tohto súdu

uviedol jednotlivé úkony vykonané v danej veci a k samotnej sťažnosti uviedol:

„Po právnej stránke vec nie je náročná. Je však skutkovo veľmi zložitá. V konaní je

potrebné zistiť, či otec žalobkyne, neb. Š. K., bol spôsobilý a schopný vnímať význam a

následky svojho konania pri podpisovaní plnomocenstva na uzavretie kúpnej zmluvy na

predaj nehnuteľnosti a na všetky úkony spojené s predajom nehnuteľnosti, pričom určenie

neplatnosti kúpnej zmluvy, spísanej na základe takéhoto plnomocenstva, je predmetom tohto

konania. Preto súd pristúpil k rozsiahlemu dokazovaniu, ktoré sa mu nepodarilo do

dnešného dňa ukončiť.

K predĺženiu tohto konania došlo čiastočne aj v dôsledku dvojnásobnej zmeny

v osobe zákonného sudcu.“

Predseda okresného súdu ďalej požiadal o upustenie od ústneho prerokovania

sťažnosti, pretože od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Právna zástupkyňa sťažovateľky v liste doručenom ústavnému súdu 19. mája 2010

oznámila, že netrvajú na ústnom prerokovaní veci.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

Ústavný súd zisťoval z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn.

priebeh a stav konania. Konanie začalo 3. novembra 1997 návrhom

sťažovateľky, prvostupňový súd konal 11. novembra 1998, keď zaslal žalovanému žalobu

na vyjadrenie, teda až po roku od podania návrhu. Vyjadrenie žalovaného bolo okresnému

súdu doručené 24. novembra 1998. Prvé pojednávanie vo veci sa uskutočnilo 4. novembra

1999, teda až po ďalšom roku konania vo veci. Druhé pojednávanie nariadené na 3. február

2000 bolo odročené pre neprítomnosť žalovaného. Vo veci sa ďalej pojednávalo

16. novembra 2000. V období od 8. februára 2001 do 19. marca 2002 sa uskutočnilo päť

pojednávaní, z ktorých boli dve odročené pre neprítomnosť právnej zástupkyne žalovaného

a svedkýň. Ďalšie pojednávanie sa realizovalo 19. septembra 2002.

Uznesením z 2. decembra 2002 (až po viac ako piatich rokoch od začatia konania)

nariadil okresný súd znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctva a farmácie,

z odvetvia internej medicíny. Znalecký posudok bol okresnému súdu doručený 22. mája

2003. Po expedovaní znaleckých posudkov, urgencii vyjadrenia k nemu a rozhodnutí

o znalečnom okresný súd vo veci určil termín pojednávania na 25. november 2004, ktoré

bolo odročené pre účasť sudkyne na školení. Vo veci sa napokon pojednávalo až 20. januára

2005.

Z dôvodu prerozdeľovania spisov na okresnom súde bola vec 1. decembra 2005

pridelená inému zákonnému sudcovi a 16. decembra 2005 opäť prerozdelená a vrátená späť

pôvodnej zákonnej sudkyni. Pojednávanie nariadené na 16. november 2006 bolo odročené

z dôvodu účasti sudkyne na školení a vo veci sa pojednávalo až 25. januára 2007, keď bolo

pojednávanie odročené na účely nariadenia kontrolného znaleckého dokazovania. Okresný

súd ho nariadil uznesením z 24. apríla 2007. Znalecký posudok bol okresnému súdu

doručený 26. júna 2007.

Okresnému súdu bola 24. januára 2008 doručená sťažnosť žalobkyne na prieťahy

v konaní, ktorú predseda okresného súdu uznal ako dôvodnú a listom z 18. februára 2008

písomne upozornil sudkyňu konajúcu vo veci na prieťahy v konaní a prikázal jej vo veci

konať efektívne a bez zbytočných prieťahov. Po ďalšom odročenom pojednávaní (10. apríla

2008) a zrušenom termíne (15. mája 2008) sa zatiaľ ostatné pojednávanie konalo 3. júla

2008. Okresný súd toto pojednávanie odročil na neurčito pre účely nariadenia kontrolného

znaleckého dokazovania znaleckým . Po nariadení znaleckého dokazovania

uznesením z 22. mája 2009 a po zistení, že znalecké dokazovanie znaleckou organizáciou

z príslušného odboru nie je možné, bolo uznesením z 23. marca 2010 nariadené ďalšie

kontrolné znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru zdravotníctva a farmácie, z odvetvia

psychiatrie.

