Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 321/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. septembra

2010 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. E., Holandsko, zastúpeného advokátom JUDr.

J. H., K., pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom Úradu

justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru M. v konaní

vedenom pod sp. zn. ČVS: OUV-559/10-MI-1998 a postupom Okresnej prokuratúry M. v

konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. J. E. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. júla 2010

doručená sťažnosť Ing. J. E., H. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. J.

H., K., pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

postupom Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru

M. (ďalej len „úrad justičnej a kriminálnej polície“) v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS:

OUV-559/10-MI-1998 a postupom Okresnej prokuratúry M. (ďalej len „okresná

prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti okrem iného vyplýva:

«Ako sťažovateľ som obvineným v trestnej veci vedenej na Okresnom riaditeľstve

Policajného zboru v M., Úrad justičnej a kriminálnej polície, ČVS: OUV-559/10-MI-1998,

kde mi bolo uznesením vyšetrovateľa zo dňa 20. 8. 1998 vznesené obvinenie pre trestný čin

ublíženia na zdraví podľa , . Rozsudkom Okresného súdu v

Michalovciach, sp. zn. zo dňa 22. 9. 2005 som bol uznaný vinným z trestného

činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 Tr. zákona, za čo mi bol uložený trest odňatia

slobody v trvaní 10 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 14 mesiacov.

Voči tomuto rozhodnutiu som prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal odvolanie,

na základe ktorého bol Uznesením Krajského súdu v Košiciach, sp. zn.

rozsudok Okresného súdu v Michalovciach zrušený a vec bola vrátená na došetrenie

okresnému prokurátorovi. Od vrátenia trestnej veci do prípravného konania v roku 2006

boli v roku 2008 vykonané len 2 vyšetrovacie úkony, dňa 26. 11. 2008 výsluch znalca Ing.

P. H. a výsluch svedkyne - poškodenej A. B. Následne bolo uznesením Okresného

riaditeľstva PZ, Úrad justičnej a kriminálnej polície zo dňa 28. 11. 2008 trestné stíhanie

proti mojej osobe prerušené, s odôvodnením že pre moju neprítomnosť nemožno vec

náležité objasniť. Aj napriek tomu, že bolo trestné stíhanie prerušené bol na deň 19. 8. 2009

stanovený termín procesného úkonu - rekonštrukcia na pôvodnom mieste nehody.

Poukazujem predovšetkým na skutočnosť, že v priebehu prípravného konania bola

moja trestná vec postúpená do Holandska a tam bola právoplatne skončená. Kvôli

prevzatiu trestného stíhania proti mojej osobe Holandskom sa u povereného vyšetrovateľa

OR PZ v M. nenachádza ani originál vyšetrovacieho spisu. Právoplatným rozhodnutím

Okresnej prokuratúry v Holandsku zo dňa 4. 9. 2001, sp. zn. 15-050272-01 bolo trestné

stíhanie proti mojej osobe právoplatne zastavené, z dôvodu nedostatku zákonných dôkazov.

Uvedené rozhodnutie som pred vyhlásením rozsudku na Okresnom súde v Michalovciach

predložil do súdneho spisu a aj napriek tejto skutočnosti nebola justičnými orgánmi

rešpektovaná zásada ne bis in idem a trestné stíhanie nebolo doposiaľ právoplatne

skončené. Doposiaľ neboli podniknuté zo strany vyšetrovacích orgánov a prokuratúry,

ktorá vykonáva dozor nad prípravným konaním, kroky, aby bolo zabezpečené originálne

stanovisko holandských štátnych orgánov o tom, ako s postúpenou trestnou vecou naložili.

Trestné stíhanie proti mojej osobe trvá už jedenásty rok, trestná vec je stále

nedošetrená v štádiu prípravného konania a celé trestné konanie má veľmi negatívny vplyv

na moju osobu. ...

Písomným podaním zo dňa 21. 12. 2009 som podal sťažnosť na prieťahy v mojej

trestnej veci na Okresnú prokuratúru v M. Vo svojej odpovedi, ktorá mi bola doručená dňa

1. 2. 2010 Okresná prokuratúra skonštatovala, že „opakované sťažnosti na prieťahy v

konaní sa javia ako neopodstatnené.“

Následne na to som dňa 19. 3. 2010 podal sťažnosť na prieťahy v konaní na Krajskú

prokuratúru v K., ktorá vo svojom upovedomení zo dňa 22. 4. 2010 uviedla, že môj „podnet

ako neodôvodnený odkladá“.

Dňa 5. 5. 2010 som sa so sťažnosťou na prieťahy v konaní v predmetnej trestnej veci

obrátil na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky, ktorá jej vybavenie odstúpila

Krajskej prokuratúre v K. s tým, že jej vybavenie bude sledovať. V súvislosti s tým mi

Krajská prokuratúra v K. dňa 22. 6. 2010 oznámila, že „písomným pokynom upravila

Okresnú prokuratúru v M., aby u vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ, Úradu justičnej

a kriminálnej polície v M. zabezpečila moje urýchlené predvolanie na vykonanie

vyšetrovacieho pokusu, ktorého vykonanie nariadil Krajský súd v Košiciach, sp. zn. 6 To

6/2006, čím moju sťažnosť považuje za vybavenú.»

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd prijal jeho

sťažnosť na ďalšie konanie a aby v náleze vyslovil:

„1.) Základné právo sťažovateľa, právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov, zaručené ustanovením článku 48 ods. 2 , bolo

v trestnom konaní vedenom na Okresnom riaditeľstve PZ v M. pod ČVS: OUV-559/10-MI-

1998 a na Okresnej prokuratúre v M. pod sp. zn. porušené.

2.) Ústavný súd priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume

10 000 € ktoré sú Okresné riaditeľstvo PZ v M. a Okresná prokuratúra v M. povinné

vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3.) Okresnému riaditeľstvu PZ v M. prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

ČVS: OUV- 559/10-MI-1998 konal bez zbytočných prieťahov.

4.) Porušovateľ je povinný sťažovateľovi nahradiť trovy súdneho konania.“

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal

ju zo všetkých hľadísk uvedených v .

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti

možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu tohto základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom

prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (napr.

, , , , ).

V súvislosti s námietkami sťažovateľa o porušení jeho základného práva podľa čl. 48

ods. 2 postupom orgánov činných v trestnom konaní ústavný súd z obsahu sťažnosti,

jej príloh, ako aj z vyžiadaného spisu úradu justičnej a kriminálnej polície sp. zn.

ČVS:OUV-559/10-MI-98 zistil, že vo veci boli vykonané tieto úkony:

Dňa 20. augusta 1998 bolo sťažovateľovi vznesené obvinenie za trestný čin ublíženia

na zdraví podľa a , do konania boli pribratí znalci z odboru

zdravotníctva, odvetvia súdneho lekárstva, ako aj z odboru cestnej dopravy. Uskutočnili sa

výsluchy sťažovateľa a svedka a vykonala sa rekonštrukcia prípadu. Sťažnosť sťažovateľa

proti uzneseniu vyšetrovateľa o vznesení obvinenia bola uznesením okresnej prokuratúry

č. k. -6 z 28. augusta 1998 zamietnutá.

V priebehu mesiaca september1998 boli vypracované znalecké posudky, v októbri

1998 sa uskutočnil výsluch svedka – poškodeného a výsluchy znalcov a napokon

20. októbra 1998 bolo trestné stíhanie pre neprítomnosť sťažovateľa (obvineného)

prerušené.

Dňa 4. marca 1999 požiadala okresná prokuratúra príslušné orgány Holandska

o prevzatie trestného stíhania vedeného proti sťažovateľovi z dôvodu jeho holandskej

štátnej príslušnosti. Výsledok konania v cudzine, z ktorého vyplývalo, že trestné konanie

proti sťažovateľovi bolo z dôvodu neoprávneného podozrenia zastavené, bol oznámený

11. novembra 2003. Keďže toto rozhodnutie nebolo podľa kompetentných slovenských

orgánov pre ne záväzné, uznesením úradu justičnej a kriminálnej polície z 19. februára 2004

sa v trestnom stíhaní sťažovateľa pokračovalo. Dňa 8. júna 2004 sa uskutočnilo

preštudovanie vyšetrovacieho spisu, na ktorom sa sťažovateľ nezúčastnil, a 11. júna 2004

bol na okresnú prokuratúru podaný návrh na podanie obžaloby.

Následne 17. júna 2004 okresná prokuratúra pod č. k. -13 podala na

Okresnom súde Michalovce (ďalej len „okresný súd“) obžalobu na sťažovateľa za trestný

čin ublíženia na zdraví podľa a , na základe čoho okresný

súd trestným rozkazom č. k. -127 zo 14. decembra 2004 uznal sťažovateľa za

vinného zo žalovaného trestného činu, za čo mu uložil aj sankciu.