Ústavný súd konštatuje, že v konaní sp. zn. vec nie je právoplatne

ukončená ani po takmer trinástich rokoch od podania návrhu na začatie konania a vec sa od

začiatku nachádza v štádiu prvostupňového konania. Výraznejšie obdobia nečinnosti, resp.

neefektívneho konania sa v posudzovanej veci vyskytli od 3. novembra 1997 do

11. novembra 1998, od 24. novembra 1998 do 4. novembra 1999, od 3. februára 2000 do

16. novembra 2000, od 19. marca 2002 do 19. septembra 2002, od 22. mája 2003 do

2. apríla 2004, od 2. apríla 2004 do 25. novembra 2004, od 20. januára 2005 do

16. novembra 2006, od 9. augusta 2007 do 10. apríla 2008, od 3. júla 2008 do 22. mája

2009, čo celkovo predstavuje obdobie nečinnosti viac ako 9 rokov.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa prvej vety každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa

právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty,

dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na

splnenie základného práva podľa nestačí, aby štátne orgány vec

prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet ().

Povinnosťou súdov vyplývajúcou zo základného práva účastníkov súdneho konania

na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov, v kontexte medzinárodných záväzkov

Slovenskej republiky garantovať účastníkom súdneho konania právo na prejednanie ich veci

v primeranej dobe (v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru), je zabezpečiť odstránenie stavu právnej

neistoty osoby domáhajúcej sa rozhodnutia štátneho orgánu v primeranej dobe

(, ).

Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní, a tým aj porušenie základného

práva podľa , skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

prípadu podľa právnej a faktickej zložitosti veci, podľa správania účastníkov konania

a spôsobu, akým v konaní postupoval súd (). Tieto tri kritériá zohľadňuje pri

namietaní porušenia práva na prejednanie veci súdom v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru aj Európsky súd pre ľudské práva (, ).

Predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je rozhodnutie

o neplatnosti právneho úkonu. Po právnej stránke vec nie je náročná. Konanie je však

skutkovo náročnejšie na dokazovanie z dôvodu ťažkostí spätného posudzovania

zdravotného stavu v čase vykonania právneho úkonu.

Ďalším kritériom, ktoré ústavný súd posudzoval, bolo správanie účastníkov konania.

Ústavný súd zistil, že okresný súd odročoval konanie kvôli neúčasti účastníkov dvakrát, raz

kvôli neúčasti žalovaného a raz kvôli ospravedlnenej neúčasti jeho právnej zástupkyne.

Celkovo ústavný súd konštatuje, že dĺžka konania nie je vyvolaná správaním sťažovateľky.

Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva podľa dohovoru, bol postup samotného

okresného súdu. Ústavný súd zároveň pri posudzovaní veci prihliadal aj na § 6 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými

účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, a tiež § 100

ods. 1 , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších

návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pokiaľ ide o hodnotenie postupu súdu, v posudzovanom prípade sa v konaní na

okresnom súde vyskytlo viacero období nečinnosti rôznej dĺžky, tak ako to je konštatované

v časti II tohto nálezu. V čase rozhodovania ústavného súdu nebolo posudzované konanie

právoplatne skončené ani po takmer trinástich rokoch.

Pri posudzovaní efektívnosti konania súdu vzal ústavný súd do úvahy aj § 117 ods. 1

, v zmysle ktorého je sudca povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre

sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len

z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda

senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Existenciu zbytočných prieťahov v konaní, resp. narušenie plynulosti súdneho

konania uznal aj predseda okresného súdu vo svojej odpovedi na sťažnosť sťažovateľky.

Celkovo ústavný súd posúdil dĺžku konania na prvostupňovom súde ako neprimerane

dlhú a konštatuje, že všeobecný súd neposkytol sťažovateľke v konaní sp. zn.

rýchlu a účinnú ochranu jej práv podľa a , a preto

ústavný súd rozhodol, že okresný súd v tomto konaní porušil základné právo sťažovateľky

podľa a právo podľa dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

Podľa druhej vety ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

Keďže ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľky zaručeného čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru, prikázal okresnému súdu, aby vo veci

konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

sťažovateľka domáhajúca sa rozhodnutia súdu vo veci samej (bod 2 výroku nálezu).

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ustanovenia ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých

dôvodov sa ho domáha.

Sťažovateľka žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 15 000 €, čo

odôvodnila pretrvávajúcim stavom právnej neistoty.

Ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky, prikázal okresnému

súdu, ktorý jej základné právo porušil, vo veci konať a na dovŕšenie nápravy porušenia

základného práva priznal sťažovateľke po zohľadnení všetkých okolností prípadu aj

primerané finančné zadosťučinenie v sume 4 000 € (bod 3 výroku nálezu).

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Právna zástupkyňa sťažovateľky si podaním z 19. mája 2010 uplatnila nárok na

náhradu trov konania v sume 254,88 € za dva úkony právnej služby (za prevzatie a prípravu

zastúpenia a za podanú ústavnú sťažnosť) v sume 120,23 € za jeden úkon právnej služby

a režijný paušál 2 x 7,21 €. Ústavný súd vyčíslil trovy konania za úkony právnej služby,

ktoré boli vykonané v roku 2009, sumou 254,88 € (vypočítanou zo základu priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2009

v sume 721,40 €), a to za dva úkony právnej pomoci podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14

ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov, t. j. 2-krát po 120,23 € a 2-krát po 7,21 € za režijný paušál

(bod 4 výroku nálezu).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. júna 2010