Proti trestnému rozkazu podal sťažovateľ 10. januára 2005 prostredníctvom svojho

právneho zástupcu odpor, bolo nariadené pojednávanie, na ktorom 22. septembra 2005

okresný súd vyhlásil rozsudok č. k. -141, ktorým bol sťažovateľ uznaný vinným

zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví podľa a , za

čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov s podmienečným odkladom

a skúšobnou dobou v trvaní 14 mesiacov. Proti rozsudku okresného súdu sa sťažovateľ

4. novembra 2005 odvolal a 17. januára 2006 bol spis predložený Krajskému súdu

v Košiciach (ďalej len „krajský súd“), kde sa 29. marca 2006 uskutočnilo pojednávanie.

Krajský súd uznesením č. k. -156 zrušil rozsudok okresného súdu a vec vrátil

prokurátorovi na došetrenie.

Dňa 29. júna 2006 sa spis vrátil na úrad justičnej a kriminálnej polície s pokynmi

dozorujúceho prokurátora, medzi ktorými bolo uložené vykonať rekonštrukciu prípadu za

rovnakých podmienok, aké boli v čase dopravnej nehody (19. augusta 1998 v čase o 22.15

h.).

Dňa 12. júla 2006 vyšetrovateľ pribral do konania znalca, ktorý podal znalecký

posudok 4. augusta 2006 a 7. júla 2006 sa vyšetrovateľ prostredníctvom obhajcov

sťažovateľa snažil dohodnúť termín rekonštrukcie dopravnej nehody.

Dňa 21. augusta 2006 vyšetrovateľ prerušil trestné stíhanie pre neprítomnosť

sťažovateľa (neprevzal písomnosti v mieste bydliska a nezúčastnil sa rekonštrukcie).

Uznesením úradu justičnej a kriminálnej polície sp. zn. ČVS: OUV-559/10-MI-1998

z 11. novembra 2008 sa pokračovalo v trestnom stíhaní sťažovateľa.

Dňa 26. novembra 2008 sa uskutočnil výsluch svedka – poškodeného, ako aj výsluch

znalca a 28. novembra 2008 vyšetrovateľ opäť prerušil trestné stíhanie pre neprítomnosť

sťažovateľa, ktorý 10. decembra 2008 podal prostredníctvom svojho obhajcu proti tomuto

uzneseniu sťažnosť. Sťažovateľ zároveň podal sťažnosť na prieťahy v konaní.

Uznesením okresnej prokuratúry č. k. -82 zo 17. decembra 2008 bola

sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu o prerušení trestného stíhania zamietnutá, pretože bola

podaná oneskorene.

Dňa 8. júla 2008 bol sťažovateľ predvolaný na rekonštrukciu prípadu na 19. august

2008, ale písomnosť si neprevzal.

Dňa 5. júna 2009 bol sťažovateľ predvolaný na rekonštrukciu, ktorá sa mala

uskutočniť 19. augusta 2009. Predvolanie sťažovateľ prevzal 15. júna 2009, ale na úkon sa

nedostavil.

Dňa 21. júna 2010 bol sťažovateľ opäť predvolaný na rekonštrukciu, ktorá sa mala

uskutočniť 19. augusta 2010 o 20.00 h. Predvolanie na úkon si opäť na adrese svojho

bydliska neprevzal a na úkon sa nedostavil. Jeho obhajca prevzal vyrozumenie o konaní

tohto úkonu 12. júla 2010.

Dňa 16. augusta 2010 obhajca sťažovateľa telefonicky vyšetrovateľovi oznámil, že

sťažovateľ sa nedostaví na úkon jednak z dôvodu, že dosiaľ nedostal predvolanie, a aj

z finančných dôvodov.

Ústavný súd zistil, že vzhľadom na to, že sťažovateľ je holandským štátnym

občanom, jeho trestná vec bola ešte v marci 1999 odovzdaná na vybavenie kompetentným

holandským orgánom. V novembri 2003 bolo okresnej prokuratúre oznámené, že štátny

prokurátor v Haarleme odmietol trestné konanie proti sťažovateľovi s tým, že policajným

vyšetrovaním nebol získaný dostatok dôkazov na jeho trestné stíhanie. Tým bol prípad

zo strany holandských justičných orgánov uzavretý, a tak sa kompetencia vo veci konať

vrátila slovenským orgánom činným v trestnom konaní, a to v zmysle § 529 ods. 5 písm. a)

účinného od 1. januára 2006, pretože holandská strana odmietla vo veci

konať.

Sťažovateľ v sťažnosti poukázal aj na to, že v jeho prípade nebola dodržaná zásada

„ne bis in idem“, pretože podľa jeho názoru oznámením Okresnej prokuratúry v Haarleme

sp. zn. 15-050272-01/61/DOLE zo 4. septembra 2001 bolo trestné stíhanie proti nemu

zastavené, a preto slovenské justičné orgány už nemali v danej veci konať.

Naopak, okresná prokuratúra sa odvolávala na to, že v zmysle čl. 35 ods. 1

Európskeho dohovoru o odovzdávaní trestného konania netvorí oznámenie Okresnej

prokuratúry v Haarleme prekážku právoplatnej rozhodnutej veci, pretože ide len

o vyslovenie právneho názoru, že v danej veci nebol zistený dostatok dôkazov na trestné

stíhanie sťažovateľa. Podľa okresnej prokuratúry to znamená, že v danej veci nebol

vyhlásený právoplatný a vykonateľný trestný rozsudok, ktorý by tvoril prekážku

právoplatne rozhodnutej veci tak, ako to má na mysli čl. 35 ods. 1 Európskeho dohovoru

o odovzdávaní trestného konania.

Podľa čl. 35 ods. 1 citovanej právnej normy osobu, nad ktorou bol vynesený

právoplatný a vykonateľný trestný rozsudok, nemožno pre ten istý čin ani stíhať, ani

odsúdiť, ani na nej nemožno vykonať trest v inom zmluvnom štáte, pokiaľ:

(a) bola zbavená viny;

(b) uložený trest:

(i) bol úplne vykonaný alebo sa vykonáva, alebo

(ii) úplne alebo z jeho nevykonanej časti podliehal milosti alebo amnestii, alebo

(iii) nemôže už byť vykonaný vzhľadom na premlčanie;

(c) súd uznal obžalovaného za vinného a upustil od potrestania.

Ústavný súd sa však touto námietkou sťažovateľa ďalej nezaoberal, pretože

sťažovateľ zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom vymedzil predmet konania na

ústavnom súde v rozsahu premietnutom v petite sťažnosti, keď namietal len porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

postupom orgánov činných v trestnom konaní.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

orgánu verejnej moci. Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota

neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty, dochádza až

právoplatným rozhodnutím tohto orgánu verejnej moci. Preto na splnenie základného práva

podľa nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali

rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (, ).

Ústavný súd konštatuje, a v tomto ohľade sa stotožňuje s názorom sťažovateľa, že

trestné konanie proti jeho osobe trvá veľmi dlhú dobu (viac ako 12 rokov), a to od

20. augusta 1998, keď mu bolo vznesené obvinenie za trestný čin ublíženia na zdraví podľa

a , a dosiaľ nebolo zo strany kompetentných slovenských

orgánov právoplatne ukončené.

Na druhej strane však ústavný súd poukazuje na to, že ešte v roku 1999 bola trestná

vec sťažovateľa odovzdaná do cudziny a potom, ako bol v novembri 2003 oznámený

výsledok tohto konania, vyšetrovateľ úradu justičnej a kriminálnej polície uznesením

z 19. februára 2004 pokračoval v trestnom stíhaní sťažovateľa a v júni 2004 pod sp. zn.

ČVS: OUV-559/10-Mi-98 podal na okresnej prokuratúre návrh na podanie obžaloby.

Následne okresná prokuratúra pod č. k. -13 podala 17. júna 2004 na okresnom

súde obžalobu na sťažovateľa za uvedený trestný čin. Sťažovateľ bol rozsudkom okresného

súdu č. k. -141 z 22. septembra 2005 uznaný vinným zo spáchania trestného

činu ublíženia na zdraví podľa a , ale v rámci odvolacieho

konania bol tento rozsudok uznesením krajského súdu č. k. -156 z 29. marca

2006 zrušený a vec bola vrátená prokurátorovi na došetrenie s tým, že vo veci je potrebné

vykonať rekonštrukciu prípadu za tých istých podmienok, aké existovali v čase dopravnej

nehody, ku ktorej došlo 19. augusta 1998 v čase okolo 22.00 h.

Po rozhodnutí krajského súdu bol vyšetrovací spis 29. júna 2006 prostredníctvom

okresnej prokuratúry vrátený úradu justičnej a kriminálnej polície. V zmysle záverov

krajského súdu a pokynov dozorujúceho prokurátora pribral vyšetrovateľ 12. júla 2006 do

konania znalca, ktorý 4. augusta 2006 podal znalecký posudok. Ešte v priebehu júla 2006

vyšetrovateľ zisťoval u obhajcov sťažovateľa, kedy by bolo možné vykonať rekonštrukciu,

ktorej termín určil na obdobie od 20. augusta 2006 do 30. augusta 2006. Sťažovateľ

predvolanie na úkon na adrese svojho holandského bydliska neprevzal. Z tohto dôvodu

nebolo možné vykonať rekonštrukciu dopravnej nehody, a ukončiť tak vyšetrovanie, a preto

bolo trestné konanie uznesením úradu justičnej a kriminálnej polície sp. zn. ČVS:OUV-

559/10-MI-98 z 21. augusta 2006 prerušené pre neprítomnosť sťažovateľa ako obvineného.

Dňa 11. novembra 2008 sa v trestnom stíhaní pokračovalo, bol vykonaný výsluch

poškodeného a výsluch znalca a 28. novembra 2008 sa trestné stíhanie opäť prerušilo. Proti

tomuto uzneseniu podal sťažovateľ prostredníctvom svojho obhajcu sťažnosť a prokurátor

okresnej prokuratúry ju uznesením č. k. -82 zo 17. decembra 2008 zamietol.

Ústavný súd zistil, že od konca roka 2008 je trestné stíhanie proti sťažovateľovi

právoplatne prerušené práve pre jeho neprítomnosť. V zmysle záverov krajského súdu

a pokynov dozorujúceho prokurátora je potrebné vykonať ešte rekonštrukciu dopravnej

nehody za tých istých podmienok, za akých k nej došlo. Z tohto dôvodu vyšetrovateľ

v dostatočnom časovom predstihu pred plánovaným uskutočnením rekonštrukcie

predvolával sťažovateľa na procesný úkon, ktorý bolo možné realizovať len jedenkrát za

rok, a to koncom mesiaca august. Takto vyšetrovateľ postupoval, keď v júni, respektíve

v júli 2008, 2009 a 2010 predvolal sťažovateľa na rekonštrukciu prípadu. Ten buď zásielku

na známej adrese v Holandsku neprevzal, alebo ju prevzal a na úkon sa nedostavil.

O realizácii úkonu bol vždy upovedomený aj obhajca sťažovateľa.

Ústavný súd zastáva názor, že aj keď trestné stíhanie proti sťažovateľovi nie je po

dobu vyše 12 rokov právoplatne ukončené, nemožno zdĺhavosť tohto konania pričítať ani na

vrub úradu justičnej a kriminálnej polície, ani na vrub okresnej prokuratúre. Je nepochybné,

že od konca roka 2008 je konanie právoplatne prerušené, pričom vyšetrovateľ aj v tomto

období podnikol kroky (predvolanie sťažovateľa na úkon) vedúce k ukončeniu vyšetrovania

niektorým zo zákonných spôsobov. K ukončeniu vyšetrovania je potrebné vykonať ešte

rekonštrukciu prípadu, realizácii ktorej bráni neprítomnosť sťažovateľa. Podľa názoru

ústavného súdu si sťažovateľ za daných okolností musí uvedomiť, že bez jeho aktívnej

účasti nemožno danú vec zo strany orgánov činných v trestnom konaní uzavrieť.

Ústavný súd je toho názoru, že ďalšiemu priebehu a včasnému ukončeniu trestného

konania bráni pasívny prístup sťažovateľa k celej záležitosti. K predĺženiu konania iste

prispela aj skutočnosť, že sťažovateľ je cudzím štátnym príslušníkom. V takýchto prípadoch

je zabezpečenie účasti obvineného zo strany orgánov činných v trestnom konaní

obmedzené, a to hlavne z hľadiska možnosti uplatnenia zákonných prostriedkov slúžiacich

na vynútenie si jeho prítomnosti na úkonoch trestného konania. V tejto súvislosti však

považuje ústavný súd za podstatné uviesť, že štátna príslušnosť sťažovateľa mu nemôže byť

na ujmu a ani nemôže pre orgány činné v trestnom konaní alebo súdy slúžiť ako alibi ich

liknavého postupu. Takéto okolnosti však ústavný súd v danom prípade nezistil. Naopak,

podľa názoru ústavného súdu postup orgánov činných v trestnom konaní za danej situácie

(prerušenie trestného stíhania a predvolávanie sťažovateľa na rekonštrukciu) zatiaľ

vylučuje, aby sa dalo uvažovať o porušení základného práva sťažovateľa na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa .

Uvedené skutočnosti boli podkladom na záver ústavného súdu o tom, že sťažnosť je

zjavne neopodstatnená. Z tohto dôvodu ju preto ústavný súd už na predbežnom prerokovaní

podľa odmietol.

Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu

zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa v nej nastolenými.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. septembra 2010